SalvorHardin komentáře u knih

Kniha o monolite od vysoko vyvinutej mimozemskej civilizácie, ktorý sa objaví pred 5 miliónmi rokmi pri úsvite ľudstva, keď naším primitívnym predchodcom dal základy logického premýšľania a ktorý má zrýchliť evolúciu vybraných druhov. Ten istý monolit objavíme v roku 1999 na povrchu mesiaca. Keď sa vedci pri jednej expedícii k monolitu priblížia, vyšle monolit signál k Saturnovému mesiacu (vo filme vyšle signál k Jupiteru). Dva roky neskôr smeruje k cieľu signálu vesmírna expedícia, pri ktorej sa vysoko umelo-inteligentný palubný počítač (HAL 9000) zblázni a zavraždí posádku, z ktorej prežije len kapitán Bowman. Ten má pokračovať v misii. Na konci sa dostane k ďalšiemu monolitu, ktorý sa premení v transdimenzionálny portál, v ktorom Bowman nielen zistí, že ľudstvo nie je jediný druh, ktorý si monolit vybral, ale jeho život mu v mimočasovom zrýchlenom móde prejde pred jeho očami až do okamihu, kedy má zomrieť, keď sa monolit znovu objaví a Bowman sa premení vo hviezdne dieťa! Monolit nielen slúži na to, aby premenil primitívny druh na inteligentný, ale aby premenil kapitána Bowmana na superbytosť, pre ktorú čas ani priestor nehrajú žiadnu rolu a pre ktorú vesmír je ihriskom poznávania a predznamenáva tak evolúciu človeka. Mozog taviaca kniha a film, ktoré ak ste na prvý raz nepochopili, nemusíte si to nijak vyčítať.

3 29.08.2018

Kniha napriek tomu, že vznikla v roku 1985, hneď zo začiatku budí dojem, akoby vznikla hlboko v 50. rokoch starej školy sci-fi. Neviem, či to je jazykom, technickou, či dokonca žánrovou neznalosťou, ale jazyk príbehu román akoby falošne datoval do staršieho obdobia. Keď si vezmeme, že v osemdesiatych rokoch prekvital na svetovej sci-fi scéne kyberpunk – teda žáner plný umelej inteligencie, virtuálnej reality, implantačných modifikácii ľudského tela, prepojenia mozgu s internetom, preľudneného a prepojeného panoptického sveta, ktorému vládnu obrovské nadnárodné korporácie a dej je plný zvratov a akcelerovanej akcie – tak Kolónia Lambda Pí vyzerá byť skutočne ako z iného desaťročia. Jedna vec ma však šokovala, resp. zaujímavo prekvapila a to podobnosť tohto príbehu s iným, od jedného britského sci-fi spisovateľa. K tomu sa však dostaneme po tom, čo sa pozrieme na premisu a dej Kolónie.

Hneď prvá strana nám ponúka stručnú chronológiu toho, čo sa stalo a rozum sa mi zastáva nad tým, prečo kreatívnejší a zodpovednejší redaktor nenavrhol Repkovi tieto prvé tri strany úvodu jednoducho vynechať a pokúsiť sa tieto informácie vložiť do deja, aby sme sa informácie dozvedeli od postáv, aby vyplynuli z deja a nie aby boli proste len povedané samotným autorom na samom začiatku knihy. Áno, keby sa tejto knihe venovala poctivá a hlboká redakčná práca, dal by sa z toho vytrieskať oveľa zaujímavejší, psychologickejší a akčnejší príbeh.

Repko hneď na prvých troch stranách knihy toto všetko hovorí a tým nám prezradí to, čo by inak mohlo pokojne poslúžiť ako dobré odokrytie tajomstva, objavenie hroznej pravdy, dejový zvrat, alebo len slúžiť ako jednoduché podávanie dôležitých informácii z úst postáv, ktoré v príbehu vystupujú. Čo je Kolónia Lambda Pí? Aké všelijaké sekcie ukrýva? Ako žijú jej obyvatelia? Kto je hlavná postava? To všetko a viac sa dozvieme na samom začiatku príbehu, čo je na škodu a možno by dobrý redaktor (samozrejme za predpokladu, že by mali v redakčnom procese čas na zmeny) toto všetko jednoducho vyhodil a povedal autorovi nech to zakomponuje lepšie do príbehu.

Každopádne, vieme, že hlavnou postavou je 15-ročný Ram. Ten má nastúpiť po skúške dospelosti k metalurgom, kde spolu so svojim otcom, hlavným metalurgom, budú vyrábať superhmotu, nezničiteľný materiál, ktorý zároveň slúži ako zbraň. Ram chcel ísť k prieskumníkom, jediným, ktorí môžu opustiť loď. Chýbal mu jediný bod, aby prešiel skúškami! Čo už. No tu sa mu do cesty pripletie jeden bláznivý starec. Ľudia kolónie sa väčšinou nedožívajú dlhšieho veku ako 50 rokov. A vek sa neustále – podobne ako zásoby – skracuje. Z najstarších sú vybraní geronti – správcovia. Ostatných starých ľudí postihuje zvláštna blúznivá choroba. Akási clivosť, nostalgia, melanchólia. Je to potlačovaná a podvedomá žiadostivosť po domovskej planéte. Ale oficiálna verzia neráta so Zemou. Geronti netolerujú akúkoľvek zmienku o Zemi. Blbú náladu starcov vysvetľujú vymyslenou iónovou chorobou. Ram stretne takého bláznivého starca a ten mu cez „hologram“ ukáže staré zábery zo Zeme pred odletom kolónie. Geronti celú loď klamú. Zem nie je spustošená. Ich posvätné Poslanie – záchrana Zeme – je výmysel. Geronti chcú prostredníctvom superhmoty získať nadvládu nad Zemou. Pôvodná planéta, kam mali nasmerované, prvotné poslanie kolonizácie planéty v súhvezdí Centaura sa ukázalo byť tragickým fiaskom a tak loď smeruje naspäť k Zemi. A geronti si ju chcú podmaniť.

Nasleduje príbeh, ako sa Ram pokúsi prekaziť plán gerontov, varovať Zem a odhaliť pravdu obyvateľom kolónie. Treba povedať, že príbeh postupne naberá na obrátkach, akcia graduje a príbeh ako napreduje, je stále lepší, ale stále akoby tomu niečo chýbalo a pachuť archaickosti síce už pomenej, ale stále trocha bráni plnému zážitku.

Jedna vec však zatienila všetky ostatné a to je podobnosť príbehu so skutočným majsterkúskom sci-fi a to románom Nonstop od Briana W. Aldissa. Aj v tomto príbehu ľudstvo vyšle viacgeneračnú loď na ďalekú cestu kolonizácie Procyonu v súhvezdí Canis Minor. Vysadili sa kolonisti, tí zozbierali vzorky a dáta a zvyšok posádky zahájil dlhú cestu domov. No hneď pri začiatku návratu na Zem sa všetko pokazí. Mohla za to voda. Voda, ktorú nabrali na Procyone, obsahovala bielkovinu, ktorá sa na Zemi nevyskytuje. A tá spôsobila hroznú epidémiu. Veľa ľudí zomrelo. Niektorí sa z katastrofy zbláznili. Ale tí, ktorí túto hrôzu prežili, zostali navždy geneticky poznačení. Ich telá cudziu bielkovinu napokon zmetabolizovali. Následok adaptácie bol však ukrutný. Metabolizmus sa zrýchlil, životný cyklus skrátil. Zmenšila sa ich postava. Ale to si nikto na Lodi neuvedomoval. V čase, v ktorom sa odohráva náš príbeh, ubehlo na Lodi už viac ako 20 generácii. Loď má osemdesiat samostatných palúb a ďalšie podpaluby. Hlavný koridor je zatarasení. A nikto nevie prečo. Ľudia sú rozdelení do rôznych kmeňov a vedú dosť primitívny spôsob života. Zahalení nevedomosťou. Celá loď je ešte k tomu zamorená hustou džungľou otravnej a všadeprítomnej vegetácie, ktorá kvôli cudzej bielkovine rovnako zmutovala ako ľudia. Ľudia na tejto lodi nevedia, že sú na lodi!

k však chcete kvalitný sci-fi príbeh o viacgeneračnej lodi, kde sa všetko pokazí, určite si prečítajte Nonstop. Kolónia Lambda Pí potom slúži ako príjemné nenáročné čítanie na zabavenie sa. A môžete si potom tie dva romány porovnať a vytvoriť si na to vlastný názor. Napriek všetkej kritike som však napokon rád, že vôbec takýto román na Slovensku vznikol.

3 29.08.2018

Obsahuje vybornu knihu Svět je les, les je svět od Ursuly K. Le GUinovej.

Román o strete dvoch civilizácii. Dvoch kultúr. Príbeh na motív Španielov, ktorí prišli do Južnej Ameriky zaslepení svojou domnelou bohom danou nadradenosťou a samozrejme zlatou horúčkou. V snovej knihe prepletenej proroctvami, víziami a námesačnosťou, sa odvíja dráma o boj nad ekosystémom planéty, ktorá je jeden veľký les. Teplé plytké moria, z ktorých tu a tam vystupujú útesy, ostrovy, súostrovia a päť veľkých pevnín. To všetko pokrývajú stromy. Na Novom Tahiti, zvanom aj Athše sú jedinou voľbou oceán a prales. Voda a slnko alebo lístie a prítmie.

Svet je les, les je svet (The Word for World Is Forest, 1972, 1976) je súčasťou voľného Hainského cyklu, ktorý vytvorila americká spisovateľka Ursula K. Le Guinová, v ktorom ľudstvo, ktoré si zdevastovalo planétu, zachráni starodávna civilizácia Hainov, ktorí sa kvôli pocitu hlbokej a nepochopiteľnej viny snažia ostatným strateným svetom, ktoré kedysi opustili, pomôcť. Vďaka kozmickým lodiam Hainov pristanú ľudia zalesnenej planéte Athše. Na Zemi už dekády nie sú stromy ani príroda. Ľudia začnú planetárny prales postupne rúbať. Kniha, ktorá dokáže byť krásne romantická a zároveň si autorka neberie žiadne servítky a bravúrne vykresľuje ľudské neduhy ako egoizmus, megalománia a túžba po moci a kontrole.

Na Athše založili Terrania vojenskú kolóniu pre ťažbu dreva. Liga všetkých svetov, teda spojenectvo Hainov, Pozemšťanov a ďalších známych svetov ešte má len vzniknúť a ľudia teda majú voľné ruky a správajú sa k Athšeanom ako otrokári. Mierumilovná kultúra, v ktorej jazyku slovo pre les je zároveň slovom pre svet, je ohrozovaná ľudským antropocentrizmom. Sociálny systém Athšeanov je silne decentralizovaný a jednotlivé vládnuce klany sú pomenované podľa jednotlivých druhov stromov. Athšeania vytvorili dômyselnú techniku snívania, ktorá im umožňuje vedome vstúpiť do svojho sna, čo má uzdravujúce účinky a determinuje ich správanie. Sú to bdelí spáči, pre ktorých sen je rovnako dôležitý ako skutočnosť. Sen je v ich kultúre rozšírením reality a realita je rozšírením snov. Meditační národ, čo sníva s otvorenými očami. Tí ľudia, ktorí dokážu sny interpretovať sú považovaní za akýchsi bohov – nadľudí, ktorí dokážu nahliadnuť ďalej než ostatní, dokážu najlepšie interpretovať sny a udalosti, niektoré dokonca, ktoré sa ešte len stanú. Sny a tému, čo by sa stalo, keby sa doslova mohli „zhmotniť“ a stať skutočnosťou autorka bravúrne spracovala v knihe Smrtonosné sny (The Lathe of Heaven, 1971).

Mierumilovná spoločnosť usilujúca o dokonalú homeostázu sa pod Terranským utlačovaním rozhodne povstať. A po krvavých masakroch na oboch stranách sa im podarí napokon Pozemšťanov vyhnať. Ale za cenu zničenia ich nenásilnej kultúry a rozloženie sociálneho systému. Terra sa stane členom novovzniknutej Ligy všetkých svetov a Hainovia, zdesení z toho, čo svojou dlhou nečinnosťou spôsobili, prídu so zákonom kultúrneho embarga, ktoré zakazuje akokoľvek vstupovať do záležitostí civilizácie cudzej planéty. Nič však už nemôže byť ako pred tým a planéta Athše je navždy zmenená. Silne sociálna, silne ekologická a silne antikoloniálna kniha, ktorá v roku 1973 získala prestížnu cenu Hugo a inšpirovala Avatara Jamesa Camerona.

Príbeh mapuje morálne skleslého kapitána Davidsona, ktorý má na starosti tábor na Novom Tahiti. Kapitán sa vo svojej nenávisti k domorodcom odhodlá uskutočniť svoje konečné riešenie pre obyvateľov planéty. Začnú páliť a strieľať, zhadzovať napalmové bomby a besniť. V kontraste: kapitán Ljubov chce zase miestnych obyvateľov študovať a pochopiť. Chodí medzi nich, správa sa k ním ako rovnocenný partner, chce sa s nimi spriateliť. Spaľujúci hnev kapitána Davidsona vyvolal miestny Selver, výnimočný, ten, kto ukazuje cestu, Ten, kto zmení svet, je mostom medzi skutočnosťami a navždy zmení spoločnosť na Athše. Sha’ab. Tlmočník. Ten, kto prekladá z jazyka sna a filozofie do reči všedného dňa. Ten, kto dokáže zdeliť ostatným vnemy z podvedomia. Hovoriť týmto jazykom znamená tvoriť niečo nové. Povedie obranu proti ľudským plieniteľom a vybojuje ich boj za slobodu. V momente, kedy hrozí, že sa situácia nenávratne zhorší, tesne pred katastrofou zakročia opatrní a odmeraní Hainovia.

Dôraz na cudzie tradície, antropológiu, astrobiológiu, miestne legendy a ich vieru. Jedinečná kultúra, jedinečná sociálna štruktúra, jedinečný zážitok. Hypnotický a horúčkovitý spoločensko-kritický román o ochrane životného prostredia, o ekológií, o démonoch nerestí a zdravom rozume, čo bojujú v človeku. Príbeh o lese a sne, o hľadaní funkcie snenia v spánku, o deštrukcií ekologickej rovnováhy a potlačovaní citovej rovnováhy. Kniha so silným príbehom o ľuďoch a inteligentných humanoidoch, o pocite nadradenosti a hrdinstve, o ničení a záchrane prírody, príbeh v niečom silne podobný Dune od Franka Herberta.

Svet je les, les je svet ukazuje, že moderná sci-fi literatúra je oveľa viac než mimozemšťania a hviezdne vojny, že môže byť aj hlbokou meditáciou nad podstatou života, prírody a všetkého. Môže byť silnou kritikou spoločnosti, ktorá sa zaslepene pomaličky rúti do záhuby, môže vyzdvihovať to najlepšie v nás, pranierovať to zvrátené v nás, môže rozšíriť environmentálnu a ekologickú problematiku pre publikum, ktoré možno o tom ešte nevedelo. Skutočne dobrá sci-fi vždy rozoberá aktuálne problémy premietnuté do budúcnosti. Nastavuje nám zrkadlo. Ukazuje varovný prst. Varuje pred cestou, ktorou by sme sa vo vlastnom záujme nemali vydať.

3 29.08.2018

Kniha nema zmysel, ak neprecitate aj Listek, ktery explodoval a Nova Express. Je to jeho cut-up trilogia, teda jeden velky roman, ktory bol rozstrihany na kusy a zmysel zacne davat az s poslednou knihou. V Hebkej masinke vobec netusite, kto je pan Bradly pan Martin, ale po docitani Nova express pride ten velky aha-moment. Cela tato trilogia je metaforou pre drogovu zavislost. Neodporucam citat ako samostatnu knihu, ale odporucam pockat, dokym budu vsetky 3 knihy vydane.

2 21.08.2019

Svet metaverza – virtuálnej reality. Počítačový vesmír. Zhmotnením metaverza je Ulica. Broadway metaverza, jeho Champs Élysées. Rozmery Ulice sú pevne dané grafickým protokolom, ktorý strážia najväčší machri-programátori najväčšej Asociácie programátorov. Ulicou sú softwarové programy, ktoré sú verejnosti dostupné skrz celosvetovú sieť optických vlákien. Ulica vyzerá ako široký bulvár, ktorý sa tiahne po rovníku čiernej gule s polomerom o niečo väčším než desaťtisíc kilometrov. Aj na Ulici prebieha čulí „stavebný ruch“. Miesta je vonkoncom toľko, koľko si vymyslíte. A hlavne: koľko si zaplatíte. Stavitelia si môžu vybudovať vlastné priečne ulice a uličky. Môžu stavať budovy, parky, fetišistické salóniky, čokoľvek. Megalomanské vizuálne show na virtuálnom nebi, obchodníci s informáciami, priekupníci pirátskeho softwaru, podozrievaví avatari ľudí, ktorí hľadajú spôsob ako podvádzať svoju druhú polovičku (mimochodom Stephenson je prvý popularizátor samotného slova avatar popisujúce „virtuálne ja“), zvláštne štvrte, kde neplatia pravidlá trojrozmerného časopriestoru, bojové zóny, kam môžu ľudia chodiť, prenasledovať sa a zabíjať sa navzájom… Fantázie ľudí zhmotnené v umelej realite.

2 29.08.2018

Temný a ešte temnejší príbeh zo sveta drogovo závislých. Pochmúrna vízia Spojených štátov blízkej budúcnosti, kde úrady prehrávajú vojnu s drogami. Substancia D. je droga, ktorá presiakla do všetkých spoločenských vrstiev a pomaly rozožiera americkú spoločnosť. Substancia D. je smrť. Rozpoltí osobnosť. Zničí individualitu. Naruší vnímanie skutočnosti. Povedal som to práve naozaj ja? Alebo som si to len myslel? Kto však túto nebezpečnú a ako epidémia šíriacu sa drogu vyrába? Ako sa distribuuje? Ako je možné, že sme to doteraz ešte nedokázali zistiť? Je organická alebo syntetická? Kto za tým všetkým stojí?

Bob Arctor je tajný agent protinarkotického oddelenia z úradu šerifa okresu Orange. Zároveň berie drogy. A substanciu D. Veľké množstvá. Postupne prestane vnímať veci také aké sú a začne sa mu zlievať jeho skutočná identita s falošnou identitou agenta v utajení. V temnom, vysoko konšpiračnom a melancholickom príbehu sa krivý vnímanie skutočnosti, halucinačné táraniny feťákov s elegickou poetikou a dokonalé dávkovanie napätia, dokonalé zobrazenie straty osobnosti a pár špičkových dejových zvratov.

2 29.08.2018

Kniha nielen pre deti. Dobrodružné scinece fiction s detskými protagonistami kritizujúce totalitu a ničenie životného prostredia. Ak chcete svojim deťom vysvetliť, čo je totalita a prečo je fajn chrániť životné prostredie, toto je ideálna knižka.

1 02.09.2019

Billa Burroughsa bud nenavidite alebo milujete. Kto je fanusikom Naheho obedu pride si v tejto knihe na svoje.

1 21.08.2019

Večná vojna je kniha podprahovo kritizujúca vojnu vo Vietname, kniha, ktorá zlučuje military, hard a soft sci-fi a space operu dokopy. Je o vojakoch a vojne, o úžasných a desivých technológiách, o cestovaní na odľahlé svety a je o človeku a jeho mieste v spoločnosti, ktorá sa mu odcudzila, lebo prešla búrlivou a preň nepochopiteľnou transformáciou.

1 29.08.2018

Show Jasona Tavernera včera na obrazovkách sledovalo 30 miliónov ľudí. Ako je možné, že si ho dnes nikto nepamätá? Ako sa dostal do hotelovej izby v zapadnutej štvrti Los Angeles? Kde má doklady? USA sú v neďalekej budúcnosti policajným štátom. Bez dokladov riskuje pracovný tábor. Počul už všelijaké zvesti o pracovných táboroch. Rozhodne sa do jedného z nich nechystá dostať. Čo však urobí?

Podľa mňa koniec, ktorý je v knihe, nie je koncom a odpoveďou na všetky otázky je hneď prvá kapitola. Ale viac neprezradím. Čítať Dicka je fascinujúce práve preto, že sa človek po odložení knihy, neprestane pýtať, či to všetko vlastne nebolo inak? USA po občianskej vojne, policajná buzerácia, problémy šoubiznisu, láska, úspech a otázky o podstate reality. Kniha nominovaná na cenu Nebula (1974) a Hugo (1975), ktorá vyhrala John W. Campbell Award za najlepšiu sci-fi knihu v 1975. Rozhodne sa nebudete nudiť.

1 29.08.2018

V príbehu Planéta exilu od Le Guinovej sa upadajúca kolónia vedcov snaží prežiť a v mieri vychádzať s domorodým obyvateľstvom na planéte Werel. Podozrievaví a nie akurát priateľskí domorodci sú však nútení spolupracovať s vedcami, ktorých nepovažujú za ľudí, aby sa spoločne ubránili proti mohutnej invázii pravidelne útočiacich kočovných kmeňov.

„Nevieme o mnohých veciach, ktoré kedysi patrili našim ľuďom, pretože kým sem naši predkovia prišli, zaprisahali sa poslúchať zákon Ligy, ktorý im zakazoval používať mnohé veci odlišné od tých, čo používali tunajší ľudia. Toto sa nazýva kultúrne embargo. Časom by sme vás boli naučili robiť všeličo – napríklad káry na kolesách. Ale naša loď odišla. Bolo nás málo, nemali sme nijaké pokyny od Ligy a v tom čase sme mali veľa nepriateľov medzi vašimi národmi. Bolo pre nás ťažké dodržiavať zákon a súčasne si zachovať, čo sme mali a poznali. Tak sme možno prišli o veľa zručností a vedomostí. Sami nevieme.“ (Planéta exilu, SMENA, Edícia Labyrint, 1988)

1 29.08.2018

To, čo sa vyčíta Levinovmu Báječnému dňu, je to, čo vyzdvihujem. Naivný, detinský, banálny svet, ktorý za „nedostatkom ideológie“ skrýva to zvrátené v nás. Ak má taká otázka vôbec zmysel, tak čo je desivejšie: totalita so skalopevnou ideológiou, s nemenným svätým písmom útlaku a dominancie alebo totalita s úsmevom na perách, ktorá chce pre ľudí len to najlepšie? Neosobný systém, ktorý redukuje všetkých ľudí na súčiastky Mechanizmu? Totalitný systém, ktorý nešliape čižmami po ľudskej tvári večne. Totalitný systém, ktorý nemá tábory smrti. Totalitný systém, za ktorým nestoja nábožensko-ideologický fanatici. Totalitný systém, v ktorom nie sú ľudia udržiavaní v nikdy nekončiacom strachu ani nie sú pravidelne indoktrinovaní pri bizarných kolektívnych orgiách.

Levinov „báječný“ svet je svetom, v ktorom navonok všetko funguje v pohode. Svet je zelená lúka. Počasie je stabilné vďaka geoinžiniérstvu. Svet je zjednotený. Tvorí ho Rodina s 8 miliardami členmi. Nikto nikomu nič nezávidí, pretože nikto si nič nevyberá na základe individualistických vrtochov. Celý svet riadi jeden jediný gigantický superpočítač – UniComp – ktorého nesmierne databanky sú dobre strážené Švajčiarskymi Alpami.

Ľudia majú namiesto mien menokódy, ktoré vyberá UniComp. Ľudia si nevyberajú svoje škôlky, školy, univerzity, profesie, ale vyberá ich UniComp. Ľudia si nevyberajú, kde budú žiť. UniComp ich vždy pridelí tam, kde ich potrebujú. UniComp vie všetko lepšie. Nie je zaťažený emóciami. Nemá predsudky. Nie je nahnevaný. Nikoho neprotežuje a nikoho nešikanuje. UniComp je múdry, UniComp vidí súvislosti, UniComp zabezpečuje stabilitu. Chráni nás. UniComp je nevyhnutný ako slnečné svetlo. Aby ľudia neumierali na nálady matky prírody. Aby ľudia nezabíjali matku prírodu. Aby sa ľudia nezabíjali navzájom. Aby ľudia boli šťastní. Neoficiálnym mottom Rodiny je: Vyhrať je to isté ako prehrať, dôležité je sa baviť.

Jediným cieľom tohto všetkého, tým vysnívaným cieľom, prečo sa všetko musí stále zlepšovať, prečo niečo ešte nefunguje, tak dokonale ako by malo, svätým grálom, vytúženým cieľom všetkých je dokonalosť. Ešte sa k nej nedospelo. Ale raz sa to podarí. Rodina raz bude geneticky zlepšená tak, že už nebudú nutné terapie. Dokonalosť na Zemi, ktorá sa bude šíriť stále ďalej, ďalej, ďalej až ku hviezdam.

V súčasnosti však stále potrebujeme terapie. Terapie sú prevencia proti chorobám. Pomáhajú členom Rodiny, ktorí trpia nervozitou, chránia ženy, aby nemali príliš veľa detí a mužov aby im tvár nezarastala ochlpením. A prekvapivo účinkujú aj tak, že sa zaujímavá myšlienka náhle zdá byť nezaujímavou. Rodina je otupovaná. Rodina je normalizovaná.

Ľahký a dobrodružný dystopický román, ktorý napriek kritike, je dôležitý, pretože nielenže poukazuje na celú škálu ľudských vlastností – od dobrých po tie zlé – od lásky po megalomanskú túžbu po absolútnej moci – varuje nás pred nevyriešenými problémami umelo-inteligentných supersystémov a ponúka iný pohľad na totalitnú spoločnosť, ktorá veselo zahníva pod pozlátkou všeobecného blaha. Ten báječný deň nám demonštruje, že systém ovládania a manipulácie nemusí byť vždy len temný a plný utrpenia, ale že jednou z tvári Zla je aj tvár usmievavá, milá a priateľská – a o to desivejšia vo svojej podstate.

1 29.08.2018

Zaujimave napady napokon prevalcovala komunisticka agitacia, kniha vysla minimalne 20 rokov neskoro. Hlavne postavy su hrdinovia, ktori sa v nespolahlivom technickom svete spoliehaju na svoj usudok a schopnost obetovat sa pre kolektiv. Na modernu dobu uz nic moc.

30.04.2020

Pre mňa bol film o milión percent lepši a zaujímavejší ako kniha. Kniha ma po dlhom čase fakt, že ubíjala, dokonca až tak, že som bol nahnevaný. Zbytočné opisy, dej sa rozbieha pomaly. Fakt, že pomaly. A keď sa konečne niečo stane, je to na ďalšej strane ubité takmer do bezvedomia. Aj to, čo je zaujímavé je pochované pod opisy a spomienky. Čakal som od toho úprimne viac. Námet, nápady, fiktívny svet si zaslúžili viac... A ten koniec... Panebože... Už dlho sa mi nestalo, že som niečo vôbec čítal... Postavy boli veľmi hlúpe... Celé to bolo veľmi neuveriteľné a miestami som mal pocit, že fakt čítam román z 19. storočia, niečo od Balzaca zmiešané patetickým druhotriedným ženským románom. Aj tie dobré pasáže zostali pochované pod balastom zbytočných opisov a spomienok na veci, ktoré vlastne nemali pre dej nejaký dramatický dejový význam. Už dlho sa mi nestalo, že by som 250 stranovú knihu čítal 2 týždne, musel som sa nútiť, lebo som asi čakal ešte zázrak, ktorý napokon neprišiel... Ale napokon, aj zlá skúsenosť je na niečo dobrá... asi...

Zbierka piatich sci-fi poviedok rôznej kvality. Ale kniha stoji za to, kvôli poviedkam "Deň najvyšších rozkoší" a "Dobre utajený mozog".
"Rozkoše" je zaujímavá dystopická vízia spoločnosti, v ktorej sa nerodia deti a ľudia si predlžujú život. Zajímavé boli všadeprítomné telesteny, cez ktoré Veľký brat všetko vidí.
"Mozog" je na malom priestore skvelo zvládnutá detektívka zasadená v alternatívnej realite, v ktorej sledujeme nacistických vojnových zločincov budovať novú celosvetovú sieť. Dej sa odohráva v Indii, ktorá tomu všetkému dodáva zvláštnu atmosféru mystickosti a tajomnosti. A poviedka je znova kritikou totality.

04.02.2020

Jeden z najlepších slovenských dystopických románov, ktorému sa nejakým zázrakom podarilo vyjsť v roku 1982. Na prvý pohľad dokonalá spoločnosť má svoje temnejšie stránky a náš hlavný hrdina Dušan Naturel pomaly zisťuje nepohodlnú pravdu nielen o spoločnosti, ale aj o tom, čo zostalo z prírody v pretechnizovanom svete, v ktorom v pozadí rozhodujú výpočtové stroje. Sme svedkami pomalého úpadku do šialenstva, kedy už Dušan nevie rozoznať realitu od fikcie. Román porovnateľný s Prekrásnym novým svetom od Huxleyho s prvkami absurdity Tatarkovho Démona súhlasu a zvláštnej kafkovskej atmosféry nevyhnutnosti.

20.01.2020

Pravdepodobne najlepšia slovenská dystopická postapokalyptická vízia, v ktorej stroje a umelá inteligencia obnovia civilizáciu po jadrovej vojne, ktorou človek zničil sám seba. Kniha vyšla v necenzurovanej verzii v roku 1993. Nádych Chválozpevu na Liebowitza, My a Prekrásneho nového sveta s konceptami umelej inteligencie, bioniky, kryogenického zamrazovania, kvantovej teleportácii informácii a odvekými otázkami o zmysle toho všetkého.

12.01.2020

Jedna z mála moderných slovenských sci-fi zbierok. Prevažná väťčšina poviedok má slušnú kvalitu a niektoré sú vynikajúce. Samozrejme sa tu sledujú zaužívané sci-fi trópy a postupy a nie je to nič revolučné ani experimentálne, ale to by sa vonkoncom dalo povedať o akejkoľvek sci-fi zbierke.
Pre mňa najkvalitnejšie poviedky boli:
"Smetisko" - Joezef Girovský (kyberpunk)
"Tri farby" - Štefan Huslica (alternatívna história)
"Smietka si a v popol sa obrátiš" - Anton Štiffel
"Črepiny z oblohy" - Zuska Stožická (snová mimozemská fantázia)
"Puma a tošiba" - Tomáš Knapko (kyberpunk a atmosféra v štýle "Mechanického pomaranča" od A. Burgessa)
"Môj vesmír" - Lucia Droppová (téma preľudnenia)
"Granátový vesmír" - Jana Plauchová (jedna z najkreatívnejších poviedok s vynikajúcim dejovým zvratom v poslednom odseku)
"Rekviem za zázrak" - Lia Halčínová (invázia mimozemšťanov, pomsta, nešťastná láska)
"Veterán" - Zuzana Droppová (soft-military, trocha kyberpunku a v atmosféra poviedok R. Bradburyho)
"Prach a Mungo" - Marek Slabej (vesmírna naháňačka)

17.12.2019

Zbierka 23 sci-fi poviedok od slovenských autorov. Prevažná väčšina poviedok bola dobrá a niektoré dokonca vynikajúce. Jedna z tých kvalitných a veľmi mála slovenských sci-fi zbierok s ilustráciami Igora Benca.

06.10.2019

Z 12 poviedok sa mi vyslovene pacilo 6. Ostatne ma zaujali, ale nie uplne uchvatili. Hodnotim vsak na 4 z 5 lebo mam rad kyberpunk a aj kvoli poviedke Hadí oči od Toma Maddoxa. Je to klasicky priklad viacerych aspektov kyberpunku. A Mozart v zrcadlovkach je taka bizarna sialenost, ze mi to z nejakeho dovodu aj po mesiacoch ostalo v hlave.

Pre mna top poviedky:
Gernsbackovo kontinuum (nachadza sa aj v zbierke Jak vypalit Chrome)
Hadí oči
Slunovrat
Volná zóna
Stone žije
Mozart v zrcadlovkach

02.08.2019