Ivan F komentáře u knih

Na dlhé začiatky Kingoviek som navyknutý a budovanie príbehu ma bavilo viac, ako samotná akcia - toto skrátka Stephen vie a inak tomu nie je ani teraz. Nutno podotknúť, že pán spisovateľ mal v dobe písania knihy 74 rokov a pre istotu zopakujem, čo som písal už predtým: nemožno očakávať, že bude písať, ako keď mal o štvrť storočia menej, a tobôž už nie tak, keď fičal na alkohole a drogách. To, že opustil hororovú dráhu, to viem už dávno a asi ani jeho samotného horory už nebavia. A tak tu máme Billyho, čistý "thriller", ktorý si vzhľadom na autorov vek zaslúži čitateľské uznanie. Len tie kudrlinky v podobe viacerých odbočiek, ktorých bola prvá tretina Kingovej tvorby plná, tie mi bytostne chýbajú, hoci viem, že sa ich už nedočkám.

P.S. Potešilo ma cameo na hotel Pekná vyhliadka aj s obrazom znázorňujúcim pohyblivé bludisko tvorené z kríkov v podobe zvierat. Tí, čo čítali Žiarenie, vedia na čo Stephen odkazoval.

37 31.12.2022

Veľmi príjemné čítanie a zistenie, že autor mojej detskej lásky Alice Seleznevovej, vedel okrem skvelej literatúry pre deti napísať aj príbehy pre dospelých. Presne takým je Pavlyš - dospelý, zodpovedný a mysliaci na prírodu. Je zaujímavé zistiť, že už pred polstoročím autor bil na poplach, lebo videl, ako sa ľudstvo správa nezodpovedne voči planéte, ktorá je naším domovom. Takže, ďakujem Igor, som rád, že sme sa stretli aj v dospelom veku. Preto v poviedkach pre dospelých už nie je tá detská bezstarostnosť, ktorá bola tak typická v príbehoch pre deti - nemožno ju očakávať. Posolstvo je jasné - kam vstúpi ľudská noha, tam nemožno čakať takmer nič dobré, detstvo končí, následky nezodpovedného správania sa, sa budú riešiť po generácie.

25 27.12.2022

Netradične napísaný príbeh (z pohľadu páchateľa ich moc nie je), kde sa síce zločin stane v 87. obvode, no zároveň sa detektívom nedostáva žiadna práca. Pán Váhavý je jednoduchý chlapík z Horného Výplachu, k tomu ešte pod ťarchou matky a taká je aj detektívka - jednoduchá, nevýrazná, našťastie krátka. Osobne sa mi táto časť nepáčila a zaradenie do série 87čky je len kamuflujúcim prvkom. Ako sonda do mysle zločinca je to super, toto sa pánovi spisovateľovi podarilo, no zároveň to bolo nudné - asi ako učebnica.

Príbeh má pokračovanie v románe Brokovnica.

25 23.12.2022

Na rozdiel od iných autorových kníh s inými hlavnými postavami, mi bol novinár Jack McEvoy od začiatku protivný. Počas celej knihy som sa nedokázal zbaviť pocitu, že niekto tak odporne samoľúby, až priam slizký, môže byť literárnou postavou, ktorú stvoril Connelly - no je tomu tak, je autorom aj Jacka. Remeselne ako vždy super, príbeh má hlavu a pätu, napätie, spád a napriek tomu ma tento príbeh nezaujal. Nebolo to zlé, no nebolo to ani dobré, skrátka je to Conelly a zároveň nie je. Vnútorný rozpor ako vyšitý. Predpokladám, že ďalším knihám z tejto série sa vyhnem. Jednoducho, Bosch a Ballardová sú lepší - vo všetkom.

23 15.12.2022

Tak som sa prehupol do druhej polovice Pohlovej sextalógie o Heechee a musím, hoci nerád, skonštatovať, že štvrtý diel bol najslabším - obsahovo a pútavosťou zaostáva za svojimi predchodcami. Bude to asi tým, že my, reálni čitatelia sme neuveriteľne pomalý, zatiaľ čo vo virtuálnom priestore (za predpokladu, že by sme boli mŕtvi - tí, čo to čítali, vedia čo tým myslím), by prečítanie tejto knihy trvalo len zlomok reálneho času a tým pádom by sa kniha javila ako niečo "cool a wau". Lenže to by v realite musela mať kniha len jednu stranu, aby sa to rozťahané takmer nič, scvrklo a zhustlo, aby sa "kúl & vau" efekt dostavil. No nič, hádam to pri piatom pokračovaní bude lepšie. Napriek všetkému negatívnemu musím uznať, že pán Frederick písať vedel a mňa aj natiahnutá nuda menom "Anály Heechee" celkom bavila.

20 11.12.2022

Piaty príbeh s Hieronymusom ma zatiaľ potešil najviac, od prvej stránky po poslednú. Začiatok pomyselného "kufrového tanga" aj s diváckou kulisou mi moje škodoradostné ja úplne pohladil a potom to už šlo raz-naraz. Je zaujímavé dočítať sa, že aj drsný frajer s policajným odznakom dokáže chovať city k jednej, tak trochu mrche ženskej, a to po mnoho rokov. No a pánovi Connellymu kvitujem, že nemá so ženami problém, jednu obsadil do šéfovskej pozície a k tomu je pekelne chytrá - taká výborná kombinácia. Čitateľská spokojnosť, čo viac si priať.

26 11.12.2022

Poctivo si kupujem každú novú Johnovu knihu a stále čakám, že pán Grisham ešte napíše skutočne dobrú knihu. Čakám a dúfam, no zatiaľ márne. Aj tento jeho literárny počin je, z môjho pohľadu, len priemerným príbehom, ktorému chýba všetko to, čo robí knihu vybočujúcou zo šedi iných kníh, ktorých sú kníhkupectvá plné. Sooley, hlavná postava príbehu, sa stal legendou (hoci fiktívnou), no Grishamova legenda (reálna) je trvalo podkopávaná Grishamom samým. Škoda, pretože potenciál má kniha skutočne veľký, no emócie, ktoré mohli byť, tak sa vďaka spisovateľovmu strohému, takmer stenografickému štýlu a najmä krátkym vetám, nedajú vyvolať, je to celé studené.

25 02.12.2022

Nemôžem si pomôcť, ale toto nie je moc dobrá detektívka. Je to také strohé čítanie, napätie v knihe úplne chýba, páchateľa sa dá pri pozornom čítaní nájsť pomerne ľahko, uvedenie do deja chabé - tušenie pani Oliverovej je, mierne povedané, úsmevné. V porovnaní s inými detektívkami pani Christie je táto taká bez poriadnej farby, chuti a zápachu. Nie je to zlé, no nie je to ono. Nuž, pani Agatha si vybrala slabšiu dekádu, pretože od knihy "Posledný víkend" až po túto, ani jedna nepatrí medzi to najlepšie, čo napísala.

24 30.11.2022

Tak som si osemdesiat rokov po udalostiach, ktoré sa do našich dejím zapísali výrazným písmom, nasypal popol na hlavu a dohnal jeden z mojich najväčších čitateľských restov a prečítal som si knihu o operácii Anthropoid. Keďže je to moja prvá kniha na danú tému, neviem ju porovnať s ostatnými, no trúfam si už teraz povedať, že určite existuje lepšie spracovanie. Autorov jazyk je totiž pomerne prostý a mnoho viet končí slovom "nevím" - to bolo skutočne iritujúce. Takisto som sa nevedel stotožniť s tým, že mnoho spomienok a výpovedí nie je konkrétne označených, ale sú uvedené ako monológ, spomienky a podobne, takže som sa časom úplne stratil a hľadať spätne kto je kto bolo niekedy nemožné, lebo meno nebolo v rámci kapitoly uvedené. Napriek týmto nedostatkom, ktoré kniha z môjho pohľadu má, oceňujem prácu autora, ktorú vynaložil, a najmä to, že si autor rýpol do Beneša, to bolo skutočne fajn. Mám v pláne si v budúcnosti prečítať knihy od Andrejsa a Bineta, potom porovnám s Ivanovovým dielom a možno zmením hodnotenie. Tentoraz sú to poctivé štyri červené.

26 24.11.2022

Aj rodokaps dokáže prekvapiť. Ako názov článku (recenzie) by sa to úplne hodilo a stručne povedané (napísané), príbeh a najmä nápad ma skutočne milo prekvapil. Veľmi dobre sa príbeh čítal, v podstate nemá dej hluché miesta (hoci niektorí to tak určite nevidia) a čo sa týka potenciálu, nuž uvidím, pretože si určite prečítam aj pokračovanie. Som skutočne zvedavý, kam to autor posunie, pretože priestor a potenciál má myšlienka ľudského úľu obrovský. Za mňa veľmi príjemné sci-fi prekvapenie v roku 2022, hoci knižka vyšla už v roku 1990. Lenže vtedy som neochvejne tvrdil, že v sérii rodokapsov vychádzajú lem samé sprostosti. Dnes som sa presvedčil, že som našiel výnimku.

24 24.11.2022

Príbeh - Vražedne dokonalý
Kresba - Vražedne dokonalá
Dojem - Vražedne dokonalý

Josie Schuller - VRAŽEDNE DOKONALÁ

21 17.11.2022

Limonádové čítanie, na ktoré som sa nechal nalákať, nakoľko som o ňom počul samé chvály typu: "Nie je to žiadna romantika ani červená knižnica, hoci sa tam z obojeho niečo nájde. Uvidíš, bude ťa to baviť". Bavilo by ma to viac, ak by to bolo kratšie, a ak by boli pasáže venované výstavbe sochy Krista dlhšie. Ako celok je to neuveriteľné, preto by som to označil ako rozprávku pre dospelých so silnou potrebou poláskania duše čitateľa/ky. Z niektorých romantických častí som mal dojem, že ak stlačím stránky knihy, tak mi zostanú prsty zalepené od salka, tak boli presladené. Možnože je v dnešnej dobe takýchto kníh potreba, aby nám pohladili to jemné v nás, no stačilo by (teda pre mňa určite) držať sa známeho porekadla, že menej býva niekedy viac. Ako plus hodnotím to, že kniha podnietila moju zvedavosť a vyhľadal som si informácie o hore Corcovado, vláčiku voziaceho turistov, výstavbu samotnej sochy atď. Priznám sa, že to ma bavilo viac, ako príbeh prvej zo siedmych sestier.

20 17.11.2022

Smrť Jánošíkova - a moja smrť v rámci povinného čítania. Teda kedysi dávno, dnes som si túto epicko - lyrickú báseň prečítal dobrovoľne a bez ujmy. Ťažko sa mi hodnotia básne, nie som ich fanúšik a nie vždy rozumiem, čo vlastne chcel autor ich napísaním odovzdať čitateľovi. Tieto pocity som mal aj pri čítaní druhej najznámejšej Bottovej básne (prvá je jednoznačne krásna a sladkobôľna báseň Žltá ľalia) o Jurajovom zlapaní, odsúdení a poprave, pretože niektoré pasáže básne do nej akoby nepatrili. Naopak, niektoré časti sú vyslovene dušu hladiace a plné citu. Báseň chápem ako výpoveď pocitov Slovákov v 19stom storočí a rozširujem si tak obraz o tom, ako to vtedy bolo. Aj báseň je historickým prameňom.

Zaujímavý nápad, vydať zbierku poviedok na tému, ktorú spájajú dva rovnobežné kusy ocele - povedal som si, keď som našiel túto knihu. Vzápätí som si ju kúpil a ako priaznivec cestovania vlakom som sa na jej obsah tešil. No a ako pri každej zbierke poviedok, aj tu sa nachádza zmes nevyvážených kusov a nejaká vyslovene nad všetkými vyčnievajúca poviedka tu nie je, zato priemerných je tu väčšina. Najslabším príspevkom je Můra v lampě, najlepšie napísaná je poviedka Návrat domov (skutočne pekný jazyk a príjemná poetika), nadpriemerné sú Pod pohľadom mŕtvych očí, Šeptáno do tmy. Poviedku, ktorú si najviac zapamätám je Vagón uprostred lesa (skutočne nadpriemerný kus), veľmi sa mu kvalitou blíži aj Vozňovisko (lenže policajti tam rozprávajú ako dementi, čo z môjho pohľadu poviedke škodí, hoci je to urban žánrovka). Následne ma zaujali poviedky Rajecká Anča a Pod povrchom no a zvyšok je taký priemer - neurazí, nepoteší. V každom prípade som rád, že som si knihu prečítal, vlaky a veci s nimi spojené ma bavia - aj strašidelné poviedky.

25 11.11.2022

O raketách V2 (Vergeltungswaffe 2, slovensky zbraň odplaty) som niečo počul, ale dohromady nič nevedel. Po prečítaní Harrisovej knihy o nich viem len o málo viac (nakoniec to ani nebolo autorovým zámerom), zato príbeh zasadený do historických reálií mi celkom sedel, no nezapasoval mi do vkusu úplne presne. Pútavo pán Harris písať vie, o tom nie je žiadna pochybnosť, príbeh sa číta ľahko a svižne, no všetko je to také povrchné, nič v knihe nejde do hĺbky. Ako zoznámenie sa s príbehom rakety V2 a s ľuďmi zapojenými do jej vývoja a vývinu fajn žánrovka, no žiadna sláva. Príjemné, oddychové čítanie bez akýchkoľvek úvah o tom prečo, ako, kvôli čomu/komu, atď. ... nuž, ale taká má odpočinková literatúra byť.

24 08.11.2022

Kniha, po ktorej by som nesiahol, ak by ju niekto nezmieňoval ako super čítanie. Pre niekoho možno áno, pre mňa to bolo otravné a v podstate nudné a povrchné poukázanie na to, ako to v Rusku chodilo, chodí a bude chodiť. Za ďalšie, nedokázal som prečítať ruských klasikov kvôli ťažkopádnemu jazyku, ktorý je aj tu - nejdem porovnávať, nemám ako, lebo ma ruská literatúra neoslovila - a je to príšerné. Na to, aká je kniha krátka, tak som ju čítal pomerne dlho pretože štýl, dej, reč, opisy - toto všetko ma rozčuľovalo. Úplnú nechuť a aj pachuť vo mne vyvolala posledná scéna, kľudne si ju mohol autor odpustiť, stačí, že bez podobných vecí sa dnes už nenatáčajú ani filmy, či seriály. Obávam sa, že ak sa z toho stane štandard aj v literatúre, tak sme na priamej ceste do zatratenia.

23 05.11.2022

Prečítal som niekoľko sto kníh, ale takú nevtipnú kravinu ako je táto, to aby človek pohľadal. Autor sa snaží byť vtipný aj tam, kde pre vtip nie je miesto a jeho humor je v každom ohľade silený. Alebo mal autor vyslovene nízke IQ a svoje rozprávanie o Luciferovi Jonesovi je určené práve tým s nižšou inteligenciou. Ono to tak asi bude, lebo túto knihu mi požičal ("a nezabudni vrátiť", dodal) miestny vyškerenec, ktorého všetci volajú osemdesiatpäť (narážka na Votrelca 3, hoci u nás nikto nevie, aké IQ vlastne osemdesiatpäťka má) s tým, že knihu niekde našiel a lepšiu nečítal. Obálka knihy nie je špatná, celkom ma navnadila, no obsah, to je hrôza - teda pre mňa určite. Nedokázal som to prečítať vcelku, musel som mnohé preskakovať, ale dal som to až do konca. Dúfam, že ma kniha negatívne nepoznačila. Osemdesiatpäťke slúži ku cti, že číta, hoci brak. Musím mu darovať niečo hodnotnejšie, mám pomerne dosť komiksov zo série UKK, nech si chlapec rozšíri obzory.

20 01.11.2022

Sekera nepatrí medzi to najlepšie z 87-ho obvodu, ale rozhodne má prekvapivé zakončenie a to mňa, otrlého čitateľa nielen detektívok, len tak niečo na poli krimi žánru neprekvapí. Pán spisovateľ to uhral na jednotku, povodil ma za nos, aby mi ho na konci so smiechom pustil. Napísal som to už viac krát, ale rád to zopakujem znovu: netreba 400-500 strán textu (plného vaty alebo násilia), stačí ich mať okolo dvesto, no vojde sa tam všetko - samotný zločin, vyšetrovanie aj s odbočkami do slepých uličiek, skvelé dialógy, výborná pointa, dobré finále a aj humor. K tomu sa pridá pár viet opisujúcich veľkomesto, ďalších pár poodhaľuje súkromie partie pod vedením poručíka Byrnesa a je to. Príma jazda od začiatku do konca a hoci je to kniha o zločine, je to zábava.

25 31.10.2022

Nepamätám sa, žeby som niekedy rád čítal rozprávky, toto obdobie som preskočil a rovnými nohami skočil priamo do vôd (vlastne strán a textu, lenže slovo "vôd" znie tak pekne) dobrodružnej literatúry a zostal som jej po predlhé roky verný, až ju vystriedala sci-fi. Lenže sem-tam sa mi nejaká rozprávka dostane do rúk a prečítam si ju. Takže klasika zo Zlatého fondu SME bola pre mňa neznáma (ani pána spisovateľa som nepoznal) a po prečítaní sa môžem vyjadriť celkom pochvalne o napísanom rozprávaní, ktoré ani rozprávkou nie je, skôr takým rozprávaním s mravoučným zakončením.

20 31.10.2022

Je fajn zistiť, že aj pán Connelly ide s dobou a hoci sa v jeho knihách stále objavuje Hieronymus, tak hlavné husle už hrá Renée, no najmä, že v knihe sa odráža nespokojnosť ľudí s dobou covidou. Nielen v našich krajoch, ale aj za veľkou mlákou posledné dva-tri roky riadne zarezonovali a atmosféra knihy je preto ťaživá, neveselá, smutná a ... a bez vízie šťastnejších dní. Osobne sa mi páčili obe vyšetrované linky, ktoré sa v knihe vzájomne prepletajú, najmä to, že neboli prehnané a dávali zmysel. Podtrhnuté a spočítané, hoci Michael nevybočil zo svojej zaužívanej schémy, tak jeho najnovší príbeh má dej, spád, atmosféru, je komu fandiť, aj koho nenávidieť a tým pádom, narozdiel od preceňovaných pisálkov zo severu Európy, je autorom s dobrým rozhľadom, ľudským pohľadom a vybrúseným štýlom.

30 29.10.2022