knihomilka komentáře u knih

Nepáčil sa mi nápad, kde Smrť bola osobou a rozprávačkou, ani štylizácia textu - veľmi strohá, britká, jednoduchá, postráda umeleckosť a to spôsobilo, že sa ma tento príbeh nedotkol natoľko, ako by mal, keď ide o takú vážnu tému. Síce metafory nechýbali, ale boli také zvláštne, že mi tiež "nerezali" do ucha. Štyri hviezdičky dávam za príbeh, ktorý sa odohrával v nacistickom Nemecku a za to, že Liesel rada čítala a boli sme v obraze, čo práve číta. Škoda toho podania, mohla to byť lepšia kniha, čo som očakávala, že bude, ale sklamala ma. Ak by som mala hodnotiť aj film, tak ten by som zvozila pod čiernu zem, pretože vôbec nič v ňom nebolo tak, ako v knihe. Radšej nenatočiť žiaden, ako takýto slabý film.

1 12.10.2016

Veľmi príjemné čítanie, ale aj melancholické a dokáže chytiť za srdce, predsa len v pozitívnom tóne a tie kresby sú jednoducho prekrásne - mám ich aj v počítači, aj v čítačke kníh, aj v mobile... Neviem sa vynadívať, stále ich obdivujem a stále mi budú pripomínať ten príbeh, keď sa na ne znova zadívam...

1 20.09.2014

(SPOILER) Mať takú dilemu ako mala Margitka, či zostať pri rodine a nepohnevať si brata alebo žiť s osudovou láskou, tak radšej umrieť, ako to celkom vhodne vymyslela autorka. Tak či tak by Margitka nebola šťastná - ani pri rodine, ani so svojím milovaným, stále by mala nejaké výčitky. To už sú také povahy, že sa prikláňajú sa každých okolností k nešťastiu, smútku a trápeniu.

1 26.08.2014

Opäť som si pripomenula nádherný seriál. Všetko som mala pred očami ako pri filme. Je to absolútne presné. Každý príbeh má vysoko morálnu hodnotu.

1 02.06.2014

Som sklamaná, čakala som román, ale je to len voľné rozprávanie o skladateľovi, navyše len také útržkovité, roztrieštené, skokom raz sem, raz tam, časová os je značne narušená. V troch štvrtinách knihy sa dozvedáme, akých mal predkov. A tie rozhovory s osobnosťami, s ktorými spolupracoval, tam boli úplne zbytočné. Okrem toho sa veľa dozvedáme o rozboroch jeho diel, ale málo z jeho života. V kapitole Skladateľské vyznanie bolo povedané všetko o tom, ako komponoval, čo cítil, o čo sa snažil, čo chcel vyjadriť svojou tvorbou, bolo to tam tak jasne napísané, že zvyšok knihy je vlastne už tým pádom zbytočný, lebo na všetkých stránkach sa rozoberá to isté, ako to on sám v tej kapitole vyjadril, iba sa to trošku obšírnejšie napísalo, ale podstata vychádza práve z tejto kapitoly. Vidím to tak, že v knihe prevláda balast a s Janáčkom sa zoznámime len veľmi povrchne. Okrem toho autor cituje veľa statí z iných biografií, ktoré už boli napísané. A teda pokiaľ by som čítala inú biografiu, túto knihu by sa už neoplatilo čítať. Ale keďže toto bolo moje prvé zoznámenie s ním, tak ešte dávam knihe pomerne kladné hodnotenie.

1 19.05.2014

Nádherné, ako sa čitateľ postupne z myšlienok postáv dozvedá, aký je ich charakter. Veľmi náročné dielo, pretože tých myšlienok je toľko, že je to nápor na vlastné myslenie. Čitateľ si nemá pri čom inom oddýchnuť. A zistili sme starú známu pravdu, že život je tvrdší, než sme si mysleli, keď sme boli mladí.

Dej ma nezaujal, vyjadrovanie autora bolo ťažkopádne, dialógy ešte väčšmi, čitateľ sa tu potkýna na každom kroku. Chýbalo mi prežívanie citov postáv, buď bolo veľmi nevýrazné alebo nebolo vôbec. To, čo sa dialo, mi pripadalo, akoby sa postáv vôbec netýkalo. Hlavný hrdina sa mi nepáčil - pôsobil nemastno-neslano, akoby nemal vlastnú vôľu, čo aj bolo viackrát povedané v knihe. A že sa tak hlúpo rozhodol, keď Larisu oklamal, že ide hneď za ňou, ale pritom nešiel a nechal ju odcestovať s Komarovským, pričom vedel, čo ten Larise spôsobil a že bude pri ňom znova trpieť, to mu bolo asi jedno, hoci láska to bola preveľká, ale som to nepochopila, ako tak mohol konať, keď ju vraj tak veľmi miloval. Aby sa mala zdanlivo lepšie? To bol absolútne hlúpy nápad, aby takto zmýšľal a konal jeden taký dospelý, zrelý, vzdelaný a vraj múdry muž, ako bol doktor Živago. Skutočne múdrou osobou bola len Sima, ktorú paradoxne považovali za šibnutú. To bolo jediná osoba, ktorej som rozumela a súhlasila s ňou.
Nemám však výhrady voči básňam na konci knihy. Taký priemer, ale zrozumiteľný. Pasternak ako básnik sa mi páči oveľa viac ako spisovateľ prózy.

1 06.03.2014

Zvláštne dielo, ale preto aj veľmi zaujímavé. Motív reinkarnácie, v čom je zahrnutá aj zmena pohlavia. A pritom tie najháklivejšie témy sú len náznakovo podané, čo je tak jemné, pôvabné... Nádherné metamorfózy. Ako lyrika v próze. Ten prúd vnemov je miestami taký prudký, zložitý, takto to v živote človek aj prežíva, no dať to na papier, ako sa to deje, dokáže svojským výnimočným spôsobom práve Woolfová. Najdôležitejší je vždy vnútorný popud Orlanda, jeho pocity a myšlienkvoé pochody a nie dej a to sa mi tu veľmi páči.

1 06.12.2013

Amatérska práca s pár nelogickými, nedôslednými nezmyslami, postavy riešia v živote len samé hlúposti, zvláštne fungovanie vyučovania v škole, keď učitelia tam vôbec podstatní nie sú, vyučuje sa akoby bez nich a študenti si vlastne robia, čo chcú. Hoci je to prvý diel, pôsobí ako pokračovanie, nechápala som, o čo ide, kto je kto, o čom je reč, vysvetlenie prichádzalo pomaly, až niekde v strede knihy, takže čitateľ nevie, na čom vlastne je. Takmer na každej strane sa omieľa dokola len telesná túžba, navyše hrdinka pociťuje rovnaké slasti pri oboch chlapcoch, čo majú o ňu záujem, takže verím tomu, že keby sa o ňu zaujímal niekto ďalší, tak bude chcieť aj toho... Je to absolútne prehnané. Okrem toho najčastejšie opisovaným výrazom tváre pri rozhovoroch je, že sa niekto zamračil. To je tiež takmer na každej strane... Nie je vždy jasné, čo si kto myslí, treba si veľa domýšľať, aké pocity kto práve prežíva. Je to mylné. Kniha, ktorá nemala nikdy vyjsť, absolútne detinská, neoplatí sa to vôbec čítať.

Čakala som krajší príbeh. Dej je prevažne o neustálom blúdení pod Londýnom, nechýba mu veľa surovosti, mučenia, čo nie je práve podľa môjho vkusu. Celý čas sa Richard chce dostať späť domov, no keď sa tam dostane, zasa by sa rád vrátil do Podlondýna. Ako by nevedel, čo vlastne chce. A ten záver bol úplne zbytočný - bol to návrat k surovosti, ako keby jej nebolo dosť v celej knihe.

1 24.09.2013

Nazvala by som to celé primitivizmom. Povrchné, stále o tom istom, riešia sa tu stále len telesné tekutiny...

1 07.07.2013

Gisselle je odporná sestra. Rozmaznaná, nevie, čo od dobroty, druhým len spôsobuje zármutok a najmä svojej sestre znepríjemňuje život a teší sa z toho. Je sebecká, zneužíva, manipuluje a využíva ľudí pre svoje ciele, pre svoje zábavky. Ani autonehoda ju nezmenila, dokonca bola ešte neznesiteľnejšia. Ruby musí každý ľutovať. Toľko dobra je v nej, nezištnosti, a toľko nespravodlivosti sa na ňu valí. Dodržiava pravidlá, je usilovná, pomáha, nesebecky ľúbi a aj tak si musí vždy odpykať trest za svoju sestru, keď niečo vyvedie. A ešte je neprávom obviňovaná, že to spôsobila ona. Vždy je zodpovednosť na Ruby, hoci každý by sa mal zodpovedať sám za seba. No je to silná osobnosť, ktorá sa nedá zlomiť údermi osudu. Pri čítaní len čakám, čo si zase jej sestra vymyslí a čo na ňu zasa našije. No Ruby má v sebe niečo, vďaka čomu dobrí ľudia vycítia, že sa jej môžu zveriť s najtajnejšími tajomstvami. Ako to urobila jej priateľka z internátu, vnuk zakladateľky školy, aj jej učiteľka výtvarnej výchovy. No je smutné, že prišla o možnosť byť so svojimi priateľmi vďaka jej intrigánskej sestre.

1 16.04.2013

Úžasne humorná knižka. Jedna z najvtipnejších, aké som kedy čítala. Nezabudnuteľná. Smiala som sa na plné ústa.

1 10.04.2013

Vynikajúce dielo! Oplatí sa k nemu niekedy vrátiť. Filozoficko-výchovná lahôdka!

1 10.04.2013

Spočiatku som si musela privyknúť na autorov jednoduchý, detský štýl, bolo vidieť, že je začiatočník (ďalšie diely sú už odlišne napísané, pokročilejšie), ale po pár stranách sa mi zapáčil a vychutnávala som si ho. Milujem tajomstvá a objavy, ktoré sú ukryté na starých pôjdoch a presne to tam bolo, presne tak, ako ma to vie držať v zaujatí s očami dokorán otvorenými. To, ako Henry postupne odkrýval skrinky, bolo tak zvláštne pútavo opisované, s takým presným, presvedčivým úsilím, že som mala dojem, že na tom pracujem aj ja vlastnými rukami. Priam som cítila tú omietku. Vlastne dodnes ju cítim, keď si na túto knihu spomeniem. A všetky tie paralelné svety v tých skrinkách, ten samotný nápad, že sa dá do nich vstúpiť cez ich dvierka, je úplne fantastický. Tento diel bol najlepší preto, lebo tu sa opisovalo, ako Henry skrinky objavil a objavy sú častokrát vzrušujúcejšie ako akcie, súboje či širšie rozvinutie príbehu.

Toto bude asi najkrajšia kniha s egyptskou tematikou. Dej sa odohrával v Egypte, preto by sa dalo čakať, že v ňom budú opisované bojové a vojnové výpravy. Ale nie. A to sa mi páčilo. Nemusí byť všade za každú cenu boj a vojna. Achesa, kráľovná Slnko, bola pravá vládkyňa, kraľovala mierumilovne, obratne narábala so svojou mocou, ktorú nikdy nezneužila. Milovala svoj ľud a nešlo jej o to, aby silou-mocou ostala sedieť na tróne, ale o dobro všekých ľudí. Aj keď sa uctievalo mnoho bohov, verila v jedného Boha-Atona, tak ako jej otec. Chcela vybudovať Slnečné mesto, no aj keď sa jej to nepodarilo a zosadili ju z trónu a odsúdili na smrť, zostala vyrovnaná. Mala len dvadsať rokov, no mala naplnený život až po okraj, takže bola pripravená. V láske bola verná, presne ako aj jej manžel a už sa naňho tešila, že ho opäť stretne po smrti. Nič v živote neľutovala. Bolo úžasné, ako sa obradne pripravovala na smrť. Nebála sa. Bola naplnená silou božských lúčov a posilnená na cestu. Je to ohromné víťazstvo, nemusieť pred smrťou ľutovať, čo sme urobili alebo neurobili. Achesa bola opravdivou kráľovnou Slnko, bolo jej to vlastné, na to bola predurčená.

1 09.04.2013

Táto kniha mi nedala takmer nič. Nič, čo by mi dalo nový pohľad na kresťanské otázky. Niektoré kapitoly boli dokonca zbytočné. Iba také zovšeobecňovanie. Avšak, predsa len, kapitola s názvom Peter a Ježiš sa mi páčila. Peter vlastne zaprel Krista 7x, nie trikrát. Veľmi sa mi páčilo, ako boli opisované jeho kroky, ako sa správal odvtedy, čo tvrdil, že Krista nikdy nezaprie. A ako nesprávne pochopili Peter aj Judáš kráľovstvo Krista. Peter chcel bojovať a Judáš chcel, aby bojoval Kristus. Obaja konali tak, ako by šlo o pozemské kráľovstvo.

1 24.03.2013

Veľmi zaujímavé dozvedieť sa, ako to chodí v protialkoholickej liečebni. Autorov jednoduchý štýl sa číta rýchlo, nie však celkom ľahko, lebo núti častokrát zamyslieť sa. Bolo tu málo filozofických pasáží ako v iných autorových knihách, ale predsa len jedna dlhá a ako vždy, stála za to.

1 22.03.2013

Neskutočne deprimujúca kniha, no predsa som v nej našla odsek, ktorý ma oslovuje a pousmejem sa pri tom:
"Pre mňa je vrcholom šťastia pohodlie. Ale aby som sa nenudil, robím niekedy i proti pohodliu. Potom je mi pohodlie o to milšie."

1 12.03.2013

Veľmi som sa tešila na túto knihu, no veľmi ma sklamala. Stále sa tam bavia o tom istom, dej sa nerozvíja, všetko je iba povrchne opísané, žiadne detaily, ktoré by navodili pocit, že som súčasťou deja, vedie to takmer až do abstraktnosti, jedno tvrdenie, ktoré bolo autorkou vyjadrené, si o chvíľu odporuje s ďalším tvrdením, nelogickosť rozhovorov, občas ťažko určiť, čo postavy chceli vlastne povedať..., nezmyselnosť situácií - mentalita všetkých postáv vzdialenejšia ako mentalita nejakého domorodého kmeňa v Afrike, pripomína mi to telenovelu, kde sa to zbytočne naťahuje - priveľa prejavovania citov, mám dojem, že tí dvaja zaľúbenci sa len nudia, deň za dňom sa opisuje a pritom vlastne niet čo opisovať.