parvitas komentáře u knih

(SPOILER) V príbehu sa stretávame s nesmierne chorým chlapcom Mumiom a jeho čiperným pradedkom Jóširom. V opisoch ich každodennej rutiny vidíme krajinu, ktorá sa v dôsledku ekologickej katastrofy izolovala od okolitého sveta. Dystopická budúcnosť, kde sa z pôvodných zvykov sa stávajú relikty, z jazyka sa odstraňujú cudzie slová z dovozu, dochádza k premenovávaniu nielen pečiva, ale aj sviatkov, tak aby to vyhovovalo všetkým. Zelenina, ovocie, rastliny, zvieratá, cestovanie... všetko sa zmenilo a mnoho vecí už nie je dostupných. Zákony, ktoré sa nikdy neuplatňovali, ale mohli by... je to len naznačené, no dostatočne odstrašujúce.
Mumio je tak odlišný od chlapcov kedysi, že vyzerá ako nový živočísny druh. Bude jeho poslaním cestovanie za hranice? Katastrofa priniesla nesmrteľných starých ľudí a nepredstaviteľne choré deti... a svet bez nádeje je dosť sivé miesto.

Próza Emisár je bez akčného deja, je skôr pocitová, éterická. Vnímam vzťahy medzi postavami, ich zmenšený svet a krehkosť. Miestami ich pochytí hlboko potlačený hnev a zúrivosť, ktorú nemajú kde nasmerovať, aby neublížili životu, ktorý tu ešte ostal. Je to ich pocit viny, ktorý ich núti pokračovať, zahodia svoju aroganciu a pýchu, no pokračujú, aj keď nevidia v budúcnosti perpektívu zlepšenia...

Autorka žije už dlho mimo Japonska, týmto dielom reaguje na národnú tragédiu z roku 2011, roztopenie jadrového reaktora vo Fukušim. Mne dosť pripomína aj izolovanosť, ktorá vznikla počas pandémie Covid-19, aj keď román bol napísaný ešte pred ňou. Súvislosť so starnutím japonskej generácie a súčasne značný tlak na ekonomiku, kde stredná generácia opúšťa svoje deti, aby pracovala a intenzívne vyrábala to, čo im zaručí prežitie. Je to obetovanie sa pre dobro ďalšej generácie, alebo odídenie od problémov a bolesti svojich potomkov? Dôstojný úpadok, kde sú staršie generácie svedkom svojej chamtivosti... Cez jemnosť rozprávania vnímam drsnosť príbehu.
Odporúčam čítať Emisára skôr ako poéziu, než román, vnímať slová a ich význam. Ktovie, koľko sa toho zachovalo v preklade.

Záverečná scéna mi spočiatku pripadala ako brutálne ukončenie (mozgová príhoda Mumiovi nedovolí pokračovať ďalej), ale keď sa k nej vraciam neskôr, môže to byť zmena k niečo inému? Vyslanec za hranice sa potrebuje vyvinúť, pohybovať sa na iných vlnách, emisár, ktorý nezničí svet tak, ako jeho prechodcovia...

01.11.2023

Toto nie je kniha, ktorú budem odporúčam. Možno maximálne na štylistické cvičenia. Rozvitých viet je viac ako zo slohovej práce študenta, ktorý objavil synonymický slovník a prívlastky rozosieva náhodne, no nesmierne vytrvale. A prirovnania, nesmieme zabudnúť na prirovnania. Odporúčam mladej a sympatickej autorke, budúcej slovenčinárke, prečítať si to po sebe aj 20x a 2/3 textu zoškrtať a prepísať nanovo. Si zoberte príklad z takého Ďura Červenáka. Iste, trvalo mu to roky, ale z opisu na štvrť strany už dokáže zoškrtať toľko textu, že mu ostanú max 2 vety, no je v nich všetko podstatné.
Vďakabohu, že je v knihe menej chýb, ako v jednom statuse istej čelnej predstaviteľky kultúry na sociálnej sieti, ale podobný sebestredný vibe tu cítiť tiež (viď posledné vety autorky, kde hodnotí samu seba - a nie, nie je to vtipné, ani keď sa na to pozerám s odstupom).
Vlastne ani neviem, kde začať.
Máme tu veľmi jednoduché ploché postavy, ktoré neprechádzajú žiadnym vývinom a len sa tak motkajú po svete plnom kamenia. Áno, občas prejdú aj do toho nášho, ale stále majú svoje obmedzenia.
Milujem knihy, kde sa hrdinovia objavia vo svete, kde funguje mágia, kde musia prekonávať prekážky a prispôsobovať sa cudziemu prostrediu. A prípadne celý ten svet aj zachrániť. :)
Je to napínavé, výnimočné a proste im od začiatku držím palce. Aj Nine som chcela, no brala sa príliš vážne a zároveň sa správala, akoby mala 9 rokov. Knihy z pohľadu prvej osoby zvyknú čitateľa chytiť od prvej stránky. Aj keď ukážka na prebale knihy sľubuje vtipné postrehy, na udržanie pozornosti je ich primálo. Vlastne, keďže tu ani dynamika sveta poriadne nefunguje, logika kríva (začína to putovaním bosej hlavnej hrdinky cez kamennú jaskyňu, pokračuje vzťahmi, končí bojom, v ktorom ide o budúcnosť celého sveta), ešte aj náklonnosť dvoch postáv je nepresvedčivá. A na tej sa mohla autorka s humorom vyblázniť, ale ostáva len zvetraná pieskovcová grimasa, ktorej črty sa dajú len s námahou rozpoznať, lebo ju obrúsil neutíchajúci vietor. (Áno, túto vetu by som úplne škrtla, len kamene si zaslúžia pretrvať.)
Pri knihách pre deti oceňujem priamočiary dej. Ak je bonusom tajomstvo, alebo nečakaný obrat, je to ešte lepšie. Oboje autorka krásne využila a získava za to malé, no bezvýznamné plusy.
Navyše tu ani zloduch nemá presvedčivý motív. Aj strach zo straty moci je dôvod, no treba ho vykresliť. Keď už mám čiernobiele postavy (no dobre, v tomto ponímaní jednofarebné), aspoň protivník by mal byť hrozivý, ľstivý, či aspoň brutálne namakaný, nech sa hrdinovia zapotia. To, že nestojí za veľa, si hneď všimlo aj moje dieťa, ale na moje presviedčanie - že dajme knihe šancu aspoň prvých sto strán - ju zároveň aj dočítalo.
Teda ďalším bonusom je pomerne krátky rozsah, veľké písmená, čiže aspoň dlho netrpíte.
Viem, že detskej literatúre sa niekedy ujde pozícia na chvoste, ale keď je niečo nedotiahnuté, nemalo by sa to venovať deťom, lebo tam sa to stratí. Aj keď ešte nemajú toho toľko načítaného, či nevedia porovnávať, nepodceňovala by som ich. Z mojich detí po knihe siahlo len jedno, aj to oľutovalo, a tak ďalšie dve dali prednosť inej literatúre a pritom všetky spadajú do odporúčanej vekovej kategórie čitateľov, milujú fantasy a boj dobra so zlom. (Ak vás zaujíma, čítali radšej voľné pokračovanie série Fablehaven, ale aj Aristoteles a Dante spoznávajú tajomstvá vesmíru).
1,5* z 5*

01.11.2023

Nepresvedčivé postavy bez vývoja, slabý, predvídateľný dej, prázdne, štylizované reči, ešte sj väzba sa mi rozpadla. Celé zle. Siahla som po knihe vďaka dobrému odporúčaniu, no dočítala len s veľkým sebazaprením, a tajne dúfala, či sa náhodou sa z toho nevykľuje klenot Žiaľ, nestalo sa tak. Keďže ma nechytil ani dej (a to sú tri knihy v jednej) a hlavná hrdinka mi vôbec nebola sympatická, nechápem, že som dobojovala az do konca. A pritom zbožnujem knihy s čarodejnicami, cestovanie v čase a hľadanie artefaktov a lá Indiana Jones
Hlavná postava sa osudnou náhodou dostala k magickej moci, ktorá mala patriť jej najlepšej kamarátke a trvalo potom celé roky, kým sa jej za to ospravedlnila! Áno, aj kamoška to musela rozdýchať, ale tak o tom by malo byť priateľstvo, v dobrom aj v zlom No tu zjavne nebolo. Adriana je tak dokonale úžasná, že sa všetko ohľadom mágie naučí sama, proste prirodzený talent. Vyštudovala diplomaciu a ovláda niekoľko jazykov, navyše je tak krásna, že sa za ňou všetci chlapi otáčajú. Toto mi neskutočne liezlo na nervy. Každý ju chcel! No ona má oči len pre ženatého, ale kým ho nemá, uspokojí sa aj s jeho bodyguardom. Navyše, pomaly každému koho stretne, prezradí, že je bosorkou. Som sklamaná, keď väčšinu záhad vyriešili len vďaka náhodám a hlavne a jedine s jej pomocou.

03.09.2023

Spenca je prťavá, nasrdená outsiderka, ktorá vyrastá s tým, že jej otec bol zradca. Hnevá ju oboje, odsudzovanie i vylúčenie, rovnako aj jej výška. Zato chce len jediné, stať sa pilotkou a bojovať proti mimozemšťanom. Dej je síce veľmi predvídateľný, lebo počet kadetov sa prerieďuje pomerne rýchlo, no šanca stať sa hrdinkou tu stále je. Fráza ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku stopercentne nefunguje, lebo nasadenie do akcie je rýchle, smrtiace a drastické (bez výnimiek aj ku kadetom), no je výhodné mať takého učiteľa, ktorý vás žmýka a pripravuje aj na nemožné.
Takže oproti nezáživným vzťahovo-motivačným kravinám, čo sa mi cez dovolenku dostali do čítačky (mojou vinou, som si toho vedomá), toto bola naozaj dobrá kúpa eknihy, bavila som sa. Vtipné momenty a zároveň dynamický príbeh, pomaly sa odhaľujúce prostredie, uveriteľné postavy, dokonca aj s vývojom. Záhada okolo otca, takisto aj fungovanie planéty, emzáci, pardon Krellovia. Kto by sa nezmenil, keď ti spolužiaci umierajú Brutálne prekvapenie v závere. Nesťažujem sa a rada si prečítam pokračovanie.
Mojou najobľúbenejšou osobnosťou aj tak ostáva M-bot so svojou posadnutosťou hubami. A v tesnom závese je aj Smrťoslimačica, hlavne jej zvláštna schopnosť nečakane sa objavovať a mať posledné slovo.

26.08.2023

Amélia nie je tá z Montmartru, ale z Ríma, no je dostatočne popletená a má občas panické záchvaty. Ako aj teraz. Mať týždenný deadline na hipsterský článok o gumených hračkách, ktoré sa v roku 1998 počas búrky stratili z kontajnerovej lode a dodnes križujú oceány je jedna vec. Vec druhá je mať termíny aj na osobný život. To mi pripomína známu hlášku z filmu Jak básnikům chutná život -
ako hovorí Hájek: Výchozím bodem je samozřejmě svatba. No a potom už jsou jenom samá pozitiva a sociální jistoty. První dovolená v Jugoslávii, následuje první dítě, pak již výše zmíněný automobil, zde se stávám zástupcem ředitele, druhá dovolená v Jugoslávii, druhé dítě. Ona sociálne istoty nemá, okrem zaručeného bývania.
A ešte poznámka, nestratili sa žlté kačičky, ale aj červení bobri, modré korytnačky a zelené žabky - a z pôvodných cca 28 800 hračiek dodnes ešte pláva v moriach a oceánoch približne 2 000 - pomohli oceánografom s určením morských prúdov, ako aj obrátili pozornosť na znečisťovanie
Ale späť k Amelii. Budúca tridsiatnička má pocit, že musela byť vždy tou dokonalou, ale teraz sa tak necíti. Nechcem povedať, že je to kniha o hovne, ale keď je jej pivnica pod rodičovským bytom zaplavená splaškami, tak aj je. Vtedy ma autorka stratila. Nebavilo ma jej fňukanie, nerozumiem jej. Mladá, s vidinou ďalšieho krížika na krku, mierne závidí kamoškám tehotenstvo a kúpu domu. Ona má iba tri práce, písanie jej trvá veky (1. job je v časopise), oveľa radšej venčí psa (2. job) a stretáva sa s generáciou 70-tnikov, ktorí vzhľadom na svoj vek sú totálne úprimní (vedľajší efekt tej druhej roboty je bonus mať priateľov s nadhľadom a skúsenosťami). A po večeroch vypomáha v bare, kam sa chodia odviazať študenti z univerzity (3. job), ktorých nazývajú upíri (a zvyčajne zašpinia záchody, podlahy a tak podobne - vedľajší efekt tretej roboty). Frajer je nejaký divný básnik, ktorý sa nechce usadiť - nedávala som mu dlhú životnosť - viac sa mi pozdával ten kolega z baru. Mala by teda konečne nájsť niečo, čo ju dokáže udržať nad vodou, ale kačičky to nie sú. Ako to celé skončí? Však tie očakávania má iba ona, nie spoločnosť a okolie! Uvedomí si, aké má šťastie na priateľov a rodinu? A aj to zdravie, nech si berie inšpiráciu z postoja k infarktu tej staršej kamarátky z venčenia! Naozaj ide o hovno/kačičky, ak nejde o život.
Nie je to motivačná kniha, ale pôsobí tak. Niekoľkostranové detailné poďakovania v závere len znásobujú pocit, že autorka to sama nedokáže. Taktiež ľutujem kúpu eknihy, papierovú by som aspoň mohla posunúť ďalej

26.08.2023

Motivačné kecy zaobalené do nevydareného príbehu. Keby som sa mohla vrátiť do minulosti a poradiť svojmu mladšiemu ja, určite by som túto knihu nečítala. Žiaľ, ja sprostá, som si aj kúpila, lebo vyzerala ako sľubná oddychovka za fajn cenu a na dovolenku som sa potrebovala zásobiť eknihami. Toto bol môj úlet. Odteraz radšej regentské romance, alebo horory topiace sa v krvi.
Nepresvedčivá postava, ktorá razom zmenila svoj život, začala si po víkende s inšpiratívnou blogerkou/matkou, čo núti svoje deti radostne natáčať videá a pripravovať príspevky(!)/manažérkou/kuchárkou/majiteľkou penziónu lepšie určovať priority a čas. Nie, tie tri otravné vety tu opakovať nebudem, ale keby som sa napila rakije pri každom raze, ako sa niekde objavili ako citát, už som pod obraz ešte pred koncom knihy. Ad absurdum, videla svoju budúcnosť v búrkových mrakoch, plus zachránila svoje kolegyne pred ohňom. A nasekala skvele cibuľu. V eknihe sú mi nahovno voľné strany a lá diár na motivačné x-mesačné ciele! Vyhnite sa tejto knihe - to je moja motivačná rada a využite svoj čas zmysluplnejšie. Nemáte za čo.

Riadne urýchlený vzťah, kde sa mladá Američanka stretne s mladým mužom, ktorého si pamätá úplne inak a zamiluje sa aj proti svoje vôli... A toto malo byť jeho tajomstvo? Nemohol nič povedať?! Asi najzbytočnejší diel série, len tak do počtu. Pritom staranie sa sestry bolo dosť cez čiaru. Studnička prianí je aj v tejto knihe, rovnako je to aj s variáciou na zvieratá... a rovnako aj posteľné scény.

26.08.2023

Tretia čakanka nečaká. Nielenže je v najhoršom možnom postavení, týraná príbuznými, ktorí ju chcú ešte aj obrať o dedičstvo, ale ešte si ho, na prvý pohľad, aj sama zhorší.
Rozčuľovalo ma, ako sa tie kamošky viac nesnažili pomôcť Elie. Ked ju rodina trápila hladom (ale aj tak bola krásna a vhodne vytvarovaná), alebo jej bránili vo vydaji, či nepúšťali ju na spoločesnké akcie...
V tejto knihe sa hrdinka zachráni sama. Nájde si najhoršieho možného ženícha a ponúkne mu dohodu. On sa samozrejme, polepší. (Mínus hviezdička) Lebo zradil svojho dobrého priateľa tým, že mu uniesol snúbenicu a chcel sa s ňou oženiť. (Mínus hviezdička) A nechcel sa ospravedlniť. (Mínus milión hviezdičiek.) Nakoniec sa aj tak ku svadbe v Škótsku dostalo a to utrpenie cestovania si zapamätám asi najviac.
A aj keď nechcel pracovať, dostal sa k hráčskemu klubu (vyženil ho), ktorý svojím menom, titulom, kontaktmi a diabolským šarmom zachránil. Lebo peniaze skutočne nemal. Teda rovnako, ako vyženil krásku, s ktorou mal sex ako cez kopírak (viď predchádzajúce knihy), ale ktorá mu dávala ultimáta a on ich samozrejme dodržiaval...až z toho bola láska, ktorá prekonala aj smrť... (Smajlík so srdiečkom v očiach.)
No, čo k tomu dodať. Nevyužitý potenciál bozkávania v tajných chodbách... najmladšia zo štvorice vyzerala, že konečne dodá chýbajúcu pikantnosť... a nič. Pokračujem ďalej.

26.08.2023

V druhej časti série sa má vydávať Lilian, drzá Američanka. Jej proťajškom je nik iný ako najsľubnejšia partia vtedajšej Londýnskej smotánky. Lezú si na nervy ako nikdy, ale pozor, objavuje sa aj humor! Mladá je drzá a nevychovaná, myslí si, že používa afrodiziakum, ale je to čistá - síce trochu hádavá - láska. Etiketu by si mala prečítať aj autorka, alebo prekladateľka, lebo pár chybičiek sa našlo.
Ľúbostné scény ako cez kopírovací papier.
Šedá eminencia v pozadí sa nedá prehliadnuť, dokonca je až veľmi priehľadná... motív únosu je dosť obohraná záležitosť, ale tak je to rozprávka, nejaký zvratok (toto slovo sa mi páči, lebo lepšie vystihuje malý zvrat udalostí) sa tam musí objaviť.

26.08.2023

(SPOILER) K tejto sérii sa hodí výstižný gif, kde babča s cigaretou hovorí: "Not bad, not bad. Now you!".
Keď jedna tých, čo sedia v kúte, sa vydá, idú zháňať ženícha ďalšej. Štvorica mladých dám bola emancipovanejšie, ako som predpokladala. Ale asi za veľa mohli aj tie dve Američanky (hlavne čo sa týka hrania hier na lúke a bez šiat), no logika chýbala aj Angličankám. Fakt žiadnu nenapadlo, aby si požičali nohavice od sluhov?
Vlastne sa mi to aj celkom páčilo, a bolo by sa mi aj viac, keby som ďalšie časti nečítala vzápätí. Jednotvárne milostné scény. Doťahovanie a vtipu bolo pomenej, vlastne boli tam hlúpe náhody, ktoré boli narafičené len pre posun v deji. Som síce romantička, ale toto bolo aj na mňa priveľa. Aj ten záver, kedy sa vyššia vrstva obetuje pre nižšiu... doslova skúška ohňom a tým mu dokáže svoju lásku... Väčšie klišé asi ani nie je.
Aha, už viem, čo ma otravovalo asi najviac. Opakujúca sa veta, že tieto nechcené dievčence "predávali petržlen". Metafora toho, že sedeli na plesoch v kúte. Ostali na ocot. Ostrúhali mrkvu. Čakanky. Neskutočne často sa toto slovné spojenie opakovalo a opakovalo a opakovalo. (Asi takto.)

26.08.2023

Zaujímavý thriler s kriminálnou zápletkou, ktorá sa ťahá hlbšie do minulosti. Hlavná hrdinka má zvláštnu schopnosť vnímať zvuky ako farby (tzv. synestézia), ale počas prebiehajúceho deja sa na to príliš dôraz nekládol (zmienka na začiatku a potom pri konci, kde sa to týkalo rozuzlenia). Kto čítal pozornejšie, mohol vraha odhaliť aj skôr. Striedajúce kapitoly z pohľadu viacerých postáv (civilistka, policajtka, dokonca aj vrah) prinášali potrebné napätie, dokonca aj rodinné vzťahy tu mali svoje opodstatnenie. Príbeh som prečítala celkom rýchlo a od autorky u nás snáď vyjde viac kníh. Jej štýl mi sadol, nemusela som sa brodiť potokmi krvi a hnusu. Zaujímavosťou v knihe boli aj iné osoby s ochorením (okrem synestézie sa tu vyskytol autizmus a Alzheimerova choroba). Ja osobne si knihu radím do zoznamu dvojičkovskej literatúry, lebo aj tu sa vyskytla zmienka o dvojčatách (ale pre dej nepodstatná).
Vyzdvihujem absolútne najlepšiu obálku, čo sa mi zatiaľ tento rok dostala do rúk. Neprezrádza nič... len akýsi les, poeticky zahmlený... vlastne aj vďaka nej som si knihu všimla.

27.06.2023

Zbožňujem, keď sa v knihe odvíja príbeh o knihe, keď sa tam knihomoli rozprávajú o svojej vášni, kde sú autorské besedy a kníhkupectvá spojené so všetkým dobrým - s jedlom, kávou, koláčmi, hudbou, fotografovaním. Pri čítaní mi doslova zo stránok vyskakovali obrazy. Veľryby plávajúce vo víroch vetra, vo vrcholkoch stromov a les v očiach, more pri nohách... jedno sa vnára do druhého a prelínajú sa hranice fantázie a skutočnosti.
Práve skutočnosť je krutá. Keď Ameliin otec opúšťa rodinu a mama rezignuje na všetko, ona zablúdi pred obľúbené kníhkupectvo, kde hľadí na knihy, ktoré si nemôže kúpiť. Vtom sa obajví zázrak v podobe priateľky, ktorá sa stanej jej spriaznenou dušou, sestrou, ktorú nikdy nemala, prijatie do úplnej rodiny, láskavosť a opatera jej pomáhajú sústrediť sa na budúcnosť. Spojí ich kniha plná fantázie. Ja som kedysi s kamarátkami mala podobnú knihu, ktorú sme milovali a žili sme ňou - Anna zo Zeleného domu. Príbeh je krátky, ale ubieha prirýchlo. Už po pár stranách sa stane ďalšia tragédia, ktorej som nedokázala uveriť ani pri dalších kapitolách. Amélia ostáva sama. Nedokáže čítať, fotografovať, len prežíva.
Jej priateľka má pre ňu posledné prekvapenie - ďalší diel ich obľúbenej série. Amélia sa vydáva na cestu za tajomným výtlačkom. A tu prichádzajú moje výhrady. Autor, ktorý trpí panickými atakmi, nerád komunikuje s priaznivcami a schováva sa práve na mieste, kam má ona namierené, má pre svoje knihy reálny traumatický základ. Neskutočnú nálož emócií, tráum a smútku. Obaja si k sebe hľadajú cestu, zachraňujú sa navzájom. No ale teraz úprimne, veríte, že vzplanie takáto silná láska, že sa zdôveríte úplne neznámemu človeku so svojou najväčšou tragédiou už po siedmich dňoch? Ich puto je neskutočné, zdieľajú spolu svoje strachy a radosť zároveň. Len ja som si stále hovorila, že to celé ide nejako moc rýchlo. Zrazu to nebolo o Amelii, ale aj o Nolanovi. A neverím v nezištnú pohostinnosť u neznámych (na akokoľvek dlho), akože fakt má všetko úplne zadarmo - bývanie, stravu? Je to asi cynické, ale keď nie je problém s peniazmi, tak sa asi dá ľahšie sústrediť na ostatné problémy.
Amélia stojí pred závažným rozhodnutím každého stredoškoláka - ako naložiť s dospelosťou a budúcim životom, kam ísť študovať a čo ju vlastne baví. Páčilo sa mi, že autorka načrtla jej budúcnosť v pár vetách, dokonca mal v ňom miesto aj ten bláznivý pes.
Ak túto knihu sfilmujú, bude to úžasné. Už vidím to prelínanie literárneho sveta a skutočnosti. Knihu odporúčam aj dcére, ja v jej veku by som ju milovala.

27.06.2023

Keď som začala čítať tento deviaty diel zo série o Westcottovcoch, bolo to ako vrátiť sa k najlepšej kamarátke a nadviazať v rozhovore tam, kde sme prednedávnom prestali... aj keď naživo sme sa nevideli už celé veky! Úplne prirodzene a bez problémov som sa ponorila aj do príbehu. Autorka už neopakuje dopodrobna kto je s kým spriaznený, ale keď to spomenie, je to len pre orientáciu v rodokmeni. Dokonalý je príbeh o nedokonalostiach, ako aj o tom, že keď sa zaľúbite, aj nedostatky môžu byť príťažlivé. Hlavná hrdinka je bystrá, nezávislá a má celkom konkrétnu predstavu o tom, ako má muž jej snov vyzerať. A vlastne na rozdiel od ostatných žien v okolí ani necíti potrebu sa vydávať. Zaopatrená a s jasnou budúcnosťou ide len pomôcť susedke a kamarátke pri sťahovaní a uvedení do spoločnosti. A že sa popritom stretáva s jej bratom, ktorý za drsným zovňajškom skrýva tajomstvo, jej nie je úplne po chuti. Ako mi vadilo pri nedávno dočítanej knihe (#ameliinadobrodruznacesta), že protagonisti mali len týždeň na vyjadrenie citov - láska a vášeň až naveky vekov, takisto mi to vadí aj tu. Jasné, že spolu zostanú (tieto knihy sú vždy s happyendom), dôležité je, ako si k sebe našli cestu. Dôvod, prečo bol Justin tak rezervovaný a nehovoril o svojej minulosti, bol nakoniec úplne prekvapivý a dojemný. Rodinné stretnutie malo potom ešte viacero svetlých momentov a celkový dojem z príbehu je fajn, strávila som pri nej príjemný čas, ale zo série nijako extra nevybočuje. Možno trochu modernejšie zmýšľanie sa zmierňovalo cudnosťou (bosé nohy v potoku a rozpustené vlasy, c-c-c, hotová Sodoma-Gomora, Cecilko!), bodík navyše si však zaslúžilo hlavne vnímanie inakosti (postavu autistu v podobných historicko-ľúbostných románoch som zatiaľ inde nenašla).

27.06.2023

(SPOILER) Zaujímavá myšlienka. Veľmi sa mi páči, keď je čitateľ hodený do sveta a až postupne zisťuje, čo sa stalo, ako to celé funguje a prečo. Oceánologička Ellen dostane od svojho zomierajúceho bývalého profesora z výšky odkaz a postupne sa snaží prísť na to, čo jej to vlastne chcel povedať, ale nestihol. Dystópia sa odohráva v neďalekej budúcnosti, kedy sa Zem prestala otáčať a na život ostalo len málo miest, zhodou náhod je to Británii a zvyšok sveta je teda v absolútnej zime, alebo v spaľujúcej horúčave. Hlad, smrť, nútené práce... ale to všetko zistíte vo flashbackoch. Patranie plynie vlastne vcelku pomaly, pretože Ellen veľa možností nemá.
Autorova prvotina má síce pár nelogickostí typu ako sa v absolútnej diktatúre dokáže pár ľudí spojiť, ukryť a vypustiť družicu, alebo že by už Mesiac nemal mať vplyv na Zem, alebo že oceány už nie sú až významným zdrojom potravy ostrovného štátu, že vedcov je z toho odboru málo... atď. Ale aj tak si udržala moju pozornosť a ak bude sfilmovaná, pozriem si to.

28.05.2023

Príbeh, ktorý vytvára zo svojich spomienok iránsky chlapec Chusrau/Daniel je košatý a bohatý ako rozprávky Tisíc a jednej noci. Stojí o pozornosť spolužiakov, ale hlavne si potrebuje v cudzom svete uchovať to, čo ho vytváralo... jeho rodina, vlasť, z ktorej museli utiecť a aj čo všetko ostalo tam.Je to rozprávanie o drahokamoch votkaných do kobercov, o jedle a vôňach, o obetovaní a láske, ale aj o krvi, slzách a hovienkach. Jeden príbeh sa norí do toho predchádzajúceho a rastie, prelína sa s nasledujúcim. Cítite vôňu jazmínu a chuť šafranu, objatie svojho babu a máte pri sebe nezastaviteľnú mamu, ktorá varí najlepšie jedlá. Ak je to smutné, je to pravdivé. Rovnako ako šikana, predsudky, rasizmus, násilie a ponižovanie. A nad tým všetkým láskavosť, malé zázraky a sila ísť ďalej. Kniha si vyžaduje pozornosť a vy ju tomu chlapcovi venujte. Stojí za to. (Aj keď za mňa by tie hovienkové časti mohli byť vynechané, no ak to beriete so všetkým, nedá sa hovoriť len o pekných veciach...)

28.05.2023

2,5 hviezdičky, viac nie, ale hodila sa mi do výzvy 2023 na databazeknih.cz - nešťastná láska.
Zamilovanosť do úžasnej Q sa tiahne celým románom, takisto aj absurdné hľadanie šťastia na základe rád, ktoré dostáva rozprávač od svojich budúcich JA z budúcnosti a celé je to o nezmyselnosti riadenia svojho života, podľa návrhov niekoho iného.
Okrem pár vtipných momentov, ktoré práve cestovanie v čase prináša, je kniha plná vaty o hlavnej postave a jeho románoch a nejakých pár ďalších odbočkách (o Freudovi a úhoroch, o počítačoch, čo píšu umelecké texty - vlastne, moment, spomína sa tam rok 2023 a umelá inteligencia ChatGPT v súčasnosti vie písať aj texty, ktoré sú ako priemerné stredoškolské práce :) - takže je kniha, ktorá predbehla svoju dobu a dvíham jej hodnotenie. :)

14.02.2023

Dnes nemám chuť na romantiku. Asi v inej konštelácii hviezd a mesiaca by som to dokázala vnímať hlbšie, no teraz po mne všetky tie slová len tak skĺzli... Záhada stratenej lode a náznaky otcových príbehov boli priveľmi jednoduché, vnášanie svetla do temnoty sa na môj vkus až príliš často opakovalo. Asi jediné, čo ma potešilo, bola nájdená záverečná šiesta sloha a následné krásne prepojenie časových línií. Tajomstvá mora, hviezd a ľudí (odídených a znovu nájdených). Áno, je v tom istá božská zázračnosť života, vesmíru a vôbec, poetika svetla a obetovania sa, ale aj hľadanie domova. Ale tá pomalosť ma vlastne nudila, postavy si k sebe bolestivo hľadali cestu (v oboch dejových líniách, v minulosti aj v súčasnosti), no ku mne si ju nenašli vôbec. Dúfala som, že sa mi bude viac páčiť...

26.07.2022

Oceňujem štýl rozprávania. Je to akoby som sa pozerala na film, ktorý sa skladá z čriepkov. Tu adresa, tam človek, prchavá spomienka, len pretavené do slov. Ale na druhej strane, sme len ozveny... stopy piesky, závan vône, fotografia... čo po nás raz ostane? Hlavný hrdina, ktorý si nepamätá viac, len posledných pár rokov, pátra po svojej minulosti a chytá sa maličkostí. Je on touto postavou z fotky? A kto boli ostatní ľudia na nej? Dotvára si možný život a predstavuje si, čo mohlo byť... Je to pomerne melancholická kniha, hlavne atmosférou. Je o vykoľajenenom mužovi, ktorý menil identity (kedysi), a ktorému sa stane viackrát pri pátraní po minulosti, že si ho neznámi ľudia pozvú do bytu a venujú mu krabicu fotografií. Koľkokrát sa to môže stať v skutočnom živote?! Tu autor stratil moje sympatie, sorry. (Not sorry.) A aj keď je o období počas vojny, nie je to bojový príbeh, skôr o je o koreňoch a vlastne končí neukončene. Asi ako život sám.

23.06.2022

Myslela som, že bude moje deti baviť viac, ale twnto druh humoru ich nezaujal.

29.04.2022

Výborne sa hodí do tohtoročnej výzvy, lebo ju napísala novinárka. Počas svojho života navštívila 53 krajín sveta (aj štáty USA), niektoré aj opakovane. Autorka buď cestovala sama, alebo ju sprevádzal neochotný spoločník (v skratke N.S.), t.j. jej manžel Ernest Hemingway. Ako novinárka písala reportáže o Číne, Karibiku, Afrike a mnohých iných krajinách počas vojnových rokov 20. storočia. Pobavila som sa, ako sa snaží spomenúť si na podrobnosti z ciest, a aj keď sa vyznáva, že ich ťažko zostavuje z čriepkov spomienok, z denníkov, z listov a poznámok, či pár fotografií, výsledný efekt je skvelý. Mám pocit, že som tam spolu s ňou a ako amatérska cestovateľka túžim po ďalekých krajinách a nových zážitkoch (a áno, aj po čistých a prázdnych plážach).

25.04.2022