Miro.slav komentáře u knih

Je zaujímavé, že ľudia čakajú od monografie a autobiografie neviem aké romantizujúce prvky, kopec zábavy, zdynamizovanie a zdramatizovanie deja a prípadne tam zakomponovať ešte Voldemorta. Ak chce niekto čítať detektívku, nech siahne po inom žánre. Nie po vedeckej monografii. Ak niekto čaká 400 strán nacistických pokusov, je taktiež mimo. Kniha je presne taká, aká má byť - zameraná na život Anjela smrti. Hodnotím pozitívne, že publikácia reflektuje život Mengeleho takmer do najmenších podrobností. Pre mňa za plný počet.

7 21.02.2019

Čakal som rozprávkovo ladené čítanie a dostal som výbušnú zmes slovanského (nie gréckeho) ohňa. Kniha je ozaj skvelá a nič na tom, že pochádza zo 70-tych rokov. Som rád, že v dnešnej dobe opäť ožíva záujem o slovanské korene (aj čo sa týka vydávania kníh). Autor nám predkladá 11 príbehov, ktoré na seba nadväzujú a odkazujú na seba navzájom. Až na prvý a posledný príbeh (O Samovi a O Přemyslovi) sú zvyšné povesti venované polabským a pomoranským Slovanom, hlavne Obodritom a Veletom. Dozvieme sa tak o neznámo známej Radohošti-Retre, o Arkone a jej páde, o Volyňskom (Wolinskom) Triglavovi a pod. Autor spája historicky ladenú fikciu s údajmi z kroník a histórie. Kroniky a kronikárov aj uvádza, tak je možné siahnuť aj po primárnom zdroji. Z celého diela plynie smútok a žiaľ nad bratovražednými spormi a vojnami, ktoré bohomžiaľ sú realitou aj 21. storočia. Alexej Pludek tak nenásilne vytvára ideu o slovanskej jednote. Hodnotou tohto diela je však aj to, že autor nielen že zaujímavou formou spracúva kronikárske zápisky, ale príbehy dopĺňa aj o kultúrny, hospodársky a vojenský život Slovanov. Pekne to bolo ilustrované v príbehu O Svarožicovi a v príbehu O Domaborovi, kde sa dozvedáme veľa o kulte slovanských božstiev, o svätyniach, o úlohe žrecov, o posvätných vešteckých žrebcoch či o veštbách samotných. Pre mňa určite skvost a odporúčam.

P.S.: príbeh O Boleslavovi - Chrabrom sa však vo vydaní z r. 1971 nenachádza. Snáď nemám skrátenú verziu diela.

7 23.11.2018

Takéto kvety teda naozaj môžem! Nechutné a pritom lahodné. Neokukané, a predsa podvedome známe. Netradičné, a predsa je to klasika. Baudelaire v sebe ukrýva nespočetne veľa protikladov. Každý, resp. takmer každý, v ňom nájde to svoje. Občas mi však vadila prílišná poživačnosť a hašišáctvo. Inak odporúčam.

7 15.11.2018

Zdeněk Váňa v tejto knihe predstavuje ucelený pohľad na náboženský a mytologický svet našich slovanských predkov. Hoci sa autor dotýka samotných slovanských božstiev, démonických bytostí, kultu mŕtvych predkov, zvierat, stromov a rastlín, pochovávania, mágie, obetí, obradov a veštieb, chrámov a posvätných hájov, symbolov a idolov, či povestí a bylín, tak sa kniha číta ľahko a plynule. Čitateľ je doslova vtiahnutý do dávneho archaického sveta. Za seba rozhodne odporúčam. Pre toho, kto sa zaujíma o danú tému, povinnosť.

7 16.09.2018

Ak sa vám čítal ťažko "Silmarillion", tak toto sa bude čítať ešte ťažšie. Ak sa vám čítal ťažko už samotný "Pán prsteňov", tak po tejto knihe radšej nesiahajte. Ak sa vám však ťažko čítal už "Hobbit", tak potom ste úplne na nesprávnej adrese. Pre všetkých ostatných je táto kniha možnosťou študovať transformáciu celého Tolkienovho mytologického sveta.

7 09.03.2018

Otec fantasy žánru nám tu naservíroval švédsky stôl legiend, bájí a mytológie, ktoré posúvajú už aj tak výpravný príbeh "Pána prsteňov" do neprekonateľne prepracovanej roviny. Niekto bude znudený a (právom) stratený z toho bezpočtu mien, rokov a vekov. Niekto však nájde v tomto grimoári perfektnú zbierku nádherných príbehov. Rozhodne sa k nej vrátim, avšak rád by som si ju vychutnal niekde na chate na samote pekne v kresle pri krbe. Odporúčam.

7 08.03.2018

Filmy "Votrelec" mám rád. Aj tie, kde dochádza k stretu votrelca s predátorom. Preto som bol rád, keď som mohol siahnuť po audioknihe, ktorú čítal P. Rimský. Príbeh je svižný, nijak spletitý, no napriek tomu zaujímavý. Postavy sú vcelku sympatické a poteší, že kniha nebola cenzurovaná (sem-tam tá šťavnatá nadávka dáva tomu šmrnc). Z knihy tiež cítiť istú epickosť, keď na scénu vstúpi nová rasa mimozemšťanov. Uvidíme ako to bude pokračovať ďalej. Zatiaľ odporúčam.

7 12.11.2017

Sen o tom, odísť preč z civilizácie, od ľudí, od zhonu, od stresu, od balastu. Thor Heyerdahl píše, že rozbil o kameň svoje hodinky (!), no dnešný človek by musel rozbiť hlavne mobilný telefón, aby mal kľud. Kľud - ten ťažko hľadal už Heyerdahl, pretože už v jeho dobe bolo ťažko nájsť nejaký kút, kde by človek nenarazil na druhého. Napriek tomu, sa mu podarilo skúsiť žiť istý čas s družkou na malom kúsku raja. A za toto ho obdivujem (spolu s Thoreauom, Rousseauom a inými, ktorí mali toľko odvahy ísť preč z toho zhonu, ktorí produkujeme)... Prečítajte si. No nie každému to sadne.

7 25.10.2017

Majstrovský kúsok od vizionára menom Verne. Spolu s "Dvadsať tisíc míľ pod morom" a "Deti kapitána Granta" moja najobľúbenejšia verneovka. Ak máte radi samotu, prírodu a v istom zmysle "survival knihy" na štýl Robinson Crusoe, tak nezabudnite na tento unikát.

7 22.10.2017

Vynikajúce dielko, ktoré sa venuje dosť dlho prehliadanej téme. Chválim autorov za perfektný prístup k problematike. Čitateľ sa dozvie o rôznych božstvách, ktoré mali buď celoslovanskú pôsobnosť (alebo sa to o nich tvrdí), ale aj o lokálnych božstvách, ktoré sa viazali skôr na konkrétne územie (hlavne severozápadní Slovania). Autori v texte odkazujú na iné práce a pramene (čitateľ tak má možnosť si vlastnou cestou zistiť viac o tom, ktorom božstve). Kniha je okrem toho doplnená o veľké množstvo perokresieb, fotiek, nákresov a pod. Odporúčam.

7 13.10.2017

Túto knihu treba (pre)čítať a (pre)čítať ju niekoľko krát. No nie preto, že by bola ťažká (síce sčasti ťažká je, to áno). Ale okrem toho je neskutočne ľahko a dobre čitateľná. O čom tá kniha je? To nech si každý zodpovie sám pre seba. Stojí určite za námahu. Len na inšpiráciu, Nietzsche cez postavu Zarathustru poukazuje na niektoré svoje "notoricky" známe koncepcie, ako je koncept nadčloveka, no dozvedáme sa aj o koncepte vyššieho človeka. Prehodnotenie hodnôt? Áno, aj to tu nájdeme. Amor fati? Áno, taktiež. Kritika kresťanstva? Samozrejme. A ešte oveľa viac, pekne zabalené do epického putovania samotárskeho Zarathustru. Odporúčam.

7 19.07.2016

Krátke zhrnutie antológie:

King, Long, Ellinger a Reynolds prekvapili. Guymer si drží stále svoj štandard. Zvyšok autorov je viac-menej priemer.

Dlhšie zhrnutie antológie:

King a Long prekvapili svojimi nezáživnými a nudnými príbehmi, ktoré sú v rámci ságy o Gotrekovi a Felixovi úplne zbytočné! Reynolds prekvapil iným spôsobom. Všetky jeho tri príbehy boli skvelé. Ellinger svojou krátkou poviedkou tiež potešil.

Guymer napísal zase nezmyselnú zlátaninu, ktorá už je jeho štandardom. Gouldingov "Rozparovač" bol priemer, ktorému chýbalo iba lepšie vypointovanie. Wernerov Thanquol nemal s Gotrekom a Felixom nič spoločné, takže nechápem prečo je tento príbeh v tejto antológii.

Celkový výsledok: 40% (5 dobrých príbehov z 13)

6 30.10.2022

Komentár ku knihe je adresovaný k novému vydaniu, pričom pôvodné staršie som v rukách nemal. Titulná obálka je excelentná! Je zvolená dobre, tak aby pritiahla prípadných nových záujemcov o tému slovanstva. Zadná obálka už nie je spravená najlepšie, pretože evokuje zbytočné prepájanie pôvodných myšlienok sovietskeho autora s novodobými prvkami novopohanstva, čo je dosť zavádzajúce - keďže autor je zo sovietskej marxistickej proveniencie. A tam by sme motívy kolovratu a svastiky hľadali márne. Z tohto dôvodu mi príde prinajmenšom scestné, ak nie úplne historicky neznalé, pchať kolovraty a svastiky všade. Tu je to doslova nevhodné! Menšou výčitkou je tiež fakt, že kniha je iba paperback.

Samotný obsah knihy je zvolený kadejako. Priznám sa, že trochu nechápem metodiku autora, keď sa v druhej časti venuje prvým slovanskýn štátnym útvarom, pričom roky ktorým sa venuje sú v rozmedzí 623 až 1138 n.l. Ak má autor takýto rozsah, z akého dôvodu sa nevenuje počiatkom Kyjevskej Rusi, pohanstvu na Kyjevskej Rusi a jej christianizácii, ktorá prebehla r. 988 n.l.? Rovnako mi nie je známe, prečo v knihe absentujú mocenské vzťahy u polabských a pobaltských Slovanov? (Retra padla myslím v r. 1066 n.l. a Arkona r. 1168 n.l. - to je iba o 30 rokov neskôr, než je autorom zvolený rozsah).

V knihe je samozrejme cítiť marxistickú propagandu. Osobne sa od toho viem odosobniť a chápem to ako dobovú indoktrináciu autora a celej jeho doby. Skôr než citácie Engelsa mi príde z autorovej strany ako neznalosť to, že nerozumie dôvodom staroslovanskej viery. Je pravda, že vždy sa pozeráme na historické problémy optikou našej súčasnosti, ale v otázke viery Slovanov sa autor ako historik ukázal ako pravý marxista. Deržavin totiž podáva svedectvo, že "Rusi (na ceste do Carihradu r. 949) obetovali pri obrovskom dube vtákov." Tu však nebol zbožštený strom ako taký, ale išlo o strom ako symbol božstva hromu, búrky a ochrany, teda boha Peruna. Autor nedokáže zo svojho marxistického materializmu pochopiť, že Slovania neuctievali "ako zvláštne božstvá slnko, mesiac, hviezdy, oheň, vodu, horu a stromy". Ale uctievali tieto elementy ako prejavy božstiev a duchovných bytostí, či už išlo o Svaroga, o Chors alebo iné nedochované mesačné božstvo, o Zornicu alebo Večernicu, o Svarožica či Dažboga, o rusalky alebo vodníkov, o Velesa alebo lesovika, či o víly. Je jasné, že presné funkcie božstiev nie sú úplne presne dochované, ale ide o to, že autor ako marxitický historik vidí slovanskú pôvodnú vieru iba v plytkej rovine bezduchej materiálnosti a nevie tam nájsť prepojenie na hlbšie oživenie prírody, jej tajomno a mysticizmus.

Z týchto dôvodov, z autorovej filozofickej perspektívy a z neznalosti novodobej redakcie vydavateľstva, knihu hodnotím 3*. Text treba čítať kriticky a premýšľať o ňom - ako pri každom inom texte a inej knihe.

P.S.: redakcia vydavateľstva zlyhala aj pri výbere ilustrácií, máp a náčrtov. Jednak mapy sú v texte vložené kadejako bez zmyslu a bez uvádzania zdrojov! Čakal by som, že mapy budú text dopĺňať a prehlbovať ho. Jednak vkladanie ilustrácií božstiev do textu, v ktorom pôvodne neboli, je opäť zavádzajúce! Rovnako ilustrácie nie sú ozdrojované, čo mi príde dosť neprofesionálne.

6 07.05.2021

Váhal som a spočiatku som balancoval s názorom, či kniha nie je stratou času. Od pána O. Dvořáka už som dačo čítal a čakal som knihu s nádychom ezoteriky a výmyslov. Kniha rozhodne nie je akademickou literatúrou faktu, ale nešlo ani o explicitné okultno-ufologické výmysly. V knihe absentujú odkazy na použitú literatúru a pramene, no po obsahovej stránke išlo o zaujímavé príbehy. Za mňa rozhodne nové informácie o Krakonošovi alias Rýbrcoulovi, stať o Ječmínkovi bola tiež dobrá a nakoniec zaujímavá stať o slovanskom bohovi Radegastovi-Radhoštovi, pre ktorú som vlastne po knihe siahol. Autor síce ponúka rôzne nepodložené teórie a názory, ale nie je to robené násilnou formou. Odporúčam.

6 18.04.2021

Kto má záujem študovať slovanskú mytológiu, ten určite ocení aj tento dobový spis od Jána Hollého. Samozrejme, dané dielo treba posudzovať v rámci svojej doby. Spis je skôr deskriptívnym výpočtom slovanských Bohov a Bohýň, bytostí a démonov, než nejakou analytickou štúdiou. Pousmial som sa nad tým, ako sa autor snaží napasovať uctievanie Svantovíta na naše slovenské reálie. Na druhú stranu, Hollý tu vôbec nespomína Svaroga, Svarožica, Chors či Trojana. Ale aj tak odporúčam.

6 09.04.2021

Ku knihe sa dá pristupovať v dvoch rovinách. Po formálnej stránke, čo sa týka grafiky, ilustrácií a prevedenia sa knihe takmer nedá čo vytknúť. Kniha je naozaj vyšperkovaná od obálky, krásnych farebných ilustrácií až po orámovanie strán. Samozrejme nesmú chýbať rôzne modifikácie svastiky a kolovratu. Potiaľto je kniha perfektná.

Dojem sa zmení po otvorení knihy a začatí čítania. Autor knihu primárne profiluje pre detského čitateľa, ale knihu odporúča aj rodičom. Sám sa zaujímam o slovanskú mytológiu, vieru a život Slovanov už rádovo dlho. Takže kniha ako stvorená pre niekoho ako ja. Ale nie je to tak. Prečo?

Už na prvých stranách sa autor implicitne vymedzuje voči vede a vedeckému poznaniu, čím detského čitateľa manipuluje do nie práve šťastných vôd demagógie. Rovnako tvrdenie, že mýty a rozprávky v tejto knihe "znali před dávnymi časy všechny vaše pra pra pra a ještě stokrát pra babičky a samozřejmě také pra pra pra a ještě stokrát pra dědečkové" je nezmysel. Takmer každý, kto má aspoň malý prehľad o mýtoch iných kultúr zistí, že táto kniha je iba výmyslom a plagiátom iných pôvodnejších príbehov o Brahmovi, Višnuovi, Krišnovi, Ra, Horovi, ba dokonca je tam aj podprahový odkaz na narodenie Krista. Ak toto vykrádanie autor považuje za vhodné po(d)súvať deťom, aký charakter tie deti v dospelosti budú mať? Z knihy je naozaj cítiť dnes silnejúcu odnož tzv. "slovansko-árijských véd", kde okrem (zá)konov Bohov, vesmírnych lodí(!), či vyspelej technickej civilizácie pred tisíckami rokov, nájdeme aj explicitnú formu nenávisti: "Tak to bylo, milé děti, a tak to je. Zlo na západě a dobro na východě. Tam, kde Slunce vychází, tam vychází i Světlo Boží a síly Světlých Bohů. Tam, kde Slunce zapadá, tam jde všechno za pádem a povstává Temnota". Gratulujem, vraciame sa k adorácii sovietskych súdruhov. Už tam spomenúť len Pátera Dija a Putina.

Ak by som to mal uzavrieť, radšej siahnem po Dobšinskom, Erbenovi alebo bohatierskych ruských bylinách či junáckych srbských piesňach, ako po tomto paškvile. Pre mňa je obsah a úcta k pravde cennejšia než vyšperkovaná bezduchá zlátanina nezmyslov. Preto túto knihu neodporúčam!

"Stigmatizace Arthura Gobineaua jako rasisty, imperialisty a xenofoba je o to atraktivnější, že se tak nemusíme konfrontovat s autorem, který by nás mohl znepokojit v našem intelektuálním pohodlí a zahanbit šíří svého rozhledu a nečekanými úhly pohledu." (Budil, s. 309)

Musím uznať, že som ku knihe pristupoval sčasti s podobným vnútorným naladením ako uvádza citát na začiatku. Neodsudzujem žiadneho autora a knihu len na základe nekonformného názvu či obsahu. Slovo "Árijci" vo mne nevzbudzuje paniku a hystériu, ako u niektorých pseudoliberálnych inkvizítorov a cenzorov.

Nie, nie kvôli tomuto pojmu "árijstva" som k autobiografii Gobineaua pristupoval s predsudkami. Dôvodom bolo Gobineauovo dielo "Pojednanie o nerovnosti ľudských rás", kde sa na adresu Slovanov vyjadruje dosť obmedzene. S týmito predsudkami som pristupoval k danému Budilovmu dielu a... bol som prekvapený!

Kniha podáva originálny pohľad na dobu, osobu a dielo Arthura Gobineaua. Miestami sú kapitoly nudné, no väčšinou (keď si zvyknete na Budilov štýl písania) je to viac než zaujímavá kniha. Dozviete sa ako získal Gobineau prívlastok "de", ako vznikali jeho diela, ako čelil osudu či s kým všetkým udržoval kontakt. Odporúčam.

P.S.: svoj názor na jeho dielo "Pojednanie o nerovnosti ľudských rás" ale aj tak nemením.

6 02.09.2020

Vydajte sa na výlet do mikrosveta plného tmavých zákutí, čiernych dutín, vlhkých strží, mokvavých vlákien, temných dier a mnoha iného. Machy, lišajníky, plesne, huby a ich vlákna, hmyz všetkého druhu a k tomu hlavný hrdina - rozkladajúce sa drevo vo všetkých možných formách. Vitajte vo svete, ktorý je všade okolo nás, no predsa skrytý! Skvelý počin.

6 10.08.2020

Hoci Svjatogor nie je tak známy bohatier ako povestný Ilja Muromec, jeho príbeh nie je o nič horší. S Jegorom Svjatogorom som sa prvotne stretol v ságe Bohatýr od J. Červenáka. V tejto predkladanej monografii má však obrí bohatier Svjatogor konečne svoje miesto, ktoré mu právom náleží. Pán Dynda je naozaj erudovaný a jeho štýl písania mi nie je cudzí. Okrem samotnej analýzy svjatogorovského mýtu sa monografia dotýka aj iniciácie Ilju Muromca a bokom nezostane ani komparatívny exkurz do ďalších bohatierskych ság či indoeurópskych mýtov. To je prvá polovica knihy. Druhá polovica knihy je tvorená bilingválnym exkurzom do 37 variant svjatogorovského mýtu. Odporúčam.

6 04.02.2020

Alain de Benoist analyzuje filozofiu a celkovú koncepciu ľudských práv z pohľadu európskej novej pravice. Samotná koncepcia ľudských práv tu dostáva dosť zabrať. Páčilo sa mi ako Benoist dôvodí, že samotné ľudské práva sú práva jedinca bez akéhokoľvek ukotvenia (národného, etnického, náboženského, historického alebo kultúrneho). Sú to vlastne práva človeka izolovaného, osamelého, abstraktného, neexistujúceho. Okrem toho, ľudské práva sú vlastne akousi naivnou snahou ako udržať človeku istý životný štandard. Benoist krásne poukazuje na to, že každý hovorí iba o právach, ale o povinnostiach nehovorí takmer nikto. Táto útla knižka je síce občas náročná na čítanie a porozumenie, ale inak je bezchybná.

6 29.12.2019