Ivan53 komentáře u knih

O vývoji názvu nášho národa (Sloveni, Slováci... tzv. Slovania či Slovieni), o vývoji názvu nášho južného suseda či mesta Nitrava. Táto kniha nemá na Slovensku obdoby. Prostredníctvom jazyka si čitateľ ozrejmí mnohé zákutia našich dejín. Vrelo odporúčam.

10 23.12.2023

Prepis zvukového záznamu spomienok Vladimíra Strmeňa, dnes už všeobecne známeho partizána a účastníka SNP. Jednu * sťahujem iba preto, že som očakával viac rozpomienok na povstanie – tomu sú venované iba strany 31 – 56. Následne „O konci vojny“ na stranách 57 – 62. Avšak aj tento skromný rozsah strán podáva zaujímavé svedectvo. Knihu odporúčam.

Trúbu si daj na skriňu, tu máš flintu a budeš s nami bojovať. My sme prišli spoza Uralu a ty si tu doma, tak poď. [...] Zajali ma, už som partizán.

9 23.12.2023

Pôvodkynine knihy ako Nemý mních či Šarišské povesti (zberateľská práca) stoja za to, no jej romány dejovo zasadené do času postupného predierania sa kresťanstva u nás sú temer nečitateľné. Nemôžem to hodnotiť ako odpad, to nie, ale miestami človek stráca niť, čo je priama reč a čo hlas rozprávača. Na jednej strane je mŕtvy bojovník, na ďalšej strane sa ešte len blíži jeho smrť, a človek ani nepostrehol, kedy sa čas v knihe zmenil. Okrem toho sa ako červená niť prepletá cez celý príbeh hana pôvodnej viery a zvykov, ktoré MUSIA ustúpiť tzv. pravej viere, lebo samy sú už zastarané (nuž aj kresťanstvo je o pár storočí staršie ako islam, je teda zastarané? :D ). Záporné postavy sú, samozrejme, domáci žreci, zatiaľ čo tí, ktorí sa opičia po Frankoch odevom, zmýšľaním a vierou sú najlepší z najlepších. Prežil by som, že Mojmírova nevesta pochádza zo salaša, ktorý ešte pár storočí na Slovensku nikto nevidel, opis dobýjania avarskej pevnosti je na jednej strane zaujímavý, na druhej strane zmätočne a nepochopiteľne podaný (nedokázal som si slová rozprávača a celkovo dej predstaviť; kto čítal, vie o čom píšem). Určite chválim akožedobové piesne a uspávanky, to sa pani Kočanovej podarilo (hlavne ak si ich človek spieva precítene podľa deja). Posledných pár tuctov strán prečítaných so zaprením.

A namiesto Slovenov stretáme Slavianov, Slovienov, Slovanov a Slovač...

9 22.12.2023

Dôstojné pokračovanie knižného radu. Doteraz boli príbehy z tohto obdobia plné bojov a/alebo lásky (v iných románoch), a nikto sa nepodujal priblížiť možný nástup kresťanstva, ktoré prišlo ruka v ruke s moravským nadpánstvom. Polovica knihy je o živote v čerstvo pokorenom Nitrianskom kniežatstve, čo je niečo pre mňa úplne nové (neviem o románe, ktorý by sa tomu venoval). Druhá polovica sa venuje Pribinovi a jeho hľadaniu pomoci proti uchvatiteľovi jeho stolca. Rozsahom je to Pribinovo cestovanie kratšie ako v románe Milana Igora Chovana (Pribina – meč a kríž), avšak stojí za to. Názov knihy je výborný, pretože nejde iba o biblickú metaforu (ak vôbec), lež o to, že tak obyvatelia Nitrianskeho kniežatstva, ako aj Pribinova družina sú prinútení niesť si na šiji svoj kríž... Knihu vrelo odporúčam a určite sa pustím do posledného dielu.

8 19.12.2023

Na moje prekvapenie veľmi vyvážene podané. Jednu hviezdu musím odobrať za neprítomnosť odkazov na pramene a spisbu. Chápem, že pôvodca je nie dejepisár, lež novinár, no toto je prosto základ. Napísať, že toto napísala skupina historikov okolo Zubova (ide pravdepodobne o Dějiny Ruska 20. století - 1.díl), alebo že Tisu cituje podľa Ďuricu (ide pravdepodobne o Jozef Tiso. 1887 – 1947. Životopisný profil), to rozhodne nestačí. Toľko k nedostatkom knihy. Inak som skutočne milo prekvapený tým, ako pán novinár píše o udalostiach bez zbytočnej hany Slovenskej republiky, nebojí sa písať o tom, ako Ukrajinci i Rusi spočiatku Nemcov a ich spojencov vítali, ale píše aj o tom, čo viedlo k rozčarovaniu domáceho obyvateľstva a k upevneniu a rastu boľševického tábora. Má dobrý prehľad v neraz prehliadanom období medzi Mníchovskou dohodou (1938), zánikom Československa (1939) a útokom Nemecka na ZSSR (1941). Skutočne výborná kniha, vrelo odporúčam.

9 08.12.2023

Hodnotiť hviezdičkami nebudem, ale predošlý komentár mi pripadá, akoby ho písal niekto z vydavateľstva Eugenika, ktoré túto knihu vydalo. Ak ste z veľkomesta, knihu možno oceníte, ale ak ste z dediny a trocha sa o čary zaujímate, táto kniha vám veľa nedá. Na dve strany opisovaný výber vhodného mažiarika ma dostal, keď sa porovnávalo, aké sú výhody drevených a keramických, aké sú ich nevýhody (do dreva sa vpíja olej, do keramiky nie, no keramika horšie trie ako drevo... teda veci, čo každý bylinkár či dedinčan vie). Karpatskú Rus či Zakarpatie, skadiaľ spisovateľka pochádza, mám skutočne rád, chcel som si prečítať niečo o ich čaroch, ale toto je strata času. Pani, čo od detstva vyrastala na pobreží oceánu v USA má už od ukrajinských vediem ďaleko... Nezavhnujem jej dielo, pre ukrajinskú menšinu žijúcu v amerických mestách to má svoje čaro, ale ľuďom neodtrhnutým od koreňov to nemá čo ponúknuť. Skorej odporúčam https://www.databazeknih.cz/knihy/ludova-demonologia-ukrajincov-slovenska-482631

Zachytenie a vystihnutie čŕt medzinárodných vzťahov počas medzivojnového obdobia v Európe je veľmi zložité. Dôvodom je, že do vývoja zasahoval veľký počet činiteľov (štáty, politické strany, krivdy versailleského mierového systému...). Zdeňkovi Sládkovi sa však podarilo napísať prehľadnú knihu, a hoci ide o náročnejšie čítanie, stojí za to (pravda, český pôvodca berie na ľahkú váhu stanovisko Ľudovej strany, ktorá vo voľbách v roku 1925 získala nadpolovičnú väčšinu slovenských voličov). Bez pochopenia vzťahov šikovne vykreslených v tejto knihe nemožno úplne pochopiť neskorší vývoj počas druhej svetovej vojny (ba i po nej).

10 22.11.2023

Veľmi zaujímavý dobový prameň, pričom mnohé vyhlásenia sa, žiaľ, týkajú i dnešnej Európy. Aký je to rozkydaný národ? Ako sa má nemecký národný socializmus uplatňovať na Slovensku, ak nejde podľa Hitlera a ľudákov o vývozný tovar Nemecka? Odpoveď: možno hovoriť o výrazne katolíckom národnom socializme, keďže národný socializmus je iba nové telo pre starého ducha ľudáctva. Teda Polakovič vysvetľuje, že ide nie o odklon od ideologie, lež o kráčanie v jej šľapajách. Skutočne veľmi zaujímavý prameň k dejinám slovenskej štátnosti. Posledná kapitola hovorí o tom, že, citujem, slovenský štát 20. storočia nie je historicky neodovodnené nóvum, ale iba spravodlivým obnovením starého a slávneho slovenského štátu z 9. storočia. Ďalej Polakovič cituje z diela Jána Hollého a na maďarskom a českom príklade ukazuje, že každý národ si hľadá dejinného velikána (nie Bořivoj, lež Václav, a nie Gejza, lež Štefan), a nie prosto prvého známeho (nie Pribina, lež Svätopluk). Knihu odporúčam tak stúpencom, ako i odporcom prvej modernej slovenskej štátnosti, pretože ide o prvotný písomný prameň. A Polakovič, čoby slovenský náprotivok Rosenberga, skutočne písať vedel.

Na dôvažok citujem zo strany 95, o riešení večného stredoeurópskeho nešváru, opilectva:

Veľa prispeje k zachovaniu zdravia národa i boj proti pijatyke. Nestačilo by, pravdaže, odňatie licencie Židom, lebo i kresťania by mohli byť ako židovskí krčmári, ak by sa zároveň nepostaralo o to, že krčmár nesmie dať opitému piť, že notorickému pijanovi neslobodno dať na dlh alebo za prinesené naturálie a že notorický pijan nesmie disponovať svojím majetkom alebo zarobenými peniazmi. Niektoré z týchto múdrych nariadení sa už prevádzajú, načim len ostrú kontrolu, či sa vskutku prevádzajú. Odstránením opilstva odstránia sa mnohé fyzické /krpatosť, chudokrvnosť.../ a duševné (obmedzenosť/ chyby detí, pochodiacich od opilcov. Preventívna starosť o zdravie je najlepšou eugenikou, lebo ide o prirodzené zákroky.

7 20.11.2023

Veľkolepé, zriedkavé, pútavé. Na rozdiel od Prídavkovho diela z roku 1941 (Pribina. Hra v 3 dejstvách) to nie je poplatné dobe vzniku, ba priam akoby naopak, keďže to nie je ani prokresťanské, ani pronemecké. Kniha nám približuje životnú púť Venda, od jeho liet parobských a mládeneckých až po letá dospelé, a prostredníctvom jeho príhod a skúseností odtajňuje nám Martinka obraz života Slovenov v 2. storočí. Kto stál v skutočnosti za dažďom, ktorý zachránil Rimanov pred Kvádmi? Akú úlohu zohrávali v tomto boji Kotíni a Vendi? Nečakajte boje na každej stránke, no zato si pripravte pero a papier, aby ste si písali, ako sa žiaria lesy, v močiari chytajú ryby, doluje a preváža opál, ako sa loví bez zbrane, ako sa dýcha pod vodou či ako sa vyrábala medovina. A takisto si zadovážte všetky možné slovenské slovníky, alebo zapnite stránku Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, pretože tak zo sto slov použitých v knihe bolo zastaraných už v čase písania knihy, nieto ešte dnes. Knihu vrelo odporúčam všetkým záujemcom o starých Slovenov, o ich spôsob života, o ich vieru a obyčaje. Skvost slovenskej krásnej spisby.

A výber mien takisto úchvatný: kmeť Zombrorog, jeho syn Turomor, vedokmyňa Žeľucha.

Syn môj, prečo tak specháš do stavu zodpovednosti? Ťažšie a trudnejšie je mládenčiť než parobčiť!

8 19.11.2023

Veľká škoda, že ide o jediný do slovenčiny preložený diel tohto knižného radu. Ale ak hodnotenie na DK (77 %) odráža dojem čitateľskej obce, potom chápem, že sa nakladateľstvu neoplatilo pokračovať vo vydávaní. Skutočne nádherný román, a hoci mu možno vytknúť mnoho vecí po stránke vojenskej (viď napr. príspevok používateľa martin3199), po stránkach ostatných je to naozaj dielo temer dokonalé. Nenásilne navodzuje u čitateľa pocit, že sa nachodí priamo v krásnej starobylej Británii, v krajine ostrovných Keltov, ktorých pred výbojnými Rimanmi chránil prieliv. Kelti, rozdrobení rovnako ako kmene v Germánii, sa však viac nemôžu spoliehať na more, a proti vylodivším sa Rimanom sa musia zjednotiť. Dejom od začiatku sprevádza mladé dievča, a je zaujímavé sledovať jej dospievanie v medziach vtedajšej kultúry. Jeden z najobľúbenejších románov.

9 11.11.2023

Ak si odmyslím (skutočne silne) proizraelské, proamerické a protinacionalistické zameranie rozprávača (spisovateľa), treba uznať, že všetko v románe (rozhovory postáv, svetové dianie, priebeh bojov...) by sa mohlo udiať, nie je to vôbec nemožné, a spisovateľ to podal špičkovo. Myslím, že Boj o štát je najlepší slovenský román s dejom zasadeným do súčasnosti, ktorý som kedy čítal. Oný vpád Ruska z opisu knihy sa v knihe iba spomína ako vec minulá, ktorá ovplyvnila politické dianie na Slovensku, nie sú tam opisované frontové boje ako som očakával. Zato sa však čitateľovi dostane hojne bojov zvnútra Slovenska, na ktorom sa odohráva 98 % deja. Okrem skutočne na jednotku opísaných výjavov bojov s najmodernejšou technikou i živočíšnou zúrivosťou zúčastnených vojakov sa čitateľ dočká i súbojov politických, ktoré všetko z pozadia ovplyvňujú. Od knihy som sa nemohol odtrhnúť. Je to niečo medzi čisto politickým trillerom a knižným radom Kladivák (Janko Iša). Vrelo odporúčam.

13 19.10.2023

Veľmi zaujímavý počin... Rodová vyváženosť neplatenej práce ma dostala. V kapitole NEROVNÝ NÁKLAD horekujú pôvodcovia nad tým, že ženy odpracujú v domácnosti viac neplatených hodín ako muži, ba dokonca i v NAJSPRAVODLIVEJŠOM ŠVÉDSKU odpracujú ženy o 50 minút denne viac, ako muži. Môžem to porovnať so svojou ženou, alebo ženou môjho syna. Ak raz manžel prináša do rodiny 95 % príjmu a viac, je snáď pochopiteľné, že žena bude viesť chod domácnosti, či. :) To neznamená, že je podriadená alebo nevážená. Je to tak tisícročia a funguje to tak doteraz. A citujem: Jedinou činnosťou, v ktorej dominujú muži, sú opravy v domácnosti. To je hrôza, čo? Ako povedal Papa Seck, hlavný štatistik OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, MUSÍME SA ZLEPŠIŤ.

A čitateľ sa dozvie aj to, kto znásilňuje ženy: manželia, milície, narkobaróni, väzenskí dozorcovia, polícia. Že tu chýba moslimská položka (štatisticky preukázateľná) sužujúca európske ženy? Nebuďte prekvapení, to už bojovníkov za práva žien nezaujíma.

Ale mapy skutočne úchvatné, často vznikuvšie ako výsledok mnohých údajov:
DATABÁZA OPERÁCIÍ AMERICKEJ ARMÁDY THOR, VZDUŠNÉ SILY SPOJENÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH; ARCHÍV NÁRODNEJ
BEZPEČNOSTI (PREPIS); CIA (RELIÉF); DATABÁZA EURÓPSKEJ KOMISIE O GLOBÁLNOM ĽUDSKOM OSÍDLENÍ (OBÝVANÉ OBLASTI)

Zaujímavý je ešte jeden citát:
V tomto storočí sa rast spomalí vo všetkých častiach Zeme s výnimkou Afriky, kde by sa subsaharská populácia mohla do roku 2100 až strojnásobiť.

V kapitole o sledovaní ľudí pôvodcovia podporujú sledovanie prostredníctvom mobilov, bankových platieb a verejných kamier, takisto podporujú zverejňovanie týchto informácií, napr. v prípade epidémie, no sú proti zverejňovaniu, ak sa tak odhalí homosexuálna orientácia pozorovaného. :D Ja už som si miestami začal myslieť, že táto kniha je nejaký vtip.

12 19.10.2023

Keď som bol mladší, myslel som si, že ide o veľmi voľný preklad starej ruskej pamiatky, keďže sa v texte píše o Moravanoch či Tatranoch. Ale, čuduj sa svete, ide o verné prebásnenie ruskej pôvodiny (naozaj sa v nej píše o Moravanoch a Tatranoch, no zatiaľ čo Moravania sú Moravanmi tzv. Veľkej Moravy, Tatrani sú podľa všetkého turkickým kmeňom, nemajúcim s Tatrami nič spoločné).
Ostatné, už nie veršované, príbehy stoja takisto za to, už len pre tú peknú slovenčinu a zaujímavý obsah.

Pôvodný text je vyhľadateľný ako слово о полку игореве 1800. Samotný text diela začína vo vydaní z roku 1800 na strane 1 (predtým úvod značený rímskymi číslicami do VIII). Vľavo pôvodina, vpravo preklad do ruštiny používanej v roku 1800.

10 10.09.2023

Druhé doplnené vydanie je dlhodobo nedostupné, tobôž to prvé. Kniha je rozdelená na kapitoly podľa jednotlivých žúp (regiónov), a na začiatku každej kapitoly je mapa tejto župy so zaznačenými mestami a väčšími dedinami. Kniha bola napísaná viacerými odborníkmi vychádzajúcimi z bezpočtu prameňov a spisby. O lepšom súhrnnom diele v tejto oblasti neviem. Vrelo odporúčam.

6 10.09.2023

Ďalšia z takmer dokonalých prác pána Hruboňa. Opis knihy rozhodne vystihuje podstatu obsahu. Medzi gardistami v Pohronskej župe boli tak hrdinovia, ako i zločinci. SNP bolo pre gardu v župe udalosťou vskutku prelomovou: na jednej strane bola povstalcami garda zakázaná, na druhej strane po takmer úplnom rozklade armády bola garda dlho jedinou oporou štátu, takže sa zapájala do protipartizánskych bojov. Vďaka vsadeniu do širších súvislostí je kniha vhodná pre čitateľa z akéhokoľvek kúta Slovenska, hoc predovšetkým poteší obyvateľov bývalej Pohronskej župy. Naozaj vrelo odporúčam, len štýl jednostaj väčšmi ideologizovaného Hruboňa treba nejako prežrieť.

8 10.09.2023

Veľmi zaujímavý námet, slušné spracovanie, ale tých chýb (gramatických) a nepresností (dejinných) je tam viac, ako by sa na knižku z dielne MS patrilo: v slovenskEJ vydaní z roku 1993; pod silným národnostným útlakom a prenasledovanÍ bola jeho činnosť... Takisto deravé (t. j. v celej knihe ničím nepodložené) odvolávanie sa (, pravda, nielen) na ľudácke zneužitie Štúrovho odkazu za prvej Slovenskej republiky a mnoho iného (prílišné kydanie na slovenskú šľachtu). Tak či onak však hodnotím štyrmi hviezdami z piatych, pretože ide o, možno riecť, priekopnícke dielo, navyše napísané odborníkmi na poli práva. Kniha určite stojí za prečítanie, pretože vzťah Štúra k štátu patrí k málo prebádaným, a ako je už dobre známe a dejinami potvrdené, mať svoj štát znamená život. https://www.databazeknih.cz/knihy/mat-svoj-stat-znamena-zivot-politicka-biografia-alexandra-macha-486678

6 09.09.2023

Po prečítaní niekoľkých básnických zbierok z minulých storočí som chcel nahliadnuť aj do súčasného veršotepectva. Som skutočne neuveriteľne sklamaný. Zborník je výsledkom súťaže, do ktorej sa posielajú básne či básnické cykly po slovensky a po česky, desiati porotou zvolní získajú nemalé peniaze a miesto v zborníku. Buď boli všetky do súťaže zaslané básne otrasné, alebo má porota čudný vkus, neviem, ale ak je toto výkvet slovenského a českého básnictva... Nebudem hodnotiť hviezdami, lebo nájdu sa aj básne za 4 či 3 hviezdy (Gluštíková, Krásenská, Štěpařová), ale aj odpad. A najväčšmi ma prekvapuje, že najväčším odpadom sú básne víťaza (!), pána zo Slovenska (Mikuláš). Na stránke literárneho klubu je víťazná vrajbáseň voľne dostupná, takže si ju môže ktokoľvek prečítať. Tá báseň je umením asi ako banán izolačkou prilepený na stene (nečakajte krásny jazyk, umelecké prostriedky, no zato sa pripravte, že nebudete chápať, a pri tých na webe nezverejnených no v zbierke prítomných básňach vám bude až na vracanie). V zbierke nechýba pobyt s pansexuálkou, nechránený pohlavný styk s rovnakým pohlavím a s tým spojená pohlavná choroba... Jednoducho básnická zbierka 21. storočia.

A na dôvažok doplním, že vydavateľ by si mal zohnať lepšieho zodpovedného redaktora, lebo mimo básní sa píše o československej literárnej súťaži a o československej poézii. Snáď česko-slovenskej, či? :-)

Na moje prekvapenie skutočne zaujímavé dielo. Jedným z pôvodcov je síce neslávne známy Laubert, avšak Technická univerzita vo Zvolene by nevydala hocičo. Ide o zaujímavý výlet za hranice Európy, do sveta sibírskych šamanov a ústnej (a po novom už aj písomnej) tradície hrdinských príbehov jakutského ľudu. Snažia sa odolávať globalizácii a zachovávať si svoje tradície. Príjemné čítanie.

8 01.09.2023

Veľmi zaujímavé čítanie. O slobodných murároch sme všetci počuli mnoho, ale táto kniha vychádza z prameňov a spisby, jej pôvodkyňa je pracovníčkou Historického ústavu SAV. V medzivojnovom období z 1266 členov bolo 540 Židov, teda takmer 43 %. Členmi lóží boli i významní predstavitelia sionistického hnutia či kandidáti Židovskej strany.
Členstvo M. R. Štefánika nie je preukázateľné (na rozdiel od iných čs. politikov). V knihe nachodíme časť tajných znakov, prijímacie obrady, pôvod ustanovizne, mená mnohých členov a lóží, ba i širšie uhorské, slovenské a česko-slovenské súvislosti, do ktorých je zasadzované ich pôsobenie v Bratislave. Knihu vrelo odporúčam nielen Bratislavčanom.

Trošku ma prekvapilo, že ani historici nevedia presne vymedziť pôsobnosť lóží, a tak napriek výskumu zostáva sa okolo slobodných murárov vznášať hmla neznáma.

Novým členom: Buďte židovstvu požehnaní, potom budete i sami požehnaní.

V držbe židovskej lóže v Bratislave boli okrem sedem- a trojramenných svietnikov i jedna úplná ľudská kostra, sviece, malé aj veľké, skrátka všetko to, čo bolo pri vykonávaní slobodomurárskych obradov.

Cieľom jednej lóže v medzivojnovom období bolo, podľa stanov, rozširovanie kultúry v duchu československom a demokratickom dľa učenia prvého prezidenta T. G. Masaryka. Úradný názov jedného v medzivojnovom období registrovaného bratislavského spolku bol Zednárska lóža Ján Kollár. Napriek tomu, že jestvovalo slovo (slobodo)murársky (viď napr. dobové čísla obežníka Slovák), bolo použité poslovenčené české slovo zednársky. Jazyk stanov celkovo hovorí o tom, že veľa Slovákov v lóži nebolo:
- jednací jazyk (namiesto rokovací jazyk, pričom rokowať nachodíme už v slovenskom slovníku z roku 1835; jednať znamenalo aj konať, alebo jednať o cene)
- neodporuje-li viac než dvaja členovia (časovanie slovesa, ako i častica -li)
- z päti až desiati členov (prepis českého z pěti až deseti členů)

V slovenčine je ešte táto kniha o slobodnom murárstve: https://www.databazeknih.cz/knihy/slobodni-murari-vcera-a-dnes-37047

7 28.08.2023

Používateľ jupec, ktorý na DK pridal (zatiaľ) 1213 kníh, ohodnotil túto knihu na 20 %. Nechápem prečo, skutočne. Rým je príjemný, jazyk takisto. Možno sa mu nepozdávala obsahová náplň. V básni V revolúcii, ktorá bola napísaná na jeseň 1944, totiž Beniak bez škrupúľ približuje čitateľovi postať augustového puču:

Mračno múch a hromada
červov si ju chváli,
kôň sa bojí ovada,
búrka na chotári,
z krvi ľudskej pomáda,
jej sa všetko máli.

A pokračuje o pár strán ďalej:
Lieh a krv je nápoj náš,
stále v ťažkej žížni,
sto zárezov na rováš
vašej dedovizni,
príde chuť na samopaš,
lež potom nám vyhni!

A v básni Na rumoch (napísané v lete 1945) približuje nastupujúci ľudovú demokraciu:
Nezvú nás na koledu
do pivníc a sýpok,
na súdy nás povedú,
z výkvetu je výtok,
a keď zaprieš hovädu
chválu ženských lýtok...

Príjemné čítanie, miestami pre dnešok trošku tzv. politicky nekorektné. Vrelo odporúčam.

8 25.08.2023