raffi komentáře u knih

Výborná detektívka. Žiadny severský brutálny krvák, čo ma, pravdu povediac, prekvapilo.
Na začiatku príbehu som sa občas pozerala na obálku, či mám správny prebal na knihe, lebo mi nedával zmysel obrázok a dej zo súdnej siene a až ku koncu došlo aj na vysvetlenie názvu knihy (ktorý už vôbec nesedel ani s obrázkom, ani s dejom).
Skvele vystihnutá atmosféra obáv a strachu, keď máte pocit, že ste iba panáčikom v hre a neviete proti komu, alebo čomu, máte bojovať. To tóčo na konci bolo už skoro na hrane uveriteľnosti, ale aspoň tam (proti iným detektívkam) fungovala logika.

6 17.01.2019

Veľmi originálna kniha o slobode, o možnosti voľby. Už tak náročné témy sú ešte vyšperkované jedinečným jazykom. Vlastne slangom v kombinácii angličtiny a ruštiny. Vzdávam poklonu prekladateľovi za skvelú prácu.

6 17.01.2019

Veľmi zaujímavý pohľad na život v povojnovom Nemecku. Hans predstavuje celú jednu generáciu ľudí, ktorých sa vojna dotkla spôsobom, že sa v živote tak nejak strácajú a hľadajú. Snažia sa zachytiť nejakého pevného bodu, niečoho, čo dáva v živote zmysel - u niekoho je to viera, u iného láska alebo peniaze... obdobie plné pokrytectva a pretvárky.

"Otevřel jsem telefonní seznam a hledal Kalickovo číslo. Měl jsem tu pravou náladu, abych se s ním telefonicky pobavil. Napadlo mě, že jsem se s ním setkal později ještě jednou doma při jour fixu, podíval se na mě úpenlivě a potřásaje hlavou, přičemž rozprávěl s jedním rabínem o "židovské duchovnosti". Bylo mi rabína líto.
Byl to velice starý muž, s bílým vousem a velmi dobrácký a tak bezelstný, že mě to znepokojovalo. Samosebou vykládal Herbert každému koho poznal, že byl nacista a antisemita, že mu však "dějiny otevřely oči". Přitom cvičil s kluky v našem parku ještě den předtím, než Američané vpochodovali do Bonnu a říkal jim: "Jak uvidíte první židovskou svini, pusťte se do ní." Co mně na onom jour fixu naší matky rozčilovalo, byla ona bezstarostnost vrátivších se emigrantů. Byli tak dojatí vší tou lítostí a vytrubováním demokratickými konverzemi, že bratření a objímaní nebralo konce. Nepochopili, že tajemství hrůzy je v detailu. Litovat velkých věcí je dětinsky snadné: politické omyly, cizoložství, vražda, antisemitizmus - ale kdo odpustí jednomu, kdo pochopí detaily? Jak se Brühl a Herbert Kalick dívali na mého otce, když mi položil ruku na ramena, a jak Herbert Kalick, bez sebe vzteky, tloukl klouby ruky na náš stůl, zíral na mě mrtvě a pronášel jen: "Tvrdost, nesmlouvavou tvrdost," nebo jak chytil Götze Buchela za límec, postavil ho před třídu, ačkoli učitel tiše protestoval, a řekl: "Podívejte se na něj - jestli tohle není Žid!" Měl jsem v hlavě příliš mnoho okamžiků, příliš mnoho detailů, titěrností - a Herbertovy oči se nezměnily. Bylo mi úzko, jak jsem ho tam viděl stát s tím starým, přihlouplým rabínem, který byl naladěn tak smířlivě, nechal si od Herberta přinést koktail a žvanit o židovské duchovnosti."

6 17.01.2019

Po tej trápnej druhej knihe v sérii (Volavka) som si dala šancu napraviť si o autorke mienenie. Ale tak úplne sa to nepodarilo. Všetko odpáral koniec, kedy zas Lacey vbehne sama do akcie... jasné, sama proti celému svetu... To je ako cez kopírák a nebaví to. Čo u mňa ale túto knihu najviac zhadzuje, sú náznaky. Nič sa nevyvíja, postavy (myslím postavy, ktoré vystupujú v celej sérii, nie epizódne) sú ustrnulé a pokiaľ to mal byť zámer, ako stupňovať napätie a záujem, u mňa sa to úplne míňa účinkom.
Pozitívom knihy ale bola postava Barneyho, veľké šťastie, že príbeh bol postavený hlavne na ňom. Keď nad tým premýšľam, ako by ho stvoril nejaký iný spisovteľ, bol totiž uveriteľný...

17.01.2019

Dlhá cesta, až nekonečná... taký pocit táto kniha vo mne zanecháva. V žánri som stále nováčik, ale takto si sci-fi nepredstavujem. Je to (prachsprostá) vesmírna romanca a príbeh o spolunažívaní rozdielnych rás, národov a pováh. Univerzálny príbeh, ktorý sa dá preniesť na akékoľvek miesto, kde do uzavretého priestoru napcháte pár poriadne rozdielnych postáv (medzinárodné vesmírne stanice, medzinárodné polárne výpravy atď...). Nič na tom nemení ani prítomnosť peria, šupín, niekoľkých párov nôh naviac a čiernych dier.
Povedala by som, že ženám sa bude páčiť (ale prečo sa teda nepáči mne?!)...

6 17.01.2019

Príjemna a láskavá kniha, je fajn si občas prečítať niečo podobné.

4 17.01.2019

Ak som mala po prečítaní druhého dielu nejaké výhrady, týmto dielom sú úplne zabudnuté a ja sa klaniam autorovi za celú trilógiu.
Toto bol krásne košatý príbeh, s mnohými odbočkami (návratmi do minulosti), bavilo ma čítať od začiatku do konca. Našťastie nie som žiaden študovaný fyzik, takže neviem posúdiť (a reptať na) prípadné odborné nezrovnalosti a mohla som si vďaka veľkej fantázii autora užívať čítanie. Najviac som pravdepodobne rozmýšľala nad skrytým významom rozprávok, zakomponovaných do príbehu, bolo zaujmavé sledovať postupné odhaľovanie, čo vlastne znamenali - v sci-fi sa mi to zdá ako zvláštny prvok (rozprávka v "rozprávke"), ale rozhodne tam pekne zapasoval... Ďalšie veľké plus má autor za vytvorenie charakterovo zaujímavých a rozmanitých postáv.
Jediné, s čím som sa trápila, boli čínske mená. Našťastie všetky knihy trilógie sú tak dlhé, že do polovice si na ne človek stihne zvyknúť a prestanú sa mu pliesť :)

4 17.01.2019

Kniha je napísaná výborne, mám pocit, že nemá slabé miesto. Správne dávkovaná minulosť nedovolila príbehu skĺznuť do nudy. Bavilo ma objavovať svet (tu znamená realizovať bežné sociálne aktivity) prostredníctvom tak zvláštnej a zaujímavej osoby. Rada som Eleanor Oliphant spoznala. Myslím, že na ňu nikdy nezabudnem...
A teraz si musím pogratulovať, že ku koncu roka mám nejakú šťastnú ruku pri výbere kníh, jedna lepšia než druhá... a každá iná.

10 18.12.2018

Od "vinnetuovského obdobia" v detstve sa snažím vyhýbať knihám o indiánoch, ale občas urobím výnimku a keď dopadne dobre, som za to nesmierne vďačná. Niektoré knihy naozaj nepotrebujú veľa strán k tomu, aby v človeku zanechali hlboký dojem...

5 18.12.2018

Zvláštne nie, ale pravdivé je to, že sa mi kniha páčila. Postupne pletená pavučinka, na jednom okraji minulosť, na druhom prítomnosť a všetko sa pekne spojí do jedného zaujímavého príbehu. Najviac oceňujem, ako je vyjadrený smútok zo straty blízkeho človeka - každý človek takú stratu prežíva sám, stane sa strašným sebcom, ktorý nevidí, že aj iní (blízki) ľudia o toho človeka prišli a vníma iba svoj smútok, svoju stratu, svoju krivdu osudu...

6 14.12.2018

A.Weir asi veľmi dlho premýšľal, kým objavil kombináciu dvoch profesií vhodných pre prežitie na Marse. Stále mi vŕta hlavou, koľko botanikov a strojárov v jednej osobe by som mohla za život stretnúť…
Kniha bola na začiatku zaujímavá, ale kdesi prišla kríza a myslela som, že ju odložím - Mark mi začal vadiť, jeho ťažká citová nezinteresovanosť a neustále praktické zostávanie nad vecou mi vadilo. Pripadal mi jako robot a to považujem za najväčši nedostatok knihy. Spolu s prehnanou snahou byť vtipný za každú cenu. Niečo tak trápne, ako krátke listy napísané pre každého člena posádky Hermesu, som už dávno nečítala - to by snáď nevypustil do sveta ani čerstvý puberťák.
K mojej čítacej kríze sa potom pridali aj zbytočné postavy, ktoré autor akosi do knihy zakomponoval - každej chýbala hĺbka, nejaký ľudský rozmer. Pôsobili iba ako zbytočná vata a prevencia ponorkovej choroby.
Keď to zhrniem, ani mi na knihe nevadilo, že to je vlastne o nejakom MacGyverovi na opustenej planéte, sme v žánri sci-fi, takže to odpovedá. Ale nahradiť ľudí strojmi, kniha by sa veľmi nezmenila (až na tú prípravu pôdy na pestovanie zemiakov).

8 12.12.2018

Bavila som sa. Fiktívny príbeh so skutočnými postavami, napísaný neotrelým a provokatívnym spôsobom. Páčili sa mi rečnícke súboje, ale stále mi vŕta hlavou, či naozaj chodí Sollers dvakrát ročne na ostrov, aby sa zas stretol "všakvietesčím" :) A ako vlastne tento román vnímajú ľudia/postavy, ktorí ešte žijú, pretože vlastne nikto z nich sa v knihe neukázal vo veľmi dobrom svetle...
Už na začiatku čítania som si hovorila, že nie je pre každého - žiadna masová záležitosť. Ale je tu dosť komentárov, to je prekvapujúce. A určite budem predpokladať správne, že sa tu začnú množiť komentáre so slovom "nedočteno"...

4 23.11.2018

Pekne citlivo napísaný príbeh o láske (a rôznych druhoch lásky), o smútku zo straty milovaného človeka, o dospievaní. Miestami je náročné o tom smútku čítať a prežívať ho v pocitoch 13-14 ročného dievčaťa, ale autorke som tie pocity verila..

"Vím o drobných věcech, o maličkostech všechno. Věděla jsem všechno o lásce, která je příliš velká, než aby se vešla do malého kyblíku. A tak tím nejtrapnějším způsobem pocáká všechno kolem. "

5 19.11.2018

Na začiatku knihy som si hovorila, že to asi neprelúskam. Ale stredná časť ma chytila, napätie krásne gradovalo... a potom to zabil koniec. Stále si hovorím WTF! Nemám skúsenosti s tým, čo spôsobujú rôzne drogy a psychické choroby, no ako silne racionálny človek nemôžem tolerovať nejaké "prevtelenie". Možno keby bol čitateľ pod vplyvom LSD, tak by tú ideu s druhými dverami vo sne pochopil a ocenil. Osobne sa však cítim oklamaná, že mi autorka dopriala tento koniec (niečo v zmysle "aby to teda nejak dopadlo"). Čítam thriller, skončím so sci-fi. Nemám rada miešanie žánrov týmto spôsobom - myslím presne to, keď sa mení žáner knihy na posledných pár stranách.

1 16.11.2018

Keby som mala desať rokov, tak túto knihu žeriem... ale bohužiaľ/bohudík to tak nie je, vďaka tomu mám trošku kritický pohľad na vec, získaný kvantami prečítaných kníh. Preto som mala u knihy často pocit, že som to už kedysi kdesi čítala...
Inak v skratke: nápad dobrý, príbeh akčný tak akurát. Ale postrádam priateľstvo medzi hlavnými postavami, tie náznaky romantického vzťahu tam, podľa mňa, byť nemali. Asi je to dôsledok dnešnej doby, že na skutočné priateľstvo sa už nehrá... čo je ovšem škoda.
Plusom sú pekné ilustrácie, ako komiks by sa mi príbeh možno páčil ešte viac.

9 15.11.2018

Skvelá kniha. Klobúk dolu pred prekladateľkou, pretože tie "intelektuálske kecy" Sally zvládla bravúrne. Až sa to čítať nedalo :)
Príjemny britský humor občas vyhnaný až na hranicu absurdnosti, čo vôbec nebolo na škodu.
Pri čítaní ma napadla paralela s kúzelníkmi - človek vidí to, čo chce vidieť (počiatočný prístup Evy k Sally, inšpektora k Wiltovi apod.). Je to totiž príjemne, pohodlné a obhájiteľné. Precitnutie občas bolí...

"Já vím, co jste, Wilte! Zasranej slovní specialista, textovej akrobat, zkurvenej slovíčkář, lingvistickej Houdini, encyklopedie neužitečných informací…" Inspektoru Flintovi došly metafory.
"Skvělé, inspektore, skvělé. Sám bych to líp neřekl. Slovíčka rozpitvávám, manželku však bohužel ne. Uvažujeme-li takto, pak Eva, navzdory svým krásným myšlenkám a meditacím, zůstala nezměněná jako já. To nadpozemské jí uniká. Nirvána ji vyklouzne z ruky. Krása a pravda se jí vyhnou. Honí se za absolutnem s plácačkou na mouchy a sype Harpic do kanálů samotného pekla..."
"To už je podesáté, co se zmiňujete o Harpiku," připoměl inspektor, který si najednou uvědomil novou děsuplnou možnost. "Vy jste ji..."
Wilt potřásl hlavou. "Už jste v tom zas. Jako chudák Eva. Prozaická mysl, která chce zachytit prchavé a na místo toho kroutí fantazii jejím neexistujícím krkem. Celá Eva. Nikdy nebude tančit Labutí jezero. Žádne vedení divadla jí nepovolí zaplavit scénu vodou nebo nainstalovat manželskou postel, leč ona na tom bude trvat."
Inspektor Flint vstal. "Nikam jsme se nedostali."
"Přesně tak," řekl Wilt, "vůbec nikam. Jsme, co jsme, a nedá se s tím nic dělat. Forma, která dává tvar našim povahám, zůstává neporušená. Říkejte tomu dědičnost, říkejte tomu náhoda.."
"Říkejte tomu kecy," zakončil Flint a odešel z místnosti. Potřeboval se vyspat.

1 14.11.2018

Pekná kniha a vtipné ilustrácie. Aj dospelí si radi osviežia staré príbehy, ako vznikli mnohé ustálené slovné spojenia.

1 13.11.2018

Ak je niekto obdivateľ tvorby Q.Tarantina, tak touto knihou nebude sklamaný. Mne ale nesadla, rada na ňu zabudnem.

13.11.2018

Som prekvapená, že toto je v českom preklade posledný diel série. Našťastie nemusím nariekať, že to u nás niekto nevydavá a ďalšie diely už mám na ceste, pekne v originále. Pretože Logan by mi chýbal. Chcem mu aj ďalej fandiť, aby to konečne dotiahol na DCI a prestal si vyžierať tú smolu, čo na neho osud (teda Stuart MacBride) navalil.

5 09.11.2018

Našťastie A.Marsons pokračuje vo vysokom štandarde svojich kníh. Oceňujem, že sa u Kim nesnaží rozvinúť nejakú romantickú linku, ale tiež ma nebaví, že každá kniha končí akčnou scénou s Kim na pokraji života a smrti - zdá sa mi to zbytočné.
A som vďačná za to, že aj táto autorka vie tú deprimujúcu atmosféru zločinu odľahčiť humorom, ktorý nikdy nejde za hranu a ani ho nie je priveľa.

6 09.11.2018