yerry komentáře u knih

Tento zväzok bol trochu iný ako tie predošlé. Tých epických bitiek tu nie je toľko ale predsa sa len nejaké odohrajú. Ťažiskom príbehu je otázka, kto bude vládnuť Mercii po smrti Æthelreda. Bude to Eduardov zať Æthelhelm alebo nebodaj žena? Konkrétne Æthelflaed?

Samozrejme všetko vyrieši Uhtred, ktorý tentokrát zavíta aj do Walesu, kde sa stretne s kráľom Hywelom. A aby autor zasa až tak nevybočil zo zabehnutých koľají, Nór Sigtryggr podnikne útok na saský Ceaster. Tento boj však skončí trochu netradične, hlavne pre Uhtreda.

Ten sa s ničím nebude maznať napriek už svojmu pokročilému veku a mágiou ovplyvneným zdravotným stavom. Tá mágia sa tu vyskytuje len obmedzene a vzhľadom na dobu aj dosť patrične. Vychutnal som si konfrontáciu severskej mytológie s mytológiou stredovekého kresťanstva. Niektoré Uhtredove reakcie v rozhovoroch na náboženské témy skrátka nemali chybu.

Páčilo sa mi, že autor trochu zmenil formu a neťahal opäť rovnakú mustru ako v predošlých dieloch. Stále je to dobré čítanie a už sa teším na Uhtredove stretnutie s Bridou v nasledujúcom zväzku, ktoré nebude vôbec ružové...

9 11.11.2023

Tento diel sa nesie v dvoch rovinách. Jednou z nich sú Uhtredove problémy a strasti. Či už s jedným zo svojich synov, ktorý sa na neho veľmi nepodal, problémami s kresťanskými duchovnými, ktorí ho nenávidia alebo s dobytím Bebbanburgu, na ktorý si nárokuje.

Druhou je samotná bitka pri Teotanheale (dnešný Tettenhall, predmestie Wolverhamptonu v grófstve West Midlands) v roku 910 proti Cnutovi Ranulfsonovi (v reále Eowils) a Sigurdovi Thorrsonovi (v reále Healfdan), teda bitka medzi spojenými vojskami Wessexu a Mercie proti nájazdníckym Dánom (Uhtred v nej samozrejme odvedie poctivý kus práce na strane Sasov).

Ani tejto časti niet veľmi čo vytknúť. Snáď len, že sa opakuje podobný scenár z dielov minulých. Teda pritiahnu Dáni a Sasi sa musia brániť. A Uhtred to má opäť ťažké, ale nie je to nič, čo by nezvládol, až teda na jednu vec...

Nebolo by hádam na škodu, ak by autor text trochu okerenil nejakou záhadou, tajomstvom, niečím, čo by príbehu dodalo trochu inú príchuť. Veď tento ranný stredovek je na to doslova predurčený. Človek to mal v tej dobe asi dosť ťažké, ale nežil len bojom a vraždením.

Z tohto dôvodu dávam dolu jednu hviezdu. Ako vhľad do histórie je to stále dobré a zaujímavé čítanie, v prípade ak si začal sériu touto knihou je to super. Po 6. zväzkoch by to chcelo ale ešte trochu inej šťavy a dokoreniť...

9 10.10.2023

Tento úvodný diel trilógie a zároveň diel nadväzujúci na "Vyslancov do prázdna" by mohol byť veľmi zaujímavý, nebyť tej metafyzickej omáčky okolo. Ten výjav ukrižovania Krista som tam síce moc nepochopil ale asi tam mal opodstatnenie vzhľadom na titul knihy ale aj vzhľadom na okolnosť, že loď transcendovala na úroveň Boha. Logicky mi tam však veľmi nezapadal.

Dejové linky jednotlivých aktérov boli pomerne zaujímavé. Na planéte Pandora sa totiž stretnú vo vzájomnom konflikte dve koncepcie. Jedna chce nad planétou zvíťaziť a druhá jej chce porozumieť a koexistovať s ňou. Veľkou neznámou v tomto konflikte je postoj lode - Boha. Ďalším faktorom, ktorý pravdepodobne zohraje v budúcnosti zásadnú úlohu sú klony. Zdá sa teda, že klonmi sú tu prakticky všetci ľudia, keďže Zem a ľudstvo už dávno neexistuje, napriek tomu sú tu rozdiely v pôvode a dobe založenia (hybernácie) genetického materálu, z ktorého sú tie klony naklonované. Pričom nové klony vznikajú na princípe pokus - omyl.

Zdá sa, že kniha bola jedným zo stavebných kameňov, na ktorých boli vybudované niektoré dnešné trháky, medzi inými napr. Avatar.

Herbert spoločne s Ransomom tu dávajú veľmi veľký priestor rôznym filozofickým úvahám o bytí, opodstatnenosti ľudskej existencie a pod. Tie boli aj v Dune ale nie v takomto množstve. Ak by ich autori trochu zredukovali, román by som hodnotil oveľa pozitívnejšie. Môj subjektívny pocit z knihy je, že dopláca na svoju nevyváženosť. Do druhého dielu napriek tomu idem...

9 25.12.2022

Dielko "Putování Walesem" a viac-menej len dodatok s názvom "Popis Walesu" sú na svoj vek - viac ako 800 rokov, aj v súčasnosti docela čítavým počinom. Autor v nich neopisuje len suchopárne fakty, ale aj rôzne perličky, príhody, povery, zvyky a obyčaje na jednej strane. Pozitívne aj negatívne vlastnosti Walesanov na strane druhej.

Wales je saský názov pre Kambriu. Byť Walesanom, znamená v preklade, byť cudzincom vo vlastnej krajine. Walesania (pôvodne Kelti) odvodzujú podľa autora svoj pôvod od Trójanov, ktorí po páde Tróje osídlili celú Britániu, boli kristianizovaní Rimanmi a zvádzali lokálne boje s miestnymi barbarmi (medzi inými napr. s Piktami). Doplatili na žoldnierske vojská Sasov a nakoniec ich zatlačili Normani až na územie dnešného Walesu. Toľko k Walesu ako takému. Pôvodné miestne názvy a mená tu radšej ani spomínať nebudem, to je problém napísať, nie to ešte vysloviť.

Zaujímavosťou je, že Artušovský mýtus je svojim pôvodom waleský, ktorý prebrali neskôr aj Normani. Autor ho tu, a hlavne Merlina, dosť hojne spomína.

Gerald bol z polovice Walesan a z polovice Norman. Kniha je určená hlavne Angličanom s odporúčaním, ako ovládnuť Wales. Z dnešného pohľadu by bol označený asi za kolaboranta. To však nič nemení na fakte, že jeho spis pôsobí ako cestopisné články na pokračovanie z nejakého časopisu. Dosť často sa však opakuje a niektoré state sú už poriadne mimo. Napriek tomu, jeho hlášky stoja za to. Za všetky aspoň jedna. "Nezostal tam nikto, kto by vykonával svoju potrebu o múr postojačky", na margo toho, že boli všetci mužského pohlavia pozabíjaní...

Teda zaujímavý počin. Wales však nie je moja srdcová záležitosť a dejiny Veľkej Británie, i keď sú zaujímavé, sa zatiaľ u mňa obmedzujú zväčša len na románovú tvorbu. Napriek zdánlivo odťažitej téme, našiel som v knihe niekoľko styčných bodov v povahových vlastnostiach a osude ako Walesanov, tak Slovákov (Slovenov). Určite udrú do očí aj tebe, ak sa začítaš...

9 23.12.2022

Priemerná antológia od slovenských autorov ale hlavne autoriek. Jej kvalita od posledného ročníka opäť klesla. Je v nej spústa poviedok v intervale priemer až brak. Ale nachádza sa v nej pár poviedok, ktoré za zmienku stoja.

1. Klasikou dýchajúca poviedka "Človek je len slovo" od Jána Gálika na mňa dýchla Asimovovskou atmosférou. *****
2. Fantasy poviedka "Prvý podivný prípad Urbana Baránika" od Jary Radošovskej síce nie je pre jazykových puristov ale predovšetkým svojim štýlom pre mňa áno. *****
3. Niečo pre paričov RPG hier ale aj pre tých, čo ich neparia je poviedka "Zožrať za živa" od Terezy Stebylovej. Užil som si predovšetkým autorkine výrazové prostriedky :) *****
4. Niečo od nerda je veľmi dobrá vzťahovka "Chyba 503" od Matúša Ľudmu. ****
5. Niečo medzi klasickou a soft sci-fi by mohla byť na pomery antológie veľmi dobrá poviedka "Gregova dilema" od Viktora Gregora. ****
6. Len taký kratší nášup. Hororček o barónke Žofii Bosniakovej pod názvom "Svätica" od Evy Kašubovej bol príjemným osviežením. ****

Zopár subjektívne dobrých som v knižke ešte našiel. Tie ostatné sú podpriemerné, nevyzreté, nedovarené či vyslovene braky, vhodné snáď na niektorý z literárnych portálov alebo na prepísanie. Neverím, že sa od zúčastnených autorov nenašli lepšie kusy. Viac o nich však v komentároch k jednotlivým poviedkam.

Antológia je svojou kvalitou dosť nevyvážená. V globále ju však hodnotím ako dobrú. Nahor ju ťahajú predovšetkým už spomínané lepšie kusy...

9 22.09.2022

Tento diel bezprostredne nadväzuje na ten predchádzajúci a myslím, že by s ním kľudne mohol tvoriť jeden zväzok. Príbeh Marca Inarosa a vojna so Slobodnou flotilou sa tu uzavrie. Týmto dielom končí aj úplne posledná séria seriálu Expanse. Seriál naznačil niektoré udalosti okolo Laconie, ktoré v knihe nie sú, preto som zvedavý, či sa pridržiavajú ďalších dielov v knižnom spracovaní, alebo to bol len pokus o prípadný spin-off k tomuto seriálu v budúcnosti. Až na pár inak spracovaných udalostí sa v ostatnom pomerne verne pridržiaval knižných predlôh.

Zo spaceopery úvodných zväzkov sa posledné dva diely žánrovo nesú v takmer plnohodnotnej military sci-fi so všetkými subjektívnymi nedostatkami, čo tento žáner prináša, čo mi už dosť prekážalo. Zatiaľ čo problém s mimozemskou civilizáciou je odsunutý niekam na perifériu záujmu, do popredia sa dostáva politika, bojové súboje, rôzne pletichy, psychologické opisy, memorovanie, opakovanie známych vecí, trocha vaty a kopec nových postáv, ktoré sú viac-menej len jednoúčelové. Najvýraznejšou postavou tohto zväzku u mňa bola tentokrát Michio Paová. S protomolekulou sa tu už síce pomerne bežne experimentuje na rozdieľ od úvodných zväzkov, kedy bola primárnym ohrozením, ale nemá to už ten drajv.

Autori pôvodne uvažovali len o napísaní prvých troch zväzkov. Dostavil sa úspech a ďalšie diely sa mi zdajú byť už nadstavbové, čo je v nich aj cítiť. Kvalita, napriek tomu, že je stále na úrovni, v tomto zväzku už trochu klesla. Preto i keď so zapretím strhávam ešte jednu hviezdu. Som zvedavý, ako sa dej vyvynie v poslednej trojici dielov tejto knižnej série, ktorá sa už seriálového spracovania nedočkala. Dúdam, že sa autori kvalitou vrátia k úvodným zväzkom, priestor na to majú...

9 23.06.2022

Séria si aj v tomto dieli udržiava svoju úroveň, ktorá je teda veľmi dobrá. Kniha mala síce pomalší rozjazd, veľmi mi to však nevadilo. Záver bol strhujúci. Epilóg ešte viac navnadil na ďalšie pokračovanie.

Linky niektorých vedľajších postáv sa mierne líšia od tých z vysielaného seriálu. Hlavné postavy sú však ako v knihe, tak aj v seriáli vykreslované približne rovnako s tým, že dej je v seriáli trochu viac roztiahnutý a v knihe sú viac prekreslené myšlienky a motivácie jednotlivých postáv. Niektoré v knihe sa nevyskytujúce scény v seriáli boli síce naviac, samotný dej však podstatnejšie neovplyvnili.

Najviac ma bavila linka s Amosom a Clarissou. Naominu linku som si pamätal zo seriálu (ak by som ho nevidel, jej linka by bola asi najpútavejšia), aj keď spôsob a logika ma veľmi nebrala. Alex sa správal štandardne a štandardný bol aj jeho výkon. Holden tu bol viac-menej asi len do počtu. Znovu sa objavuje Bobby, i keď zatiaľ len okrajovo, zato razantne...

Autori tentokrát vsadili na rozdelenie hlavných postáv naprieč slnečnou sústavou a klasicky ďalšieho záporáka, ktorým je tentokrát predstaviteľ jedného z radikálnych krídiel SVP Marco Inaros. Ten v tomto dieli zatiaľ len rozohráva svoju hru a zahajuje apokalypsu.

Úroveň tohoto dielu sa mi nezdala byť slabšia, autori len trochu inovovali svoje zabehnuté šablony. Škoda len, že mimozemská aktivita sa tentokrát obmedzila iba na záverečný epilóg...

9 02.06.2022

Nemôžem sa tomu ubrániť ale opäť musím knihu porovnávať so seriálom. Niektoré súvislosti mi síce z pamäti vypadli ale kniha ich príjemne osviežila.

Čas od predošlého dielu sa trochu posunul a dej sa odohráva po vytvorení brány protomolekulou, keď sú lode vletiace za Rosinantou do prstenca uväznené v priestore za ním v dôsledku blokácie rýchlosti cudzozemskou technológiou. Hlavné postavy ako Holden, Naomi, Amos, Alex a pod. sú trochu v úzadí. Ťažiskové sú v tomto príbehu Melba, Anna a Bull.

Najprepracovanejšia je tu postava Clarissy Maovej alias Melby a jej psychický posun. Vďaka implantátom je u nej veľmi dobre vykreslená charakterová nejednoznačnosť od typicky zápornej postavy až po jej konečné vytriezvenie a zmeny jej polarity na postavu kladnú. No dobre, zaváňalo to trochu naivitou, ale napriek tomu táto postava bola pre mňa v tejto časti ťažiskovou. Typovo ju veľmi dobre stvárnila v seriáli Nadine Nicole.

Naopak, typovo mi veľmi nesedela seriálová pastorka Anushka Anna Volovodová, ktorú v ňom stvárnila Elizabeth Mitchell a ktorú som mal vnútorne zaradenú medzi akčnejšie ladené predstaviteľky filmových postáv. Ona sa síce akčne trochu prejaví aj v knihe, ale vzhľadom na jej naivné názory, mi typovo veľmi nesedela. Naviac v seriáli to bola blondýna :)

Šéfa bezpečnosti Bulla si v seráli akosi nevybavujem, ale v knihe to bola jedna z najústrednejších postáv, okolo ktorej sa točil hlavný dej. Podobne ako Melba (Clarissa Maová) aj on mal charakterové šrámy. V konečnom dôsledku však patril k tej kladnej strane. Takéto typy mám rád.

Ashforda som mal vďaka seriálu (David Strathaim) zaradeného medzi tie kladnejšie postavy. Pravdepodobne mi séria zobrazujúca tento knižný diel trochu vypadla z pamäti. V tomto dieli to však bola riadna sviňa, zodpovedná za smrť viacerých postáv, ktoré mohli mať svoj potenciál. Vzhľadom na situáciu v akej sa ocitol, sa však niektoré jeho kroky dajú chápať.

Amos, či už ten serálový alebo knižný, je u mňa jednoznačne celkovo najlepšie vykreslená postava. Chlapík s temnou minulosťou a ešte temnejším detstvom by mohol byť jedným zo záporákov. On sa síce tak aj prejavuje, jeho činy však vždy prospievajú kladnej strane, ktorá ním získava zdrvujúcu prevahu. Pár silných chvíľ má aj v tomto dieli.

Podobne ako predchádzajúce dely, aj tento radím medzi veľmi dobré čítanie, občas aj s určitým humanistickým odkazom...

9 10.05.2022

Feničania - ľud spod Libanonských svahov, nikdy nevytvoril ríšu. Ich predkovia semitského pôvodu dnes označovaní ako protofeničania alebo Kanaánci (známi ešte z Biblie) založili svoje mestské štáty na úzkom páse pobrežia Perzského zálivu. Možno ti niečo hovoria ich názvy ako Arvad, Tripolis, Byblos, Sidón, Tyros alobo Dor. Dostali svoje meno podľa slova foinix, označujúceho červenú farbu. Gréci ich preto volali aj červení. Boli vynálezcami písma, papyrusu, majstrami v stavaní lodí a veľmi šikovní obchodníci. Na Africkom kontinente založili Kartágo. Asimiláciou v Rímskej ríši ukončili svoju existenciu ako samostatné etnikum.

Autor v knihe uverejňuje veľa faktov, ktoré sú známe už z Biblie či iných zdrojov. Zaujímavé je, že tí, čo vynašli hláskové písmo, veľa správ o sebe nezanechali. Preto sú aj v tejto knihe správy predovšetkým egyptského, židovského, babylonského, asýrskeho, gréckeho, či rímskeho pôvodu. Paradoxne sa o týchto ríšach dozvieš viac ako o samotných Feničanoch.

Zaujímavé čítanie, ale asi by bolo lepšie, ak by bola knižka spracovaná populárnejšou formou, autor sa síce snažil, ale... Na Zamarovského sa v tomto ohľade nechytá. Žiadne ďalšie výhrady k nej nemám. Prečítať sa oplatí, masa kvalitných informácií je tu zaručená. Ešte jedna malá výhrada by sa našla: niektoré ilustrácie, hlavne mapy, sú tak malé, až sú nečitateľné, vzhľadom na typ publikácie to však chápem a Internet to istí. Veľmi dobré čítanie ak sa chceš dozvedieť niečo o dnes už takmer zabudnutom národe...

9 07.06.2020

Táto kniha bude pravdepodobne mnohými vnímaná ako kontroverzná. Jedná sa o alternatívny výklad dejín z pohľadu Slovenov (v zmysle Slovanov). Autor tu z rôznych uhlov pohľadu dokazuje autochtónnosť Slovenov v Európe a spochybňuje oficiálny výklad hi-story-e resp. his-tóry-e.

Na prvé prečítanie ti text knihy bude pripadať ako poriadna konšpirácia. Ak sa však začítaš pozornejšie, vytriediš hlušinu, a pochopíš, z akej premisy autor vychádza, začnú ti určité útržky do dejinnej mozaiky dochádzať. Nie všetko v knihe je uveriteľné, autor tu predvádza dosť krkolomné jazykové premety. Už v úvode ťa však na to upozorňuje a nabáda ťa k premýšľaniu.

Faktom zostáva, že his-tóriu píšu predovšetkým víťazi a je v mnohom zmanipulovaná a poplatná vládnej garnitúre . Veď aj historici sú koniec koncov ľudia a musia z niečoho žiť. Iný pohľad je preto vždy žiadúci aj napriek tomu, že nemusí korešpondovať s tvojím názorom na svet alebo politickou orientáciou.

Uvítal by som preto, ak by sa našiel niektorý z erudovaných historikov a podrobil toto dielo serióznej kritike. Niečo o nesprávnom delení kmeňov slova autorom som zachytil, chcelo by to však podrobnejšiu analýzu a prípadné vyvrátenie autorových záverov. Okrem striktného odmietania som však nič také nenašiel. Takže pokiaľ nevznikne seriózna recenzia, hodnotím knihu ako veľmi dobrú, nie výbornú, lebo niektoré prepálené tézy som tam objavil už ja :)

Poznámka: Kniha má trochu zavádzajúci názov, týka sa síce Slovenska ale nielen jeho...

9 06.11.2019

Balistické strely prichádzajú ako prvé samozrejme z východu. Tí zlí sú samozrejme rusáci. Tak toto u Heinleina nie je nič prekvapujúce. Je to však len povinná šablona pužitá v úvode. To gro je v tom, že vďaka atómovému výbuchu sa Farnham a jeho rodina prenesú o nejakých 2.000 rokov do budúcnosti…

… a tu to začne byť zaujímavé… Ani nie tak po literárnej stránke ako po stránke kontroverznosti. Text je totiž poriadne kontroverzný, rasistický a ultra-konzervatívny. Určený hlavne bielemu američanovi. Biely sever planéty Zem sa totiž navzájom vybombardoval jadrovými zbraňami a civilizačné opraty v tomto prípade prevzali čierni s moslimskými koreňmi, žijúci na juhu. Bieli tu slúžia buď ako otroci alebo ako potrava…

Text asi nie je tentokrát príliš vhodný pre ľavičiarov, mierových aktivistov, slniečkárov a pod.. Napriek pomerne nevyváženému a dosť pochybnému obsahu, nájde sa aj v tomto Heinleinovom románe pár dobrých myšlienok. Tou ústrednou je individualizmus hlavnej postavy a voľba medzi dostatkom v neslobode alebo slobody v neistote a samozrejme vzbura voči samotnému systému…

Uvažoval som ísť v hodnotení ešte viac dolu, zvrátilo to však pár myšlienok použitých v texte napriek tomu, že tentokrát som sa s autorom nemohol priveľmi stotožniť…

9 07.07.2019

Ďalšia z autorových klasických science fiction pre mládež. V čase vydania originálu veľmi poučná. Tentokrát sa lunárni občania – rodina Stoneovcov vydá do vesmíru na lodi s príznačným názvom Rolling Stones.

Opäť tu má Heinlein jeden zo svojich prototypov, ktorý bol následne neskôr využitý v iných románoch, filmoch a seriáloch. Konkrétne sa jedná o malé, roztomilé, prítulné, chlpaté tvory, ktoré nič nerobia až na to, že sa rozmnožujú geometrickým radom. Len tak na rýchlo ma napadajú trible zo Star Treku či v trochu inej obmene napr. Greemlins a pod..

Hvězdná dvojčata sú priemerný román pre dnešok. Pred 67 rokmi, kedy bol originál vydaný, musel patriť medzi to najlepšie, čo vyšlo. Tradičného memorovania tu nie je veľa a autorov talent pre podanie vtedy platných faktov o vesmíre je úžasný. U mňa dobré čítanie…

9 19.03.2019

Veľmi vydarená antológia prevažne novovlnných poviedok. Zo všetkých spomeniem aspoň tri, ktoré sa mi páčili najviac. Stiskni ENTER od Johna Varleya je paranoická smršť, ktorú by si mal prečítať každý počítačový nerd. Dítě mé krve od Octavie Butlerovej som už mal možnosť čítať dávnejšie v iných antológiách. Nedivím sa, že je táto poviedka viackrát publikovaná, patrí medzi to najlepšie v žánrovej literatúre vôbec. A do tretice klasická poviedka o vesmírnych osadníkoch od Stephena Donaldsona pod názvom Co z nás dělá lidské bytosti.

Nemôžem si odpustiť ešte jeden titul. Nieje čitateľmi hodnotený veľmi vysoko. Jeho žánrové zaradenie je tiež dosť na vážkach, ja ho však hodnotím veľmi pozitívne. Je ním realistická protivojnová poviedka od Luciusa Sheparda Salvador.

9 11.01.2019

Knižka je síce určená predovšetkým vysokoškolským študentom filologických oborov ale na svoje si prídu aj laici, ktorí sa chcú niečo dozvedieť ohľadom literárnej vedy. Tí sa tu dozvedia ako interpretovať a hodnotiť literárne texty.

Prednosťou knižky je, že nezahlcuje informáciami a problematiku hĺbkovo nespracováva. Je to len úvod, ktorý však poskytuje dostatočný prehľad. A na prvotné stretnutie s touto problematikou viac ako postačuje.

Knižka je rozdelená do niekoľkých častí, ktorých názvy hovoria same za seba. V úvodnej Argumentum operis dostaneš na tanieri pekne a stručne naservírované, o čom to všetko je. V ďalších častiach sa už rozoberá literatúra samotná, literárna veda, organizácia literárneho procesu a literárneho diela, jeho znakový systém, teda jazyk, štýl, tropy a figúry. Nasleduje versológia, textológia a translatológia. Zaujala ma posledná časť o literárnovednej dokumentácii v ktorej je podaná problematika formy bibliografickej citácie, spôsobov triedenia dokumentácie a citácie vo vedeckých prácach. Bohužiaľ, hlavne u tejto poslednej časti by som uvítal, ak by autor šiel viac do hĺbky.

Po prvých dojmoch z čítania, kedy som si vravel, čo sa to tu vlastne rozoberá, aká nesmrteľnosť vesmíru a aké pseudomyšlienky, naskočil mi v mysli ten správny vzorec a skladačka začala byť zaujímavá a verím, že aj prínosná. Kniha neposkytuje žiadne návody, žiadny okamžitý materiálny efekt sa po jej prečítaní nedostaví. Obohatí ťa však o nový pohľad na jednu z ľudských činností, ktorou je písanie.

Miernym nedostatkom knihy je jej formátovanie. Niektoré úseky textu boli vysádzané tak drobným písmom, že človek so slabším zrakom s jeho prečítaním bude mať určite problémy. Celkovo ju však hodnotím veľmi kladne...

9 07.12.2018

Kniha je predovšetkým o Žive, teda životnej sile Slovanov. Autor sa opiera mimo iného aj o také kontroverzné pramene ako je Velesova kniha a Slovansko-Árijské védy, z ktorých podstaty aj vychádza. Na rozdieľ od týchto kníh však otvorene pracuje aj s inými zdrojmi a priznáva sa k nim. Ide predovšetkým o tradičné indické a japonské liečiteľstvo. Nezapleveluje text ufologickými termínmi, mimozemšťanmi a odmieta rasistický prístup príznačný napr. pre Chineviča. Naopak, deklaruje otvorenosť všetkým náboženským systémom, dokonca aj ateistom...

Bohov a božské prejavy Kurovskij chápe a vysvetľuje ako energie, ktoré sú pre človeka a všetko živé prospešné. Takou je aj Živa, ktorej prúd z nekonečného energetického zdroja uzdravuje, dodáva silu, energiu a pod..

Kniha má u nás trochu problém. Tým, že sa hlási k Slovansko-Árijským védam, jej prijatie môže byť rôzne. Dnes tu je totiž situácia, kedy sa zasa vyhranili dva radikálne odlišné tábory. Sú tu tí, ktorí S-A védy bezvýhradne a fanaticky podporujú a je tu aj druhý fanatický tábor ich odmietačov. Knihu ako je táto, treba čítať s kritickým odstupom ale netreba pritom z vaničky vylievať aj dieťa. Tí, čo sa naučili čítať v časoch nie až tak vzdialených medzi riadkami, vedia asi, čo chcem povedať.

Teda aby som to nejako zosumarizoval: voči akejkoľvek viere som skeptický, ale tolerujem ju u druhého. Táto knižka na mňa zapôsobila veľmi pozitívnym dojmom a praktické cvičenia v subjektívnej rovine zdá sa, že fungujú, aspoň teda niektoré...

9 17.11.2018

Pomerne obsiahla kniha o Perúnovi ako slovanskom Bohu hromovládcovi a nielen o ňom. Ako už podtitul "Sonda do slovanského archaického náboženství" predznamenáva, jedná sa predovšetkým o vedeckú prácu.

Autor problematiku rozpitváva z viacerých možných uhlov. Začína písomnými prameňmi prevažne staroruskými a poľskými, pokračuje etymológiou a typológiou Perúna, pričom sa ho snaží identifikovať v rámci ešte staršieho indo-árijského panteónu, konfrontovať s bohmi s podobnými atribútmi z iránskeho, perzského, gréckeho, rímskeho, germánskeho, keltského a ugrofínskeho panteónu. Vyvracia tu tri hlavné teórie o hromovládcovi v odbornej literatúre. Rozoberá otázky transpozície a transformácie slovanského hromovládneho božstva v bylinách, poviedkach a rozprávkach rôznych slovanských národov. Na záver umiestňuje úvahu o hypotetickej štruktúre slovanského archaického panteónu.

Odbornosť a popisnosť textu spoločne so snahou o faktografickú serióznosť je miestami pre bežného čitateľa trochu ubíjajúca. Odporúčam preto knihu čítať s prestávkami. Je v nej totiž veľa zaujímavých faktov, ktoré pri zbežnom prečítaní môžu uniknúť resp. môže sa zdať, že niektoré texty sa opakujú. Autor tým však len rozširuje kontext svojej témy.

Knihu napokon odporúčam prečítať s tým vedomím, že je to vedecká práca a nie literatúra spadajúca do priehradky ezoterika, záhady a mýty...

9 01.11.2018

Po prvý krát som sa s článkami vtedy ešte novinára Miroslava Švického stretol na stránkach novín na sklonku minulého tisícročia. Bolo to v časoch tesne po tom, čo sa menili systémy a kedy ešte tlač nebola tak zväzovaná ekonomickými záujmami svojich vlastníkov. Už vtedy ma jeho články zaujali. Písal o Slovenoch, Slovanstve a slovanskej mytológii. Písal bez nenávisti, nacionálnej výlučnosti, politického podtextu o našich koreňoch, porozumení a hodnotách.

Táto knižka je niečo podobné. Nastolené témy ďalej rozvíja. Dokazuje v nej pôvodný význam slov, zvykov a obyčajov dávnych Slovenov. Predstavuje nám našich dávnych bohov, tradície a zabudnuté resp. prekryté dejiny. Sympatické opäť je, že to robí bez nenávisti, predpojatosti a velikášstva. Je vidieť, že si dal s knižkou riadnu prácu, všetky tvrdenia tu má doložené faktami a overenými zdrojmi. Ako niť sa v celej knižke nesie láska k prírode a človeku. Jeho výklad napriek nie príliš pozitívnemu postoju ku kresťanstvu nie je konfrontačný ale zmierlivý.

Prílohou ku knižke je aj CD nosič s jeho hudbou, ktorej rytmy vyludzujú tóny ak nie pohanských tak veľmi dávnych čias.

9 11.07.2018

Ak nevieš, čo sú to Slovansko-Árijské védy, budeš valiť oči pri čítaní, lebo táto kniha ide vo svojich konštrukciách ešte ďalej :) Aby bolo jasné, autor akýsi Svetozár tu pracuje so S-A védami a Velesovou knihou ako so zaručenými prameňmi, pričom pridáva pár desiatok v drvivej väčšine ruských prameňov. Do akej miery sú seriózne tie, nechávam na teba....

Pojednáva sa tu o svetových dejinách zo slovanského hľadiska presnejšie z ruského, lebo všetci Slovania sú vlastne Rusi, Rasséni, Svätorusi, Ch alebo D-Árijci, teda jeden zo štyroch národov bielej RASY, pôvodne obývajúci Hyperboreu na Severnom póle a neskôr Atlantídu a Sev. Európu. Čo o to, zaujímavejšie to bolo na Zemi-Mitgard už pred nimi, vďaka mimozemšťanom a ich vojnám, keďže tí sa delili na svetlú a temnú stranu. Zostreľovali celé mesiace a premiestňovali planéty. Tak potiaľto by to mohla byť nejaká pulpová scifi, keby sa to netvárilo tak vážne.

Zaujímavé je to aj neskôr, keď molodec Kelt vtiahol do Európy a Odin (rusky odín - jeden, sám) zasa na jej sever. Rasséni spolu s Árijcami priniesli kultúru na hrotoch svojich mečov od Indie po Britské ostrovy a od Sibíri po Afriku. Ak sa pýtaš, kto bol prvým egyptským faraónom, áno máš pravdu, Rus :) My Slováci alebo Sloveni? sa nemáme načo sťažovať, Maďari - Uhri, Avari, Huni, Fíni, všetko sú to Rusi - Árijci. Bratia Česi v tejto knihe sú na tom trochu lepšie, lebo Velehrad na Vltave založili už pred nejakými 3000 rokmi, až na malý detail, sú tiež Rusi. Pri názve Slovensk takmer zaplesalo moje srdce, chyba, starý názov Novgorodu.

Mierny rasizmus v knižke má stúpajúcu tendenciu. Lebo predstav si, Achájci a Číňania Rusi neboli, zato tí prví boli zločinci a lúpežníci, ktorí si podali ruskú Tróju kvôli Parisovi, sorry, to je skomolenina, samozrejme Borisovi. Židia z tejto knižky nadšení asi nebudú, keďže ich údajne naklonovali temní žreci v laborátóriu (Raji) z šedej semitskej rasy aby páchali všakovaké nepríjemnosti svetlým rasám.... Hádam stačilo, je tu toho ešte oveľa, oveľa viac a koniec koncov, je to len prvý zväzok...

Suma sumárum: dávam tri hviezdy za veľmi pekné bibliofilské spracovanie, úpravu a ilustrácie, ako menej kvalitnej nekorektnej takmer science fantasy by možno postačoval brož. Mám aj druhý zväzok, možno dám vedieť ako dopadol ten ;)

9 21.04.2018

Zaujímavá knižka skladajúca sa z troch oddielov.

1. najobsiahlejší pod názvom Kráľovstvo Slovanov od Maura Orbiniho je prekladom textu z roku 1601. Je zaujímavý tým, že sa v ňom tvrdí, že v podstate väčšina európskych národov boli Slovania, žijúci tu niekoľko tisícročí. Dosť paradoxne znejú tvrdenia o tom, že Slovanmi boli napr. aj Fíni, Huni, Avari a dokonca aj Germáni. Orbini to dokladá antickými prameňmi a prameňmi autorov cirkvou zakázaných alebo prameňmi, ktoré sa nedochovali a dokonca ich tu cituje. Tieto tvrdenia by nemuseli byť až tak zavádzajúce, keďže sa vie, že Slovania bojovali aj vo vojskách iných národov, prevažne v prvých líniách a nepriateľovi sa mohlo zdať, že na nich útočí Slovanské vojsko. Napriek všetkému to je veľmi zaujímavé čítanie...

2. Letopisy Popa Dukljanina je hystorický spis z 11. storočia. Je to chronologický prehľad vládcov, vojen a povstaní Slovanov prevažne na Balkáne. Zujímavé tvrdenie je, že centrum Svätoplukovej ríše tu kronikár kladie na Balkán. Teda je to jeden z prameňov, ktorý podporuje konkurenčné teórie o umiestnení ríše, ktorú my poznáme ako Veľkomoravská.

3. Tacitova Germánia, resp. Tacitov opis Germánov je tu umiestnený asi preto, lebo Tacitom vykresľovaní Germáni sa až podozrivo podobajú na Slovanov, či už svojim výzorom alebo správaním. Niektoré komentáre tu boli veľmi trefné :)

Suma sumárum: knižku považujem za prínos, je to iný pohľad ako ten oficiálny, iný ako ho vidíš ty. Kopec myšlienok a faktov môžeš odmietnuť, ale ak ťa prinútili trochu premýšľať myslím, že knižka splnila svoj účel. Hodnotím ako veľmi zaujímavé čítanie...

9 19.03.2018

Soft scifi román je na prvý pohľad klasickým príbehom typu Cesta bojovníka. Ľudské mláďa Thorn je tu od malička pripravovaný svojim majstrom, učiteľom, náhradným otcom na cestu, ktorú nedokáže pochopiť. Zvláštnosťou ale je, u Cherryhovej to však nieje ojedinelý prípad, že text nieje homo sapiens centrický. Teda aj keď sú tu opisované Thornové pocity, úvahy a konanie, ústrednou témou sú tu jednanie a myšlienky rasy podobnej veľkým mačkám. Thorn tu vystupuje ako jediný človek v spletitých vzťahoch tejto rasy.

Jediný nedostatok na texte vidím v tom, že kopíruje našu technologickú a historickú skúsenosť, čo sa mi vzhľadom na typ rasy veľmi nezdá. Cherryhová však túto okolnosť príliš nerozoberá a sústredí sa predovšetkým na vnútorný svet svojich hrdinov, ich zvyky a pohnútky, ktoré zasa nie sú až také odlišné od tých našich. Jednotlivé postavy v románe nie sú vôbec ploché, ich charakterové vlastnosti a vnútorný svet pôsobia veľmi plasticky, takže si k nim musíš vytvoriť nejaký vzťah.

Musím konštatovať, že opäť je to výborný text s hlbším zmyslom. Klasickou vadou v našich končinách je však fakt, že vydanie knihy, ktorá je súčasťou viacerých dielov a ktorá je ukotvená v ešte širšom spektre autorkinho pôsobivého univerza zostalo osamotené. Je to veľká škoda…

9 09.12.2017