smazenaryba komentáře u knih

Diagnóza - Ľudská duša.

Symptómy - Sny, fantázia, predstavivosť, emócie, láska.

Popis choroby - Ľudská duša je najhoršia známa a často neliečiteľná choroba s extrémne nebezpečnými následkami pre organizmus Jednotného štátu. Choroba najviac pripomína charakteristiku víru. Infikuje jednotlivé čisla a pokiaľ nieje ihneď lokalizovaná, spôsobuje poškodenie hosťa a jeho následnú obmedzenosť a s postupne mutujúcimi symptómami často až neschopnosť vykonávať priradenú funkciu.

Liečba - Pokiaľ je napadnuté číslo lokalizované včas, jeho integrita v Jednotnom štáte sa dá za pomoci prísneho dohľadu Strážcov a ďalších nástrojov Dobrodinca napraviť. Bohužiaľ, neskoré spozorovanie choroby a jej symptómov môže mať za následok, že číslo už nieje možné vyliečiť, a v tom prípade ho treba bezodkladne eliminovať. Keďže sa u tejto choroby zistila aj nákazlivosť, je nevyhnutné prešetriť všetky orgány a registrované zväzky, do ktorých číslo patrilo. Veľmi sľubne však vyzerá zatiaľ experimentálna metóda, pri ktorej sa už niekoľko krát úspešne podarilo túto chorobu eliminovať ožarovaním X-Ray lúčmi, ktorých koncentrovaný paprsok je zameraný na konkrétnu časť mozgu, kde sa podľa teórií táto zhubná choroba tvorí. Ak sa výskum zdarne dokončí, čo je určite iba otázka času, bude nasledovať masový zákrok, ktorý u každého čísla nielen eliminuje túto chorobu v akomkoľvek štádiu a rozsahu, ale aj úplne vylúči jej budúci výskyt !

Sláva Dobrodincovi a Jednotnému štátu !

9 04.04.2017

K Poeovi som sa podobne ako k Lovecraftovi dostal cez Kinga a pokiaľ u Lovecrafta to bola láska na prvý pohľad, u Poea to zrejme zostane na úrovni obdivu a rešpektu. Nechcem nijak spochybňovať autorov talent ani dopad ktorý mal na žánrovú literatúru, no nesúhlasím so všeobecnou mystifikáciou Poea ako hororového guru, tobôž nie s výbermi jeho pôviedok, ktoré sú prezentované ako "temné príbehy". Áno, zbierka skutočne obsahuje niekoľko fantastických hororových kúskov (Jama a kyvadlo, Čierny kocúr, Maska červenej smrti, Rozhovor Eirosa s Charmionom...), no oveľa väčšiu časť výberu tvoria diela iných žánrov, ktoré s hororom nemajú často krát nič spoločné. Sú to poviedky satirické, dobrodružné, detektívne, úvahy...je to prierez celou jeho tvorbou (podobne na tom bude zrejme aj druhá zbierka z edície Omega) a tak mala byť táto zbierka aj prezentovaná.

Musím sa opakovať a povedať, že týmto komentárom nekritizujem autora samotného, ale len prístup, akým je prezentovaná táto zbierka. Ak k nej budete pristupovať ako k výberu z diela, kľudne si k hodnoteniu pridajte bod aj dva. Ak ste však prišli kôli hororu, budete zrejme trochu sklamaný.

Z Poeovej tvorby by sa jednoznačne dala zložiť zbierka, ktorá by poukázala hlavne na to, ako zásadne ovplyvnil hororový žáner a bola by chuťovkou pre kaźdého fanjšmekra, no táto to nieje.

6 01.04.2017

Hlavnou výhodou a lákadlom komiksovej Temnej veže je fakt, že je určená ako pre nováčikov, ktorí knihy nečítali, tak aj pre fanúšikov ktorí majú sériu jeden, alebo aj viac krát za sebou. Nováčikom ponúkne chronologické prerozprávanie deja (a tým pádom strávitelnejší úvod do série) a skalným mnoho detailov ktoré (najmä v ďalších dieloch komixovej série) v knihách nenájdete.

Zrození pistolníka ponúka v prvej kapitole strhujúce predstavenie hlavných postáv a vydarený úvod do sveta Temnej Veže so všetými jeho zákonitosťami a bezútešnou atmosférou. Keďže rozprávanie je chronologické, vo zvyšných kapitolách príbeh pokračuje dejom z knihy Čarodej a sklo, čo je druhá najrozsiahlejšia a podľa mnohých aj najvydarenejšia kniha celej série. Tam spočíva aj hlavný zápor tohto komixu a to fakt, že rozsiahly a košatý dej knihy bol natlačený do príliš malého priestoru a zaslúžil by si rozdelenie na minimálne dva diely komixu. Toto tvrdenie podporuje aj fakt, že neskoršie diely komixu (ktoré ešte niesu preložené), si dejovo z kníh prepožičiavajú oveľa menšie úseky a jeden celý diel komixu je venovaný dokonca len útlej poviedke (Setričky z Elurie). Rozhodnutia nahustiť štvrtú knihu do jedného komixu je preto škoda, ikeď je pochopiteľné, že autori chceli takto priniesť koncentrovaný a celistvý príbeh, ktorý by čitateľov navnadil na ďalšie diely komixovej série.

Napriek výtkam je to však úvod podarený (ako vizuálne stvárnenie tak aj text) a samotná možnosť vrátiť sa do sveta Temnej Veže a prežiť príbeh trochu odlišným spôsobom (a s časťami príbehu ktoré v knihách neboli ! ) je požehnaním.

5 30.03.2017

King starne a ikeď by som klamal, keby som tvrdil, že ma jeho novšia tvorba už nebaví, stráca sa z nej istá odviazanosť, typická pre majstrovu ranejšiu tvorbu. Keď sa vám potom do rúk dostane jeho staršia vec, ktorú ste z nejakého dôvodu ešte nečítali, je to ako zájsť na pár pív so starým kamošom, ktorého ste už roky nevideli. Je to stretnutie utešené, trochu nostalgické, ale hlavne je to rovnako dobrá zábava ako kedysi. Naštartujte buldozér, zapnite záhradné nožnice a pripravte sa na ten najhustejší rockandrollový koncert svojho života :).

4 11.03.2017

Oneskorené reportáže písal Mňačko ešte stále ako hrdý stranník a i keď tvrdo kritizuje, robí to tak vo viere, že ide o časy minulé a že zmena k lepšiemu už v dobe vydania knihy prebiehala. Príbehy opisujú skutočné svinstvá a absurdnosti, no proti zlým komunistom takmer vždy vystupujú dobrí komunisti a z väčšiny poviedok tak stále výrazne cítiť propagandu. Neprešlo však veľa rokov, vnútrostranícka očista sa akosi nenaplnila a v Ako chutí moc by ste propagandu hľadali už márne. A tak aj Oneskorené reportáže zostávajú hlavne údernou kritikou vtedajšieho režimu. Veru, nebolo ako za komančov !

5 15.02.2017

Ako chutí moc je jedno z tých výnimočných diel, ktoré vzniknú, keď talentovaný autor píše na tému ktorej rozumie, je s ňou bezprostredne spätý a vie ju podať jedinečným spôsobom. Ako sám Mňačko napísal, hlavná sila diela spočíva hlavne vo vtedajšej horúcej aktuálnosti témy, o literárnej stránke diela však až tak vysokú mienku nemal. Ja ako čitateľ však musím skromne nesúhlasiť a povedať, že Ako chutí moc je aj po formálnej a literárnej stránke brilantné dielo a pôvodný slovenský Mňačkov text je tak krásny ako len slovenský text môže byť. Nie, nebojte sa, nečakajte archaizmy a poetické frázy. Toto je moderné dielo a moderný text pre každého čitateľa, pre ktorého je daná téma potencionálne zaujímavá. A áno, v istom zmysle stále znepokojivo aktuálna.

7 09.02.2017

Tak čo si vyberiete ? Nikdy nekončiace (ikeď nepravé) šťastie s každodenným neviazaným sexom ? Opustený ostrov kde sa naplno môžete odovzdať svojim záujmom a depresiám (ale bez možnosti sa vrátiť) ? Alebo pustovnícky život ktorým naplno odsúdite modernú civilizáciu ? A máte vôbec na výber ? Keď ste schopní prečítať tieto riadky tak možno áno.

Huxleyho majstrovské dielo je nielen skvelou štúdiou, ako by mohol (musel?)fungovať "dokonalý" svet, ale aj o tom, ako ľahko dokážeme zanevrieť na všetky naše predsavzatia a morálne zásady, keď nám sláva stúpne do hlavy, čo je vlastne zásadný kameň úrazu našej (ne)slávnej civilizácie. Robí to krásne funkčným spôsobom. Keď je treba tak je jednoduchý a doslovný, dostatočne technický a detailný, v správnych momentoch nádherne poetický (a to nielen citátmi od Shakespeara).

Vo svojej podstate je to však hlavne veľmi pragmatické dielo a Huxley sa vo svojej utópii ani v najmenšom nesnažil hľadať nejaké lacné riešenie, ktoré by čitateľovi ponúklo útechu. V predslove však hovorí o tom, že jediným a najvýznamnejším pokrokom, ktoré musí ľudstvo dosiahnuť aby zmenilo svoje nepekné vyhliadky je "revolúcia ľudskej duše". Nuž, asi si budem musieť znova vziať dvojitú dávku somy. Alfy to veru nemajú ľahké milý čitateľský kolegovia !

18 01.02.2017

Menej snový, literárnejší a oveľa príbehovejší Lovecraft. Zbrierke dominujú predovšekým dlhšie a prepracovanejšie príbehy, ktoré spolu s úžasnými opismi dobového prostredia (hlavne staré usadlosti) a Lovecraftovým talentom opísať "neopísateľné" hrôzy, vytvárajú neopakovateľnú hustú, priam hmatateľnú atmosféru. Čím viac budete Lovecrafta čítať, tým viac si budete uvedomovať ako zásadne ovplyvnil ďalšie generácie spisovateľov a akú bezodnú studnicu hrôzostrašných inšpirácií jeho celoživotné dielo ponúka.

3 26.01.2017

Bravo. Perfektné spracovanie knihy a odporúčanie od Kinga na prebale zabralo. Odkaz pre Ikar - kiež by ste si tak dali záležať aj na ostatných knihách. Odkaz pre Pištu - tak toto bola rana pod pás !

4 15.01.2017

Kniha, ktorú som si nemohol naplno užiť, pretože som mal až príliš dobrú predstavu o čom bude. To samozrejme nie je problém knihy, ale môj vlastný a preto kvôli tomu nemá zmysel znižovať hodnotenie.

Piknik pri ceste (tento názov oveľa viac vystihuje atmosféru a jednu z hlavných myšlienok knihy) je nesmierne kompaktné, funkčné a nadčasové dielo. Skĺbenie obsahu a formy je nepriestrelné a čitateľ bude zbytočne dumať na tým, či je kniha najprv sci-fi a až potom sociálna dráma, alebo naopak. Kniha je oboje a ikeď nie je tak Orwellovsky otvorená (ako by aj mohla), finále posúva čitateľovi nevyslovené posolstvo viac než jasne a úderne. Zároveň však ulahodí každému fanúšikovi hardcore sci fi, ktorý rád hľadá odpovede na nezodpovedané otázky týkajúce sa vedy a vesmíru (Sme sami ? Čo by pre ľudstvo znamenal kontakt s mimozemskou rasou a čo by to znamenalo pre nich ?).

10 10.01.2017

Veľa čitateľov Lovecrafta za jeho úzkoprofilovosť a často sa opakujúce motívy kritizuje. Ja som naopak vďačný. Onen hlavný motív je totižto podstata strachu. Tou podstatou je neznámo. Niečo čo nepoznáme, nevidíme, niečo čomu nerozumieme. Častokrát to neznámo ani nemusí mať obrysy tajomného monštra. Častokrát je to len zarastený chodník vedúci kamsi mimo vyšlapanej cesty. Mlhavá spomienka na sen, ktorá kde tu a nevedno prečo nadobudne ostrejšie kontúry.

Lovecraftovo neznámo je naviac veľmi chytľavé a nákazlivé a núti čitateľa spolu s knižnými postavami opakovane vkráčať na miesta, kde ich pravdepodobne nečaká nič dobrého. Hlboko vo svojom vnútri totižto cítite, že tá páchnuca hrobka je presne to miesto kde túžite byť. A ktohovie. Možno tam čaká náhrobok s vašim vlastným menom.

Lovecraft určite nie je pre každého, ba ani mnohí hororoví fandovia mu zrejme neprídu na chuť. Ja sa cítim požehnaný že sa mi jeho tvorba zapáčila a to hneď tá raná, ktorá je všeobecne považovaná za slabšiu.

Ale dosť už slov. Hor sa na ďalšiu knihu. Predstava mesačnou žiarou zaplaveného močiara je podivuhodne lákavá.

3 05.01.2017

História samostatnej Indie odvyprávaná pomocou horkosladkej spleti udalostí a postáv, pripomínajúca príbehy ako Veľká ryba, Forest gump, či Storočný starček. S tým rozdielom, že humor, podobne ako v spomínaných príbehoch všadeprítomný, s pribúdajúcimi stránkami oveľa viac do úzadia zatláča mrazivá realita. Rushdieho forma je magická a odzbrojujúca tak ako samotný príbeh a núti čitatela napredovať v obsahovo i objemovo hutnej knihe už len koli kráse jeho slova. Na môj vkus však autor až príliš často a v nevhodných momentoch odbieha a narušuje tak tok deja a postupnú dejovú gradáciu, čím mi trochu kazil inak nádherný literárny zážitok.

2 23.12.2016