VesmirnaOndatra
komentáře u knih
Doupě latinářů
Ivan Wernisch
Každému milovníkovi absurdity z tohto musia vyliezať jamky z očí.
Měsíc je drsná milenka
Robert A. Heinlein
Taký Il Principe revolucionára vesmírneho veku
Možno ak by tam bolo menej toho schôdzovania prihodila by som i nejakú tú hviezdičku k dobru
PS: po estetickej stránke je nove vydanie z Arga jedna z najkrajších kníh v mojej knižnici
Literární poklesky
Stephen Leacock
Poviedky miestami absurdnejšie ako tie cesty bratislavskou MHD, počas ktorých som ich väčšinou čítala
Pozpátku letící divoké kachny
Tom Robbins
Neviazaná obrazotvornosť koketujúca s gýčom. Bujaré metafory obcujúce s humorom a bezostyšne plodiace meta-fóry. Rozkokošené vety, ktorým ide len o slovné eskamotérstvo. Prosto typické robbinsovské defilé jazykovej zhýralosti.
Veľmi rôznorodá zbierka textov, od cestopisov, cez priemerné básne a príspevky uverejnené v americkej obdobe Záhradkára až po recenzie na televízne hviezdičky, ktoré sa medzičasom stihli prepadnúť tak hlboko do zabudnutia, že ich už nenájde ani Google. Mne osobne v takejto krátkej žurnalistickej podobe Robbins možno sedí viac ako v románoch, ale ako gentlemansky upozorňuje Argo, je to kniha určená pre ľudí, čo majú od neho už čo-to načítané a radi sa k nemu vracajú po svoju dávku bezuzdnej metaforičnosti.
Zátiší s Datlem
Tom Robbins
O osudovej láske, vlhkých mušličkách, orosených broskynkách a podobných p****inách, takže nie úplne moja šálka kávy, ale priznávam, že z autorových metafor som občas išla do kolien.
Rohy
Joe Hill (p)
Neviem sa rozhodnúť medzi 4* (pretože ja prosto žeriem Hillov štýl a čierny humor) a 3* (pretože ja by som to skrátila) takže dávam symbolických 66,6 percenta.
Jedna z viet, pre ktoré mám Hilla rada: "Nepochyboval, že Merrin volala Boha, když byla znásilňována a zabíjena. Bůh odpověděl, že vzhledem k velkému počtu volání na ni přijde řada, až když bude mrtvá." ...holt ako povedal Tomáš Akvinský, dnes sa aj tak nikam nedovoláš, boh si ráno zapol odkazovač, nebo býva občas preplnené....
Sobí hora
Karin Tidbeck
Kultivované podivno, ktoré nestráca nič zo svojej jemnosti ani keď práve niekoho porcuje na klobásky.
Strašne často som si pri čítaní spomenula na Teda Chianga a jeho Príbehy Vášho života, a nie preto, že by boli knihy podobné, lebo nie sú (možno v miere originality a schopnosti navodiť mystično) ale preto, ako veľmi sú rozdielne, až mi do seba zapadajú ako jin a jang (ako matematicko-vedecko-technické nazeranie na svet k zmyslovo-pocitovo-prírodnému)
Agnes a sedmý host
Kati Närhi
V komentoch sa zväčša spomína Burtonova Mrtvá Nevesta, prípadne Wednesday Addamsová, ale ja, celý život prenasledovaná svojou zvrátenou predstavivosťou si nedokážem pomôcť a vždy, keď pozriem na Agnes, vidím ten druh roztomilej osinovitosti v zadku, akú môže dosiahnuť len ranopubertálny potomok Slečny Marplovej a Herculesa Poirota.
Prosto celá ja pred dvadsiatimi rokmi.
Spin
Robert Charles Wilson
Tajomná mimozemská rasa obalí Zem časovou membránou, ktorá v zásade funguje asi tak, že kým vy na klávesnici hľadáte ä, zvyšok Slnečnej sústavy zostarne o deväťdesiatdeväť rokov, a keď sa potom snažíte donútiť svoju klávesnicu napísať Ä, stihnú sa na Marse vyvinúť jednoduché huby a kým vy ešte stále dumáte na kieho ďasa by vám kedy bolo veľké široké Ä, malý ÄÞÄß⸫ÖÆ¢Йϼ¢ zo Severného Marsu už promuje z molekulárnej biológie.
Nízke hodnotenie preto, že o neznámych mimozemských rasách, membránach a marťanskej molekulárnej biológii som sa nedozvedela takmer nič, zato som bola dôkladne informovaná o tom, že on miluje ju, ona miluje iného, iný miluje boha a boh nás má všetkých v péčku.
Dámy a pánové
Terry Pratchett
(Nielen) o tom, čo na nás číha v temných zákutiach najspodnejšej vrstvy sukieň Starenky Oggovej a vlastnej mysle
PS: Vedci sa už desaťročia márne snažia skĺbiť elektromagnetizmus, silné a slabé jadrové sily a gravitáciu, rada by som preto poukázala na fakt, že Pratchettovi sa v tejto knihe podarilo skĺbiť elektromagnetizmus, silné a slabé jadrové sily a gerontofilných trpaslíkov.
Zatiaľ jediná kniha od Pratchetta, pri ktorej som sa vlastne bála
Křehké věci: Krátké fikce a divy
Neil Gaiman
Páči sa mi, že Gaiman využíva plot twisty nie ako nástroj prekvapenia, ale ako niečo, čím skrúti príbeh do nekonečnej Moebiovej pásky a uzavrie ho do seba. Práve týmto vo mne priemerné (aj keď krásne napísané) poviedky vyvolali veľmi zvláštny pocit osudovosti až mystiky, ktorý mi zostáva aj niekoľko týždňov po prečítaní.
Poviedky, ktoré si z nejakého dôvodu pamätám
Jiní lidé 4,5*- Príbeh samotný nie je nijako zvlášť originálny. Vlastne, pri jeho čítaní asi budete mať pocit, že ste ho už určite niekde počuli. A budete mať pravdu. Pretože viete ...čas je tu premenlivý...(Poviedku som pôvodne čítala oficiálne zadarmo tu a zaujala ma tak, že som si zohnala celú zbierku
Když Říjen vládl 2*- Horor, predovšetkým pre tých, ktorí majú dodnes hokej v českých názvoch mesiacov
Slunečný pták 4,5*- Furt králíka, každej den máme králíka, ani Pinďa to už nežere...
Vládce Glenu 3*- Novela k Americkým bohom. Priveľa Tieňa, primálo Stredy.
Studie v Smaragdové 4*- Sherlock Holmes naruby a lovecraftovský bonus
Záškrt tvurce nemocí 5* - To že ste hypochonder ešte neznamená, že vám nič nie je
Harlekýnsky Valentýn 3* - Ako všetky vnútornosti, aj zlomené srdce je výborný zdroj železa
Kniha okrem toho obsahuje aj niekoľko básní, ktoré považujem za viac alebo menej strašné (aspoň v preklade) okrem básne
Den, kdy přiletěly talíře 5* - pretože je o mne a pretože viac lietajúcich tanierov do ľúbostnej poézie!
Fell: Kruté město
Warren Ellis
Kresba má taký ten šmrnc staničných záchodov v podchode medzi tretím a štvrtým kruhom pekla v druhej tretine novembra v pondelok za desať pol piatej ráno týždeň pred výplatou a samotné príbehy sú len o čosi menej bezútešné ako stav môjho účtu tri dni po Bibliotéke, ale úplne najdepresívnejšie na tom celom je, že to nemá pokračovanie.
Vyhlasujem to za najlepší komiks, aký som kedy mala v rukách.
Oči vážky / Krůpěj rosy
Issa Kobajaši
Kobajaši:
Pod rozkvetlou sakurou
bodl mě komár
a já nadávam i květům
Ja:
Iné storočie
Iná kultúra
Komár mi je povedomý
...každpádne najtichšia kniha v mojej knižnici
Válka starého muže
John Scalzi
V budúcnosti sa vďaka bioinžinierstvu a genetickej manipulácii podarí ľudstvu splniť vlhký sen každého HRistu t.j dostať na pracovný trh 20 ročných absolventov s polstoročnými skúsenosťami a dať tak druhú šancu všetkým nám, čo sme vždy chceli umrieť mladí, ale nestihli sme.
Svižné, vtipné a nenáročné čítanie do postele.
Legie
Larry Correia
[edit]
Ten moment, keď sa vaše sny stanú skutočnosťou...a vzápätí sa vám pokúsia odhryznúť hlavu, spraviť si večeru z vašich vnútorností a spôsobiť koniec sveta ako ho poznáme. Proste veľká sranda
Dvanáctá oběť
Michael Connelly
Také to klasické, že detektív naháňa vraha, ale ten je vždy o krok pred ním. Ako však strany ubiehajú, náskok sa skracuje a niekde od polovice začína byť jasné, že páchateľovi dochádza dych, dokonca, v jednom momente na strane 238 celkom dole, detektív toho parchanta už-už má, no jemu sa v poslednej chvíli podarí vyšmyknúť a z neprehľadnej zákruty vybieha ako prvý. Detektív zahreší, do konca mu zostáva už len pár strán a on možno premárnil svoju jedinú šancu. Vrah si spokojne odpľuje. Teraz stačí len vydržať. Zmobilizuje posledné sily a sýpajúc vbieha do cieľovej rovinky. Detektív sa drží v tesnom závese za ním, v očiach ho štípe pot, nohy i pľúca vypovedávajú službu, cigarety a zlá životospráva si vyberajú svoju daň, no on sa odmieta vzdať. Keď však ani nie tri odseky pred sebou zbadá obrovský nápis KONIEC, od bezmocnosti sa mu nahrnú do očí slzy. Vie že zlyhal. A vtedy, istý si svojím víťazstvom, vrah neodolá a obzrie sa. Toto malé vyhodenie z tempa sa mu má stať osudným. Detektív neváha, odhodí cigu a chce schmatnúť páchateľa popod krk, keď vtom obaja zarazene zastanú a utierajúc si z tváre pot a sople neveriaco hľadia na obrovský plot twist v podobe pretrhnutej cieľovej pásky, za ktorou ich už odvčera večera netrpezlivo čaká znudená čitateľka.
Nemesis
Larry Correia
Agent Franks, to sú najvýkonnejšie orgány činné v trestnom konaní a nič na tom nemení ani fakt, že ide o orgány z druhej ruky. Zošité zošívačkou. Bez písomného súhlasu pôvodných majiteľov.
Černá ozvěna
Michael Connelly
Harry Bosch ako melancholický detektív, ktorý sa drsne, mužne a bez okolkov prekontempluje k vyiešeniu prípadu síce nie je to môj typ, ale ako k detektívke k tomu nemám väčšie výhrady. Snáď až na to, že vedľajšie postavy sú tak klišé, že by ich snáď bez protekcie nevzali ani do Kriminálky Aněl, že to páchne devätdesiatkami viac ako kuracie prsia plnené broskyňou a deodorant Geri Halliwell dokopy a že by Connelly, ako väčšina spisovateľov detektívok, mal outsourcovať písanie romantických replík.