Koňadra komentáře u knih

Baby z Vlčáku, ako hovorievame Vlčiemu vrchu, osade na vrchole východnej stráne nad Žítkovou, dones nepresvedčíte, že bez červenej stužky, náramku či šnúrky na ruke sa dá čeliť urieknutiu. A keď vás niekto uriekne, končí sranda. Na Žítkovú si ešte pred desiatimi rokmi chodilo dávať veštiť kopec Trenčaniek a po návrate ešte zopár dní nevedeli myslieť na nič iné. Vždy som to bral s úsmevným porozumením lenivých agnostikov, ale niekde na pozadí bzučal mierny šum pochybností o mojom prístupe. Najmä, keď niektoré z veštieb neboli úplne vzdialené toku vecí budúcich.
V každom prípade Žítková a súvisiace osady Vyškovec, Vápenice a Lopeník je kus nádherného horského sveta, ktorý určite skrýva svoje tajomstvá lepšie, ako dediny v údoliach. Tučková tento svet a jeho mystiku zachytila s nepopierateľnou zručnosťou a i určitou odvahou. Napriek dramatickosti deja, má knižka i svoju osobitú poetiku.
Za mňa určite 5 hviezdičiek.

19 25.09.2016

S jasným nadhľadom vnímané bežné trampoty anglického prisťahovalca na provensálsky vidiek. Výborné na daždivé popoludnie, keď potrebujete doliať do mentálneho chladiča trošku teplého, pokojného optimizmu. Ľahúčko, milo úsmevné a nevtieravé.

1 21.08.2016

Zaujímavá knižka. Úplne iná, ako som čakal. Dostane vás do sveta obsadeného hrdinami - nehrdinami s úplne iným rebríčkom hodnôt a prístupom k životu, než na aké sme zvyknutí. Chvíľu som si musel zvykať na to, že nejde o nejakú pitorsknú absurditku, ale o príbehy z reálneho života v chudobných štvrtiach Káhiry. Ale bolo to veľmi dobré.

4 18.08.2016

Noooo ... knižka je to dobrá. I na humor občas dôjde a nie zlý. Súhlasím s určitou podobnosťou s Dovlatovovým humorom, ako je uvedené v anotácii. Dokonca toho spoločného by sme našli omnoho viac (lokácia, pomery, štýl, autobiografický charakter, židovský pôvod autora ...), je zrejmé kto bol Astvacaturovov vzor. Ale pre mňa - Dovlatov je Dovlatov a je len jeden.
Čo mi na knižke vadilo, bola štýlová rozstrapkanosť. Astvacaturov písať určite vie, ale podľa môjho názoru by knižke skôr svedčalo rozdelenie na krátke poviedky, hoci vzájomne previazané. Len to by asi nebolo kam napchať zamyslenia a úvahy, ktoré mi občas šli dolu krkom ťažšie.

1 15.08.2016

Kratučký románik, či skôr novela Nejsem Rus je akýmsi ruským thrillerom. Pozor, nie thrillerom odohrávajúcim sa v Rusku, ale ruským thrillerom. Popis na zadnej strane neklame, novinár sa stane vyjednávačom pri obsadení kostolíka teroristami, pričom nás v súvisiacich spomienkach prevedie históriou zániku ZSSR, Čečenských vojen, vojny na Ukrajine a reáliami postsovietskeho Ruska. Určite stojí za prečítanie, času to vskutku veľa nezaberie.

1 07.08.2016

Mne sa to strašne páčilo, napriek viacerým nelogickým veciam.

Detektív má byť geniálny (až za hranicou našej logiky a vnímateľnosti), mrzutý a sarkastický, jeho spolupracovníčka musí byť akčná a krásna, obaja najlepšie s nejakým "ale". Obaja samozrejme musia mať za sebou nejaké tie životné kotrmelce, ktoré ich rozstrapkávajú na dušičkách. K tomu do kokteilu dosť mŕtvoliek, zaujímavo povraždených, nejaký ten šialený psychouš, trošku akcie a zopár poriadnych zvratov, najmä na záver. Z toho modelu ťažia mnohí autori úspešných detektívok.

Tu je všetko v správnom pomere a naviac trošku slnka a drsného humoru, podobného tomu, aký mám rád u Brucea Willisa v Poslednom skautovi alebo v Smrtonosnej pasci.
A tak je to pre mňa dobré, dovolenkové.

4 01.08.2016

V podstate náhodná kúpa v malom myjavskom kníhkupectve, keď som, dovolenkujúc, zúfalo potreboval ďalšiu dávku a na chalupe zásoby došli. Bodaj by nedošli, keď som sa celé dni len povaľoval pod lipou, čítal a krížom slamky nepreložil.
Nečítal som dosiaľ od Lavríka nič, iba som ho akýmsi periférnym vnímaním registroval. Teraz sa mi, hlavne vďaka zaujímavej obálke, dostali do rúk Nedeľné šachy s Tisom. Veľmi pekná knižka, zaujímavá, s výborne vykreslenou atmosférou malého mestečka v období Slovenského štátu. O to príjemnejšie a lepšie predstaviteľné, že autor dej osadil do Bánoviec nad Bebravou a ich okolia, ktoré mi je dobre známe. A doplnil knižôčku dobovými fotografiami, ktoré čitateľa môžu dokonca príjemne miasť, pri úvahách, či ide skutočne o fikciu ... Určite stojí za prečítanie a ja sa musím poohliadnuť o ostatných dielach pána spisovateľa.

5 25.07.2016

Opäť veľmi dobré, hutné poviedočky. Trošku ma spočiatku mrzelo, že autorka preniesla dej poviedok na českú pôdu, ale veľmi rýchlo som jej to odpustil. Pre mňa vynikajúce čítaníčko. Vrelo odporúčam.

25.07.2016

Hmmmm. Nikdy som nečítal sci-fi. Tak som sa na dovolenke rozhodol, že skúsim detektívku a aj sci-fi. A ak začať, tak s niečím lepším, nebudem predsa trocháriť. Nepochybne to bolo zaujímavé. Ale ... neviem, proste mi tam niečo chýbalo, alebo mi niečo ušlo, neviem. Akoby zostali niektoré veci vo vzduchu ... a okrem toho som sa trošku zamotal a liezli mi na nervy všetky tie vymyslené "vedecké" pojmy a termíny. Priznávam, ďalšie pokusy so sci-fi nebudem robiť.

1 25.07.2016

Opäť, rovnako, ako pri knižke Vojna nemá ženskú tvár, sa cítim nepodvedený, dostal som presne to, čo som od knižky očakával. Hlboko intímne výpovede nositeľov bremien naložených na ich chrbáty sytémom a nekomickými figúrkami, ktorých práve tento systém stvoril. Pre mňa úžasné, voňajúce človečinou.

Nie som znalcom všetkých nositeľov Nobelovej ceny za literatúru, ale okrem Churchilla a Solženicina mi nie je známy žiaden ďalší autor, ktorý by "nobelovku" dostal za literatúru, ktorá je skôr publicistikou ako "krásnou literatúrou". V každom prípade dielka Svetlany Aleksijevičovej sú úplne iné, ako knihy dvoch vyššie uvedených bardov. Omnoho subtílnejšie, osobnejšie, ľudskejšie. A nežnejšie. Mám pocit, že i motivácia autorky vychádza z úplne inej bránočky.

7 25.07.2016

Mne sa na Llosovi strašne páči jeho farebnosť. Štvrtý zárez na mojej ošúchanej knižnej záložke a znova niečo úplne iné. Obsahovo i formou. Takto si, prosím, predstavujem dielko triafajúce sa do absurdity niektorého spoločenského systému. Nie ťažké, ponuré a deprimujúce podobenstvá typu Farma zvierat či Proces, po ktorých je ťažko čo i len sa pokojne vyspať. A tu ... hop ... a zaspinkáte s úsmevom. A súhlasím s bondulom, i mne to pripomenulo Hlavu XXII.

3 25.07.2016

Pre mňa jedna nádherná, dojemná knižôčka. Roky sa na mňa pomaly lepia čriepky, drobné úlomky poznávania toho, čo sami Rusi nazývajú "Ruskou dušou". Nie, samozrejme nie som znalcom ruskej duše, nakoniec ani Pánbožko by to nevedel popísať, definovat, asi sa to dá len skúsiť "nacítiť". Keby príbehy obsiahnuté v knižke rozprávali príslušníčky iného národa, neveril by som im. Ani opisy vojny, ani ich deklarovanej motivácii. Ale Ruskám a Bieloruskám som to veril. Veril. Bolo to rusky patetické, pritom hlboké, dojemné a svojim osobitým spôsobom strhujúce. A ... predčilo to moje očakávania.

3 25.07.2016

Tak určiteeeee ... Markus Wolf bol virtuózom nielen v tom, čomu sa desiatky rokov venoval, ale i v tom, ako dokázal nielen ospravedlniť svoje konanie. Dokonca ho potichúčky vytláčať na piedestál. Ak nebude čitateľ opatrný, ľahko skĺzne do obdivu k tomuto nepochybne veľmi inteligentnému šéfovi rozviedky bývalej NDR. Markus Wolf bol rešpektovaný (i svojimi významnými protivníkmi), nepochybne úspešný a znalý svojho remesla. Ale bol i obrovský manipulátor. Tak čítajte opatrne. Na strane druhej, kniha je, z hľadiska čitateľa, napísaná skutočne veľmi dobre, pútavo a zručne. Len človek musí obozretne čítať, ako hovorí môj priateľ "opatrne našľapovať, ako v indiánskych papučkách".

2 25.07.2016

Napísané výborne a so znalosťou veci. Občas ma Gerta neuveriteľne vytáčala, neuveriteľne. Ale v momente, keď ma to vytáčanie mohlo začať unavovať, cvak a došlo k posunu. Veľa som musel rozmýšľať. Nie nad absurditou, krutosťou či nehoráznosťou niektorých zachytených historických súvislostí, skôr nad nevyhnutnosťou život udržať v rukách a (aspoň občas) úsmev na perách.

3 25.07.2016

Sny, detstvo a ešte raz sny. Ľudkovia zlatí, to bolo tak krásne dobrodružné, exotické a zároveň romantické. Po nociach sme s bratom odvážne, pod perinou, pri baterkách a v pyžamkách plánovali, ako stroskotať na pustom ostrove, aký by ten ostrov mal nevyhnutne byť a čo všetko by sme tam potrebovali navláčiť zo stroskotanej lode, aby bol náš pobyt na ňom síce úžasne dobrodružný ale na druhej strane i dostatočne pohodlný.

8 10.06.2016

Ako plebejec som čítal postupne. Základné tézy mám vžité ešte z nejakej štátnice, ale Popperovi nemožno uprieť, že vedel svoje myšlienky i vysvetliť, odovzdať a to ešte v súlade s vlastnou teóriou prístupu k nim. Prekvapujúco čítavé.

1 02.06.2016

Našiel som poklad. Môj milovaný otec, Tibino, ako sme ho volali, šialený počítačový pirát, výrobca fajok a nekompromisný pestovateľ tabaku mi zanechal CD s obrovským množstvom nasťahovaných kníh v textovom editore, ktoré na bohviektorom konci kyberpriestoru nalumpačil. Dal mi ho krátko pred smrťou aj ja som naň zabudol, boli iné starosti. Prednedávnom som si to pozrel, stovky kníh, ktoré mi musel dávať dohromady roky. Samozrejme, otec nebol čitateľ a sťahoval všetko, takže mám ezoteriku, okultné vedy, veľdiela grafomanov, ale i mnoho úžasných kníh. Ako som sa v tom vŕtal, objavil som dona Quijota. Dávno som sa naňho chystal. Začítal som sa už ma to nepustilo. Milo vtipné, jemné, čítavé. Strhlo ma to, ponorilo do sveta dona Quijota, posadilo na mulicu a ťapkal som za ním a Sanchom smerom k šlachetným činom. Krásna kniha.
Vďaka Tibi.

11 02.06.2016

Toto je sila. Neviem či z profesionálnej deformácie, či na výstrahu a v snahe nezabudnúť o čom boli divoké deväťdesiate v našej malej domovine, sporadicky si prečítam knižôčky venujúce sa slovenskému podsvetiu. V globále ide o knihy nevalnej kvality, ozdrojované odkazmi na bulvárne denníky. Veď meno Černák proste predáva.
Toto je však trošíčku iné. Miki spomína. Ak ste trošku znalí pomerov a faktov, tak vám rýchlo zapne, že toho dosť v jeho rozprávaní, či skôr pokuse o obhajobu, nesedí. Ale objektivitu asi ani nikto súdny neočakáva.
Na druhej strane si povedzme, že na knihe sa dá i trošku zasmiať. Mikiho jazyk je neumelý, prirodzený až strohý. A do jeho zemitého, pritom konzistentného prejavu, ako keď navrúbľujete stromček, vstupujú odborné právnické výrazy, ako i policajno-advokátsko-prokurátorská "hantýrka".

2 02.06.2016

Neviem čo mňa, klobáskového lenivca a pacifistu nalákalo na kúpu. Klamem. Viem, bola to zvedavosť na strane jednej a prekvapivá príjemná skúsenosť s knihou Sebastiana Jungera Válka, z prostredia vojny v Afganistane.
Hoci asi z Petra Kijabu Dominik Tatarka nebude (férovo je potrebné povedať, že ani také ambície nemal, resp. ich neprezentoval), je to celkom zujímavý opis našej armády (čítal som s kvapkou pofidérneho sentimentu), cudzineckej légie a práce kontraktora (kým som si knihu neprečítal, netušil som, že pojem kontraktor môže mať i takýto význam). Za osobitnú zmienku určite stojí autentický opis situácie na Haiti po obrovskom zemetrasení i autorove neumelé postrehy.

7 02.06.2016

Toto je knižka, ktorá má niekoľko pozitív.
Tým prvým je, že záložka neklame. Poznáte to, prečítate si záložku, naspídujete sa, s vervou sa pustíte do čítania, lebo vám záložka sľubuje naplnenie vašich aktuálnych čitateľských chúťok. A potom rozmrzene dumáte, o čom to preboha je a prečo si autor záložky knihu aspoň zrýchlene neprečítal. V tomto prípade som presne vedel do čoho idem a čo som chcel, či skôr očakával, to som dostal. Jednoducho dobrý, kóšer biznis.
Okrem toho ma potešilo, že hoci má knižka mnoho dejových rovín a ešte viac postáv, nestratíte sa v nich. Na druhej strane autor nepodľahol pokušeniu na záver veľkolepo poprepletať osudy postáv do jednej chaotickej a ťažko uveriteľnej guče.
Fajn čítanie.

5 02.06.2016