Macvosik
komentáře u knih
Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej
Michal Habaj
Čím viac nad tou knihou premýšľam, tým mi príde zaujímavejšia. V priebehu čítania, keď opadol odpor k provokatívnosti, som si začal uvedomovať, že Gymnazistky nie sú len o postmoderných hrách a o výsmechu zo slizkých sexuálnych dvojzmyslov, ale aj o parodovaní kultu mladistvej krásy a o otázkach ohľadom ľudskej sexuality všeobecne. A hoci si stále myslím, že ide o hru, ktorá ma v žiadnom bode neznepokojuje a vnútorne nemení, skôr občas jemne irituje, je tak brilantne napísaná, že som cítil, akoby moju myseľ zdvihla nejaká vlna-verš, a tieto vlny-verše ma niesli, vťahovali ma do seba, poddávali sa, odtláčali, aby ma opäť prijali. Určite to bolo spôsobené aj tým jemným pátosom, hoci ironickým. A tu si nejaká časť zo mňa priala, aby Habaj nemusel používať iróniu a nechal pátosu voľný priechod. Nebolo by to však potom už pateticky zlé? A nie je vo výsledku tá kniha predovšetkým o pátose?
Antické hry
William Shakespeare
Tých 5 hviezd je predovšetkým za výbornú a stále aktuálnu štúdiu Aloisa Bejblíka, ktorú dobre hodnotí aj Bžochová-Wild, a z ktorej očividne čerpali aj Feldek s Hilským. Treba oceniť aj veľmi slušný a zároveň (ak sa nemýlim) jediný preklad Timona Aténskeho, Júlia Cézara a Troila a Kressidy do slovenčiny. Kniha má tiež veľkorysý poznámkový aparát a pekné ilustrácie. Škoda, že takýchto vydaní doplnených o kvalitné interpretačné dodatky a štúdie nie je viac. Z hľadiska "slovenskej" shakespearistiky výnimočný knižný počin, ktorý dodnes nič neprekonalo. Smutné, však?
