yerry komentáře u knih

O tento tretí diel syntézy slovenských dejín reprezentujúci roky 1780-1914 sa tentokrát podelili dvaja autori. Myslím, že svoju prácu odviedli dobre, bez nejakých ideologických nánosov. Obdobie počnúc vládou Jozefa II. (1780-1790) a končiac začiatkom I. svetovej vojny je už pomerne dobre zdokumentované.

Reformy, ktoré začala už Mária Terézia tu pokračujú, nastáva sebauvedomovací proces u Slovákov, nastupuje osvietenská etapa národného hnutia, generácia Všeslávie, štúrovcov, revolučné roky 1848/49, nasleduje neoabsolutizmus v Rakúskej monarchii, Rakúsko-Uhorské vyrovnanie s následnou tuhou maďarizáciou, zákazom všetkých kultúrnych ustanovizní, represáliami a brachiálnou mocou zo strany uhorskej vlády, pasivitou jedinej slovenskej SNS, vzťahmi s českým, srbským a rumunským kultúrnym prostredím, končiac ľudovou platformou - vznikom SĽS pod vedením A. Hlinku tesne pred začiatkom I. svetovej vojny.

Z faktického hľadiska je kniha veľmi dobrá. Autori vzhľadom na typ svojej práce - syntéza, veľa priestoru na nejaké perličky, vlastné myšlienky či záhady a biele miesta nemali. Napriek tomu ich výklad je veľmi zrozumiteľný, v niektorých častiach viac či menej zaujímavý, prinášajúci aj niektoré nové poznatky. Zachovávajúc si pritom relatívnu nestrannosť a objektivitu.

V skutočnosti viem, že aj toto obdobie obsahuje spústu bielych miest a kostlivcov v skriniach. Ako základ je však táto kniha viac než dobrá. Odporúčam...

13 20.04.2020

Zatiaľ čo sa predchádzajúci diel odohrával poväčšinou na pevnine, v tomto je to už len samotný ostrov Rujana. Mytologické prvky samozrejme nechýbajú, tentokrát som si však viac užil tie zo severského panteónu.

Autor tu trochu pritvrdil a dejové linky viac zamotal, čo príbehu prospelo. Zdá sa mi, že Roganov spoločník vlk Goryvlad má mierne navrch a odsúva samotného Rogana trochu do úzadia. Dejovo pokračuje román v zaužívaných koľajach, teda množstvo odťatých končatín, krvi, slizu, všakovakého maglajzu, smradu a samozrejme Velesových gulí a chlpatej rite nesmie chýbať.

Tento zväzok sa mi páčil o čosi viac ako ten predchádzajúci. Príjemné odpočinkové čítanie pre takmer všetky vekové kategórie ;)

K slovenskému prekladu poviedky Medzi životom a smrťou od Věry Mertlíkovej: ****

Ženská autorka sa v poviedke nezaprie. Napodiv aj napriek lyrickým vsuvkám, príbehu to vôbec neublížilo, naopak. Živa ako náprotivok Moreny je rovina, ktorú ešte Červenák nepoužil, ale to je jeho chyba, nie chyba autorky.

Poznámka: Niekedy sú tie zbytočné preklady českých autorov do slovenčiny (v tomto prípade Artis Omnis, 2013) a naopak dosť krkolomné. Strácajú na autentickosti a otrocký preklad mení význam niektorých slov, tento nevynímajúc :(

Prerosprávanie biblického príbehu o Jóbovi typickým Heinleinovým jazykom s množstvom trefných hlášok, filozofických úvah, sarkazmu a irónie, vloženom do rôznych alternatív modernej doby, s byrokratickým nebom aj docela sympatickým peklom v závere. Toto nie je čítanie pre veriaceho, lebo autor v tomto svojom diele spochybňuje už samotnú podstatu Boha, Satana a ťažiskových hodnôt, na ktorých je kresťanské náboženstvo postavené, a nie len to kresťanské.

Problémom tejto knižky sa mi nezdal jej obsah, skôr to bol pravdepodobne samotný preklad (mal som k dispozícii to skoršie vydanie od Laseru). Niektoré pasáže, hlavne v závere, sa mi zdali byť mierne zmätočné, akoby prekladateľka trochu tápala, čo chcel autor svojim textom povedať. Kto čítal viac autorových románov určite zistí, že ten preložený text stráca určitú konzistenciu.

Celkovo však hodnotím tento román pozitívne i keď spadá už do veľmi neskorého autorovho obdobia. Text je dosť kontroverzný a politicky nekorektný na to, aby bol zaujímavý z viacerých hladísk. Núti k zamysleniu. Žánrovo je veľmi ťažko zaraditeľný. Ak sa jedná o science fiction alebo možno fantasy, je to len taký rámec, do ktorého Heinlein vkladá svoj(?) svetonázor…

13 18.05.2019

Na knihe je viditeľné, že autorka bola archeologička. Kladom knihy je fakt, že je tu opísané celé spektrum života Slovanov. Ako ich dejiny, dejiny jednotlivých slovanských národov, kontext v ktorom sa odohrávajú, každodenný život, kultúra, viera a spomenie aj panteón bohov, všetko prehľadne radené do príslušných častí a jednotlivých statí.

Záporom knihy zasa je, že neprináša nič nové, nové pohľady na problematiku a v podstate kopíruje líniu oficiálnej histórie o expanzii Slovanov, ktorá sa začala niekedy v 5. storočí, autochtónnu teóriu úplne obchádza, takisto aj najnovšie poznatky pomocných vied historických a najmodernejších výskumných metód. Niektoré časti knihy sú len kusé a niektoré zasa dosť popisné, predpokladám tie, v ktorých je autorka doma. Problematika Slovanov sa tu scvrkáva na obdobie 5. - 12. storočia.

Ak by si sa chcel dozvedieť niečo o protoslovanoch (popritom protobulharov tu autorka spomína) resp. ak by si chcel zájsť ešte hlbšie do minulosti, budeš sa musieť poohliadnuť po inej publikácii. Tak isto mytológiu tu má autorka opísanú poslabšie, túto oblasť však už lepšie pokryli iní autori napr. M. Téra alebo Z. Váňa.

Ako celok hodnotím knihu kladne, hlavne v oblasti archeológie z autorkou opísaného časového úseku. Knižka je vhodná ako vstup do problematiky s tým, že si budeš musieť vybrať konkrétny fragment z histórie, o ktorý máš záujem a dodatočne preštuduješ ďalší materál, ktorý sa už v knihe nenachádza. Pre milovníka histórie povinnosť...

13 18.02.2019

Výborne spracovaná kniha, ktorá v sebe zahŕňa viacero prvkov žánru SF a Fantasy. Svet vytvorený Frankom Herbertom by vydal na niekoľko sérií. Postavy sú vykreslené precíznejšie ako v Predlohách k Dune, ktoré som čítal ako prvé a nie sú také čiernobiele. Nepresnosti v Predohrách pôsobia dosť mätúco vzhľadom na dej k tomuto kľúčovému dielu. Teraz by som ich už asi nečítal ako prvé, čitateľ tak stráca pomyselnú auru mystickosti, ktorá sa nesie v tomto pôvodnom diele. Odporučil by som však najskôr prečítať Dodatky k Dune, ktoré osvetlia vzťahy v Herbertovom svete. Knižka patrí k tomu najlepšiemu v žánre, čo som doposiaľ čítal. Hodnotenie je preto absolútne.

13 04.01.2012

Potom, čo som si prečítal 7. časť o Nadácii - A zrodí se Nadace, ktorá chronologicky predchádza túto 1. časť, rozhodol som sa, že podstúpim opätovné riziko masochizmu a dočítam komplet celú Nadáciu. Ale v tejto časti je to opäť starý Asimov, takže táto hrozba odpadla. Je to akoby iný štýl, buď je to prekladom, alebo niektoré časti sérií skutočne píšu iní ľudia, neviem... Viem však, prečo je Asimov taký neobľúbený hlavne u fanúšikov fantasy. Jeho diela nemajú kladných hrdinov a emócie sú Asimovovi cudzie. V knihách uprednostňuje kalkul. Nezaprie sa ani jeho židovský pôvod (nechcem tu rozvádzať antisemitské teórie).

Psychohistória matematika Hariho Sheldona nie je nič iné, ako Kabala pretavená do sci-fi. Teda je to reč čísel, ktorá dokáže predpovedať sociálne pohyby ľudstva a vesmíru v perspektíve 10-100000 rokov. V Asimovovej sérii o Nadácii jednotlivec neznamená prakticky nič, cieľom je vybudovanie nového impéria (nechávam na čitateľoch, či to stačí), pričom ovplyvňované sú iba kľúčové udalosti, ostatné takmer nemá význam. Ľudský rozmer sa stráca, cieľu je podriadené všetko učel svätí prostriedky. Z tohoto dôvodu sa mi viac páčili skoršie Asimovove diela o robotoch, ktorým tento ľudský rozmer nechýbal. Nadácia nie je zlá knižka, ak ste pripravení na hľadanie súvislostí a trendov. Hodnotím ako lepši priemer, predsa len knižka vás donúti premýšľať.

13 27.08.2011

Deväť špicových poviedok navzájom previazaných psychologičkou robotov Susan Calvinovou a podávaných formou interview ako príbehy, sú strhujúcou ukážkou klasického sci-fi. Nemôžem si pomôcť, ale knižke teraz nemôžem nič vytknúť. Logické konštrukcie jednotlivých príbehov utkané akoby z rébusov, psychológia robotov ako aj hlbšie fylozofické úvahy o existencii ako takej nútia k zamysleniu. Knižka je pre skutočných fajnšmekrov žánru sci-fi, blížiaceho sa až k hard. Neodporúčam tým, ktorí hľadajú akciu alebo príbehy o láske, hrdinami sú tu predovšetkým mysliace bytosti z kovu. Mysliace bytosti? V 2. poviedke to vysvetlí robot rukolapne - "Myslím, teda som." Naopak, odporúčam všetkým, ktorí majú radi záhady a riešenia na báze "tvrdej" logiky. Dávam maximálny počet bodov. Škoda, že nemôžem dať viac :-)

13 23.08.2011

Ďalší vynikajúci diel z Angelcynnu (Anglicka), odohrávajúci sa na sklonku 9. stroročia počas vlády Alfréda Veľkého a Vikingských vpádov na územie Británie najskôr pod vedením Haralda Krvavý vlas (meno je autorovou fabuláciou, v skutočnosti to bol dnes neznámy Viking) a trochu neskôr Haestena.

Tentokrát sa Uhtred zúčastní dvoch veľkých bitiek. Tou prvou je bitka pri Farnhame proti Haraldovi, v ktorej bráni Wessex. Následne poruší svoju prísahu Alfrédovi. Tou druhou zasa útok na Haestonovo opevnenie Benfleet, v ktorej naplní zasa svoju prísahu Alfrédovej dcére Æthelflaed, manželke Æthelreda a zachráni Merciu.

Boje v štítovej hradbe sa tu tentokrát obmedzia len na drobnejšie šarvátky ale nemaj strach. Mečov, sekier, kopijí, odťatých údov, rozťatých hláv a vyvrhnutých vnútorností si užiješ viac ako dosť. Uhtred tu preukáže okrem svojich schopností bojovníka aj schopnosti stratéga. V jeho životnej etape sa tentokrát mihne ďalšia žena, síce kráska ale poriadna harpia. Je ňou Skade.

Ďalší diel, ktorému by som málo čo vytkol. Odporúčam...

12 25.07.2023

Táto knižka (Computer Press, 2016) je síce o niečo staršia ako podobná o Raspberry Pi (Computer Press, 2017), ale na rozdieľ od nej, nestráca na aktuálnosti. Je to spôsobené pravdepodobne tým, že vývoj Arduina je oveľa pomalší resp. zmeny na tejto platforme sú ojedinelé alebo veľmi malé.

Knižka neprináša hotové riešenia, je zameraná viac na teóriu, ide do hĺbky. Neorientuje sa na kopírovanie kódu ale tento kód vysvetľuje. Pochopíš tak podstatu zjednodušenej varianty Céčka, jednotlivých postupov a dokážeš vytvoriť vlastné projekty. Pre úplného začiatočníka asi vhodná veľmi nieje. Pri troche snahy to však aj vďaka Internetu s ňou pôjde.

Vzhľadom na to, že rôznych návodov je online nepreberné množstvo, takáto vysvetľujúca príručka základov príde veľmi vhod. U mňa si našla čestné miesto ;)

12 12.09.2021

Akákoľvek udalosť v čase a priestore sa mohla udiať len tak ako sa udiala a nijako inak. To je holý fakt. Jej interpretácia však môže byť odlišná až úplne opačná. Môže za to ľudský faktor. Človek je jediný mysliaci tvor schopný jej interpretovania. Interpretácia sa zákonite môže líšiť od uhla pohľadu a v čase. Aby to nebolo také jednoduché, existuje ešte dezinterpretácia (dezinformácia, konšpirácia, polopravda).

Hi-story-a alebo His-tory-a je učenie o veciach minulých tak ako ich máš chápať aby si sa nejako začlenil. Dejiny by mali byť hlavne o tom, čo sa udialo. Vzhľadom na vyššie spomenutý ľudský faktor oba významy majú svoje slabé miesta.

Knižka s bombastickým názvom a v tradične gýčovom obale (lepšie by hádam bolo, ak by na nej nebola žiadna ilustrácia a názov znel trebárs Cvengroshova Uhorská teória, menej je niekedy viac) od tohoto vydavateľstva môže slúžiť ako posilňovač zápästia a bicepsového svalu. Je pomerne ťažká. Niet divu. Veľký formát a kompletne na kriedovom papieri pôsobí síce reprezentatívne ale neprakticky. Uprednostnil by som formát menší a recyklovaný papier aj na úkor menšieho počtu máp v knihe umiestnených. Tých je tu dosť a sú veľmi dobre čitateľné. Ich nedostatkom však je, že chýbajú zdroje, odkiaľ sú čerpané. Najväčšia z nich je mapa SLOVANSKEJ HUNIE spoločne s mapou územia SCLAVOV na dvojstranách ;)

Väčšinu prebratého textu autor ozdrojovanú má. Odkazuje sa hlavne na Kľosova, starších autorov, svoju staršiu prácu a v závere používa niektoré Fomenkove tézy, i keď ho vyslovene nespomína. Nechcem tu uvádzať všetky autorove argumenty v prospech jeho teórie ale hlavným ťažiskom knihy je tvrdenie, že prevažnú časť Európy osídlili potomkovia haploskupiny R1a - teda (proto)Slovania a že Maďari sú poturčení Slovania líšiaci sa od nás len jazykom, ktorý bol umelo vytvorený v 17. storočí a kodifikovaný v storočí 19. V prospech svojich tvrdení sa opiera o najnovšie výskumy DNA. Uhri a Uhorsko bol pôvodný slovanský názov odvodzujúci svoj pôvod od úhorov.

Tu by som snáď doplnil, že haploskupina R1a nie je pôvodcom len samotných Slovanov. A že my ako obyvatelia Strednej Európy nie sme nositeľmi len tejto haploskupiny. Údajný Viking na obálke? Áno aj nordické gény sú v nás prítomné, mimo iných. Záhadou zostáva fakt (v tom má autor pravdu), geneticky sa od nás maďari takmer nelíšia, ugrofínskych génov je u nich mizivého pol percenta.

Knihu som si prečítal so záujmom a bral som ju ako autorovu teóriu na ktorú má právo, napriek krkolomným jazykovým eskamotérskym kúskom. Tie lingvistické vsuvky si mohol odpustiť. Jeho spôsobom sa dá dokázať všetko na svete, stačia jedno-dve spoločné písmená v slove či fonetická podobnosť.

Udalosti v pomerne vzdialenej minulosti sa udiali určite inak ako ich popisuje oficiálna veda a pravdepodobne inak ako ju opisujú alternatívci. Niekomu sa to nemusí páčiť a niekto má vo všetkom jasno. Autorovu knihu považujem za vklad do diskusie. Nabudúce však s menej bombastickým titulom, v menšom a ľahšom formáte a s uvolneným plynovým pedálom...

12 09.05.2021

Táto kniha by mala tvoriť jeden celok spolu s knihou od Edmunda Frya: Pantografia. Hneď na začiatku musím poznamenať, že na obálky oboch týchto kníh by si mali najať nejakého grafika, lebo obálka hlavne tejto knihy je dosť príšerná. Vyzerá ako fantasy knižky tesne po 89. roku. Obsah to zčasti napráva ale prvý dojem je dosť zlý.

Vladimír Laubert v knihe rozbíja momentálne prevládajúci egregor, informačnú matricu a vytvára egregor iný - sloviensky. Sme Slovieni, žiadni Slovania či Sloveni (angl.-český slovník, 1964: sloven [slavn] - coura, zanedbaná osoba). Toto môžeš prijať, odmietnuť alebo s tým ďalej pracovať. Niektoré kapitoly v knihe sú upravenými článkami z webu tartaria.sk. Niektoré informácie dávajú zmysel, niektoré musíš odmietnuť na podvedomej úrovni a niektoré sa javia ako vedomá manipulácia. Nechcem tu teraz vynášať súdy nad autorovými myšlienkami, nechcem ani polemizovať. Určité penzum logických informácií však kniha určite obsahuje, záleží ako je s nimi narábané.

Ústrednou myšlienkou knihy je tvrdenie, že nie je Rus ako Rus. Rusí bolo viac a jednou z nich bola aj Karpatská Rus Slovienov. Žiadna Kijevská Rus neexistovala. Udalosti uvádzané v Povesti vremennych let sú už len kresťanským kompilátom pôvodných textov z rôznych období. A tie sa udiali práve v Karpatskej Rusi Slovienov, ktorá sa nachádzala, asi uhádneš kde. Odtiaľ aj názvy Ruské, Rusovce, Pohronský Ruskov, Kijov a pod.. Nie autor túto Rus nelokalizuje len na Slovensko, aspoň že tak... Tam kde sa momentálne ako o Rus-i oficálne uvažuje, Rus žiadna nebola, avšak TARTÁRIA áno.

S Veľkou Moravou to samozrejme bolo taktiež inak. Autor cituje pomerne zaujímavé zdroje a niektoré prepisy z nich aj zverejňuje. Dosť podstatnú časť knihy tvorí aj dôkazový materál v podobe súpisu majetkov z roku 1786 Jozefa II. písaný SLOVIENSKOU BUKVICOU (písma podobného azbuke, text však nie je ruský, sú v ňom slovakizmy). Autor tu dokazuje, že história a spôsob jej písania sa kýmsi zmenil až po smrti tohoto panovníka, nakoľko skutočné dejiny boli dovtedy úplne iné. Teda informačná matrica - egregor bol následne upravovaný.

O knihe si môžeš myslieť, čo len chceš. Realitu na psychologickej úrovni si vytvára každý sám a o to pravdepodobne ide aj autorovi. Robí to docela dobre aj keď miestami by mohol trochu brzdiť ale to je len môj názor ovplyvnený súčasným matrixom ;)

12 14.04.2021

Knihu vydalo občianske združenie Tartaria, ktoré má na svojom konte aj vydania Chinevičových Slovansko-Árijských véd. Knihu Edmunda Frya Pantographia zaradilo do svojho edičného plánu kvôli podpore svojich tvrdení ohľadom starobilosti písma Slovanov, v ich podaní Slovienov a zmienke o Tartarii v samotnej knihe. Tento počin im však očividne úplne nevyšiel.

Pre lepšie pochopenie textu, vkladám ho do dobového kontextu. V čase vydania roku 1799 sa odohral Brumairový prevrat Napoleona Bonaparta, čím ukončil vládu Direktória a skončila sa tak Veľká francúzska revolúcia. Francúzsky kapitán Pierre-François Bouchard našiel v egyptskej dedine Rosette kamennú dosku s vytesaným textom, ktorá pomohla rozlúštiť egyptské hieroglyfy. Mimo iných sa narodil v tomto roku Honoré de Balzac či britská botanička Anna Atkinsová.

Autor originálu encyklopedického rozsahu sa snažil vložiť do svojej knihy všetky vtedy známe a jemu dostupné písma a jazyky. Je ich tu naozaj veľa aj s ukážkami textov po prepise do latinky. Najväčšie zastúpenie majú rôzne variácie chaldejčiny, hebrejčiny, perzštiny, feničtiny, gréčtiny, sýrčiny a samozrejme angličtiny a sasčiny. Spomína tu okrajovo aj ázijské jazyky ako japončinu či čínštinu, rôzne indiánske jazyky a jazyky vtedajších kolónií. Nezabúda ani na slovanské písma a jazyky. Sclavonian je však v preklade Vladimíra Lauberta prekladané ako Slovienčina. Špeciálne u tohoto písma sú badateľné slovanské Bukvice. Bohužiaľ v knihe nie sú kompletné, malo by ich byť 49, v knihe ich však je len 36 a ako Bukvice nie sú označované. Kompletná však je ruská či staroruská Azbuka v knihe uvádzaná zvlášť ako Russian. V knihe sa nachádzajú aj ďalšie ukážky slovanských jazykov a písma ako napríklad staročeština, srbština, chorváčtina a pod.

Zaujali ma tu ukážky dvoch písiem a jazykov. Fínčinu autor uvádza ak zmes nordických a slovanských jazykov, v ukážke sa dá identifikovať niekoľko známych slov. Prekvapením bol aj slovanský jazyk tzv. Novej Zeme. Autor túto lokalitu však bližšie nešpecifikuje. [Edit: Súostrovie v Severnom ľadovom oceáne, rus. Novaja Zemľa]

Keďže občianske združenie Tartaria sa špeciálne zameriava na túto historickú oblasť a vo svojich článkoch či S-A védach tvrdí, že táto védická dŕžava bola síce multietnická ale prím v nej hrala biela rasa slovanského pôvodu bol som zvedavý, čo na to občianskym združením prezentovaný Edmund Fry. No teda... Uvádza tu 4 typy tartarského písma a 3 texty po prepise do latinky. Ani jedno z tých písiem nie je slovanské. Prvá ukážka sa najviac podobá písmu arabskému a podobne vyzerajú aj ostatné 3 typy i keď sú od toho prvého odlišné. Vyvoď si teda z toho záver, aký chceš.

Knihu napriek tomu, že je anachronická a zastaralá považujem za veľmi cennú. V dobe, kedy ju pôvodný autor písal neboli ešte rozlúštené egyptské hieroglify a archeologický boom bol otázkou nasledujúceho storočia. V knihe je uvádzaných niekoľko stoviek typov písma a ukážok textu. Niektoré jeho tvrdenia sú dosť problematické. Slovanskú Hlaholiku a Cyriliku kladie niekam do prvých storočí nášho letopočtu, dokonca až do čias Krista. Taktiež tvrdí, že pôvodný jazyk ľudstva bol len jeden a že jednou z jeho štyroch následných variácií bola Sclavonian - Slovienčina (podľa autora prekladu). Uvádza tu aj také perličky ako napr. Filozofštinu (umelý jazyk súdobých filozofov, ktorý sa neujal), Hotentočtinu, či Hunčinu.

Súčasťou knihy je aj mierne ideologický komentár prekladateľa Vladimíra Lauberta, ktorý sa snaží dovysvetliť niektoré údaje z knihy. Suma sumárum napriek tomu: veľmi dobrý počin.

12 11.04.2021

I keď so záujmom, hlavnou príčinou, prečo som zobral túto knihu do rúk bol fakt, že ju zostavil a texty do češtiny v nej preložil Michal Téra. Autor je zárukou toho, že aj suchopárne texty sa dajú podať v pomerne príťažlivej a zaujímavej forme.

Tie dopĺňajú súdobú Povesť vremennych let a i keď idelogicky jednostranne, predsa len dokresľujú obdobie 11. - 12. storočia na východ od nás. Sú totiž opatrené dostatočným poznámkovým aparátom autora.

Všetko sa to tu točí hlavne okolo piatich zásadných literárnych diel: Borisoglebskej legende pečerského mnícha Nestora, Legende o igumenovi Feodosijovi Pečerskom, Pamiatke a pochvale kniežaťu Vladimírovi od mnícha Jakova, Poučení Vladimíra Monomacha, ako aj dvoch verzií Ruskej pravdy, tej krátkej aj tej obšírnej.

Cit.: §78 Když smerd mučí smerda bez knížecího příkazu, pak zaplatí knížeti pokutu 3 hřivny a za utrpení hřivnu v penězích, když mučí ogniščanina, pak zaplatí knížeti pokutu 12 hřiven a za utrpení hřivnu. (Ruská pravda)

Cit.: §111 Prací za výplatu nebo za chléb nebo za něco jiného se člověk cholopem nestáva, ale když někdo neodpracuje dohodnutou dobu, pak vrátí to, co dostal; odpracuje-li to, pak, nemá v ničem vinu. (Ruská pravda)

Tie staroruské výrazy pre slobodné (smerdi) a neslobodné (cholopi) obyvateľstvo vyznievajú dosť prekvapujúco. Asi by som ich význam otočil :) Takýchto perličiek je v tých zdanlivo nezáživných textoch spústa. Výrazovo idú do dosť širokého spektra, od reči a zvykov starých Slovanov, cez Varjagov až po orododoxné kresťantvo. Knižka bola napokon veľmi dobre koncipovaná a nemal som žiadny problém, dočítať ju do konca.

12 30.03.2021

Podstatnú časť tejto knihy autor zahlcuje svojim vyhraňovaním sa voči západnej konkrétne nemeckej historiografii a následne aj voči domácim historikom označujúc ich výrazom "gebíri". Ako alternatívny amatérsky historik by asi spravil lepšie, keby išiel svojou cestou a nesnažil sa o konfrontáciu. Táto jeho už piata kniha z tejto oblasti má viacero nedostatkov a svojimi výhradami len dupľuje chaotickú argumentáciu, čo téme vôbec neprospieva. O túto problematiku sa zaujímam a nadšený som z nej nebol.

Základnou témou knihy je tvrdenie o autochtónnosti osídlenia našich území Slovanmi od nepamäti až po dnes. A o pôvode niektorých tzv. germánskych kmeňov, ktorý mal byť slovanský. Za všetky spomeniem hlavne Markomanov a Kvádov. To je síce pekné, ale nič nové - svoje neprináša. Skáče z témy do témy. Cituje starších historikov podporujúcich autochtónnu teóriu ako Fr. Pluskala Saleša Moravičanského, Metoda Nečasa, Štefana Šmálika, Juraja Papánka a i. Medzi svojimi zdrojmi má dokonca aj scifi román Leonarda Medeka a Františky Vrbenskej: Stín modrého býka :)

Vôbec mu neprekážajú odlišnosti v tvrdeniach o kráľovských slovanských rodostromoch jednotlivých autorov diel staršieho dáta. Jednotiacim prvkom je u neho hlavne ten slovanský faktor. Tento aspekt zásadne zráža hodnotu diela. Nedostatkom je aj autorova nekonzistencia s tvrdeniami v jeho predchádzajúcich knihách. Pokiaľ sa venoval záhadológii, bolo to ešte akceptovateľné. U historiografie to už veľmi seriózne nevyzerá. Ak propaguje Fomenkovu Novú chronológiu dejín vo svojich predošlých dielach a katastrofický scenár, o akých prvých 5. storočiach (v zmysle klasického letopočtu) slovanských dejín tu u svätého Árija píše. Dosť schyzofrenické, nie?

Ako v každej knihe, aj v tejto som sa snažil nájsť nejaké pozitíva. Tým pozitívom by mohol byť fakt, že by mohla slúžiť napr. na základnú orientáciu v prameňoch, ktoré sa týkajú autochtónnej teórie. Dá sa pomerne rýchlo zhltnúť, lebo je dosť povrchná, napriek tomu prinášajúca určité historické informácie. Obávam sa však, či téme nerobí medvediu službu...

12 24.01.2021

Nie som síce fanúšikom literatúry faktu zaoberajúcej sa biblickým obdobím ale knihu som si napriek tomu prečítal so záujmom. Jej autor je spoluautorom už staršieho bestselleru Svätá krv a svätý grál, ktorej ťažiskom bolo dokazovanie Kristovej pokrvnej línie a jej odkaz od Dávidových čias cez Katarov, templárov až po Siónske priorstvo.

Táto kniha sa zameriava zväčša na Krista z úplne iného pohľadu ako je ten cirkevný a vkladá jeho život do zásadne iného kontextu. Kristus v autorovom podaní je človek z mäsa a kostí. Zelót. Nezomrel na kríži, bol ženatý, mal deti, študoval egyptské mystéria, jeho kráľovstvo nebolo z tohoto sveta, nebolo ani na nebesiach, ovládal tajné náuky, nechcel byť žiadnym bohom, keďže ten prebýva v každom človeku, ktorý si to uvedomí. Na to slúži iniciačný obrad, pri ktorom musíš "zomrieť" aby si "vstal z mŕtvych". Nechcel založiť žiadne náboženstvo ani cirkev. Svoju púť pravdepodobne zakončil v jednej francúzskej lokalite v prostredí židovskej ortodoxnej komunity. Viac v knihe...

Autor tu dosť obšírne vysvetľuje reálie a zvyky aké mali Židia na začiatku nášhu letopočtu a snaží sa svoju tézu vložiť do úplne iného kontextu. Myslím, že sa mu to čiastočne darí. Veľa záleží od spôsobu prekladu starých textov a kvality jednotlivých neskorších prepisov. A samozrejme dôležitý je aj fakt, že sa autor prikláňa k judaizmu v neprospech kresťanstva. Teda úplne objektívny nie je. Zopár faktov si prispôsobuje.

Knihu som zbodol docela rýchlo, zaujala ma a navodila niekoľko nových a podnetných myšlienok. K dokonalosti jej ešte síce čosi chýba, ale dobrá bola viac ako dosť...

12 17.01.2021

Napriek obnovenému vydaniu z roku 2020 Eko-konzultom, je táto kniha už dosť zastaralá. Originál vyšiel v roku 1945 a aj napriek citáciám historikov z 19. storočia je dosť poplatná dobe. Deržavin bol totiž stúpencom marrizmu (podľa N . J. Marra), čo bol smer mixujúci marxistické triedne hľadisko vývoja jazyka s byblickými prvkami. Dávni predchodcovia Slovanov sú v tomto prípade odvodzovaní od Noemovho syna Jafeta a ich pohanské obdobie je označované za jafetské.

Napriek tomu, že Deržavin nie je stúpencom autochtónnej teórie o pôvode Slovanov, určité myšlienky týmto smerom sú u neho badateľné. Za priamych predchodcov Slovanov totiž označuje Venedov a Antov. Inak sa však pridržiava tradičných stereotypov, oblečených do triedneho hľadiska marxistickej fylozofie.

Pomerne dobre a dosť obšírne tu autor spracoval grécke, rímske, latinské, staršie nemecké a staršie české pramene. Ak si teda odmyslíš tú povinnú ideologickú omáčku. Zaujala ma však mytológia jednotlivých slovanských národov. Chvíľami akoby som čítal niektorý z románov od Juraja Červenáka :) O panteón Bohov v tomto prípade ani tak nešlo, ale ten výčet rôznych prevažne temných besov, škriatkov, domovikov, stríg, kikimor a nadôvažok v rôznych jazykových mutáciách, tu autor uviedol úctyhodný počet. Pre istotu ich podľa všetkého zaradil medzi povery zaostalého pracujúceho človeka, keď dodáva, že u dnešného moderného socialistického človeka už nemajú miesto ;)

Knižku úplne nezavrhujem, nájdeš v nej pomerne dosť informácií z histórie do cca 11. storočia s opisom aj globálnych vzťahov i keď z trochu priohnutého uhla pohľadu. Napr. Veľká Morava a udalosti s ňou späté vyznieva plastickejšie v kontexte s globálnymi udalosťami v tom čase okolo Byzancie, Bulharska, Franskej ríše a ich politickými záujmami. A okrem toho, kniha je tak trochu kuriozitou, vďaka už prekonanej teórii N. J. Marra.

12 11.09.2020

Schody k nebesům (české vydanie: Dobra, 2001) Autor tu rozvádza svoje teórie načrnuté vo svojej predchádzajúcej knihe Dvanáctá planeta, pričom ide ešte viac do hĺbky. Na základe rôznorodých prameňov dokazuje, že bohovia uctievaní v počiatkoch našej civilizácie boli z mäsa a kostí, že neboli z našej planéty, boli dlhovekí, používali rozvinuté technológie a ľudia sa s nimi mohli stretnúť.

Dozvieš sa tu, ako sa niektorým reálne žijúcim ľuďom podarilo opustiť našu planétu a dostať sa na orbitu (vystúpiť na nebesia), kedy, kde a prečo bola potopa, čo to o byblických a predbyblických postavách ako bol napr. Gilgameš alebo Alexander Veľký, štartovacích a pristávacích plochách Anunnakiov, ich komunikačných strediskách a zariadeniach, kto a prečo postavil piramídy, niečo o falšovateľoch histórie a kope rôznych príbehov.

Tak ako pri knihe predchádzajúcej poznamenávam, že je úplne jedno, či je táto Sitchinova radikálna teória pravdivá, čiastočne pravdivá alebo úplne mimo. Jej hodnota tkvie hlavne v tom množstve zozbieraného materiálu, prekladov starých textov, množstve ilustrácií. Kontext do ktorého si tieto informácie vložíš, je závyslý len od tvojej predstavivosti a sume znalostí o minulosti...

12 11.07.2020

Čítal som už viacero kníh týkajúcich sa tohoto obdobia - vzniku, trvania a zániku vojnového Slovenského štátu. Väčšina z nich však trpela skreslením resp. úzkym záberom pohľadu. Buď išlo o jeho obhajobu, viac či menej nekritickú alebo naopak, bol badateľný ideologický vplyv pri jeho zaznávaní či popieraní z druhej strany barikády. Kvalitnú syntézu v podobe akú tu predostrel Róbert Letz v čase vydania (2012) som nezaznamenal. Stojí naozaj za to.

Problematiku Slovenského štátu aj s tým, čo jej predchádzalo, autor rozoberá z viacerých strán aj uhlov pohľadu. Dáva ju do kontextu globálnych, európskych aj lokálnych udalostí. Podopiera to citáciami dokumentov, rozhovorov či rozhlasovými výstupmi atp. Na jednom mieste dostávaš argumenty pre aj proti bez hodnotiacich interpretácií. Je už len na tebe, ako si mozajku z predkladaných informácií poskladáš dokopy.

Predpokladám, že hodnota tejto knihy nebude klesať, je totiž písaná nezaujato, zrozumiteľne a bez akéhokoľvek ideologického balastu (Sem-tam síce vykukne autorovo stanovisko, ale aj majster tesár sa utne, a pravdepodobne nie úmyselne). Preto ju odporúčam s kľudným srdcom, ak sa chceš niečo o tomto období dozvedieť bez skreslenia...

12 30.05.2020

V pomerne ťažkej knihe veľkého formátu autor skĺbil svoje cestopisné zápisky zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Srbska a Rumunska s alternatívnym výkladom naších dejín. Tých fotiek, máp a faktografického materiálu je tu úctyhodný počet. Uvítal by som, ak by ich autor trochu preriedil. Taktiež aj ten formát knihy by som uprednostnil menší. Nezvyknem čítať knihy na stole a tŕpnuce zápästie k pôžitku z čítania neprospieva.

Čo sa týka výberu tém, text je dosť nesúrodý, veľa krát sa opakujú už napísané jeho fragmenty. Tvrdohlavo písaná predložka písmena z v 7. páde v celej knihe napovedá, že redakčná úprava si veľa práce s touto knihou nedala. Vhodnejšie by hádam bolo vydať publikáciu v podobe článkov na pokračovanie, prípadne rozdeliť ju do minimálne troch samostatných kníh, ktoré by rozoberali každý okruh tém zvlášť.

Tých tém je tu dosť. Len tak preletím. Archeológia, heraldika, Slovania, Avari, Maďari, Huni, Rumuni, Srbi, ariáni, rímski katolíci, grécki katolíci, Veľkomoravská ríša, Nitrianske knižatstvo, rôzni potentáti, rôzne cestopisné zážitky, úvahy a teórie autora a kopec ďalšieho viac či menej zaujímavého materiálu.

Čiastočné výhrady som teda spomenul. A čo pozitíva? Napriek tomu, že text knihy patrí medzi tie z alternatívneho tábora, sú v ňom zaujímavé myšlienky. Ak ho chceš pochopiť, musíš otvoriť svoju myseľ a aspoň nakrátko pripustiť iný výklad dejín. Grom knihy je téza o umiestnení Veľkej Moravy s centrom v Sedmohradsku (dnešné Rumunsko). Autor to dokladá ako topografickými názvami napr. Moigrad ako centrum Mojmírovej vlády, Devu ako Devín, nie však ten náš ale ten v Rumunsku, slovanské svargy na rovnoramenných ariánskych krížoch, ktorých je tam plno na kostoloch a priečeliach budov a kopou ďalších dôkazov. Mimochodom tvrdí, že Mikulčice sú avarským hrinkom (zdôvodnenie v knihe).

S knihou môžeš súhlasiť, nesúhlasiť alebo ju ignorovať. Niektoré vyjadrenia v nej ťa môžu iritovať. Osobne mám rád, ak je niečo inak a neobvyklá myšlienka ti viac či menej rozhodí subjektívny matrix ;)

12 07.03.2020

Z autorkinho románu mám trochu rozporuplné pocity. Prvé 4/5 hardcore sci-fi v kombinácii s klasikou a thrillerovými prvkami, s precízne prepracovanou psychológiou postáv, výstavbou deja, opisom vedy, techniky a vesmíru, svojou pútavosťou boli bez debaty za všetky hviezdy. Toto sa u ženskej autorky len tak nevidí. Ak by to v tomto úseku rozumne ukončila, niet o čom… Bohužiaľ trochu smerom nadol hodnotenie zráža posledná pätina ktorá je už pulpovo a ekologiky orientovaná, plná záhadologických tvrdení, za ktoré by sa nemusel hambiť ani Majster Däniken či Zacharia Sitchin, a strašne ukecaná…

Aj napriek tejto nevyváženosti románu som uvažoval o pridelení všetkých hviezd. Kvalita väčšej časti románu je nesporná, tu som si lebedil a sfúkol som to ani neviem ako. Venuša má skrátka svoju silu. Teším sa však na autorkin ďalší počin a mám také tušenie, že ten bude ešte lepší ;)

12 01.12.2019