yerry komentáře u knih

Nestorov letopis alebo Povesť vremennych let je najstarším slovanským letopisom a určite má svoju hodnotu. Toto vydanie (Vydavateľstvo Spolku Slovenských Spisovateľov, 2018) nie je identické s českými skoršími vydaniami. Vychádza z najstaršieho tzv. Lavrentievského letopisu z roku 1377 (originál sa totiž nezachoval), končiaceho rokom 6625 (1117).

Jeho hodnota je predovšetkým historická. Údaje v ňom občas časovo nesedia a mená osôb či názvy lokalít sú miestami uvádzané chybne. Autor(i) bol ovplyvnený byzantskými a byblickými zdrojmi, ktoré veľa krát aj používal. Jedná sa predovšetkým o skoršie byzantské kroniky Georgia Hamartola (Monomacha) a Jána Malalu. Text letopisu je pretkaný kresťanským svetonázorom autora, teda nejaké objektívne informácie o pôvodnej viere Slovanov z neho ani omylom čerpať nemôžeš. Niektoré informácie sú však aj napriek tomu pomerne zaujímavé a stoja za to. Ber však do úvahy, že ich výklad bude stále jednostranný.

Kniha nie je hrubá, je však dosť ťažká na čítanie. Udalosti sú síce chronologicky radené podľa rokov ale nečakaj nejaké ucelené témy autora. Z jednej udalosti skáče na udalosť úplne inú, týkajúcu sa úplne iného územia, osôb a pod. Tých ruských mien a miest je tu teda požehnane. Naviac sa tu nachádzajú pomerne rozsiahle kresťanské mravoučné ponaučenia.

Bonusom knihy je rozsiahly úvod a takmer 100 stranový vysvetľujúci text "Obrazy z dejín Východnej Európy a Kyjevskej Rusi do polovice 12. storočia" od Miroslava Daniša. Ten síce patrí medzi historikov, ktorí nie sú zástancami autochtónnej teórie pôvodu Slovanov, napriek tomu niektoré ťažšie pochopiteľné udalosti letopisu dáva do kontextu doby, čím túto knihu robí zrozumiteľnejšou.

Čo sa týka môjho hodnotenia, vadil mi v knihe ten kresťanský antagonistický pohľad, ktorý občas deformoval celkové vyznenie letopisu v prospech kresťanskej ideológie na úkor pôvodnej mytológie a viery Slovanov. Čo teda nieje moja šálka kávy. Ak ti to neprekáža, kľudne si prihoď nejakú tú hviezdu.

15 17.03.2021

Ak začuješ rachot a burácanie nebies buď si vedomý, že zopár tisícročná selanka skončila. Prichádzajú naši Bohovia a civilizácia, ktorej si príslušníkom, končí. Ak si myslíš, že nič už nemôže byť horšie, mýliš sa. Bol si stvorený ako biorobot a k tomuto údelu si určený aj v budúcnosti. Vo svojich rukách nemáš nič, čím by si sa svojim Bohom postavil. Ak tak spravíš, ich odveta je absolútna. Pamätaj na Jericho, na Sodomu a Gomoru. Oni nie sú dobrí ani zlí. Nerozmýšľajú v týchto kategóriách. Ich argumentom je sila a zdrvujúca prevaha...

V treťom zväzku Sitchinových Kroník sveta sa autor zameriava na vojny medzi samotnými Anunnakmi ale aj ich potomkami splodenými s ľuďmi, v ktorých sú samotní ľudia iba obyčajnými štatistami, vykonávajúci ich vôľu a znášajúci dôsledky. Ďalej rozvádza svoje teórie z predošlých zväzkov. Okrem dvoch centier ľudskej civilizácie teda oblasti okolo Stredomoria a Afriky tu zavádza aj oblasť tretiu, ktorou bola India. Toto boli tie oblasti ľudskej civilizácie, z ktorých na úplnom počiatku bol Sumer.

Autor text samozrejme aj tu dopĺňa o rôzne zaujímavosti z problematiky pyramíd, charakteristík jednotlivých bohov - Anunnakov a pod. Cituje tu síce preklady z rôznych zdrojov a tabuliek, tentokrát však dáva maximálny priestor hlavne Biblii, ktorú berie doslova. Doslovný preklad Biblie ako argument k dôkazom spolu s autorovými vývodmi, ktoré akosi pekne pasujú na udalosti opisované v nej, mi pripomína podobný konštrukt ako Chinevičove Slovansko-Árijské védy len s tým, že na rozdieľ od Chinevičových Bielych bohov, hviezdnych brán a Slovansko-Árijskej rasy, v prípade Sitchina sú to Anunnakovia, rakety a rasa je prevažne semitská. Obaja autori pravdepodobne vychádzali z rovnakého myšlienkového žriedla, len v inom čase a s dôrazom na iné zdroje. Sitchin s tým vyšiel samozrejme skôr a aj literárny prejav je u neho kvalitnejší.

Napriek mojej skepse, aj táto kniha si zachováva pútavosť a je nabitá informáciami. Bohužiaľ akosi začínam pochybovať o správnosti autorovho výkladu a jednotlivých prekladov. Všetko tu akosi presne zapadá do autorovej hypotézy, čo sa mi zdá véééľmi podozrivé. Napriek tomu, pokračujem ďalším zväzkom, zaujíma ma autorovo videnie sveta ;)

15 02.08.2020

Celá kniha je postavená na téze Fomenkovej Novej chonológie a zároveň je aj Kapolkovým pokusom prepísať chronológiu svetových dejín, vychádzajúc z predpokladu, že súčasná chronológia je od základu chybná. Že súčasná chronológia je tak dlhá preto, že opakuje rovnaké historické príbehy iba s inými dátami a menami hlavných aktérov - rovnaké príbehy putujú časom a menia miesto deja predovšetkým vďaka práci mnohých a mnohých kronikárov a prekladateľov. Že súčasná chronológia bola "vymyslená, upravená a sfalšovaná" v 16. a 17. storočí atď...

Medzi moju obľúbenú literatúru okrem sci-fi a fantasy patrí aj tá historická, okrem oficiálnej aj tá alternatívna. Preto som ku knihe pristupoval s otvorenou mysľou. Musím poznamenať, že miestami to napriek tomu dosť škrípalo. Že by si text zaslúžil redakčnú korektúru, na to už som u tohoto vydavateľa zvyknutý. Forma, ktorú zvolil autor, je miestami na zaplakanie. Nudný a nezáživný výčet faktov, nekonzistentnosť vo svojich tvrdeniach. Nebol som si istý, kedy ktorú chronológiu autor berie vážne. Raz sa pridŕžal oficiálnej aby v nasledujúcom odseku prešiel k tej Fomenkovej. Hodnovernosť niektorých tvrdení bola veľmi otázna, Napr. že Vatikán založil Batu-Chán a aktuálny názov tohoto pápežského mesta je len chybná transkripcia jeho mena. Vlastne aj ten Batu-Chán Batu-Chánom nebol, lebo to bol vlastne borec s ruským menom. A takýchto vzájomne odporujúcich tvrdení tu má autor viac :)

Podľa všetkého text knihy je kompilátom textov prevažne z internetu, v ktorom ani sám autor nemal úplne jasno. Svedčí o tom nejednotná terminológia, keď napr. raz spomína Veľkú Tartáriu, inokedy je to územie Veľkej Ordy resp. Ruskej Ordy. Obyvateľov Tartárie raz píše ako tartarov inokedy ako tatárov, pričom už skôr spomína, že je to chybne :) Ariánov dáva dokopy s Oriánmi. Pričom tí prví sú kresťanská vetva a tí druhí pravdepodobne mimozemšťania zo súhvezdia Orión. Atď...

Knihy podobného razenia však nepovažujem za až tak úplne stratený čas, i keď práve táto robí Fomenkovi medvediu službu. Podobne ako alternatívna história u sci-fi vyzývajú k zamysleniu. A že to s tou oficiálnou hi-story-ou nie je úplne košér, je fakt. Budem sa musieť asi bližšie pozrieť na toho Fomenka :)

15 03.01.2020

Ursulu K. Le Guin som chápal ako autorku, ktorá ako jedna z prvých spisovateliek vniesla do Science Finction a Fantasy literatúry svojrázny pohľad, ovplyvnený anarchizmom počnúc cez taoizmus, umiernený feminizmus až po gender pozitívne postoje či kritiku komercionalizácie Fantasy. Dôraz však vždy dávajúc predovšetkým na príbeh, ľudskú stránku na úkor konfliktu a násilia. Okrem jej samotných poviedok a románov ma zaujali jej predslovy a doslovy u niektorých publikácií, ktoré boli veľmi zaujímavé.

Preto som veľmi uvítal tento počin vydavateľstva Gnóm! a so záujmom som si prečítal niektoré autorkine eseje v tejto publikácii. Škoda len, že sa týkali len fantasy a v prevažnej väčšine detskej a YA literatúry. Napriek tomu, bolo to veľmi zaujímavé čítanie, ktoré osvetľuje niektoré veci ohľadom jej fantasy tvorby. Autorka vie/vedela aj tieto teoretické témy veľmi dobre a zrozumiteľne podať. Pridanou hodnotou sú aj poznámky pod čiarou spoločne s bibliografickými odkazmi v závere na predmetnú literatúru, ktoré dokresľujú kontext, z ktorého autorka vychádzala. Čakám preto na nejaký ďalší podobný počin tohoto vydavateľstva.

Svoju spokojnosť s touto útlou knižkou by som rád vyjadril citátom z jedného jej textu. Na margo dnešných fantasy bijákov autorka poznamenáva:

cit (str.175): Dnes stačí švihnout kouzelným proutkem starodávné průmyslové magie a hle – váš drak je připraven. Jenže – je to skutečný drak, anebo padělek? Skuteční draci vás dovedou zničit a v té hromadě, kterou si nahamounili, ukrývají klenot zvaný moudrost. Falešní draci tohle nedovedou a nemají. Falešní draci se nikdy nedostanou ven z kina, zůstanou trčet v pokladně.

15 23.11.2019

Ku knihám na ktorých vydanie prispela niektorá z politických strán veľmi veľkú dôveru nemám. Bez obmedzenia ich politickej orientácie. Špeciálne u tohoto vydania (Nitra, 2016) po otvorení obálky ti udrie do očí cez celú stranu oznam o podpore tejto publikácie a logo strany Kotleba - ĽSNS. Počítam, že ten, pre ktorého táto strana spôsobuje nevoľnosť a negatívne emócie, ju hodí rovno do koša. Spraví však chybu. Riadne sa však sekli aj jej podporovatelia. Štúr totiž v tomto svojom diele odkrýva karty a ide vpodstate proti všetkému, čo stelesňujú nacionalisticky orientované strany alebo čo si sa učil v škole...

V skratke. Ľ. Štúr chápal slovenské nárečie a následnú kodifikáciu Slovenského jazyka len ako medzistupeň k zjednoteniu všetkých Slovanov pod Ruskú zástavu, s následným rozšírením Ruského jazyka pri možnom zachovaní miestnych nárečí na národných (kmeňových) úrovniach. Z materálu vyplýva, že bol zástancom absolutistickej monarchie na čele s cárom (ktorého tu idealizuje) pod patronátom Pravoslávnej cirkvy. Nižšie riadenia chápe ako občinové s čestným a uvedomelým vedením bez korupcie a len s nutnou byrokraciou... Odmieta Austro-Slovanské a Ilírske myšlienky, taktiež odmieta patronát Poľska a spochybňuje životaschopnosť jednotlivých Slovanských štátov s výnimkou Ruska.

Nie som historik a preto si nedovolím hodnotiť jeho jednotlivé názory. Niektoré sú poplatné dobe, niektoré poopravil už V. I. Lamanský a T. D. Florinský. A niektoré sa mi zdali naivné až utopické. Napriek tomu si myslím, že prečítanie tejto knižky nebola strata času, lebo Štúr tu sám seba prezentuje v úplne odlišnom svetle, ako ti ho predstavujú učebnice...

15 03.10.2019

Čierny Rogan sa spoločne s vedmou Mirenou a vlčím vodcom záhrobnej svorky Goryvladom presunie viac na západ na územie dnešných Čiech, kde musí získať meč vojnového boha Radhosta. Tu sa ocitne uprostred vojnových udalostí Česko – Luckej vojny. Námet tu Červenák čerpá zo Starých pověstí českých, ktoré sa mali odohrať o takmer storočie neskôr ako príbeh opísaný v prvom zväzku. V knihe však bezprostredne nadväzujú, čo u fantasy nevadí…

Počet bohov utešene narastá. Živa, Radhost, spoznáš tu náprotivok Černoboga, ktorým je ako inak, samozrejme Belbog. Ich charakteristiky autor mení a prisudzuje im atribúty vlastné len jeho interpretácii. (Podľa niektorých výkladov, bol práve Belbog prejavom zoskupenia troch bohov: Svaroga, Perúna a Velesa. Podľa iných výkladov, je to len umelá konštrukcia a žiadny Černobog a Belbog v slovanskej mytológii nemá miesta.) Docela realisticky však vystihol, že žiadny z bohov sa so Slovanmi nemaznal. Tak ako Perún dokázal prinášať životodarný dážď, dokázal aj trestať a chtonický boh podsvetia – navu Veles, zasa pomáhal dobytku a pod.. Dualistické delenie na dobro a zlo tu odpadá, čo autor veľmi dobre pochopil napriek tomu, že subjektívne hodnotenia bohov jednotlivými postavami ponechal kvôli dramatickosti di­ela…

Tento druhý zväzok je o poznanie lepšie písaný ako zväzok prvý. Krvy a počet váľajúcich sa čriev, vnútorností a odťatých končatín sa scvrkol na únosnú medzu. Ešte stále to nie je veľdielo, ešte stále tomu niečo chýba (hlavne tie dialógy) ale číta sa to veľmi dobre…

V skutočnosti čakal som od tejto knižky trochu niečo iné. Tvrdiť o Barronovi, že je budúcnosťou hororu, sa mi zdá byť prehnané. V poviedkach, ktorých úroveň neklesá pod priemer a naopak, kvalitou oscilujú v intervale dobrá až výborná, neprichádza s ničím originálnym. Áno, prostredie, v ktorom sú jednotlivé príbehy ukotvené, ako aj časové parametre, odkazy na HPL, mytológiu a pod. nemajú chybu. Ale pri každom texte som mal pocit, akoby som už niečo podobné čítal. Akoby autor povyberal z diel iných autorov to najlepšie, rozdrvil to a z čriepkov poskladal svoje príbehy.

Napriek mojim výhradám to prepojenie gangsterskej tvrdej školy (Dashiel Hammett?), prostredia (Jack London?) a hororových prvkov (H.P.Lovecraft?) vo svojej výslednici vyprodukovalo veľmi zaujímavý mix. U mňa najviac zabodovali poviedky Magická ruka, Blackwoodův synek a Muži z Porlocku . S veľmi malými výhradami, ktoré sú viac subjektívneho charakteru, by som ti knižku s kľudom odporučil, aj keď nie si práve fanúšikom hororu, a možno aj práve preto. Fanúšikovi hororu totiž neprinesie asi nič nové.

Poznámka pod čiarou: Na to že je knižka takého malého formátu, mal som strach, že sa mi pri čítaní zlomí jej chrbát, keďže je pomerne hrubá. Nestalo sa tak aj napriek tomu, že som ju nečítal ako prvý. Väzba vydržala. Obálku si však šetrím ;)

15 12.09.2019

Výborná sci-fi na ktorú ale treba mať náladu. Opisnosť pocitov, citácií z rôznych fiktívnych prameňov, opis planéty a množstvo technických termínov sú pomerne rozsiahle. Príbeh je veľmi zaujímavý a netradične pojatý. Tajomná mimozemská inteligencia v podobe oceánu v spojení s zhmotnením myšlienok pozemšťanov vyznieva docela tajomne...

15 27.08.2011

Dej tohto zväzku obsahoval viac románovej fikcie ako tie predošlé. Napriek tomu autor umne domaľoval viacero bielych miest z britskej histórie. Tentokrát sa to točilo hlavne okolo nórskych vikingov bratov Thurgilsonovcov, dobývania Lundene (Londýna) náležiaceho k Mercii ale dôležitého pre Wessex a hlavne okolo Alfrédovej dcéry Aethelflaed. Uhtred je tu opisovaný viac aj z tej negatívnejšej stránky. V dnešných časoch by mohol byť označovaný ako zabijak ak nie vojnový zločinec. Časy sa však menia...

Napriek fiktívnosti deja, zgustol som si na niektorých reáliách autorom uvádzaným. Za všetky spomeniem výstavbu a organizáciu tzv. burhov. Čo bol systém opevnení so stálou posádkou. Wessex dosť ťažil aj zo starých rímskych stavieb. Duchov v nich sídliacich sa však obávalo saské kresťanské obyvateľstvo, preto pri ich obnove Alfréd narážal na pomerne tuhý odpor.

Očividne Alfréd vsádzal viac na defenzívu ako na ofenzívne ťaženia. Pri autorovom opise prostredia som sa neubránil dojmu, že Británia bola v tom čase v silnom úpadku a civilizačne na nižšej úrovni ako pevninská Európa. V čase, keď Alfréd budoval svoje burhy, existovalo už aj u nás množstvo hradísk. Za všetky spomeniem aspoň Devín, Nitru či Bojnú ešte z pred-Veľkomoravského obdobia, avarské hrinky a podobne. A to som spomenul len tie z územia Slovenska. V iných oblastiach Európy tých hradísk a opevnení bolo ešte oveľa viac.

Ak to zhrniem, aj tento zväzok patrí medzi to najlepšie z románovej historickej spisby z prostredia Británie 9. storočia, kedy si mohol prísť skôr o hrdlo po rane mečom, o vystreknutý mozog prípadne vyvrátené črevá po rane sekerou, ako k plnému žalúdku...

14 01.07.2023

Vďaka tomu útočnému titulu knihy, obálke s naivnou ilustráciou a nadnesenej anotácii som od knihy veľa neočakával. Keďže alternatívny výklad dejín ma zaujíma, šiel som do toho s tým, že si aspoň utvorím obraz o kvalitách autora. Bol som však pomerne príjemne prekvapený.

Samozrejme autorov výklad našich dejín alternatívny je. Kniha obsahuje mimo iného aj súbor článkov vydaných v tlačených periodikách. Polemizuje v nich aj s oficiálnymi historikmi a uvádza argumenty na podporu svojich tvrdení, pričom im vytýka ich omyly resp. úmyselné zatajovanie. Svoj trochu útočný postoj zacieľuje aj na českú a nemeckú obec historikov a obviňuje ich z prekrúcania historických udalostí.

Autorovi sa musí uznať, že svoju koncepciu našich dejín má veľmi dobre premyslenú. Čiatočne ju má podloženú pramenným materiálom, čiatočne deduktívnym myslením a logickými úvahami a čiatočne fabuláciou. Knižka sa číta dobre aj keď nie je veľmi objektívna (môj subjektívny názor).

Čo chcel autor vlastne povedať? Nie nebudem spoilerovať. Tak len pár perličiek: Netvrdí že Markomani, Kvádi a Svévi boli Slovania ako ostatní alternatívci. Naša minulosť siaha oveľa hlbšie ako sa oficiálne tvrdí. Najviac bordelu v Európe narobili Rimania a po nich Frankovia. Žiadna Veľkomoravská ríša neexistovala, ale boli minimálne dve Moravy. Pri útoku sa nekričalo MOR HO! ale MARHA! (Morava!) od Merehani a Marhari (viac v knihe). Devín bola avarská pevnosť! Nitra má síce neslovanský názov, zato je najstaršia. atď...

Konštatujem, že autorov výklad je dosť nezvyčajný a navodzuje nové myšlienky a hlavne otázky. Pri prvom čítaní ti to pripadá ako fantasy literatúra. Ak sa nad obsahom knižky zamyslíš, zmysel dáva, zostáva však príliš veľa neznámych v rovnici, ktorú ti autor predkladá. A o to mu možno išlo...

14 03.04.2021

Dosť zaujímavý počin od tohoto vydavateľa. Dnes už historické dielo takmer úplne neznámeho ruského autora so slovenskými koreňmi, ktorého život bol dosť pohnutý, nie nepodobný napr. so životom Dušana Makovického. Teda tragédia.

Kniha obsahuje tri sondy do dávnej histórie, v ktorých Venelin rozvádza úvahy nad pomenovaním "Slovan - Sloven" ale i ďalšími, pričom argumentuje tým, že takto bolo označované obyvateľstvo prevažnej časti Germánie predstaviteľmi tých národov, ktoré k tomuto zoskupeniu nepatrili. Sami seba teda tí, čo sú označovaní ako Slovania, sa takto neoznačovali, a ak áno, len ich malá časť. Ak by si sedliakovi v tom čase (keď žil Venelin 18.-19.st.) povedal, že je Slovan, pozeral by sa na teba s otvorenými ústami, a nevedel by, o čom to sakra točíš. Za Germániu bolo pôvodne považované jej súčasníkmi len územie, nie obyvateľstvo. Vychádza pritom z gréckych a rímskych prameňov, polemizuje so súčasnými nemeckými historikmi. Bol zástancom autochtónnej teórie o pôvode obyvateľov považovaných dnes za Slovanov (Venedi, Anti, Sclavi, Vandali, Variagovia, Roxolani - Rossi - Rusi atp.).

Kniha sa skladá z troch častí, ktoré boli pôvodne vydané až po autorovej smrti, pričom tu sú podstatne krátené.

1. sondou je dielo z roku 1841, vydané pod názvom Starovekí a súčasní Sloveni Slovenci-Slovinci, v ktorej Venelin prvýkrát uviedol do literatúry samotné meno budúcej krajiny Slovenie (Slovinska), ktorá vtedy ešte na politickej mape sveta neexistovala. Autor tu popisuje oblasti ako Benátky, Karniu, Istriu, Panóniu, Norikum, Retiu, Vindeliciu, Dalmáciu, Ilýriu a i. Píše, že pôvodní obyvatelia Slovinska boli Venedi - Veneti - Vendi a poukazuje na príbuzenstvo (nie identitu) slovanských Venedov s Vandalmi, Skýtmi a Rusmi.

2. sonda je z roku 1846 a nesie názov Obyvatelia oblasti Baltského mora, Leti a Slovania. O Lotyšoch, Litovcoch a Prusoch, Pomorancoch a Baltskej Slavónii. Okrem geografického opisu starovekých slovanských miest (Rujana, Retra a i.) uvádza aj porovnanie jazykov a mytológie. Táto časť bola veľmi výživná ;)

3. sonda bola vydaná pôvodne až v roku 2003. Je to neúplný rukopis - poznámky, v ktorom Venelin argumentuje faktami v prospech slovanského pôvodu ruského štátu. Zamýšľa sa nad pôvodom Varjagov a prisudzuje im slovanský alebo príbuzný pôvod.

Aby som to zhrnul:
I keď dosť útla, kniha je spočiatku dosť ťažká na čítanie (veľa citátov a odkazov). Aby si Venelina pochopil, uvedom si v akej dobe žil. Európa sa delila na veľké celky v podobe imperiálnych štátov a monarchií. Začínala doba nacionálnych pohybov a vzopätí. Teda pôsobili tu odstredivé sily. Tieto tendencie sú badateľné aj u neho. Teda snaží sa nevnímať Slovanov ako jeden celok ale hľadá špecifické atribúty pre jednotlivé jeho časti. Pričom každá z tých jedinečných častí (národov) je napojená na spoločných predkov až po Noemovho syna Jafeta.

V niektorých svojich tvrdeniach sa dokázateľne mýlil (podľa aktuálnych poznatkov). Niektoré sú už zastarané až archaické. Podstatná časť knihy, popri jej historickom odkaze, má však ešte stále svoju hodnotu a čaro. Prínosom je absencia novodobého ideologického balastu...

14 31.01.2021

Ak čakáš učebnicu bukvice (staroslovanského písma), možno budeš prekvapený. Tie bukvice v tejto malej knižočke veľkej ako modlitebná knižka, tam sú. Je tam aj popis ich významu. Na rozdieľ od iných učebníc písma, táto knižka je trochu inak koncipovaná. Od suchopárnosti má ďaleko.

Autorka ju totiž pojala svojským poetickým štýlom, keď za každou bukvicou je nejaký príbeh, myšlienka či duchovný odkaz. Taktiež fyzické a grafické stvárnenie tejto knižky je na úplne inom levely a je vidieť, že aj túto stránku mala autorka takpovediac pod palcom.

Na rozdieľ od iných kníh o bukvici, autorka pridáva k jednotlivým bukviciam aj kus zo svojho duchovna, svojho vnútorného sveta a svojej filozofie, kde písmo a slovo nadobúda svoj pôvodný význam.

Môžeš si o tejto knižke myslieť, čo len chceš. Dá sa vnímať v rôznych rovinách, kde tá najzákladnejšia je estetická, od tej môžeš stúpať už len hore ;)

14 20.01.2021

Knihu hodnotím vcelku pozitívne i keď čakal som od nej trochu viac. Snaží sa síce vyhnúť teoretickým a praktickým úskaliam ideje europocentrizmu z hľadiska výkladu dejín politického, filozofického a náboženského myslenia ale v kontexte z akého vychádza sa jej to veľmi nedarí. Ako základ je však dobrá.

Prezentuje súčasné hľadisko výkladu aký môžeš získať od viacerých liberálne a neomarxisticky orientovaných vedátorov. Teda určité témy, filozofie a náboženské systémy sú v nej uprednostnené na úkor tých, ktoré nie sú až tak v súlade s ich videním. Niektoré témy sú veľmi skratkovité až úplne vypustené.

Chápem, že rozsah knihy neumožnil maximálnu sumu informácií o problematike, ale niektoré témy mohli byť viac či menej redukované, aby sa tých informácií do knihy dostalo viac. Napriek svojim výhradám, ju hodnotím kladne pre základnú orientáciu o problematike i keď...

14 03.12.2020

Ak čakáš nejaký sofistikovaný detektívny príbeh s historickým pozadím románov Roberta van Gulika, budeš pravdepodobne sklamaný. Autor sa v tomto ohľade nezaprie. V jeho podaní to vyzerá skôr na dobrodružný historický román s detektívnou zápletkou. Deduktívne metódy v jeho podaní nahrádza skôr sled udalostí, ktoré sa odvíjajú s nie veľkým prispením hlavných postáv. Tie sú skôr v ich vleku, i keď ich akcieschopnosť je na pomerne vysokej úrovni.

Vyššie spomínané nie je negatívum, ale ak chceš plnohodnotnú detektívku, poobzeraj sa po niečom inom. V čom je autor dobrý, sú tie historické reálie a dokonca aj vyšetrovacie metódy mi docela na danú dobu pasovali. Taktiež razancia deja bola dobrá. Škoda, že upustil od mytologických prvkov, ktoré boli korením hlavne v ságach o čiernom Roganovi a v ságe Bohatier.

Svoj štýl s hrubými výrazmi a s pomerne nekompromisným obsahom si autor zachováva. Chýbajú mi tam však niektoré prvky, pre ktoré som ho kladne hodnotil v iných ságach. Zatiaľ teda tá detektívna zložka príbehu pokrivkáva. Uvidím, som zvedavý, či sa to v ďalších dieloch zlepší. Ako historicko-dobrodružný román by som knihu hodnotil ako veľmi dobrú, ako detektívka, je to u mňa slabší priemer...

14 22.11.2020

Zo všetkých Kapolkových kníh, ktoré sa zaoberali alternatívnymi dejinami, napísal ich už štyri, táto jeho úplne prvá, bola podľa mňa hádam najlepšia. Napriek viacerým rozsiahlym témam, zachováva si konzistenciu a jednotlivé fakty si neodporujú. Jednotlivé state majú primeranú dĺžku, takže pozornosť pri čítaní neochabuje. Kniha je skrátka veľmi dobre rozvrhnutá. Jej čítavosť je na veľmi dobrej úrovni.

Skladá sa z dvoch častí. V prvej časti autor prezentuje aternatívne výklady dejín v rámci oficiálnej chronológie. V druhej časti zasa vychádza z chronológie Novej, podľa Fomenka. Tá je postavená na tvrdení, že deje v histórii sa neodohrali v takej časovej postupnosti ako sa oficiálne tvrdí. Autor je zástancom katastrofického scenára. Teda popiera Darwinovu teóriu vývoja človeka. Uvádza tu dôkazy o prebehnutých katastrofách v dávnej a časovo bližšej minulosti. Vysvetľuje o čo išlo v prípade grálu, pyramíd, megalitov, ranného kresťanstva a iných dejinných zaujímavostí. Obrovským kladom knihy je však aj to množstvo odkazov na pramene a jednotlivých autorov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú.

Knihu ako takú odporúčam prečítať. Nemusíš sa s autorom stotožniť. Dostaneš tu ako na podnose aj laikom pochopiteľnú syntézu výkladu dejín z alternatívneho tábora. Ak alternatívu nemusíš, tým skôr by si si ju mal prečítať. Rád by som bol za každý seriózny názor k tejto téme, môže byť aj negatívny ;)

14 23.03.2020

Veľmi vydarený zväzok tejto série, ktorý ti dokáže, že doba, ktorú tu autor popisuje, okrem násilia a všobecného úpadku prinášala aj netušené možnosti. Z otroka sa mohol stať kráľ a prominentný bojovník naopak mohol kľudne spadnúť do tohto postavenia. Uhtred si tu zavesluje viac než dosť.

Príbeh sa začína asi mesiac po prekvapivo víťaznej Alfrédovej bitke pri Ethandune nad Dánmi. Tí sa napokon stiahli do Danelawu (dobový názov časti Anglicka ovládaného Dánnmi). Tentokrát sa ocitneš hlavne v Northumbrii. Uhtred sa tu rozhodne pomôcť kráľovi Guthredovi (skutočná historická postava - bol to Dán, ktorý však prešiel na kresťanskú stranu). Jeho rozhodnutie bude mať následky, s ktorými asi vôbec nepočítal.

V príbehu sa vyskytnú aj románové postavy ako záporák Kjartan, priateľ Ragnar ale aj Guthredova sestra Gisela, ktorá bude mať na Uhtredov osud dosť podstatný vplyv. Ivarr ako skutočná historická postava a potomok Ragnara Lothbroka tu nezohraje síce veľmi pozitívnu úlohu, zato jeho úloha v príbehu nie je na zahodenie.

Páčilo sa mi, že autor do textu zahrnul aj mytologické prvky a to ako pohanské, tak kresťanské. Pre niekoho budú asi ťažko uveriteľné. Ak sa však zamyslíš nad dobovým kontextom a realitou, ktorú si vytvára každý jedinec sám na osobnej úrovni, tak sú veľmi pochopitelné. Súbeh určitých udalostí kľudne mohol viesť k "zázraku".

Aj tomuto zväzku dávam preto všetky hviezdy. Autor vie veľmi dobre skĺbiť románovú fikciu, mytológiu, dobové reálie a to všetko pri vysokej čítavosti...

13 12.06.2023

Dej knihy a jej postavy s ktorými si sa mohol stretnúť aj v rovnomennom seriály a s niektorými aj v seriály Vikingovia (synovia Ragnara Lodbroka) sa odohráva v čase, keď sa v našich končinách mala rozprestierať Veľká Morava a kedy už bolo Nitrianske kniežactvo do nej včlenené. Teda na sklonku 9. storočia.

Uhtred a niektoré postavy sú síce fiktívne, ale autor sa inak snažil držať dobových reálií. Myslenie jednotlivých postáv, konanie, bojové strety, hlavne spôsob boja v štítovej hradbe sú opisované veľmi realisticky. Popis lodí, hlavne tých dánskych bolo veľmi farbisté. Násilie podáva pomerne naturalisticky ale nie prehnane, očividne patrilo k tej dobe. Román má teda okrem svojich literárnych kvalít aj faktografický prínos i keď trochu prispôsobený pre autorov zámer. Myslím, že Cornwell tu pomerne verne vystihol duch doby.

Spočiatku sa mi čítali niektoré mená trochu ťažko a welšské názvy miest boli trochu krkolomné. Na mená som si ale časom zvykol a u miest autor uvádza aj dnešné názvy. Takže napokon som do deja vnikol. Trochu mi vadil miestami rozvláčny a divne písaný text. Autor trochu opakuje pasáže, ktoré nie je až tak potrebné opakovať. Inak ale dej odsýpa pomerne slušne.

Toto nie je romantický historický román, skôr dobrodružný a historický, blížiaci sa k faktografickému v literárnej forme. Autor sa pridŕža písomných prameňov. Tie však môžu byť priohnuté a udalosti reálne mohli prebiehať trochu inak. To však nič nemení na fakte, že autor si dal záležať a farbisto predostrel dobové reálie, ako ich svojim vnútorným zrakom videl on.

Dej tohto prvého zväzku v súčasnosti už trinásť zväzkovej ságy bol pomerne verne zobrazený aj v rovnomennom seriály. V knihe je však Uhtred a jeho skutky opísaný plastickejšie a uveritelnejšie. Celkovo sa mi román páčil dosť na to, aby som pokračoval aj jeho ďalším zväzkom...

13 28.03.2023

Napriek tomu, že knižka sa stále veľmi dobre číta, nemôžem sa ubrániť dojmu, že autor sa už dosť opakuje a hlavne v závere dosť ulietava, keď fakty ohýba hlavne v prospech starozákonného videnia sveta. Pokiaľ opisuje rôzne stavby a učel na ktorý boli postavené, ako napr. Stonehenge a pod., ešte je to v poriadku. Ale ak mu majú slúžiť staré sumerské texty a Anunnakovia ako potvrdenie dejov zo Starého zákona, to sa mi už v poriadku nezdá.

Autor tu vyslovuje medzi inými také hypotézy, ktoré by mali potvrdiť predovšetkým prvenstvo Semitov ako nositeľov kultúry (samorejme za prispenia ich bohov). Už v skorších dieloch som si všimol určité paralely s dielami napr. ruských autorov, v ktorých sa autori odvolávajú zasa na prvenstvo Slovanov resp. Rusov a ich bielych Bohov. Autori takých kníh, ako napr. Bystvor, narážajú zrejme na Sitchina, ak tvrdia, že šedá semitská rasa bola naklonovaná v laboratóriu - Raji. Tých paralel je samozrejme viac, trebárs aj s germánsko-árijskou koncepciou, ale to už zabŕdam do trochu ošemetných tém...

Autor v tejto knihe napr. uvažuje o predkoch juhoamerických indiánov ako o stratenom židovskom kmeni alebo ako o priamych potomkoch byblického Kaina. Zamýšľa sa nad tým, že sumerské klinové písmo mohlo byť predobrazom písma čínskeho či japonského. Tvrdí, že pred Sumerom neexistovala žiadna civilizácia. Nezaregistroval alebo zabúda na to, že sú tu vykopávky Stredoeurópskej resp. Podunajskej civilizácie napr., ktorých vek je o poriadnych zopár tisícročí starší. Staršie sú aj niektoré nálezy z južnej Ameriky, ktoré autor pozná a dokonca ich aj spomína. Po exode Sumeru pred 4000 rokmi predpokladá, že zvyšky preživšieho obyvateľstva ovplyvnili také národy ako boli Gruzínci, Maďari!!!, Estónci!!!,či Fíni!!! Toto mi už riadne ťahalo oči :)

Autor bol bezosporu odborníkom na sumerské texty, ak by zostal čiste pri nich a Anunnakoch, niet o čom. Hodnotu svojich kníh subjektívne zráža smerom nadol svojou koncepciou vyvoleného národa. O jeho starobilosti nie je pochýb, ale tlačiť ho aj tam, kde nepatrí, je nadpráca, ktorá spôsobuje nedôveryhodnosť, aspoň teda u mňa. Zrnká pravdy na jeho myšlienkach byť môžu, história sa však z najväčšou pravdepodobnosťou odohrala trochu inak, a možno aj za prispenia prišelcov z vesmíru ;)

13 17.09.2020

Knihu by som pravdepodobne hodnotil maximálnym počtom hviezd. Bohužiaľ za tú chýbajúcu korektúru (miestami dosť nekvalitný preklad, nesprávne skloňovanie a pod.) musím jednu ubrať. Inak ale považujem ju za dosť autoritatívny a objektívny počin. Dejiny z pohľadu ruských historických škôl sú totiž dosť odlišné od histórie, akú poznáme u nás.

Priaznivci Velesovej knihy a Slovansko-Árijských véd si tentokrát na svoje neprídu. Autor sa totiž drží vedeckých poznatkov a vlastného výskumu. Sú tu síce spomenuté, ale len okrajovo a autor ich nepovažuje za dôveryhodný zdroj. Tulajev je zástancom autochtónnej teórie, ktorá sa u nás v oficiálnych vedeckých kruhoch neteší veľkej obľube. Teda, že Slovania - Sloveni - Rusi - Rasseni - Veneti - atp. žijú na svojich územiach už niekoľko tisícročí. Teda žiadne zjavenie sa z Pripjaťských močiarov niekedy v 5.-6. stotoročí sa nekonalo. Rozvíja tu rôzne teórie o pôvode Slovanov. Tými hlavnými sú dunajská, balkánska, maloázijská, arktická, eurázijská.

Grom knihy a zároveň jej najväčším prínosom je zosumarizovanie množstva ruských historických škôl z rôznych období, priradenie autorov k príslušným školám a zbežný popis ich základných diel. Konečne sa môžeš v tej záplave rôznych ruskojazyčných textov orientovať podľa jednotlivých autorov. Teda nájdeš tu od autorov striktne sa pridŕžajúcich vedeckých faktov cez rôznych popularizátorov ruskej histórie až po totálnych rusocentristov a bájkárov.

Až na tú vyššiespomenutú výhradu, knihu hodnotím teda veľmi kladne a odporúčam na štúdium znalcom dejín tentokrát v monografii o dejinách Slovanov z ruského pohľadu...

13 22.08.2020

Dvanáctá planeta (české vydanie: Dobra, 2006) si aj po 44. rokoch od vydania originálu zachováva svoje čaro. Bez ohľadu na fabulácie, hodnovernosť, správnosť tvrdení a hypotéz autora je prínosom. Staré sumerské, akkadské, fenické, babylonské, egyptské, grécke či byblické texty a vyobrazenia tu v zrozumiteľnej forme vkladá do kontextu, ktorý je stráviteľný aj pre bežného čitateľa bez ohľadu na hodnovernosť interpretácie. V modernom podaní ťa oboznámi s ich obsahom. Ak si Bibliu nikdy nečítal a o hlinených tabuľkách nechyroval, získaš o ich obsahu určitú predstavu.

Zaujímavé je, že preklady základných textov aj takej Biblie sa líšia v rôznych jazykoch. Stačí vynechať odstavec, zameniť slovo a komplet celý text dostáva iný význam. Autor to dokladá napr. na slove šém. V autorovom podaní je to raketa. Zaujímavo by sa podľa tohoto tvrdenia tváril napr. taký Golem. Autor tu týmto posúva naše tradičné chápanie sveta do trochu inej roviny, a myslím, že je to len dobre. Dogmy a strereotypy treba rozbíjať :)

Anunnaki Nefilim sa možno vrátia, možno nás riadia a kríza našej civilizácie je možno predovšetkým dôsledkom ich konania. A možno nie. Možno ak raz priletia, budú prekvapení, čo s touto planétou urobili ich bioroboti, zachovaní tu napospas osudu. Zostáva sa len s autorom spýtať, ak bohovia stvorili nás, kto stvoril ich?

13 29.06.2020