Ivan F komentáře u knih

Veľmi príjemné prekvapenie. Teda na záver dvojtýždňovej dovolenky, kedy som si užíval svet bez internetu, mobilu a počítačov, som sa úplne vžil do sveta bez týchto propriet. A svet to bol úžasne príjemný - k nemu príbeh určený detskému čitateľovi. Je nutné napísať, že výborne napísaný a pútavý. Dušu hladkajúci jemný humor prebleskujúci zo žltých strán bol tým pravým balzamom, ktorý síce pôsobí infantilne, no pritom láskavo. Jediné, čo mi vadilo (aj viackrát predtým pri iných knihách), sú zle preložené slová a výrazy z poľštiny.

Tretia dovolenková kniha roku 2022 - super relax bez elektroniky - teda okrem fotoaparátu.

21 14.08.2022

Spisovateľova prvotina, na prvotinu nadpriemerná, ale s ohľadom na iné Philipove knihy ničím prekvapivá a ani prevratná. Z textu je cítiť, že je to P.K.D., no to, čo robí ostatné jeho knihy výnimočné, to tu ešte nie je. Hoci drogy, telepati, mamutie korporácie a taký typický Dickovský pohľad na ženy, tak to v knihe je. Na Dickových knihách ma baví schizofrénna atmosféra, no tu som ju márne hľadal. V každom prípade, ako úvod do Philipovho diela je Slnečná lotéria dobrou voľbou pre tých, ktorí sa ešte s jeho tvorbou nestretli a nemôže ich teda vyplašiť. Dej knihy je jednoduchý, dobre sa číta a má primeraný počet strán, aby sa človek nezačal nudiť. Akurát som nepochopil linku s hľadačmi desiatej planéty, ničím k deju neprispela a je zbytočná. Naopak, spoločnosť Johna Prestona by si zaslúžila pár strán naviac.

Druhá dovolenková kniha roku 2022 a napriek vysokým teplotám a vlhkosti nad 90%, z ktorých sa stránky knihy krútili do všetkých smerov, som si knihu užil - takisto dva týždne bez mobilu, počítača a internetu. :-)

22 14.08.2022

Ku knihe som pristupoval s jemným dešpektom, pretože moje prvé stretnutie s Harrisom nedopadlo dobre. Ešte aj po niekoľkých rokoch si spomínam, aké sklamanie vo mne Archangeľsk vyvolalo. No ale to bolo v roku 2007 a po pätnástich rokoch som sa odhodlal prečítať si Mníchov - téma, ktorá je pre nás živá, hoci udalosti sa stali už pomerne dávno. Vymyslený príbeh Hugha Legata a Paula Hartmana na pozadí reálnych udalostí je pôsobivým oživením, pre nás, citlivej témy. To, že vtedy "západ" nebol pripravený akokoľvek a najmä nie vojensky čeliť nastalej situácii, je akoby čitateľ dostal facku vo svetle udalostí roku 2022 - "západ" opäť nie je pripravený, hlavne, že sa všetko odohrá na východe. AJ vtedy sa vedelo o mocenských chúťkach, vedelo sa o nich aj teraz - a nič. Len sa vtedy získal rok času, uvidíme, ako to bude tentoraz. Paralel s Mníchovom je mnoho a viac či menej dôležitých rozhodnutí sa odohralo aj pred ním, aj po ňom. Len ten originál sa nás bytostne dotýka. Podtrhnuté a spočítané - moje druhé stretnutie s Harrisom dopadlo nad mieru dobre.

Moja prvá dovolenková kniha roku 2022, užíval som si dva týždne bez telefónu, počítača a inej elektroniky.

24 14.08.2022

Na to, že od napísania knihy ubehlo viac ako tridsať rokov, tak niektoré listy Slovákom sú mrazivo aktuálne aj dnes. A to veľmi veľmi mrazivo. Súhlasím s týmto dovetkom v anotácii knihy od prvého, po posledné slovo. Pod zdanlivo láskavým pláštikom humoru, je každý list tvrdým pranierom nášho národa. A zaslúžime si ho. Najviac bolestným je pre mňa fakt, že list o ženičkách, hoci som o ňom do prečítania tejto knihy nevedel, som vlastne podvedome napísal aj ja. Trochu inak, ale obsah je viac menej ten istý. Pretože takých ženičiek (ako pán Satinský) som v živote stretol kvantum a nanešťastie ich ešte stretávať budem. Ich neblahý vplyv na minulé, súčasnú a aj budúce generácie je markantný a zhubný. Každá je niečou matkou, tetou, známou atď. Bez nich by nám však bolo lepšie. A teraz ma môžete začať palicovať, vydržím to.

23 31.07.2022

Prvá autorova kniha, ktorú som čítal dvakrát. Hodnotím ju ako najlepšiu, hoci som všetky príbehy z Nášho mesta nečítal, pretože krimi príbeh je upozadený a ja som si užíval Krauzove začiatky na kriminálke a najmä kratučké state z letiska v Kuchyni, a to všetko okorenené praktikami štátnej bezpečnosti. Ak odhliadnem od toho, že niečo v knihe je fikcia a niečo realita, tak ma najviac zaráža krátkozrakosť režimu - ak máme v republike talent, ktorý môže priniesť olympijskú medailu a dementi rozhodnú, že jej zakážu reprezentovať, tak som rád, že obludný komunistický režim je preč, hoci ho mnohí po dnes deň velebia. Nebudem sa rozčuľovať nad tým čo sa stalo alebo čo mohlo byť a namiesto toho napíšem akurát toľko, že autorovi ďakujem za tento fiktívno-reálny príbeh.

32 27.07.2022

Stephen, Stephen, aj úplnú "somarinu" dokážeš napísať tak, že sa tomu dá uveriť a chuť - no, chuť je delikátna - taká pravá kráľovsko-kingovská. Je fajn, že pán Stephen opustil horor, ako svoju Alma mater a vystúpil na krídlach literatúry, a to ruku na srdce aj navzdory pindom kritikov, do top klubu vplyvných spisovateľov súčasnosti. Nutno poznamenať, že Kingovi na rozdiel od iných škrabákov idú aj krátke literárne útvary rovnako bravúrne ako knihy, na ktoré treba takmer celý strom. Jedinú výhradu mám k prekladu názvu (nie k samotnému prekladu, nečítal som ho, preferujem originál) - už x krát som si všimol, že knihy dostávajú hlúpe názvy a nevystihujú originál. Povznesení - exaltation: 1. a feeling or state of extreme happiness, 2. the action of elevating someone in rank, power, or character, 3. the action of praising someone or something highly. Ani jedna definícia nepasuje na Elevation. Hoci ako synonymum by to mohlo byť, hoci riadne krívajúce.

27 24.07.2022

Tak trochu som sa obával, že Harry už notne poznačený vekom (aj samotný autor mal v dobe vydania 64 rokov - asi sa mu tak lepšie píše a vie sa stotožniť s H.B.), nebude stíhať s dychom a tým pádom to už dobré čítanie nebude, no jeho spojenie s detektívkou z nočnej smeny (lingvisti mi môžu so zmenou akurát tak vyliezť na hrb, zmena je zmena a smena je smena) bolo od Connellyho správnym krokom. Spolu im to klape parádne a čitateľ dostáva stále výdatnú porciu dobrého príbehu a slušných pár hodín čítania. Takže starý Bosch je nahradený mladou Renée a nohavice sú vystriedané sukňou. A že jej to šľape, o tom niet pochýb. S prihliadnutím na autorov vek a zmysluplný príbeh, tak v rámci žánru ide o veľmi veľmi slušný krimi román.

27 16.07.2022

Ach, Wodehouse, Wodehouse, istými kritikmi spisovateľ podceňovaný a pritom medzi ľuďmi spisovateľ obľúbený. Aj ja som nad tvojím dielom kedysi ohŕňal nos, no presvedčil som sa, že v dobe pomýlených hodnôt mi tvoje dielo poskytuje úľavu a zdvíha kútiku úst, čím nanáša balzam na dušu a vyčarováva úsmev. Príbeh je síce jednoduchý a priamočiary, avšak prináša oddych, ktorý si veľmi cením. K tomu pohár s nápojom podľa momentálnej chuti, hojdacie kreslo alebo sieť a ak aj sem tam zažmúrim oči, nie je to preto, že by som sa nudil, ale preto, lebo oddychujem. A s príbehom zo zámku Blandings sa oddychuje skutočne super.

33 12.07.2022

Veľmi ťažké čítanie, nie tak obsahom, ako formou a pritom Aldiss je spisovateľ, ktorý dokáže napísať zaujímavo aj cestovný poriadok. Lenže v prípade "Skleníka" mu to nevyšlo. Ak odhliadnem od faktu, že som si nedokázal (a to ani len trochu) vytvoriť akýkoľvek vzťah k niektorej postave (nazývať ich ľuďmi mi nejde popod nos), čo je teda poriadny prúser, tak je to ďalšia autorova kniha, ktorej chýba dej (nemusí byť extra, ale aspoň nejaký by mohol byť) a to je už mega prúser. Pritom nápad o matičke Zemi, ktorej obežnica sa rozhodne trochu si odskočiť, čo má vplyv na zmenu potravinového reťazca, kedy sa človek prepadá z úlohy bezcitného predátora na korisť, tak nápad je naozaj originálny. Lenže spracovanie (možno aj preklad, ako to spomínajú iní) mi príde mierne infantilné a zamerané na mladších jedincov a to sa vo "vážnej" SF nenosí.

31 07.07.2022

Ani nekorunovaná kráľovná anglickej detektívky nenapísala vždy skvost a sem tam sa jej podarili aj pomerne priemerné príbehy s malým belgičanom. Je zaujímavé, že vydavateľ siahol po dvoch z nich a vydal ich v jednom zväzku. Ani jedna z detektívok ma nedokázala vtiahnuť a neprestať čítať, práve naopak, do čítania som sa musel nútiť a napriek skromnému stranovému rozsahu som knihu čítal pomerne dlho. Ako sa rád v budúcnosti vrátim k iným príbehom od Christie, tak tieto dva to nebudú.

21 07.07.2022

Knihu radím do top kníh, čo som prečítal. Výborné od prvej po poslednú stránku, hoci nie každému sa podarí nastaviť na autorove rozprávanie, chce to trochu času a hlavne dať príbehu šancu. A potom sa čitateľ dozvie, ako to bolo s povstaním (niečo som už počul, najmä bradatý vtip, kedy sa pýtali osemdesiatročného partizána, že prečo nebol na poslednom stretnutí a on povedal, že tých mladých už nepozná a tak sa s nimi nemá o čom porozprávať), ako s udávaním (nielen ľudí, ale aj tempa a zmyslu života), ako sa vlastne za komančov žilo a tým sa zdvíha rúško poodhaľujúce tajomstvo, prečo je to u nás na Slovensku tak, ako to je a prečo mnohí stále tvrdia, že za vlády mrzkej svoloče, bolo dobre - a pritom nebolo. Nebohému autorovi ďakujem, že túto knihu napísal a ja sa k nej určite vrátim - veľmi rád. Aby som si pripomenul, že dobre nebolo, ale znesiteľne teraz je.

26 03.07.2022

V horúcich dňoch sú príbehy Bertieho Woostera a jeho komorníka Jeevesa (no jeho, na začiatku príbehu dal výpoveď) príjemným osviežením. Síce je cítiť, že príbeh je napísaný pomerne dávno, no to nehmotné čosi, ktoré na čitateľa dýcha zo stránok prináša atmosféru starých čias a to sa mi na príbehoch pána Wodehouse páči. Priamočiarosť a naivita sú poplatné dobe vzniku, no o to viac sa mi pozdáva kontrast s dnešnou preplácanou dobou. Zabúdame relaxovať a pritom by sme relaxovať, hoci aj s Jeevesovými príbehmi, mali a to pomerne často.

25 29.06.2022

Ako z lásky - typický rukopis, opisy mesta Isola, inteligentný humor, malý počet strán a pritom je v knihe všetko - emócie, vášeň, práca policajtov, vtipné a aj vážne dialógy, náhodný prvok vedúci k riešeniu. Na to, že je príbeh pomerne bradatý (1962), tak mi prišiel úplne reálny a mohol by sa stať aj dnes, len s tým rozdielom, že zamindrákovaných vagabundov by nejaké podväzky už nerozhádzali. Salvatore alias Ed mi každým svojím krátkym krimi príbehom dokazuje, že vedel, čo robí a aj po rokoch stále dokáže zaujať súčasného čitateľa - nádherne nastavené zrkadlo dnešným prekombinovaným krimi románom.

30 25.06.2022

V horúcom lete roku meruprvého sa všeličo postávalo a to aj v Štiavnici, v ktorej kde kto mal pekne na rováši naloženého a ani sám najvyšší ich nemohol od nepráva odradiť. Ba pred jeho tvárou aj ľudský život kľudne obetovali, hlavne, že zlaťáky v kešeniach a mešcoch búchajúc o seba jemnučké a tak zradné cink-cink vydávali. No a mnohí tomuto zvuku podľahli a mnohí (hoci to bude virtuálne) aj podľahnú.

Bohorovná a bohumilá trojica sa v plnej sile na stránkach ôsmeho pokračovania objavila a moje čitateľské ja znovu potešila. Najmä prerod švárneho junáka, ktorým Jaroš býval, v tvrdého a zatrpknutého neznaboha, mi blaho skýtal, ako aj prekáranie Barbariča so Steinom, čo nemohlo byť o inom, než pnutím správnym medzi nimi, korenie do príbehu správne pridalo. Potešenie z príbehu hádam nemohlo byť väčšie, no predsa len objavnúcaša sa pastierka pávov to na najvyššiu úroveň pozdvihla. Juraj, super, len tak ďalej.

42 21.06.2022

Prikloním sa k tým, ktorí knihu ohodnotili ako priemernú a v rámci detektívneho žánru skôr podpriemernú krimi. Pani Agatha napísala veľa omnoho lepších kníh, pri ktorých som si čítanie užíval, tu som sa do čítania viac-menej nútil. Celkovo som mal skôr pocit, akoby písanie nebavilo ani samotnú Christie. Vyznenie príbehu je také nijaké a k žiadnej z postáv si nemožno (teda z môjho pohľadu) vytvoriť kladný vzťah. Takisto je malý belgičan v príbehu upozadený - čo by nebolo na škodu (túto schému A.Ch. použila viackrát) - objaví sa až za polovicou prečítaných stránok, ale ruku na srdce, mnoho z nás očakáva skorší a výraznejší nástup na pole vyšetrovania zločinu a určite viac razantnejších prejavov detektívovej dômyselnosti. Tak, ako sa k viacerým príbehom s fúzatým a plešatým detektívom rád vrátim, tak tento to rozhodne nebude.

Niekedy človeka chytí tak silná nostalgia, že siahne aj po knihe z detstva, hoci vie, že príbeh videný detskými očami, ktorý mu/jej učaroval, sa prečítaním v dospelosti nevyhne rozčarovaniu - lenže to vábenie je tak mocné. Rozumiem mnohým, ktorí takémuto vábeniu podľahnú, hoci vedia, že to už nebude ono. Mať tak desať rokov je to určite za plný počet, lenže mať o hodne viac, tak je to maximálne na tri hviezdičky. S nostalgiou v srdci a miernym rozčarovaním sa prikloním k trom poctivým päťcípim hviezdičkám. V každom prípade je pán Broszkiewicz výborným spisovateľom a začínajúci čitateľ s ním určite objaví krásu sci-fi žánru.

24 12.06.2022

Súhlasím s komentármi iných čitateľov, že kniha je lepšia než úvodný diel série "Detstvo na Korfu", v ktorom sme sa s rodinou Durrellových zoznámili. Mne pomery na ostrove a určite aj v celom grécku dosť pripomínali Slovensko môjho detstva - takisto sme sa túlali kade-tade a potom sme dostali doma vynadané, že sme sa neprišli najesť, ale že sme nikomu celý deň nechýbali, to rodičia nejako neriešili. Domov sme ťahali kadejakú háveď, mačky a psi boli všade a aj papagáje sa našli, o hydine a zajacoch nehovoriac, ku komu sme prišli, tak nám dal najesť a napiť, málokto mal zamknuté. Všetko mnou prežité korešpondovalo s opismi v knihe a mne sa vďaka tomu podaril návrat do čias, kedy sme nič neriešili, nestresovali sme sa a celkovo nám bolo dobre. Každé obdobie ľudského života má svoje čaro, no detstvo má svoje osobité miesto - pretože je najkratšie.

32 07.06.2022

Nebolo to zlé čítanie, no nebolo to ani veľmi dobré čítanie (ako som si u sira Arthura zvykol), bolo to skôr také rutinérske a pomerne vlažné čítanie, kde vyznenie jednotlivých poviedok na mňa pôsobilo sterilne. Áno, poviedky pochádzajú z neskoršieho spisovateľovho obdobia a tým to bude - chýba v nich nadšenie začínajúceho a neskôr vyzretého spisovateľa. Ako mnoho iných po ňom, aj sir Arthur skĺzol do rutiny a je to poznať, skrátka, už to nie je ono, no čítať sa to dá a nadnesene hodnotiť tiež. U mňa je to presne tak, hodnotím nezaslúženými štyrmi päťcípimi, hoci by stačili tri a to trojcípe.

26 04.06.2022

Podľa mňa to spisovateľský prúser nie je, ako to vidia ostatní čitatela. Z môjho pohľadu je to príma odpočinkové čítanie, kedy naši starí známi na čele s Johnom Perrym, pobavia čitateľské publikum nenáročným a tak trochu naivným príbehom o kolonizácii jednej planéty, ktorá kolonizovaná byť nemala. Takže o zápletku je postarané a, ruku na srdce, ak by sme sa s Johnom zoznámili v tomto príbehu, tak by sme ho postavili na roveň hrdinom Harryho Harrisona a všetci by boli spokojní. Sci-fi je super žáner, kde sa môže stať a odohrať takmer všetko a preto sú SF knihy také rozmanité. Takže popri "serióznych" ťukačov do kláves písacích strojov a klávesníc počítačov v rámci žánru tu máme aj "oddychových" pisateľov a "zábavných" tvorcov príbehov, kde smelo a bez hany možno zaradiť aj Johna Scalziho a jeho príbehy. Za mňa ok a určite sa so spisovateľovým dielom nevidím naposledy.

27 31.05.2022

Jedna z mojich najobľúbenejších kníh, ktorú som prečítal hádam aj dvadsaťkrát a napriek tomu si ju znova po xtý krát v budúcnosti prečítam s radosťou a s pôžitkom, ktoré mi príbehy malej Anne Shirley prinášali, a ktoré mi určite ešte úsmev na tvári a spokojnosť v duši prinesú. Jednoducho má príbeh všetko to, čo mi moje detské "ja" dookola hladká a hladkať bude. Očarujúce opisy života zo začiatku dvadsiateho storočia, žiale, bôle a radosti a k tomu Annina prostorekosť a výbušná povaha, a predsa ju nemožno nemať rád. Skrátka a dobre, príbehy sirôt majú niečo do seba - vedel to R. L. Stevenson aj Ch. Dickens a prišla na to tiež J. K. Rowling. Ak si potrebujem zlepšiť náladu, tak siroty a ich dobrodružné patálie mi ju vždy zaručene pozdvihnú.