kurama45
komentáře u knih
Choroba na smrť
Søren Kierkegaard
„…väčšina ľudí žije bez toho, aby si naozaj uvedomili, že majú rozmer ducha: a z toho pramení všetka takzvaná bezpečnosť, spokojnosť so životom atď, a práve to je zúfalstvo.“
Filozofiu som doteraz nečítala, a tak som bola prekvapená, že som sa v tejto knižočke nestrácala. Kniha má dve časti. Prvá je výhradne filozofická. na konci ktorej nasleduje rázne vyhlásenie, že zúfalstvo je hriech. Následne sa celá druhá časť (náboženská) venuje tomu, čo z tohto tvrdenia vyplýva, a teda tomu, ako sa tento hriech prejavuje, aké má úrovne, a ako sa z tejto choroby vyliečiť.
Kierkegaard síce zúfalstvo tituluje ako hriech, ale zároveň ho paradoxne považuje za prvý moment viery, v zmysle toho, že je človek na dne, od ktorého sa môže už iba odraziť.
Ak by som mala zhrnúť, čomu ma táto kniha naučila, je to hlavne to, že filozofia nie je hlúposť. Odniesla som si aj kopu citátov a zamyslení, pár uvádzam nižšie. K autorovi by som sa raz rada vrátila, dúfam, že sa mi podarí zohnať jeho Buď – alebo.
Citáty:
„Rast miery poznania zodpovedá rastu miery sebapoznania.“
„Trápenie zúfalstva spočíva v tom, že človek nemôže zomrieť. V beznádeji nemá ani poslednú nádej – smrť. V tomto význame je zúfalstvo chorobou na smrť, útrpným protirečením, chorobou Ja, večne zomierať – zomierať, a predsa nezomrieť –, zomierať smrťou.“
„Vo svete sa z toho nerobí veľký rozruch; lebo vo svete sa najmenej pýtame na Ja, a keď sa ukáže, že niekto má Ja, potom je to zo všetkého najnebezpečnejšie. Najväčšie nebezpečenstvo, strata seba samého, sa vo svete môže uskutočniť tak potichu, akoby sa nič nestalo. Nijaká iná strata sa nemôže udiať tak potichu; každú inú stratu – ruky, nohy, piatich toliarov, manželky atď. – pocítime.“
„Celkovo je potreba samoty znakom toho, že v človeku je duch, a je mierou toho, aký duch to je. Pravdou však je, že v našich časoch je zločinom mať ducha, takže je úplne v poriadku, že ľudia, ktorí milujú samotu, sú v tej istej kategórii ako zločinci.“
„Obdiv je šťastné sebazabudnutie, závisť je nešťastné sebapresadenie.“
Miloslav Stingl - biografie cestovatelské legendy
Adam Chroust
Kniha je obrovská, fotky sú nádherné a pre nadšencov to asi bude splnený sen.
Ja som doplatila na svoju neznalosť veľkého cestovateľa a ešte väčšiu reklamu. Dúfala som, že bude časť venovanú Ázii obšírnejšia, aj keď musím uznať, že tie dve krátke stránky o Japonsku boli fajn.
Neuveriteľne smutný príbeh o nevinnej Érendire a jej bezcitnej starej matke
Gabriel García Márquez
Bezcitná a lakomá stará matka mi bola oveľa sympatickejšia ako nevinná Eréndira. Buď je Márquez génius alebo som proste necitlivá čitateľka, ktorú toto psychedelické snenie oblúkom minulo.
Bílý písek
Brandon Sanderson
Možno keby som mala o pekných pár rokov menej a možno keby som nečítala iné úžasné komiksy… Tak napríklad najnovšie čítam Berserk. Berserk je čiernobiely, Bílý písek farebný a krásne lesklý a voňavý. Hádajte, čo sa mi páči viac? Ale minimálne sa to pekne vyníma na poličke.
P.S.: Dám šancu aj druhej časti, pretože táto na mňa pôsobila iba ako neskutočne rozťahaný prológ k skutočnému príbehu.
Neželaná príťažlivosť
Kristi Ann Hunter
Hrdzavý klinec do už tak rozpadávajúcej sa rakvy celej tejto série. Možno by to bolo lepšie, keby bol hlavný hrdina človekom a nie chodiacou morálnou hodnotou. Vlastne nechápem, prečo na čele rovno nenosil nálepku s nápisom dokonalý muž. A mimochodom, chlap ako hora sa opije po poháriku pálenky? Vážne?
Nezvyčajné manželstvo
Kristi Ann Hunter
Bol tam on, bola tam ona, bol tam ich dom a v ňom boli ich sluhovia. Nuž, a tí sluhovia rozkazovali pánovi. Viac k tomu dodávať nebudem…
Elegantná pretvárka
Kristi Ann Hunter
Takú otravnú, rozmaznanú, detinskú a nesympatickú ženskú ako bola hlavná hrdinka, som v tomto žánre kníh ešte nevidela.
Strastiplné peníze paní Darcyové
Elizabeth Aston
Hlavný hrdina mi ako jediná postava zo všetkých štyroch kníh série aspoň trochu učaroval. Možno to bude tým, že používal mozog.
Slečna Darcyová se nevzdává
Elizabeth Aston
Neskutočné omieľanie toho, aká je hlavná hrdinka úžasná umelkyňa ma po čase začalo otravovať. Asi v tom spočívalo jej jediné čaro…
Smutek poručíka Borůvky
Josef Škvorecký
Revolúcia vo svete detektívok to nie je, ale do dopravného prostriedku dokonalé.
První lidé
Ann Gibbons
Ak ste doteraz o ľudskej evolúcii nič nečítali, po chvíli to môže pôsobiť zmätene. Autorka totiž nepostupuje podľa veku fosílií, ale podľa roku nálezu, a tak si musí čitateľ neustále v hlave prestavovať evolučný strom.
Ak si chcete ponechať predstavu o „čistej vede”, tak od tejto knihy ruky preč. Zvláštne, akých podrazov sú schopní ľudia voči iným ľuďom len kvôli iným (možno) ľuďom, ktorí sú už milióny rokov po smrti.
Mistr papírových kouzel
Charlie N. Holmberg
Čím to je, že tie najkrajšie knihy nájdem vždy na oddelení pre deti?
Myslím, že si knihu človek užije tým viac, čím viac miluje origami :D.
P.S.: Záver knihy je pekne uzavretý, ako čerešnička na torte, a ak neviete po anglicky, nemusíte sa báť, že by ste zostali niekde v polovici príbehu.
Tohle jsem měla napsat v přítomném čase
Helle Helle (p)
Veľmi zaujímavé dielo. Takmer úplne absentuje dej. Na 160 stránkach sa prelína minulosť s prítomnosťou, ale koniec koncov na tom ani nezáleží. Stále sa totiž opakuje tá istá rutina. Vstať, najesť sa, ísť von, najesť sa, vrátiť sa, najesť sa, spať… Občas hlavná hrdinka Dorte stretne nejakého chlapa, pre zmenu sa s ním vyspí a zase sa kolotoč opakuje. Kniha je písaná v 1. osobe a napriek tomu je úplne bez emócií. Akoby som sledovala život robota. Keď to človek číta dlhšie, doslova prahne po zmienke o pocite. Akomkoľvek. Je jedno, o čom bude, prečo tam bude, hlavne nech tam konečne niečo je!
Zvláštne je, že aj keď to zo začiatku vyzerá ako žalospev za lenivú a ľahostajnú mladú generáciu, ktorá nežije, ale prežíva, postupne má čitateľ pocit, že na tom celom niečo nesedí. A presne to podľa mňa knihu odlíšilo od iných brakoidných diel. Prepracovanosť skrytá pod povrchom spravila z ničoho niečo. Jemné náznaky, malé úlomky hrdinkinej duše. Čitateľ ju prestane vnímať ako lenivca a začne ju ľutovať, pretože vycíti, že je
v hlbokej depresii.
„Opovrhovala jsem činným rodem v přítomném čase.“
Na prvý pohľad prázdna a nič nehovoriaca veta, ale v skutočnosti je v nej obsiahnutá celá psychológia Dorty. To dievča malo problém umyť si vlasy, vstať z postele, prestať dookola opakovať nikam nevedúcu cestu… Na konci Dorte opustíme presne tak, ako sme ju našli. Bez nádeje do budúcnosti a bez náznaku zlepšenia.
Hostinec v Ivy Hille
Julie Klassen
Obyčajný román od obyčajnej spisovateľky, ale ak ste v správnej nálade, dokáže potešiť a pohladiť na duši.
Čítaj romány ako profesor
Thomas C. Foster
Táto kniha asi vyhrala titul knihy, ktorú som čítala najdlhšie. Niet sa čomu diviť, keď som si
z každej strany vypísala aspoň tri knihy a piatich autorov, ktorých som si potom hľadala na internete a v knižnici… A to som narozdiel od iných vďačná, že sa autor zameriaval prevažne na anglickú literatúru. Takých Rusov mám tiež rada, ale už tak mám v hlave mišmaš a v ruke tisíc papierikov s poznámkami koho a prečo čítať a čo si všímať.
Kniha je písaná zvláštnym priateľským štýlom. Myslela som si, že mi to bude proti srsti, ale prekvapivo mi to bolo skôr sympatické.
Človek, ktorý má toho načítaného veľa (hlavne z klasiky) knihu asi veľmi neocení. Pre mňa to je odrazový mostík. Teraz už len zostáva nájsť si čas, sadnúť na zadok a čítať, čítať a čítať.