Nyctophile komentáře u knih

Napriek extrémnej zložitosti a komplexnosti dejín Arménov sa autorom podarilo udržať knihu absolútne prehľadnou a zrozumiteľnou (je ale pravda, že občas sa v po sebe nasledujúcich kapitolách duplicitne objavovali aj celé odseky). Mierne mi prekážalo používanie niekedy až príliš moderného jazyka. Kapitoly o živote Arménov v Osmanskej ríši 19.st. a nasledovná genocída sú spracované (nebojím sa použiť to slovo, áno) geniálne! Takisto aj popis národnej kolektívnej psyché a hĺbkový rozbor kultúry, ktorý zašiel až do takých detailov, ako je zmienka konkrétnej skladby od kapely System Of A Down. Túto knihu nepochybne považujem za absolútne najhodnotnejší kus v mojej enormnej pracovnej knižnici a na záver ostáva pridať už len grécke príslovie: "Turecko nemá históriu, Turecko má len register trestov".

2 20.04.2024

Pri úvodnej kapitole o americkej vlajke sa mi od znechutenia dvíhal kýbel, kapitola posledná pre zmenu bola ukážkovým "prebudeným" dokumentarizmom a ospevovaním vlajky dúhovej. To medzitým vcelku ušlo a hoci na príbeh niektorých vlajok máme s autorom iný názor (alebo iné zdroje), jedná sa o informačne hodnotnú a pútavú knihu.

2 12.03.2024

Asi najčastejšie sa mi pri čítaní tejto knihy opakovalo v hlave heslo: "Prestaňte robiť hlúpych ľudí slávnymi". Cobaina som vždy (ešte aj za jeho života) považoval za trápneho pózera (a táto kniha to do značnej miery potvrdzuje). Večne sa hral na "obeť" svojej slávy, obeť rozvrátenej rodiny (to by o sebe mohol povedať takmer každý). Takýchto ľudí fakt treba poslať do Bangladéša k šijaciemu stroju, aby mali pre tú svoju depresiu konečne skutočný dôvod. Teraz ale od hodnotenia jeho života treba prejsť k hodnoteniu knihy, no a to je iná káva. Vskutku výživné čítanie, detailné a profesionálne v autorovom prístupe. Chorá spoločnosť s chorými hodnotami vyprodukovala chorého umelca. Čo k tomu dodať.

2 05.02.2024

Formou aj obsahom absolútne geniálna/šialená kniha (vybrať podľa ľubovôle). V prípade niektorých hesiel slovníka (hlavne heslo "Avram Branković") by malo platiť pravidlo "niekedy je menej viac", hlavne, čo sa fantázie týka. Pretože tá občas ide cez čiaru a človek priam nestíha sledovať, čo sa to naňho valí. Isté je však to, že som po dlhej dobe našiel literárne dielo, ktoré ma natoľko vtiahlo, že sa k nemu iste budem vracať, rozoberať ho po vrstvách a snažiť sa ho lepšie pochopiť.
Pár citátov, ktoré si tu odkladám pre seba/možno aj pre druhých:

- Tomu, kto dospeje na koniec cesty, cesta už nie je potrebná, a preto sa mu ani nechce ísť ďalej.
- Rozdiel medzi dvoma "áno" môže byť väčší než medzi "áno" a "nie".
- Skutky s ľudskom živote sú ako jedlo a myšlienky a city ako korenie. Zle obíde ten, kto posolí čerešne, alebo octom poleje zákusok.
- Čas. Najprv posilňuje a potom oslabuje.
- Na sude je najdôležitejšia diera, na krčahu to, čo nie je krčah, v duši to, čo nie je človek, v hlave to, čo nie je hlava, a to prezradí reč.

Zaujímalo ma hlavne pozadie vzniku môjho asi najobľúbenejšieho obrazu - "La Toilette" (alternatívne "La Rousse"). Nepadla tu o ňom však žiadna zmienka. Zaujímavé je, že pri tomto štýle životopisov autori kládli dôraz práve na okolnosti tvorby najznámejších diel, Perruchot to však akosi odsúva na druhú koľaj. Viac než maliarovej tvorbe sa tu venuje jeho alkoholickým excesom a návštevám nevestincov, ktoré pre čitateľa nemôžu byť žiadnym prekvapením. No a na záver faktografická výčitka voči chybe, ktorá ide fakt cez všetky čiary: Eiffelova veža pri svojom slávnostnom otvorení naozaj NEBOLA modrej farby.

2 07.01.2024

Citácia z úvodu: "V porovnaní so starovekými Aténami, Rímom a Egyptom je staroveká Čína z obdobia dynastie Chan pre západných čitateľov menej známa". A tým je vlastne povedané asi všetko. Napriek snahe autora ozrejmiť niektoré historické a kultúrne reálie pre mňa táto časť sveta naďalej ostáva nepochopiteľnou cudzou planétou.

2 29.07.2023

Najlepšie hodnotená poľská kniha všetkých čias (podľa niektorých zdrojov) sa venuje (čuduj sa svete) utrpeniu domorodých obyvateľov Kanady. Pre mňa je táto téma však príliš vzdialená a som voči nej bohužiaľ dosť ľahostajný. Zaujímavé je však aj pozadie odoberania malých domorodých detí ich rodičom. Dá sa teda v dotyčných častiach krajiny vôbec žiť? Čo vedie prakticky celú miestnu populáciu k tomu, že tak často siaha po ohnivej vode (a dnes už určite aj po chechtavom prášku)? Kniha nepochybne kvalitná, ale najlepším počinom poľskej literatúry aj tak sú dobrodružstvá Pána Tragáčika.

2 24.07.2023

Ak to mala byť kniha primárne o Indii a o lákadlách jej spirituálneho života, tak sa v nej autor až príliš veľkoryso venuje Turecku, Iránu a Afganistanu.

2 18.07.2023

Spočiatku mierne neprehľadné a nezáživné, ale celkovo sa dá hodnotiť pozitívne. Historický román formou rozprávania, bez akýchkoľvek dialógov. Autor si vzhľadom na nedostatok pôvodných zdrojov mnohé veci sám domýšľa. Avšak tak dôveryhodným spôsobom, že to nemôže nikoho uraziť.

2 04.08.2022

Je neuveriteľné, koľko rôznych variácií môže vzniknúť na v podstate opakujúcu sa tému mníšskeho života, asketizmu, zázrakov a ikon. Vždy, ak je to možné, dávam prednosť takýmto autentickým dobovým textom pred modernými pokusmi o zobrazovanie histórie.

2 23.07.2022

Táto kniha je ešte väčšia katastrofa než samotný výbuch v jadrovej elektrárni. Hlavne slovenské vydanie od vydavateľstva Citadella je vrcholnou ukážkou diletantstva. Snáď sa raz vrátia tie časy, keď čítanie kníh malo kultivujúci vplyv na jazyk populácie. Dostali sme sa do fázy, kedy naopak takéto prekladateľské nepodarky prznia ešte posledné zvyšky gramotnosti.

Ako by sa autorom páčilo, ak by niekto vydal knihu "Francúzsko, Anglicko a Írsko" ako jedného tlačeného sprievodcu. Pretože okrem geografickej blízkosti toho ani tieto krajiny spoločného zase až tak veľa nemajú. Respektíve spoločné zhrnutie ich histórie je pomerne neodpustiteľná vec. Ale s tým je človek stotožnený asi už v okamihu, keď si knihu zadováži.

2 14.01.2022

Presne pre takéto príbehy všetci milujú vrcholný európsky stredovek: "Zrejme najznámejšia legenda hovorí o Fulkovej manželke, žene neznámeho pôvodu, s ktorou sa gróf oženil len pre jej veľkú krásu. Postupne si ľudia všimli, že chodila iba zriedkavo do kostola a keď vôbec, tak omšu opustila ešte pred pozdvihovaním. Toto sa nezdalo dokonca ani Fulkovi a keď zase raz chcela predčasne opustiť kostol, dal ju chytiť a spýtal sa jej, prečo tak robí. Na to krásna grófka rýchlo vykĺzla zo svojho kabáta, pochytila svojich dvoch synov a vyletela cez okno kostola"... Škoda len, že veľká časť knihy je nezáživná a popisuje nudné dynastické vzťahy a sobáše. Takže priemer.

2 03.12.2021

(SPOILER) Ak by sa niekto chcel zahrať na novodobého Indiana Jonesa a bral obsah tejto knihy absolútne vážne, mohol by (bez povolenia úradov) prekopávať pôdu palestínskych kláštorov hoci aj do súdneho dňa. Ale ako eklektický prehľad putovania domnelého pokladu je to dobré (Svätá zem, Rím, Kartágo, Konštantinopol). Autor preukazuje veľmi slušné znalosti zo všetkých kútov Stredomoria a prílišnou senzáciechtivosťou to nezaváňa.

2 16.11.2021

Nájde sa vôbec cestopis (poťažmo akákoľvek iná kniha) z východného bloku v období socializmu, ktorá by nebola zaťažená ideologickým balastom? Cestopis východonemeckého autora zachytáva Egypt v polovici 50. rokov a kvôli jeho politickému entuziazmu jediná kapitola, ktorá má akú-takú informačnú hodnotu, je časť venovaná popisu choroby bilharziózy.

2 15.11.2021

Najvýznamnejší slovenský historik už v predslove čitateľa informuje, že dôraz jednoznačne kladie na udalosti 19. a 20. storočia, pretože práve na túto etapu dejín sa vyslovene špecializuje. V poriadku. Napriek tomu ostáva po prečítaní istá pachuť v tom zmysle, že napríklad obdobie Veľkej Moravy alebo celý stredovek ostali len v akýchsi náznakoch, vysvetlené z rýchlika, resp. vyložene odbité. Dejiny Rómov, židov a Rusínov sú do textu "našróbované" akosi nasilu, bijú do očí, no proste tam asi boli doplnené vyložene na objednávku (aspoň takto to pôsobí). No a čo sa týka dejín Slovakštátu v rokoch 1939-1945? Už ubehlo dosť času, aby sme boli schopní toto obdobie zhodnotiť aj lepšie a menej tendenčne.

1 28.04.2024

Treba vyzdvihnúť publikáciu ako celok, ale z môjho pohľadu hlavne druhú časť, čiže rozbor macedónskej kultúry od Miroslava Koubu. Skvele dopĺňa faktografickú prvú časť. Grékov môže aj šľak trafiť, ale hádam sa už s existenciou tejto krajiny a jej svojbytného národa zmierili. Len doplním úsmevnú historku z 90-tych rokov, ktorá v knihe spomenutá nie je. Keď Gréci presadili, aby krajina v medzinárodnom a diplomatickom priestore niesla názov FYROM (Former Yugoslav Republic of Macedonia), Macedónci navrhli, aby teda medzinárodne uznávaný názov Grécka znel FOPOG (Former Ottoman Protectorate of Greece). Holt, Balkán je Balkán a práve preto ho nie je možné nemilovať...

1 14.04.2024

Rozpačitý a rozcuchaný úvod pôsobil skôr dojmom seminárnej práce nejakej priemernej študentky než dojmom serióznej knihy. Potom sa to zlepšilo, ale priaznivé hodnotenie ide na vrub skôr súfijským historkám, bájkam a ponaučeniam, ktoré proste nemôžu sklamať. Samotný prínos autorky v tejto kompilácii a "náučnej" publikácii je priam zanedbateľný.

Niekoľko citácií na zamyslenie:

"Súfizmus znamená, že Boh ťa nechá zomrieť v tebe, aby ťa vzkriesil v sebe."

"Človek je kniha. Sú v ňom vpísané všetky veci, ale tma mu nedovoľuje prečítať si toto poznanie vo vnútri seba samého."

"Harún počul rozprávať o láske Madžnúna a Lajly a zatúžil uvidieť túto slávnu krásku. Keď uvidel Lajlu, nepripadala mu nijako zvláštna. Zavolal si Madžnúna a povedal mu: "Tá Lajla, ktorej krása Ťa doviedla do tohto stavu, nie je vôbec pekná." Madžnún odpovedal: " Lajlina krása je bez poškvrny, ale tvoje oko je vadné. Aby si poznal jej krásu, musíš mať Madžnúnovo oko."

"Boh vraví človeku: "Spomeň si na Mňa a Ja si spomeniem na Teba."

1 11.02.2024

Veľmi chytľavá záležitosť nesúca sa presne v duchu starých islandských ság. Sedíte si v kľude doma, zrazu vám na dvere zabúchajú okoloidúci "hrdinovia" a začnú kričať niečo v štýle: "Počuli sme, že ste vraj veľkí chlapi a bojovníci. My sme však väčší chlapi, tak poďte von, nech vás zabijeme a vydrancujeme celý váš majetok." A tak vám neostáva nič iné, len chytiť ten mizerný kyjak, zhrdzavený biedny oštep či tupú sekeru, vyjsť von a nechať sa zabiť. Pozoruhodná spoločnosť, ktorej ďalšou črtou bola záľuba v legendách a klebetách. Rozhovor, ktorý sa odohral medzi dvoma ľuďmi/štyrmi očami, prerástol o pár mesiacov do legiend, o ktorých sa bavila polka ostrova (to isté platí aj o súboji dvoch jednotlivcov na ceste uprostred ničoho). Fascinujúce. Takisto exkurz do menej známych udalostí európskej histórie začiatku 11.st. bol výživný, takže pánovi Laxnessovi letí do Valhally jedno veľké "takk fyrir"!

1 26.01.2024

Skvelý a podrobný opis géniovho života. Možno až príliš sa to tam hemží zdrobneninami. Wolfík, maminka, tatínek, hubička... Ale to je asi tak všetko, čo sa dá vytknúť.

1 06.12.2023