LeDock
komentáře u knih
Prevádzači - Urbex na Slovensku
Juraj Florek
Random štýlom som v metropole Západu, v jednom zo skvostov neskorokapitalistického podnikateľského neobaroka, našiel tento knižný bizár a rozhodol sa ho bez veľkého váhania crashnúť. Keďže nie som žiadny asociálny živel normálne som ho za cash kúpil a pretransportoval do môjho headquarteru. Tam som v tajnej komnate vstúpil do Zóny epickou prvou stránkou a odtiaľ ju infiltroval až po post-apokalyptickú tiráž. Z textu sa vykľul slušný heavy-industriál odolávajúci jednoduchému hacknutiu. Cestu mi totižto skrížilo už na prvých thirty pages aspoň desať komárích lysín, čo tu nechali lokal-heroes Luďa Shortmoment a Johnny Balák. To, že je pre nich redakcia textu Terra Nullius ma neskôr presvedčila ešte nejedna kde-tu sa objavivšia bosorkina huspenina! Abandoned-site by the redakcia crew! Ako správny Stalker som sa však nenechal odradiť a prešiel celú, pre grammar nazis apokalyptickú, lokalitu. No čo vám budem hovoriť - bol to punk jak sa patrí! Genius Loci to síce má, ale po úspešnom výstupe zo Zóny sa nekonala žiadna katarzia, len uspokojenie, že som ten surreál konečne zdolal.
---------------------------------------------------
Zaujímavý námet a koncept, ktorý pochovávajú texty na úrovni priemerného blogu, fotografie podobnej kvality a redakčná práca, respektíve jej absencia. Utápanie textu v nezaujímavých banalitách (parafrázujem - "Iri mala aj pri treťom výlete na nohách šlapky." Vďaka Juraj! Bez tejto informácie by text nebol úplný!) a klišé (keď je pre Floreka každá blbosť epická, vrátane pravidelného testovacieho spúšťania sirény) na úkor skutočne zaujímavých informácií (ak aj autor stretne niekoho, kto o danom mieste vie niečo povedať, láskavo nás o tomto fakte síce informuje, ale nikdy nenapíše, čo sa to vlastne podozvedal). Na inak priemerné hodnotenie ašpirujúcej knihe nakoniec strhávam aj tú tretiu hviezdičku, čo je môj vystrčený prostredník dvojici (!!!) jazykových redaktorov Luďke Kratochvíľovej a Jozefovi Balákovi, nakoľko také množstvo preklepov, o preformulovanie prosiacich viet a aj niekoľkých faktografických chýb, som v knihe nevidel už dlho. A to píšem ako človek, ktorý dostával v škole z diktátov poväčšinou trojky.
Kirinyaga – Bajka o Utopii
Mike Resnick
Prvých niekoľko kapitol je výborných, žiaľ, potom sa to, že boli pôvodne písané ako samostatné poviedky ukáže byť slabinou knihy. Čítať ich jednotlivo s odstupom rokov bola asi výhoda, nakoľko pozbierané v knihe a čítané naraz nemôže neudrieť do očí určitá repetitívnosť viacerých situácií, tém a úsekov.
Okrem toho Resnick v prvej kapitole načrtáva hneď niekoľko zaujímavých zápletiek (zasahovanie Údržby, výcvik bojovníkov), ktoré však v ďalších kapitolách/poviedkach už nie sú nijak rozpracované, ba ani spomenuté, akoby na ne zabudol, alebo si uvedomil, že sa mu nehodia do konceptu a tak sa ich rozhodol len premlčať.
V druhej polovici knihy tak už len opakuje, čo bolo povedané predtým a z hlavného hrdinu robí stále nesympatickejšieho fanatika, s ktorým sa je ťažko stotožňovať.
I napriek týmto výtkam je však stále zaujímavé sledovať ten pomalý a nevyhnuteľný rozpad kikujskej utópie.
Odpustiť si Resnick mohol doslov, kde sám seba poplácava po ramene s tým, aký je skvelý spisovateľ a ako by si boli ocenenie zaslúžili aj tie poviedky, ktoré ich nedostali.
Čo musím pochváliť je krásna obálka od Johna Harrisa, ktorá pekne vystihuje ducha knihy. A nepochváliť musím redakciu knihy, nakoľko im ušlo na môj vkus až priveľa preklepov.
V konečnom súčte tak u mňa výťazí pocit ľútosti, že sa Resnickovi nepodarilo po výbornom začiatku udržať kvalitu a rozohrať príbeh zaujímavejšie.
Exodus generací
Andreas Brandhorst
Zdá sa, že Brandhorst chcel všetkých čitateľov odškodniť za to, že sa museli prebiť predchádzajúcou otravnou Kneifelovou časťou a rozbieha výbornú space operu s dobrodružstvom a akčnými scénami, ktoré si v ničom nezadajú ani s posledným Abramsovým Star Trekom. A alúzií s touto značkou je tentokrát ešte viac. Už jedna z rovín knihy – upadnutie Rhodana do kómy, v ktorej prežíva minulosť staviteľov archy je priamo obšlahnutá z jednej časti ST TNG, kde sa to stalo kapitánovy Pickardovi a druhá rovina – boj s neznámou umelou inteligenciou, ktorá uväznila hrdinov vo svojom svete znie ako námet každej tretej časti ktorejkoľvek ST série. Nič z toho však nemyslím ako kritiku. Brandhorst píše výborne a napínavo, jeho práca s postavami i akčné scény sú po hroznej predchádzajúcej časti pohladením čitateľovej sci-fistickej duše. Samozrejme stále to nie je žiadne high sci-fi ale „len“ mainstreamová space opera. No i tú treba vedieť písať tak, aby to čitateľa bavilo, všakže, Kneifel. Práve kvôli tomu mi moje konečné 4* pripadajú trochu nadhodnotené, no pol boda, aby som dal 3,5* sa dať nedá a ide pri tom jednoznačne o lepšiu časť než prvá od Borscha, ktorej som dal sympatické 3*.
Probuzený spáč
Hans Kneifel
Kvalitatívny zosun. A to dosť bolestivý. Kneifel je otrasný spisovateľ, čo ma úprimne prekvapilo nakoľko je jediným zo všetkých autorov tejto šesťdielnej série ktorého meno som už poznal. Druhá časť Lemurie je v jeho podaní nudná (prvými 80 stranami som sa prehrýzal fakt silou vôle) a aj keď sa konečne niečo deje sú jeho akčné scény totálne neprehľadný chaos v ktorom som sa strácal. Okrem toho autor vôbec nedokáže pracovať s postavami a nevie ich podať ako živé osoby. Tupé dialógy šuštia papierom a konanie či výroky postáv postrádajú neraz logiku. Príkladom buďiž situácia keď sa Rhodan na jednom mieste pýta inej postavy „Takže Nydel už ví, že jsou posledními Lemury...?“, pričom jej sám túto informáciu prezradil temer 30 strán predtým! Po dočítaní knihy som si pozrel aj autorove heslo v Encyklopédii literatúry science fiction a našiel tam, musím povedať, že neprekvapujúco, toto: „... Ve většině jeho děl jde chudoba děje ruku v ruce s toporností dialogů...“ Ak chcel Kneifel tieto slová potvrdiť nemohol to dokázať lepšie než napísaním Probuzeného spáče... Okrem tradične skvelej obálky (Oliver Scholl) a sympatickej úpravy od vydavateľstva Vašut môžem na tejto knihe pozitívne hodnotiť teda už len to, že so svojimi 200 stranami je, našťastie, najkratšia z celej série. Pevne verím a dúfam, že žiadna z ďalších častí sa nepokúsi podliezť Kneifelom proklatě nízko položenú latku kvality, inak to bude na neprežitie. Aby som teda zostal verný môjmu Star Trekovskému hodnoteniu: Prebudený spáč je ako značne podpriemerná časť Star Trek: The Original Series.
Hvězdná archa
Frank Borsch
Perry Rhodan meets Nonstop Briana Aldissa meets Stretnutie s Rámou Arthura C. Clarka. Napínavý rozbeh tejto vesmírnej série, ktorý jednoznačne spraví chuť aj na pokračovania. Situácia je dobre rozohraná, postavy predstavené a poväčšinou dobre charakterizované. Snáď len o titulnom Perry Rhodanovi by som sa, ako temer nepobozkaný týmto vesmírom, rád dozvedel viac. V konečnom dôsledku mi ale na knihe najviac vadil len na môj vkus príliš „uspěchaný“ záver, ktorý by si bol zaslúžil rozšíriť (reakcia osadenstva archy na cudzincov bola pre mňa nerealisticky mierna až pasívna berúc v úvahu, že nik z nich sa s nikým zo sveta mimo lode nikdy nestretol). Čo musím pochváliť veľmi, a platí to pre celú sériu, sú skvelé a atmosférické obálky od Olivera Scholla, prebraté z nemeckého originálu. Radosť na ne pozerať a vďaka teda patrí aj vydavateľstvu Vašut, že sa nepokúsilo o žiadny vlastný variant a použilo ich, rovnako ho chválim aj za celkovú úpravu kníh. Taktiež by som chcel upozorniť, že ako človek, ktorý doteraz čítal len jednu knihu z vesmíru Perryho Rhodana - Zdraví tě bestie z hvězd (v ktorej on sám dokonca ani nevystupoval), som necítil nijaký závratný deficit v zrozumiteľnosti sveta. I keď znalec si to iste užije ešte viac. Keďže séria mi pripomína najviac asi seriál Star Trek, ktorý je u nás iste známejší, skončím hodnotiacim prirovnaním práve k nemu: Hvězdná archa je ako jedna z lepších častí Star Trek: The Next Generation.
Pištoľ na predaj, Doktor Fischer zo Ženevy
Graham Greene
Hodnotenie jednotlivých próz:
Pištoľ na predaj - 3*
Doktor Fischer zo Ženevy - 4*
Pstruholov v Amerike (3 romány)
Richard Brautigan
Hodnotenie jednotlivých próz v knihe:
Pstruholov v Amerike - 3*
Hawklineovská príšera - 3*
Aby to vietor všetko neodvial - 4*
Opus magnum Michela Hogiera
Julien Green
Greenove poviedky ma nijak zvlášť neoslovili. Vcelku dobre sa čítajú a majú aj dobrý námet a výbornú atmosféru, no všetky na mňa pôsobili skôr ako jeden z prvých konceptov určený na neskoršie rozpracovanie do rozsiahlejšieho textu, ku ktorému však nikdy nedošlo.
Spodné prúdy
Marie Darrieussecq
Kniha, ktorú by mali doktori predpisovať pacientom trpiacim insomniou. Dielo tak útle, že za bežných okolností by som to mal mať prečítané v priebehu pár hodín, no ja som sa s tým moril snáď dva týždne, lebo pravidelne som už po pár vetách zaspal.
Nočný vlak
Martin Amis
Kniha na ktorú veľmi rýchlo zabudnem a už nikdy nebudem mať potrebu sa k nej vrátiť.
Patagónia
Dušan Mitana
Príjemná slovenská jednohubka na pár hodín. Mitanov štýl i humor mi pasuje, takže som bol spokojný.
Kniha zjevení
Rupert Thomson
Mladého tanečníka unesú tri neznáme ženy a následne ho sexuálne zneužívajú, znásilňujú, ponižujú a mučia. Lacná pornografia sa však nekoná a Thomson to využíva len ako východziu situáciu. Po 18 dňoch keď hlavnú postavu nečakane a bez vysvetlenia prepustia musí sa táto pokúsiť vyrovnať s tým, čo sa mu stalo. Ako sa však opäť zaradiť do normálneho života? Dá sa pokračovať tam, kde sme skončili, akoby sa nič nestalo? Možno zabudnúť? Dá sa znova milovať a veriť inej osobe? Tieto a ďalšie otázky si musí muž zodpovedať a najmä nájsť opäť sám seba a svoje miesto vo svete. Zaujímavý námet, zaujímavá kniha. Len nečakajte žiadne odpovede. Tie zostávajú skryté, rovnako ako tváre troch žien, čo mu navždy zmenili život.
Věž
Gregg Hurwitz
Tak zlú knihu som nečítal už veľmi veľmi veľmi dlhé roky. Otrasne napísané postavy šuštiace papierom a trápna snaha autora pôsobiť drsne. Nekupovať, nepožičiavať a v žiadnom prípade nečítať. Pochváliť sa dá len atmosférická obálka a zadná anotácia, ktorá robí chuť si knihu s takým super príbehom prečítať, len bohužiaľ, táto ho nemá.
Lobo: Poslední Czarnian
Alan Grant
Tento môj koment v podstate platí pre všetkých Lobákov, ktorých som mal to nepotešenie doteraz čítať. Môj pocit z jeho príbehov by sa dal zhrnúť do vety - I'm too old for this shit. Ešte tak 15 rokov dozadu by som asi bol prudko nadšený, úžasne sa bavil a rehotal sa nad hláškami. Dnes mi prídu nevtipné, často trápne a nevkusné a celý Lobo, ako postava i koncept, nudný a nezaujímavý. Asi som dospel alebo čo. Zmúdrením to byť nemôže, to viem naisto. Neviem ako ma má baviť postava pri ktorej je hneď na začiatku jasné, že sa jej vôbec nič nestane, prežije úplne všetko, nijak sa jej absolútne nič nedotkne a všetkých do jedného aj tak nakoniec preští, prípadne aj oští? Lobo je v svojej nezničiteľnosti a teflónovosti, s pubertálne rádoby cool hláškami mne totálne nesympatický a v každom príbehu držím palce jeho protivníkom, aby mu už zavreli klapačku a dali mu konečne na vyučenou. Nečudujem sa, že to vraj až na dve krajiny nie je žiadny veľký predajný úspech. Zaujímavá je však otázka, čo to vypovedá práve o tých dvoch krajinách. Spotrebný priemer. Čo nemyslím vždy ako urážku, v tomto prípade však hej.
Nezadaná
India Desjardins
Milá a vcelku zábavná jednohubka. Žiadne veľdielo, ale na tú hodinku to príjemne pobaví. Dokonca aj muža. Či čo to vlastne som.