LeDock komentáře u knih

Zatiaľ najslabší Giordano. Celé to až príliš zaváňa spisovateľským konštruktom, akoby autor už pred sebou videl filmové spracovanie a tak scény písal podľa toho čo dobre ukáže na plátne a najviac dojme divákov. A to bez ohľadu na nejakú vnútornú logiku či už deja alebo postáv. Takže keď to Giordano potrebuje jedna z postáv sa z ničoho nič stane hackerom, ktorý sa dokáže niekoľkým postavám nabúrať do kompu, zistiť ich čísla kreditných kariet, či zapnúť na diaľku webkameru. Akceptovateľné by to bolo leda v nejakom novom béčkovom románe od Dana Browna, nie však tu. Taktiež keď sa dvom hlavným postavám nedarí mať dieťa podnikajú komplikované a absurdné kroky vedúce až k extrému, pričom nikdy nevezmú v úvahu možnosť adopcie a to napriek tomu, že jednu z nich vychovával vzdialený príbuzný a vyrastala s cudzími chlapcami, ktorých má za bratov a tak by mala byť tejto možnosti naklonenejšia než ktokoľvek iný. Nevraviac o skutočnosti, že ako veľký environmentalista, na ktorého sa hrá, by mal prísť k logickému záveru, že je ekologickejšie adoptovať si už narodené dieťa, než priniesť na beztak preľudnenú Zem ďalšie...
No a potom je tu záver v jaskyni, ktorý je naozaj ako na efekt - postava vydrží presne tak dlho, aby sa mohol ešte odohrať jeden záverečný dojemný rozhovor. Taktiež správanie postáv v tak extrémnej situácii mi prišlo nevierohodné (obzvlášť u jaskynných sprievodcov, ktorí sú buďto roboti, alebo psychopati, čo sú jediné dve kategórie, ktoré by asi reagovali na tragédiu, ktorá sa pri nich odohráva s takým ľadovým nezáujmom).
Giordano vie však aj naďalej písať a tak sa kniha dobre číta, odsýpa to a osud postáv mi nie je ľahostajný. V konečnom dôsledku tak svoj čas venovaný knihe neľutujem a rozhodne by som nikoho od jej čítania neodhováral. Škoda len tých umelo pôsobiacich rozhodnutí a presunov postáv, tak aby sa za každú cenu vyvolala v čitateľovi autorom želaná emócia.
A na záver mi nedá nespomenúť – opäť raz nechutne odfláknutá práca (ne)kompetentných v Slovarte. Množstvo chýb a preklepov v texte, na jednom mieste dokonca zámena mien postáv, k môjmu čitateľskému zážitku totižto taktiež nepridalo.

7 01.09.2019

Na to, že Portnoyův komplex nie je primárne humoristický román, som sa bavil kráľovsky od prvej až po úplne poslednú vetu. Dokonca viac než pri všetkých tých údajne kultových humoristických románoch, ktorá sa mi zatiaľ dostali do rúk a pod oči (áno, pozerám napríklad na teba nevtipne otravný Šťastný Jim, i na vás 12 stoličiek s presne jedným dobrým vtipom na 320, inak bezbreho nudných, stranách). Roth vo svojej vrcholnej forme. Skvelá kniha, kongeniálny český preklad. Nájsť zábavnejšiu knihu o erotických mindrákoch jedného židáka sa vám nepodarí, ani ak vám pri tom bude pomáhať Woody Allen.

6 27.10.2020

Páči sa mi ten originálny a novátorský koncept, keď Harabin v názvoch svojich kníh vždy chirurgicky presne a nekompromisne pomenuje, čo mu na ňom samom ako človeku chýba. Toľkú sebareflexiu a sebakritiku by som od neho veru neočakával. Klobúk dolu! Moje skromné návrhy na jeho ďalšie dve knihy v tejto, dáviaci reflex skúšajúcej, sérii preto sú: „Morálka, rozum & slušnosť“, „Chrbtová kosť, integrita, čestnosť & kompetentnosť“. Tentokrát musím navyše pochváliť aj super obálku. Sprvu, kvôli tomu sťa z nočných môr psychopata vystrihnutému monštru na nej, zvádza síce k domnienke, že sa jedná o nový, lovecraftovským Cthulhu mýtom inšpirovaný, horor z pera majstra desu Stephena Kinga. Až však táto prvá povrchná asociácia pominie možno na knihu s úľubou hľadieť a predstavovať si, že to je temnota väzenskej cely a zabudnutia do ktorej sa ŠH, tento hrdina duchom chudobnejších, pomaly ponára.

Zároveň najlepší i najhorší Houellebecq akého som zatiaľ čítal. Pri správnej nálade mi príde zábavný (občas zvrhlo, občas rozkošne), no inokedy len otravný. Pri tomto románe sa oba pocity v pravidelných intervaloch striedali.
Najotravnejšími boli až príliš časté a úplne zbytočné erotické pasáže, ktoré text nijak neobohacovali a boli tu snáď len preto, aby okolo nich mohla vzniknúť hlasná polemika a ušetrilo sa na nákladoch na reklamu. Najhorší bol však ich samotný obsah – Houellebecq sa, prekvapujúco, vydal cestou tej najklišéovitejšej mužskej porno fantázie. Takže snáď všetky ženy, ktorým dopraje erotickú scénu, majú úžasné, pevné a samozrejme veľké prsia, s radosťou a potešením prehĺtajú hektolitre semena akoby išlo o vychladený Dom Perignon 1959, ich mušličky sú vždy vlhké a pripravené na zasunutie. Nevadia im výstreky na tvár či prsia (ba naopak! Dokážu ich dokonca dojať k slzám!), sú vždy ochotné a pripravené muža orálne uspokojiť (na verejnosti? Žiadny problém! Po celodennej mužovej lopote keď už dobrých 10 hodín nevidel sprchu? Oui monsieur!). Samozrejme vynikajú aj v ručných prácach a nemajú problém to dokázať kedykoľvek a kdekoľvek. A ak ich pri čomkoľvek z toho niekto nachytá? Nič to! Žiadne pohoršenie, ba ešte lepšie – najneskôr do troch strán sa k nim táto osoba v ich sexuálnych avantúrach s radosťou pridá. O vždy skvelých telách a pripravenosti k lesbickým hrátkam ani netreba hovoriť.
Spojením všetkých týchto najtupších mužských predstáv je nerealistická postava Valérie, ktorá je k tomu navyše ešte aj úspešná a bohatá, no na druhej strane nemá žiadne požiadavky na partnera – ten môže byť starší, nezaujímavý ba až nudný, nijak výnimočne úspešný lúzer. Nemusí dokonca vynikať ani ako milenec, lebo každú ženu v prvom rade uspokojuje uspokojenie muža.
Ach jaj, viac pornoklišé tu už snáď byť ani nemohlo.
A či si mám sypať croissanty na hlavu, pretože to bol všetko zámer a Houellebecqov komentár niečoho a ja som to len nepochopil? Alebo – mrazí ma čo i len pri pomyslení na túto možnosť – je to realistický pohľad na ženy a len ja som mal posiaľ akési nešťastie a natrafil v mojom ľúbostnom živote práve na poškodené exempláre ženského pohlavia? Hovorí zo mňa len závisť?
V konečnom dôsledku sa tie výborné a zábavné pasáže (Houellebecqova recenzia Grishamovej Firmy je famózna) znegujú s tými otravnými a zostane priemerná kniha, ktorej potenciál bol premrhaný lacnou snahou o kontroverziu.

4 05.09.2021

Neduhy, ktorými trpel už Quebert, no tam som nad nimi ešte dokázal privrieť oči, ba ich pripísať vlastnej čitateľskej nepozornosti, sú tu už neprehliadnuteľné a nemožno nad nimi mávnuť rukou. A pod neduhmi mám na mysli Dickerove zaľudnenie románu množstvom nevierohodných postáv (skôr absurdnými karikatúrami než plnohodnotnými hrdinami), ocitajúcich sa v nepravdepodobných situáciách, ako vystrihnutých z nejakej priblblej modernej českej komédie. Čo v inak realisticky poňatom príbehu pôsobí obzvlášť nepatrične. Žiarivým príkladom tohto trendu budiž neskutočne otravná a ešte neskutočnejšie pôsobiaca postava policajta/režiséra Kirka Harveyho, čo mal byť rešpektovaný policajný dôstojník, no po (už samo o sebe nevierohodnej) zmene kariéry na divadelného režiséra je z neho dementný teatrálny tajtrlík hovoriaci o sebe v tretej osobe. Alebo všetky existujúce klišé spĺňajúca milenka, ktorá keď začne vydierať podvádzajúceho ženáča obvinením zo znásilnenia, tohto (napriek tomu, že je novinár!!!) ani raz nenapadne si jej vyhrážky nahrať a tak sa jej bezbolestne a ľahko zbaviť... A takto by som mohol pokračovať s x ďalšími nepresvedčivými postavami (literárny kritik) a dejovými zvratmi. Zle napísané, slabo preložené, podpriemerne redakčne ošetrené (preklep v priemere každú dvadsiatu stranu - smutný Slovarťácky štandard).

4 09.03.2020

Kto má rád akčné príbehy tak odporúčam. Kto má rád príbehy so zombíkmi tak odporúčam. No a kto má rád akčné príbehy so zombíkmi tak odporúčam každým jedným zhnilím, pomaličky odpadnuvším, prstom. Slušná akčná jazda, i keď by nebolo na škodu trochu to skrátiť. V každom prípade by som rád videl aj ďalšie časti z tejto série v českom jazyku. (Príbeh je ale uzatvorený).

4 26.12.2017

Neobjavné a neoriginálne. McEwan neprichádza s ničím, s čím neprišiel napríklad taký Asimov už pred dobrými osemdesiatimi rokmi. A po ňom desiatky až stovky ďalších, pričom mnohí lepšie a zaujímavejšie než práve McEwan. Stroje ako ja sú len taká priemerná, ľahko zabudnuteľná epizódka Black Mirror - neurazí, nenadchne, nezanechá žiadny trvalejší dojem.

3 01.11.2020

Bože, to bolo úmorné! 230 strán temer bez deja. Polovica knihy o tom ako sa hlavný hrdina chce nechať pretiahnuť, potom pár strán o tom ako sa konečne nechá pretiahnuť a zvyšok viac-menej o tom ako sa aj chce ešte nechať pretiahnuť, ale vlastne nevie či sa chce ešte nechať pretiahnuť, no nakoniec sa ešte nechá pretiahnuť. A to na 230 stranách! Dvestotridsať! Skoro žiadny dej! Teda, ak nebudeme za dej počítať tú časť, kde sa ústredná postava vyserie pred svojím milencom, pretože „naše telá pred sebou nebudú mať tajomstvá“. A ja som tomu ešte aj vďačný, lebo aspoň sa tam niečo konečne deje – síce hovno (doslova), ale chvalabohu i za to! A to nás, po tomto predčasnom vrchole, ešte vždy čaká ďalších 70 strán zdanlivo nekonečnej nudy... Mať to, čo i len, o desať strán viac a môj prirodzený liberalizmus sa rozpadne na prach a ja sa pristihnem pri organizovaní nového pochodu Aliancie za rodinu... Vydavatelia - predchádzajúcu vetu pokojne použite na obálku knihy pri jej ďalšom vydaní.

3 26.12.2018

Prvých pár desiatok strán z postcaucescovho porevolučného Rumunska je skvelých. Na to, aby čitateľovi tuhla krv v žilách netreba ani nadprirodzenú výpomoc, postačuje desivá realita postupne odkrývaných hrôz čerstvo padnutého komunistického režimu a diktatúry. Je to originálne a neotrelé, bohužiaľ všetka táto atmosféra ide do hája v momente ako sa príbeh presunie do Ameriky a k pomerne otravnej a nezaujímavej hlavnej hrdinke. Kniha tým okamžite stráca svoje čaro a padá do priemeru z ktorého sa viac nevyhrabe. A nezachráni to už ani sám veľký Vlad Narážač.

Začínam v Simmonsových dielach (Drood, Krutá hra a teraz i Děti noci) rozpoznávať nepríjemný vzorec – výborne rozbehnuté začiatky a následný prepad v kvalite už po pár úvodných kapitolách, pri väčšine jeho kníh ešte umocnený autorovou grafomániou. Akoby ten báječný námet s ktorým prišiel nevedel viac rozpracovať, no zároveň si uvedomoval, že je príliš dobrý na to, aby ho nechal len tak ležať ladom.

2 05.09.2021

Nuž, nedokážem sa vyhnúť istej miere sklamania z ukončenia hlavnej trilógie. Budovanie postavy Mezka ako najväčšieho ohrozenia Nadácie, ktoré zabralo temer celú predchádzajúcu knihu, sa tu vyrieši, pre mňa dosť neuspokojivo, na prvých 80 stranách a potom nasleduje 150 strán slušne napísanej young adult, čo je fajn, ale od Asimova mám predsa len o dosť vyššie očakávania.

2 22.02.2021

Knihy, ktorým sa podarilo nahlas ma rozosmiať (nevraviac ešte o tom, že opakovane), by som vedel spočítať na prstoch jednej ruky. Rudovi Daniela Majlinga sa podarilo tento počet navýšiť o jeden prst. A to bez veľkej námahy.

2 10.04.2020

Útlych 150 strán malého formátu a aj to bolo na Pochu až priveľa priestoru. Prvé dve tretiny knihy sa nedeje absolútne nič a my len sledujeme nezaujímavé a nesympatické postavy s ich nudnými príbehmi ako sa trmácajú k miestu určenia. Ich šablónovitosť (nerd/svalovec/kurevník) pôsobí dojmom, že autor sa priam až bojí akéhokoľvek kúska originality. Potom konečne dôjde k stretu s mimozemšťanmi, no ak som dúfal, že príbeh tým konečne dostane grády, ostali mi len oči pre plač. Je až smiešne ako sa pisateľ snaží byť drsný a nechutný, no je len neskutočne trápny, mentálne zamrznutý kdesi vo veku 14 rokov, keď si prídeš ako brutálny macher ak povieš „žaluď“. Priam Pochu vidím ako je sám so sebou spokojný pri písaní scény s vypadnutými črevami a poplácava sa po ramene, akú drsnotu to vymyslel. Len škoda, že oveľa hustejšiu scénu s črevami napísal dobrých 15 rokov dozadu istý Palahniuk, možno ste už o ňom počuli. Nedá sa neporovnávať, keďže som len nedávno čítal horor Ruiny, práca s postavami a výstavbou deja. Kontakt vo všetkých ohľadoch ťahá za kratší koniec. Najväčšiu hrôzu vo mne tak pri čítaní vyvolal fakt, že aj človek, ktorý nevie písať a vdýchnuť svojim postavám život a plasticitu, u nás môže vydať knihu a ešte s ňou byť aj úspešný... Bŕŕŕŕ!

2 11.01.2020

Párkrát som sa pousmial, no úprimne povedané som sa väčšinu tých 230 strán nudil nad osudmi nezaujímavých, ba priam až otravných postáv a ten kultový anglický humoristický román som tu veru nenašiel.

2 20.11.2019

Priemerná detektívka zasadená v exotickom a čitateľsky neokukanom prostredí Austrálie, kvôli čomu stojí predsa len za pozornosť fanúšika žánru. Budete sa však musieť prelúskať veľmi podivným prekladom, pri ktorom som mal neustále pocit, že sa v ňom mnohé stratilo, medzi iným najmä cynický humor dialógov. Občas sa dá až spätným prekladom do angličtiny zistiť význam viet – ako príklad (citujem voľne, nechce sa mi to dohľadávať): „podávali sme si dym“ (asi pass a smoke, čiže niečo ako podávali sme si oheň/cigy), či "trtkajúci vedúci tábora" (predpokladám originál v znení "fucking camp leader", teda vo význame skurvený vedúci tábora).

2 05.06.2019

Ak sa niekomu páčil Emmerichov film Anonymous mala by ho baviť aj táto špekulatívna fikcia o posledných hodinách predčasne a násilne ukončeného života alžbetínskeho básnika, autora divadelných hier a špióna Christophera Marlowa, súputníka Williama Shakespearea.

2 26.12.2017

Príjemné "harrypotterovské" dobrodružstvo vo vesmíre. Asociácia vôbec nie nepodložená - spolužiaci z rôznych svetov, nezvyčajná škola, hroziace nebezpečenstvo v pozadí a dôjde dokonca aj na metlobal. Ako decko by som z toho bol iste nadšenejší, môjmu dospelému ja tam však veľmi výrazne vadila temer úplná absencia humoru, ktorá by k inak sympatickej kresbe bola veľmi pasovala. Nejaké tie pomrknutia sa síce sem tam vyskytnú (Terminátor, Vader a pod.), no je toho príliš málo a nie je to práve bránicutrhajúce, ba ani bránicurozvibrujúce. Fearingovi sa tak občas darí vykúzliť na čitateľovej tvári pobavený úsmev, ale smiech ani len v náznaku. A pritom nejaký ten "groeningovský" či pixarovský humor by to u mňa hneď vyšvihol o level vyššie. Preto to u mňa aj zostáva na priemerných, no ešte vždy sympatických 3*. Ak máte dieťa okolo 10 rokov (alebo ste vy sami približne v tomto veku mentálne zamrzli) s kľudným svedomím do toho svoje peniaze investujte, ľutovať by ste nemali ani vy ani dieťa.

2 26.12.2017

Fakt krásna kresba. Fakt krásne vydanie. Fakt zaujímavý príbeh. Avšak, žiaľ, aj fakt príliš krátke. Zaslúžilo by si to ešte dosť rozšíriť, lebo takto sa nestihnem s hlavnými hrdinami ani poriadne zoznámiť, nevraviac o tom, že by mi stihli prirásť k srdcu, kvôli čomu záver nepôsobí ani zďaleka tak emotívne ako autori iste chceli, dúfali a čakali. Ak by to malo zhruba raz taký rozsah, a ja som strávil so smečkou viac času a lepšie ju spoznal, bola by to pecka a viem si predstaviť, že záver by ma totálne emocionálne odrovnal. Ale aj tak stále veľmi fajn, no je to škoda, mohlo a malo to na to byť totiž oveľa viac ako len veľmi fajn.

2 26.12.2017

Berger si týmto pokračovaním svojho kultového románu našťastie neutrhol žiadnu hanbu, ako sa ľahko mohlo stať. No kvalít prvej knihy, žiaľ, nedosiahol. Ani som to však neočakával – latka bola predsa len nastavená príliš vysoko. Môj základný problém s Návratom veľkého malého muža je, že Crabbove životné peripetie v ňom proste už nie sú tak zaujímavé. Viaceré kapitoly by som úplne oželel (celá epizóda z indiánskej školy, návšteva Custerovej vdovy) a aj v tých zvyšných to už nie je ono. Akosi chýba atmosféra. Kým Crabbov divošský život medzi indiánmi na divokom západe v čase, keď títo ešte voľne brázdili rozľahlé prérie plné bizónov jej mal v predchádzajúcej časti na rozdávanie, posun príbehu do civilizácie po zatlačení indiánov a ich spôsobu života do rezervácií ju citeľne postráda. Najlepšie to vidieť práve na úvodných kapitolách, ktorým sa ešte darí evokovať atmosféru prvého dielu, no smrť Divokého Billa Hickoka akoby bola zároveň i smrťou legendy Divokého západu v širšom kontexte. S Hickokom odchádza i čaro (bezpochyby idealizovaného, no čitateľsky vďačného) nespútaného života a prichádza síce civilizovanejší, no o to nudnejší, svet. Ak sa vám však prvá kniha páčila a chcete si vypočuť ďalšie neuveriteľné príhody Jacka Crabba rozhodne sa tohto pokračovania nestráňte.

1 05.09.2021

Veľmi dobré, no radšej by som si bol prečítal román len o alternatívnom vývoji novembra 89. Klimáčkova krvavá verzia je mrazivá a výborne napísaná. O to väčšia škoda, že občas neodolá pokušeniu devalvovať seriózny text svojím typickým humorom (stíhačky bombardujúce Bystricu, či zasadanie Veľkej kopy v Národnej kolibe, ktoré akoby sa sem dostali nedopatrením z Čenkovho humoristického románu Ty nie si náš, teba zožerieme). V realisticky podanom príbehu pôsobia tieto vsuvky značne nepatrične. Napriek tomu – ak vás slovenská literatúra zaujíma (obzvlášť tá kvalitná) tento román rozhodne neprehliadnite.

1 17.04.2021

Skutočne inšpiratívna kniha. Až tak, že dokonca ešte aj zápecník, lenivec a obdivovateľ bezpohybovej filozofie Nera Wolfea akým som ja, si skúsil po jej dočítaní zabehať. Výsledok na seba nenechal dlho čakať! Neubehli (no pun intended) ani dva dni a ja som mal členok veľkosti steroidmi dobre napichaného pomaranča. Ďalší zhruba mesiac trvalo kým som prestal chodiť ako veľmi zlý cosplayer Dr. Housea. Po tomto incidente som sa svoju úspešnú kariéru bežca rozhodol zavesiť definitívne na klinec. Veď ako sa hovorí - v najlepšom treba prestať.

1 28.09.2020