Ivan53 komentáře u knih

Tak toto je skutočne zaujímavé dielo, namojdušu! Nie nadarmo sa pôvodne v staroveku vyučovalo výhradne prostredníctvom rozhovorov/dialógov. O prístupe Slovákov k vlastným dejinám, o šikovnom preonačovaní dejín perom českým i maďarským, o ranostredovekom Uhorsku/Panónsku a o všeličom inom, o čom sa mnohí nemali koho spýtať. Veľká poklona pánovi Homzovi, že sa výnimočne podujal i na takého spracovanie knihy. Vrelo odporúčam širokým vrstvám národa.

Kniha, verím, bude záplatou na to obrovské biele miesto v historickom povedomí slovenského národa.

Ako vyznávač predkresťanskej viery hľadím na mnohé udalosti inak, ale to už je spôsobené spôsobom výkladu a na počte hviezd to ubrať nemôže. Po všetkých Cvengroschoch, Laubertoch či Timuroch je to konečne dielo na úrovni, pritom sa však nebojí pozrieť na vec inak, ako je v akademickej obci zaužívané.

6 04.07.2023

Vo všeobecnom povedomí Čechov, Moravanov, Sliezanov a (pomenej i) Slovákov je zakotvený obraz roku 1938: prijatie mníchovského diktátu československom vládou, a pre nie najšťastnejší výklad dejín v školských laviciach nasleduje vo všeobecnom povedomí biele miesto, končiace sa až 14./15. marca 1939, keď Česko-Slovensko (vtedy správne so spojovníkom) zaniklo. Táto kniha mapuje 10 dní pomníchovského vývoja, počas ktorých sa udialo mnohé.

6 04.07.2023

Už takmer zabudnutý kraj Lužických Srbov, kde naše hej povie sa haj, a kde doteraz stoja dvojjazyčné, nemecko-srbské nápisy. Stalin po vojne Lužicu k Československu nepripojil (hoc Srbi o to žiadali), a v Československu bolo z pamäte národov úplne vymazané vedomie o utrpení lužického ľudu v čase nacizmu. Od príchodu Hitlera k moci opúšťali postupne Nemecko v rôznej miere, ako je všeobecne známe, politickí protivníci a Židia. Často sa však zabúda na to, že opustiť Nemecko museli i mnohí učitelia a duchovní z radov Lužických Srbov, nakoľko mali významný podiel na upevnení národného povedomia medzi slovanským obyvateľstvom Lužice (s. 98, 100).

12 04.07.2023

Hviezdičkami hodnotiť nebudem, ale je to zaujímavé dielko, do hodiny som to mal prečítané. Pôvodca je kresťan, ktorému sa nepáči, že kresťanstvo si osvojilo mnohé predkresťanské sviatky a začalo ich vydávať ich za svoje (to sa nepáči ani mne, hoci nie som kresťan). Svätenie nedele, oslava Vianoc či Veľkej noci je podľa neho rúhaním, keďže napr. deň narodenia Ježiša nie je známy.

Badať, že to písala žena. Je to nie horšie/lepšie ako iné knihy o Pribinovi, lež úplne iné. A skutočne veľmi zaujímavý prístup k Pribinovmu príbehu, neodkukaný (zákulisné ťahy, vojna, láska...). Ono, môj obľúbený román o Pribinovi (Pribina meč a kríž) to neprekonalo, ale určite sa púšťam do ďalšieho dielu tohto knižného radu a vrelo odporúčam. Zatiaľ v žiadnej knihe som sa nestretol s tak dôveryhodným počiatkom kresťanstva u nás.

DROBNÝ ČIASTOČNÝ SPOILER: Ak si v strede knihy poviete, že ste to prekukli (tak ako som si aj ja myslel), nie je to tak. ;-)

7 01.07.2023

Kníh s podobnými názvami, zväčša pochybnej výpovednej hodnoty, dnes vychádza bezpočet. Preto považujem za veľkú chybu, že na zadnej strane obálky (a až do mojej úpravy ani v opise knihy na tejto stránke) sa neuvádza, že nejde o súčasné dielo, lež o knihu maďarského vysťahovalca z roku 1924, čo pridáva knihe na dôveryhodnosti. Vydanie z roku 2011 je slovenským prekladom českého prekladu z roku 1930. Inak samotný obsah stojí za oboznámenie sa s ním, a jednotliví účastníci udalostí nemilo prekvapia mierou surovosti, s akou dokázali zakročovať proti vlastným (a tobôž proti Slovákom a iným Nemaďarom). Svojho času ničil Maďarsko a dočasne obsadené časti Slovenska boľševický teror, aby ho neskôr nahradil teror biely.

9 28.06.2023

Nečakal som, že ma v rámci dejín prvej ČSR ešte niečo takto prekvapí. Mnoho historikov rozoberá pripravenosť čs. brannej moci (dobový názov pre vojsko) na jeseň 1938, a pritom veľká časť nášho obranného priemyslu bola v cudzích (i nemeckých) rukách, hospodárstvo malo obrovské nedostatky. Pre zaujatie možného čitateľa si dovolím prerozprávať jednu zaujímavú skutočnosť o čs. karteloch: v priebehu roku 1933 vstúpilo v Československu do platnosti niekoľko zákonov v rámci snahy o posilnenie vplyvu štátu na hospodársku činnosť. V rámci jedného zo zákonov boli kartely (do tej doby jestvujúce i novovzniknuté) povinné sa registrovať, čím ich štát uznal a legalizoval – drobné a stredné podniky nedokázali konkurovať podnikom kartelizovaným a stávali sa obeťami najrôznejších cenových manipulácií. Do septembra 1938 bolo v čs. priemysle podpísaných 1152 kartelových zmlúv, z toho 212 bolo medzinárodných – v rámci zmlúv medzinárodných, ktoré uzatvorili čs. firmy s 1045 zahraničnými firmami, sa vyskytujú ako najčastejší partner firmy nemecké (413), rakúske (123), francúzske (95), poľské (84), anglické (68) a belgické (64). Nemecko sledovalo kartelizačný proces a jeho zákonné úpravy v jednotlivých krajinách veľmi pozorne (s. 112 – 115).

5 28.06.2023

Opäť jedna z mála kníh o hospodárskych dejinách, ktoré dokáže prečítať i neodborník zaujímajúci sa o dejiny. Daná kniha vypĺňa biele miesta, o ktorých si človek ani neuvedomoval, že sú. Strán je síce iba 279, no listy majú rozmer približne A4, takže treba počítať približne s dvojnásobným rozsahom. Dovolím si parafrázovať pár zaujímavostí, dokresľujúcich obraz obranyschopnosti 1. ČSR.

Ku koncu roka 1937 predstavovala celková priama zahraničná účasť v 36 čs. podnikoch (ovládajúcich asi 36 % kapitálu čs. strojárenského priemyslu) 40%, pričom najväčším účastníkom boli podnikateľské subjekty z Francúzska (73,8% z celkovej zahraničnej účasti). Strana 127.

Je teda očividné, že priemysel, ktorý mal tvoriť jednu z opôr čs. vojska, bol takmer výhradne v rukách cudzích síl. Opäť z knihy: hneď po uzatvorení versailleského mieru bolo 73% akciového kapitálu podniku Škodovy závody v Plzni prevedených do majetku koncernu Schneider et Cie. v Paríži). Strana 128.

6 28.06.2023

Útla knižočka sa venuje utrpeniu Slovákov na Spiši, a to bez zbytočných citových výlevov. Stručné a jasné. Pripojené fotografie podpisov miestnych občanov, ktorí nechceli byť pripojení k Poľsku. Vrelo odporúčam. Nedávno totiž v Poľsku vyšla minca s podobizňou človeka, ktorý na Spiši so svojím oddielom vraždil Slovákov ako škodnú (väčšina Poliakov ani Slovákov o tom však nevie).

7 28.06.2023

Narozdiel od iných románov o Pribinovi (Milan Igor Chovan, Pavol Stancel), v tomto sa opisuje i Pribinov boj proti Obrom (Avarom), a až následne boj s Moravanmi. Opis bojov na úrovni. Po vyhnaní z Nitravy sa dej bližšie nevenuje činom Pribinu, a veľmi rýchlo iba opisuje pridelenie mu územia. Teda kniha sa venuje Pribinovi do jeho vyhnania (potom taký rýchly koniec, skôr opis skutočností). Ale to je pochopiteľné, lebo ďalší Pribinov osud sa netýkal dnešného územia Slovenska. Veľmi pekné, nie priamočiare, čo sa deju týka. A správne je v opise uvedené, že kniha ukazuje, koľko rozporov v sebe obsahovalo 9. storočie: niekoľkokrát sú rozpory (dnes možno riecť paradoxy) tejto doby veľmi výrazné (príklady uvádzať nebudem, pokazil by som zážitok z deja). Omnoho tenšia kniha ako Pribina meč a kríž, no rozhodne stojí zato prečítať si, lebo spisovateľ pristúpil k tejto postave našich dejín inak, než pán Chovan.

5 27.06.2023

Narozdiel od iných románov o Pribinovi (Chovan, Cecko-Kubernát), tu je viac opisu než priamej reči, čo na jednej strane pomalšie hýbe dejom, no na strane druhej sa dokonalo ponoríte do 9. storočia prostredníctvom opisov prírody, bojiska, hradiska, výstroje a výzbroje, ba i bežného života. Slabší román, musím povedať, ale dal sa dočítať. Najzaujímavejšia je asi predposledná hlava, kde sa mi doslova tlačili slzy do očí. Ale inak taký priemer, rovnaký priestor ako Pribinovi je venovaný mladému rybárikovi, z ktorým sa navyše máloktorý čitateľ dokáže stotožniť (detinský, sebecký, ale kladný). Ale sú tam aj zaujímavé časti, zaujímavé postavy, kniha mi teda niečo dala.

4 27.06.2023

Nejaké drobnejšie práce o tejto vojne tu už boli, ale takto rozsiahla ešte nie. Naozaj podrobne spracované, na úrovni knižného radu Slovenská armáda v ťažení proti ZSSR. Pavel Mičianik svojim dielom pokryl málo známu vojnu, v ktorej sa rozhodovalo o našom bytí a nebytí. Hneď na začiatku knihy je uvedená skutočnosť, že po boku našich Predkov bojovali proti Maďarom i Česi, Moravania a Rusíni, hoc už bol vyhlásený samostatný Slovenský štát. V závere knihy dobové piesne a básne. Veľké ďakujem za túto prácu. Čitateľ sa dozvie, aká bola úloha Hlinkovej gardy v tejto vojne a uvedomí si, že čiernobiele videnie pôsobenie HG prinieslo až socialistické zriadenie, pretože popri zločinoch vybraných oddielov z konca druhej svetovej vojny je tu množstvo prípadov hrdinstva a zdravého vlastenectva z Malej vojny. 99 % knihy budú pre bežného Slováka nové informácie. Hrubá kniha, obsažný text. Vrelo odporúčam.

7 27.06.2023

Pôvodne ma na knihe zaujali predovšetkým prehľadné mapy, veľmi pôsobivé sprievodné obrázky a dobrý preklad pána Maršálka. Zaujímavé, že Poliak Zaloga vyvracia báje o hrdinstve poľskej jazdy počas poľskej obrannej vojny (neznevažujem hrdinstvo poľských vojakov, za tento neskorší výmysel oni nemôžu). A skutočnosti spomenuté v knihe, myslím si, naznačujú, ako by vyzerala československá obranná vojna rok predtým, keby sme nepristúpili na mníchovské podmienky zachovania mierového stavu s Nemeckom...

4. septembra 1939, tri dni po útoku Nemecka na Poľsko, prekročilo nemecké hranice deväť francúzskych divízií, avšak až po Západný val nešli, na nemeckom území prešli do obrany 4. októbra sa stiahli späť do Francúzska. Britské letectvo zas narúšalo vzdušný priestor Nemecka a zhadzovalo tam letáky. Išlo o tzv. čudnú vojnu, Nemcami nazývanú Sitzkrieg (sediaca vojna). Strany 64 65. A to podotýkam, že tak Francúzsko, ako i Veľká Británia boli spojencami Poľska.

Na knihu som narazil v maličkom kníhkupectve pred mnohými rokmi, a práve vďaka tejto som sa neskôr dostal i k iným románom o Pribinovi. Naozaj mi to pripomína Dobrodružstvá Mórica Beňovského :) Od pokojného života v Nitrave, cez vojnu s Mojmírom, útek, a potom boje po boku pár verných s Frankmi, Chorvátmi, Bulharmi... Napokon život v udelenej Panónii a smrť. Živý dej, veľa priamej reči, zapáči sa i každému rodoľubovi. Opis bojov sa naozaj podaril. Primerane opísané ľúbostné i medzikmeňové vzťahy. Oproti románom Pribina od Pavla Stancela či Františka Cecka-Kubernáta je tento rozsiahlejší i obsiahlejší, a venuje sa Pribinovi až do jeho smrti. Veľmi príjemné čítanie.

6 17.06.2023

Jedna z kníh, od ktorej som čakal málo, a stala sa pevnou súčasťou mojej knižnice. Nejde o jednu z kníh, vychádzajúcich z romantických predstáv či neskorších nánosov 19. a 20. storočia, lež ide skutočne o odbornú prácu. Práca naozaj rozsiahla, ale výborne sa číta a odsýpa strana za stranou. Neraz sa čitateľ pousmeje nad tým, ako ironicky sa Kalandra vyjadruje k tvrdeniam ľudí ako Palacký, Hájek či Dalimil a argumentačne ich ničí. Výborná kniha pre vyznávača predkresťanskej viery nielen v Čechách, Sliezsku či na Morave, lež i na Slovensku. O prínose pre historikov a religionistov ani nehovoriac. Skutočne vrelo odporúčam.

Českého čitateľa isto zaujme časť, v ktorej pôvodca rozoberá pôvod povesti o Přemyslovi a Nezamyslovi, pričom pracuje i s farbami Přemyslových volov, gréckym bájoslovím a ukrajinčinou. ;-)

Nevyhnutný doplnok ku Kosmovej kronike.

7 28.05.2023

Výborná kniha, hoci niektoré časti som musel čítať veľmi pozorne (abože skrzeva češtiny, abo je text skutočne náročný). Slovník na 100 %, som rád, že zaberá väčšinu knihy. Faye dokázal vystihnúť dôvody, pre ktoré sa Európa rúti do priepasti, dokázal načrtnúť cestu, a za to dávam 5 hviezdičiek. No myšlienka Eurosibíri SCHOPNEJ KLÁSŤ ODPOR SVETU MOSLIMOV hovorí o jeho nepoznaní ruského prostredia, nehovoriac už o jeho zauralskej časti. Áno, Ural a Kaukaz by boli dokonalou hranicou, ale... ešte pred rokom by som sa odvolával na knihy vychádzajúce z archívnych prameňov a opisujúce Rusov (Volga sa vliala do Hrona a iné), avšak za posledný rok Rusi dokázali, že považovať ich pre ich slovanský jazyk za Európanov je úplne scestné, nehovoriac už o kladení odporu svetu moslimov, ktorý má v Rusku svoju domovinu, pretože na rozdiel od Európy, v Rusku predstavujú moslimovia pôvodné obyvateľstvo, starožilcov (Čečeni, Dagestánci, Tatári...). A takisto súhlasím s príspevkom používateľa werewolf88, čo sa týka súpera a nepriateľa.

9 25.04.2023

Vyjadrím sa jednak ku knihe, druhak k predošlému príspevku.
Zborník by si mal skutočne prečítať každý, komu nie je ľahostajný dejepis a (súčasný) nacionalizmus, na ktoré občas nezaškodí pozrieť sa z druhej strany.

Čo sa predošlého príspevku týka. Na základe napísaného usudzujem, že pani čitateľka030 túto knihu nie čítala, lež iba narýchlo prelistovala, a tiež, že nemá základné dejepisné vzdelanie, a preto mnohé súvislosti nechápe, alebo nechce chápať. Dokazuje to, keď sa vyjadruje k obsahu strany 36: v knihe sa totiž na tejto strane uvádza, že maďarčina obohatila slovnú zásobu stredovekej slovenčiny, nie súčasnej (čo si vie každý ľahko overiť, keď porovná v knihe uvedené slová s obsahom Historického slovníka slovenského jazyka). Za veľa hovorí i to, že pôvodkyňa príspevku sa prvýkrát a naposledy prihlásila na DK iba v ten deň, keď tu zanechala tento príspevok (jediný na DK). Škoda, že takíto nedouci pri mnohých knihách znižujú/zvyšujú hodnotenie podľa svojich predsudkov, a nie podľa obsahu knihy.

Kniha sa, aj vďaka prekladateľke, veľmi dobre číta, a keďže časť z 1237 poznámok pod čiarou nedopĺňa text, ale iba odkazuje na prameň, knihu človek prečíta rýchlejšie ako očakáva. Ako správne podotýka predchádzajúci príspevok, maďarský slovakista si nenárokuje právo na jedinú možnú pravdu iba poukazuje na nedostatky a medzery v doterajšom poznaní Štúrovho života. Knihu určite vrelo odporúčam, je to skvost (koniec koncov, ako všetko od Demmela).

V 53. čísle časopisu Reconquista vyšiel o tejto knihe zaujímavý článok, jeden úryvok použijem:

Dovolíme si poopraviť tvrdenie zo strany 36, kde Demmel tvrdí, že Dr. Jozef Tiso bol v roku 1936 predstaviteľom politiky osamostatnenia sa od Československa. V tomto roku ešte nikto z ľudákov o osamostatnení nehovoril cieľom bola autonómia v rámci Česko-Slovenska.

A ešte doplním, že Tiso patril v Ľudovej strane k aktivistom, čo bolo krídlo strany požadujúce autonómiu, a osamostatnenie bolo pretlačené radikálnym krídlom okolo Tuku, Sidora a Macha, a Tiso naň napokon v roku 1939 pristal :)

Knižočku som prečítal tak za hodinku, nejde o náročné čítanie. Po stručnom úvode nasledujú stručné (jedna strana/osobnosť) životopisy jednotlivých ministrov, priložené sú fotografie miest ich posledného odpočinku. Vrelo odporúčam.

4 08.04.2023

Slovenský preklad vydavateľstva Nitrava (pod občianskym združením Slavica) opäť nesklamal: príšerný. Je dobré sa s týmto dielom oboznámiť a pochopiť tak, z čoho vychádza(la) ruská zahraničná politika, no prílišne toto dielo vyzdvihovať (rusofili) či zatracovať (liberáli), to nemá zmysel. Ruské vydanie knihy je dostupné na internete ako Россия и Европа. М.: Книга. 1991 - ImWerden. Nečíta sa to vôbec zle, a obsah je skutočne zaujímavý, hoc súhlasiť sa s mnohým samozrejme nedá.