tomas5684 komentáře u knih

Na jednej strane hodnotná kniha, ukazuje pohľad americkej ľavičiarky na postavenie žien v bývalom východnom bloku, v menšom sa dotkne aj dnešnej Škandinávie a samotných Spojených štátov. Každopádne jej pohľad na východný blok je skrz veľmi ružové okuliare. Po prečítaní bakalárskej práce MÝTUS A REALITA: ŽENA ZA SOCIALISMU Alžběty Polzovej a beletrických diel ako Bezcitnost Martyny Bundy, Čepiec Kataríny Kucbelovej alebo Súdruh Munchhausen Ladislava Mňačka, ktoré sa viac či menej dotknú aj témy života ženy v bývalom východnom bloku, je jasné, že ženy u nás nemali na ružiach ustlané, boli vnímané hlavne ako zdroj lacnej pracovnej sily, menová reforma v r. 1953 obrala rodiny o úspory, nedokázali vyžiť jedného platu, takže ženy museli nastúpiť do práce, mali o 30% menšie mzdy než muži, potraty musela schvaľovať etická socialistická komisia, lepšie hodnotené boli povolania v ťažkom priemysle, kde pracovali prevažne muži, zatiaľ čo ženy štát zapriahol ako šičky v textilkách - témy, ktorým sa Kristen R. Ghodsee takmer vôbec nevenovala, resp. ich odignorovala.
Škoda, že sa kniha iba okrajovo venuje postaveniu žien v Škandinávii, to je za mňa osobne smer, ktorým by sa celá západná spoločnosť mala uberať.

1 12.03.2024

Čo Dante nevidel je moja tretia kniha s tematikou Osvienčimu za posledné 4 mesiace (prvá bola Vyhasnuté oči od Manci Schwalbovej, druhá a subjektívne najlepšia Moruša od Iboji Wandall-Holm), niektoré pasáže sa mi z toho dôvodu zdali trochu dlhé a vyčerpávajúce, obzvlášť v prvej polovici, kde je do detailu popísaný život v koncetračnom tábore. Napriek tomu som sa dozvedel niečo nové, napr. ako nacisti zahrabávali väzňov, ktorí sa previnili drobným priestupkom, do zeme, trčala im iba hlava, a následne sa po nich preháňali s koňmi, až z hláv zostala len zmes mozgu, kostí a hliny. V druhej polovici Wrtzler popisuje samotný útek z Osvienčimu, niekoľkodňový pochod o hlade a smäde, napätý prechod hraníc medzi Poľskom a Slovenskom, záchranu a následnú frustráciu - nikto totižto nechcel uveriť, že by nacisti boli schopní držať väzňov v neľudských podmienkach a denne splynovať niekoľko tisícok ľudí. Zo záveru, kde Wretzler už s novou identitou spolu s ďalšími obyčajnými Slovákmi počúvajú zahraničné rádio a komentujú ho, ma zamrazilo. Zaujímavý bol tiež prológ knihy približujúci antisemitizmus v ČSSR v 60. rokoch; správa Wretzlera a Vrbu a jej následný život, ako trvalo niekoľko mesiacov kým bola aspoň čiastočne zverejnená.

07.11.2023

Dům o tisíci patrech som si kúpil na základe odporúčania na databázi, malo ísť o českého predchodcu známych antiutópií ako Konec civilizace a 1984.
Bohužiaľ, kniha ma neskutočne sklamala. Postavy sú "čapkovské", tj. majú zrejme reprezentovať celé sociálne vrstvy, no hlavne sú neskutočne plytké a šablónovité, nedokázal som si ani k jednej vytvoriť pozitívny ani negatívny vzťah, čo je vzhľadom k dĺžke knihy to dosť opruz. Sem tam bol nejaký náznak zaujímavého nápadu (napr. SNOFILM - firma, ktorá točila filmy v ľudských zorničkách, alebo spoločnosť VESMÍR), staršia knižná čeština je tiež veľmi pekná, avšak je to málo. Knihu som vrátil do police po 115 stranách zo 181. Škoda. Jednu hviezdičku dávam za námet.

2 03.10.2023

(SPOILER) O Iboji Wandall-Holm a jej knihe Moruša som sa dozvedel z nástenky v synagóge v Liptovskom Mikuláši, v ktorom Iboja vyrastala v medzivojnovom období, keď Židia tvorili  tretinu obyvateľov Mikuláša. Príbeh je neskutočne mrazivý a geniálne napísaný - žiadne slovo a veta nie sú zbytočné a vatové, presne ako to od novinára/novinárky čakám. Detailný popis dospievania, kde vidieť stavbu Ibojinho hodnotového rebríčka na ideáloch humanizmu a rovnosti, života v predvojnovej demokracii a postupný nárast nenávisti voči Židom, Čechom a  vzdelaným ľuďom (dokonca sa spomenú aj konšpirácie o slobodomurároch a voľnomyšlienkároch), život v ilegalite v Maďarsku a odporné hrôzy z Osvienčimu, pochod smrti, oslobodenie, opakované pokusy o znásilnenie zo strany Rusov, nástup komunistickej diktatúry až po legálny odchod do Kodane v druhej polovici 50. rokov. Samozrejme gro knihy tvorí pobyt v Osvienčime. Najviac ma zasiahla pasáž, kde Iboja popisuje, ako sa o nej v Mikuláši po návrate z koncentráku šírili klebety, že prežila len vďaka sexuálnym vzťahom s SSsákmi a ľudia odmietli vracať veci, ktoré ukradli jej rodine. Moruša by naozaj mala byť v povinnom čítaní pre stredné školy.
Ako drobnosť ma zaujalo ma, že sa v knihe mihla aj ošetrovateľka z revírnej nemocnice Magda - pravdepodobne ide o ďalšiu rodáčku z Mikuláša Mancu Schwalbovú, ktorá o svojich skúsenostiach z Osvienčimu napísala knihu Vyhasnuté oči.

1 14.09.2023

Prečítané druhýkrát po asi 12 rokoch. Skvelá atmosféra nemeckého medzivojnového nihilizmu, hyperinflácie, alkoholizmu, prežívania zo dňa na deň a všadeprítomnej chudoby a nezamestnanosti na pozadí nastupujúceho fašizmu. Niektoré rozhovory medzi postavami sa mi zdali mierne gýčové, ale s prihliadnutím na dobu a tému to vo výsledku nevadí. Must-read snáď pre každého človeka.
PS: Asi nikdy som nevidel v knihe/filme postavy chlastať tak veľa ako Robby a spol., plánujem ochutnať ich kombo portského s rumom v pomere 1:1 :D

Novodobá vojnová klasika. Oceňujem, že v knihe nie je explicitná "propaganda", tj z kontextu samozrejme viete kto je kto, ktorí vojaci patria na ktorú stranu, kto sa dopúšťa brutalít a kto sa bráni agresii, no Žadan to snáď ani raz doslovne nenapíše, zväčša je to "druhá strana", "tí druhí" atď, čím sa tento príbeh podľa mňa stáva nadčasovou protivojnovou knihou. 
Internát mi vďaka tematike putovania apokalyptickým prostredím trochu pripomínal Metro 2033 od Glukovského, len tam kde Metro zlyhalo v plochosti postáv a neskutočne nudnej repetitívnosti, tam Internát vyhráva na celej čiare.
Román zároveň v plnej nahote ukazuje, že ruská agresia na Ukrajine trvá už od roku 2014, len bohužiaľ celý svet pred ňou do februára 2022 zatváral oči.

3 15.08.2023

Veľmi pekná kniha, prečítaná za pár hodín. Jedna z tých, kde vám je na konci ľúto, že to končí, a ďalší osud postáv si môžete len domýšľať.
Prvé dve vydania zo 60. rokov boli scenzurované a zbavené sexuálnych pasáží, a údajne nejaká z hlavných postáv bola spoločensky angažovanejšia. Vydania z r. 1967 a 2019 sú bez cenzúry.
Treba tiež spomenúť filmovú adaptáciu z r. 1965 od Eduarda Grečnera - na kvality knihy síce nedosahuje ani náznakom, ale mihli sa tam v cameo rolách osobnosti ako Dežo Ursiny, Milan Lasica a Julo Satinský, a hlavné postavy hrajú prekvapivo skvelí neherci.

01.08.2023

Skvelá kniha, Orwell pútavo popisuje svoje zážitky zo španielskej občianskej vojny, ktorej sa zúčastnil vo farbách trockistov POUM. Úvaha v poslednej kapitole mi pripadala ako akási predzvesť jeho neskoršej tvorby. Túto knihu by si mali prečítať aj dnešní slovenskí neofašisti, ktorí sa hlásia ku knihe 1984 (tipujem, že si prečítali len heslo "vojna je mier..." samotnú knihu nečítali), nevediac, že Orwell bol zarytý antifašišta a marxista.

2 27.07.2023

"Nezabúdaj, že každý, i ten najnepatrnejší vykonávateľ vražedného systému je osobne zodpovedný za vraždy miliónov, a každého z nich treba nenávidieť z hĺbky duše a bojovať proti nemu na každom kroku."

27.07.2023

Totálne absurdný satirický pohľad na ranné 70. roky minulého storočia. Niektoré pasáže mi vohnali slzy do očí od smiechu, z ďalších ma mrazilo, obzvlášť v kontexte dnešnej doby, keď na Slovensku a aj v Európe rastie vplyv proruských fašistov.

22.06.2023