Ivan F komentáře u knih

Kniha ležala niekoľko rokov na poličke a kľudne tam mohla zostať neprečítaná. Mám s ňou problém. Pramení z detstva, a dodnes som si neuvedomil, že keď sme šli na Moravu, tak sme šli do Žítkové. Neviem, načo ma tam mama zobrala so sebou, možno ma nemala kam dať. V každom prípade je to jedno. Len tá sviňa spomienka zostala a nie je príjemná. Teda, vtedy som to videl očami malého dieťaťa, možno byť starší, pozeral by som sa na to inak. Lenže väčší som nebol a tak mám spomienky také, aké sú. Pamätám si vláčik z Trenčianskej Teplej cez Vlársky priesmyk niekam, kde sme prestúpili na autobus. Potiaľto pohoda. Lenže autobus nás zaviedol niekam, kde som sa bál - domu, stareny, všetkého. Neviem, prečo tam mama potrebovala ísť, nejdem to zisťovať, v každom prípade mi privodila detskú traumu, ktorú si nosím dlhé roky so sebou. Spomienky postupne zapadli hlboko a boli dobre skryté. Lenže kniha na poličke čakala, až príde jej čas. Striasa ma už len pri pomyslení na ňu - vyniesla na svetlo kostlivca zo skrine. Mal tam zostať naveky. Knihu neviem objektívne ohodnotiť, dávam kompromis troch hviezd.

37 11.05.2023

Spracovanie knihy je prvotriedne, o tom nie je žiadna pochybnosť. Po prvom otvorení knihy a prelistovaním sa jej stranami na čitateľa dýchne poctivé remeslo. Človek sa vráti do sladkých a bezstarostných čias, kedy dobro a zlo malo málo odtieňov sivej. Lenže s príbehom je to horšie. Neočakával som ani Barbariča, ani Báthoryho, to nie, ale niekoho, kto by ma oslovil od začiatku. Dostal som Šarkana a nenašiel som si k nemu cestu, hoci začiatok za veľkou mlákou bol úplne skvelý. Lenže po príchode na rodnú hrudu ma jeho príbeh bavil o dosť menej. No čo už, nemám násť. Keďže nemám násť, očakávam niečo na vyššej úrovni, nie rutinu pre nenáročných čitateľov, aj oddychová literatúra má naviac a tým pádom aj pán Červenák. Toto dielo mu z môjho pohľadu moc nevyšlo. S prižmúrením oboch očí nad tým, že ide o úvodný diel hodnotím štyrmi hviezdičkami. Byť to však príbeh Barbariča alebo Báthoryho, aj dve by boli veľa.

28 08.05.2023

Mať násť, tak bez zaváhania vysolím knihe 5 päťcípych červených hviezdičiek. Lenže "násť" už dávno nemám a príbeh á-la Indiana Jones mi vylúdil na tvári potuteľné pousmiatie sa. Príbeh je pre kategóriu násťročných ako stvorený a tomu aj zodpovedá rozsah, slang, viac-menej čiernobiele charaktery jednotlivých postáv a hlavne dej. Sympatické mi bolo autorove zasadenie príbehu do minulosti v pre mňa exotickej krajine a to, že hlavný hrdina pochádzal od nás. Lenže kostrbatý sloh a to, že kniha evidentne neprešla jazykovou korektúrou, spolu s niekedy podivuhodným slovosledom, toto všetko ma pri čítaní rušilo. Takže, ak by mal autor dobrého editora, knihu celú napísal a vydal v angličtine, tak sme sa mohli dočkať niečoho omnoho lepšieho. Takto to vidím uviaznuté niekde na pol cesty.

23 04.05.2023

Príjemné čítanie Salvatoreho kníh je takmer vždy zaručené, pretože je to stará a pritom dobrá klasika. Lenže nie všetko má rovnakú úroveň a "Osemdesiat miliónov očí" patrí k tým slabším kúskom. Je to (ako takmer všetky prípady z 87čky) krimi jednohubka, ktorá obsahuje autorov typický humor, prináša ďalšie vyznanie tomu veľkému zlému mestu zo stránok jeho kníh. Lenže nedosahuje úrovne iných Salvatoreho kníh. Podtrhnuté a spočítané, aj po niekoľkých dekádach, čo som sa s detektívmi z Isoly stretol prvý krát, tak sa stále k ich príbehom rád vraciam. V záplave súčasných krvákov je to príma zmena.

24 30.04.2023

Kniha, ktorá mi po dlhom čase skutočne ulahodila, a to som jej približne päť rokov odolával, tak dlho stále neprečítaná na poličke v knižnici. Totiž, predtým som od Gaimana prečítal tri knihy a nesadli mi, celkový dojem z nich bol taký nijaký. Lenže kniha trpezlivo čakala, až príde jej čas a ja ... ja som jej čaru v podstate bez odporu podľahol. Celkovo mám z knihy dojem, akoby ju napísal niekto iný, než Gaiman alebo Gaiman napísal túto knihu a tie tri, ktoré som čítal predtým, napísal niekto iný. Ono je to v podstate fuk, pretože si ma príbeh Tieňa úplne podmanil - od prvej stánky po poslednú a už teraz sa teším na to, keď sa k jeho príbehu o niekoľko rokov opäť vrátim. Napriek tomu, že budem vedieť, do čoho idem, to bude stáť za to - pretože táto kniha je nefalšovaná road story. Skrátka a dobre, táto kniha je u mňa jednou z adeptiek na pomyselný súkromný piedestál výbornej literatúry, hoci je to fantasy. A ešte niečo, o dej v tejto knihe vôbec nejde, je len potrebnou kulisou na to, aby sme zistili, že americkí bohovia neexistujú, a že sú to naši bohovia európsky.

25 24.04.2023

Zaujímalo by ma, koľko zo svojho ja, vložil spisovateľ do románu. Pretože to, čo je v knihe, sa veľmi vymyká môjmu pohľadu na život, hoci sa príbeh odohráva v časoch, keď som už bol na svete. Slobodov štýl je zvláštny, pre mňa iritujúco-rozčuľujúci, no zároveň nútiaci ma čítať ďalej a byť pekne nas...tý. V každom prípade bol autor veľmi rozporuplná postava a som presvdčený, že ak by som ho stretol osobne, do piatich minút by vo mne vyvolal maniakálnu túžbu ho zniesť zo sveta - buď sekerou (ako psa v knihe) alebo zaviazať do vreca a hodiť ho do vody (ako v knihe mačence). No nič, nejdem sa ďalej rozpisovať, lebo cítim, ako mi stúpa tlak. V každom prípade som rád, že som si knihu prečítal.

23 21.04.2023

Ach, poviedky, poviedky. Niektoré úsmevné, niektoré staromilské, také a onaké, ale vo všeobecnosti nezáživné. To, že sa v nich nevyskytujú najznámejšie autorkine postavy považujem za plus, aspoň mala možnosť presvedčiť čitateľov, že to zvláda aj bez nich. Remeselne to na dobu svojho vzniku zvládla, ale celkovo sú zápletky poviedok chabé. Celkovo je to zbierka, ktorá stojí na tom alebo tej, ako ku šťastiu prišli a to je dosť málo. S prižmúrením oboch očí nad naivitou celej knihy môžem smelo vyhlásiť, že je to príma čítanie do vlaku alebo ku káve či čaju, inak by som musel hodnotiť ešte o hviezdičku menej. Knihu radím k tým, ku ktorým sa už nevrátim.

24 18.04.2023

Príjemné prekvapenie na pozadí skutočných historických udalostí, avšak na ohranú tému - čitateľ skrátka nemôže mať všetko. Prečo ohratú? Pretože všetko tu už niekoľkokrát bolo, teda rodinné tajomstvo, samozrejme, že sa o ňom niekto dozvie, ten niekto je ziskuchtivý, chlípny a surovec, k tomu sa pridá dohodnutý sobáš, nesmiem zabudnúť na klasický konflikt nespokojní sedliaci verzus mocibažní páni, atď. Všetko vymenované nie je výčitka, len konštatovanie. Veľmi by som sa čudoval, ak by nejaký autor po kvantách už napísaných kníh od iných spisovateľov prišiel s niečím novým, neotrepaným, stokrát prevareným a čo ja viem ešte akým, normálne by som ho/ju navrhol na zápis do knihy rekordov. Takže na základe všetkého spomenutého, je to príjemné čítanie, hoci spisovateľský kumšt tu dosť kríva. Ako oddychovka fajn, škoda nevyužitých možností, ktoré poskytovala vzbura, bolo to len tak okrajovo spomenuté. Zvyšok si už iný čitateľ/ka posúdi sám/a.

24 16.04.2023

Veľmi naivný príbeh poplatný dobe a krajine svojho vzniku. Čiže ruskí vedci, technici, konštruktéri a mnohí iní potrební na zostrojenie geoskafu, navrhli a zhotovili stroj, ktorý sa dokáže pozrieť matičke Zemi takrečeno pod sukňu. Nebolo by to však to pravé ruské, ak by neurobili prúser a potom sa vlastne obetovali pre ľudstvo (ešteže nie pre stranu a "rodinu"). Toľko k príbehu a teraz sa pozriem na kvalitu. Nie je to zlá kniha, to nie, no je veľmi plochá, charaktery ľudí nevýrazné, poznatky nielen o litosfére dávno prekonané a mohol by som písať ešte dlho o nedostatkoch. To si však kniha nezaslúži, a napriek mnohým negatívam je to slušne napísané dobrodružstvo a dobre sa príbeh číta. Len to ruské hrdinstvo, to mi tam nesedí. Na druhú stranu príbeh nekončí šťastne, ale priam fatálne a to mnohé negatíva vyvažuje.

23 14.04.2023

Komiks je žáner, nad ktorým mnohí ľudia (a čitateľov nevynímajúc) ohŕňajú nos. Dôvody sú rôzne, ale za seba môžem vyhlásiť, že aj klasika alebo detektívka alebo akýkoľvek iný žáner nevyhovie každému, pretože si to každý odôvodní sám za seba a pre seba. Tým sa kruh uzatvára a máme tak mnoho literárnych žánrov, medzi ktorými si komiks našiel svoje miesto. Osobne nie som fanúšik komiksových príbehov, pretože mi výtvarník ponúka svoju predstavu a tým pádom moja fantázia trpí, no na druhú stranu musím napísať, že aj medzi komiksmi sa nájde plno veľmi dobrých diel. Wolverine - Origin je jedno z nich. A tu je práve paradox - kresba sa mi páčila viac, než samotný príbeh. V každom prípade, aby som si rozšíril literárne obzory a orientoval sa pri diskusiách a rozhovoroch so skalnými fanúšikmi Marvelu, som rád, že som sa dozvedel, ako to bolo so "zrodením" Wolverina. Určite sa aj v budúcnosti s chuťou zoznámim tiež s osudmi iných postáv z Marvelovského univerza.

26 07.04.2023

Pán Connelly sa blíži k sedemdesiatke, no píše mu to, akoby mal o polovicu rokov menej. Už minule som spomínal, že je mi veľmi sympatické, že spolu s autorom starne aj jeho spisovateľský výtvor Harry Bosch. Krimi román Púštna hviezda je rovnako dobre čitateľný, ako jeho predchádzajúce detektívky z tejto série (páni, už je ich dvadsaťštyri) a nechýba mu nič, čo má dobré krimi mať: sympatické hlavné postavy, teda Harryho a Renée, dobrú zápletku, ťah na bránu, (ne)očakávané zvraty, žiadne hluché pasáže, atď. Za mňa veľká spokojnosť a už teraz sa teším na ďalšie stretnutie so starým, prefajčeným a džez milujúcim penzionovaným detektívom z Mesta anjelov.

33 04.04.2023

Nevidím to tak čierne, ako iní čitatelia, no zároveň musím dodať, že spisovateľ by nemal (hoci aj na nátlak fanúšikov) rozprávať to isté dvakrát. Takže "Príbeh Zoe" je fajn hoci (takmer) všetko už bolo povedané v knihe "Posledná kolónia". Tento istý postup zvolil aj Orson Scott Card (na ktorého v doslove Scalzi odkazuje) a napísal, podľa mňa, horšiu verziu príbehov Endera - akurát s tým rozdielom, že skalná základňa fanúšikov mu to zožrala z dôvodu "lebo Ender", čo je dosť málo. Tak ako píše užívateľka "Metla", nemám už ten správny vek (teda -násť) a ani správne pohlavie, aby som nad knihou žasol, no príbeh som si z pohľadu Zoe užil. Na to, že je Scalzi chlap, tak to napísal veľmi dobre a hlavne, neroztiahol to na päťsto strán, stačilo mu tristo. :-) Za mňa je to fajn séria a už teraz viem, že na piaty diel sa teším.

26 02.04.2023

Ako vždy, keď sa mi dostane do rúk kniha poviedok, tak si povzdychnem, pretože ich kvalita je nerovnomerná. Presne tak je to aj tu, a ja nemôžem hodnotiť plným počtom len preto, lebo to na písacom stroji naklepala Agatha Christie. Až na dve tri poviedky do týždňa maximálne dvoch zabudnem o čom boli a zostane mi len pocit, že kniha bola fajn oddychové čítanie. V podstate nič iné od poviedkových zbierok neočakávam, len dobrý pocit. Kniha tedy splnila svoj účel a ja sa niekedy v budúcnosti s tvorbou prvej dámy anglickej detektívky rád stretnem.

29 30.03.2023

Od autora som prečítal približne polovicu detektívok z 87ho obvodu a smelo môžem napísať, že "Panenka" je zatiaľ to najlepšie, čo sa mi dostalo pred oči. Už začiatok, kedy spisovateľ bez zábran a skutočne bez akýchkoľvek škrupúľ popisuje vraždu, ktorú vo vedľajšej izbe počúva dievčatko s panenkou v rukách, nuž tento začiatok mi postavil všetky chlpy na tele svojou surovosťou a priamočiarosťou opisu. Už dlho predlho sa mi nestalo, aby ma nejaká scéna takto dostala. Druhé, čo som pomerne zle znášal, bol ďalší útok na Stevea Carellu, toho autor nechal už toľkokrát zmlátiť a postreliť, že je to až neuveriteľné, že stále žije. Tentoraz z neho spravil takmer drogovo závislého jedinca. Neviem, či spisovateľovi táto postava nejakým spôsobom vadila, ako Poirot tete Agathe, ale vyzerá to tak. Podtrhnuté a spočítané - pre mňa jeden z naj Hunterových románov.

28 26.03.2023

Ján Markoš čitateľa prevedie úskaliami a nástrahami moderného sveta a po prečítaní knihy si čitateľ uvedomí, že musí kriticky myslieť a tým pádom sa aj zamyslieť nad obsahom toho čo prečítal. Takže odhalí, že ani autor nie je tak celkom nestranný a hoci ten uvádza desiatky príkladov, tak sa nevyhne podprahovému podsúvaniu niektorých informácií. Možno to znie ako logicky chybný argument, no je tomu tak a skúste ma presvedčiť o opaku. :-) Ako základný manuál je kniha super, avšak v mnohých jedincoch by vyvolala neskutočný odpor a možno aj nenávisť voči autorovi a ostatným ľuďom, ktorí by ju pochopili. Tí, čo ju nevedia pochopiť, lebo na to nemajú mentálnu kapacitu, to je ešte pomerne dobrá skupina. Horšie je to so skupinou ľudí, ktorí ju bez problémov pochopia, no informácie v nej zneužijú, tak ako to dlhé roky robia Fico, Blaha a spol.

27 23.03.2023

Keď sa tak obzriem za rozprávaním pána Jesenského, tak s hrôzou zisťujem, že sa za takmer deväťdesiat rokov (prvé vydanie je z roku 1938) od napísania Demokratov, veľmi v politike a na úradoch nezmenilo, len jazyk zhrubol. Ak by sme postavy knihy zamenili za reálnych regionálnych politikov, úradníkov a kultové postavičky, ktoré má každá obec, tak by sme knihu mohli považovať za súčasnú literatúru. Je priam neuveriteľné, ako sa všetko prvorepublikové opísané v Demokratoch hodí na dobu terajšiu, len pribudli reálie ako telefón, internet a tak podobne. Kniha je napísaná veľmi dobre a som rád, že som si ju prečítal. Môžem smelo vyhlásiť, že sa k nej ešte niekedy vrátim.

26 18.03.2023

Výborný román, tak trochu zvláštny, veľmi dobre napísaný. Pritom je to pomerne reálna vidina toho, čo možno ľudstvo stretne v nie príliš vzdialenej budúcnosti. Potom už bude neskoro čakať, až z lesa zaznie spev drozda.

Zimomriavky mi behajú po chrbte, keď si pomyslím, kam to všetko speje. Pretože vývin jazyka a jeho podoba, tak ako ho poznáme, sa pomaly, ale isto mení - stačí si zobrať do rúk knihy zo sedemdesiatych rokov minulého storočia a mnohé slová v nich sa už nepoužívajú, alebo zmenili zmysel. Nie, nie je to ešte ako v románe 1984, toho sa mi nedožijeme, ale niekoľko generácií po nás bude jazyk vyzerať inak - bude chudobnejší a "ideovo" čistejší. A potom možno prestane ľudstvo pomaly čítať a písať a, tak ako v Tevisovej katastrofickej vízii, sa pomaly presunie k svojmu koncu a matička Zem bude mať konečne pokoj. O druhej polovici 20teho storočia sa čoraz viac začína písať a hovoriť, ako o zlatom veku ľudstva. Som rád, že som sa vtedy narodil. S predstavou toho, čo asi príde o pol storočia alebo o storočie neskôr, som tomu rád o to viac.

42 13.03.2023

Na prvotinu veľmi vydarená kniha a štýl humoru, ktorý mi sadol. Pred rokmi sa ku mne dostal storočný starček a bolo to pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. Po dlhom čase sa zrazu zjavil pre mňa neznámy autor a ulahodil mi v podstate rovnako, len trošku inak. Príbeh zo súčasnosti, kedy čitateľ zistí, že aj v Nemecku sú vodcovia zločineckých skupín rovnako úboho inteligenčne vybavený dezoláti, ako u nás (česť výnimkám :-) ), má spád, šťavu, primeraný rozsah, aby nezačal nudiť a veľmi dobre sa číta. Knihu som si zaobstaral ako nahovorenú verziu cez Audiolibrix a prednes Mila Kráľa je skutočne veľmi dobrý. Čo dodať na záver? Slovami vedúceho kurzu Jošku Breitnera: "Predbiehame pomaly", teda nikam sa neponáhľajme, ale život si užívajme.

26 10.03.2023

Pamätám si, ako mi kniha kedysi dávno nesadla, pretože som čakal úroveň iných Dickových diel. Tá tu nie je ani na tretí krát, a zároveň mi je to po opätovnom prečítaní vysvetlením, prečo je to autorova najznámejšia a najčítanejšia kniha. Dickove schizofrenické vnímanie sveta, neuchopiteľnosť toho, čo je "realita" a čo nie je, to všetko je tu len v náznakoch a skalný priaznivec Philipových vízií si zúfa. Zato priemerný čitateľ (rozumej čitateľ, ktorý nie je priaznivec SF alebo len veľmi vlažný priaznivec) si chrochtá blahom, lebo v románe je všetko jasné a nič z P.K.Dickovho univerza tu nie je - teda je, ale v tak miernej dávke, že sa v príbehu dá bez problémov orientovať, čo je v iných spisovateľových knihách problém. Takže podčiarknuté a spočítané - knihu som si prečítal tretí krát a ... a je to Philip Dick, ale len priemerný. Našťastie napísal mnoho lepších kníh a už teraz sa na ne teším, hoci ich budem čítať opakovane.

29 05.03.2023

Špicbergy, Špicbergy, hm, tam som tiež nebol. :-) Ale raz sa tam dostanem a ak bude možnosť, tak aj na severný pól, nech to stojí, čo to stojí. Moje stretnutie s Iloninou reportážnou knihou dopadlo veľmi dobre, pretože som nečakal nič. Kedysi dávno som sa veľmi sklamal z mojej návštevy Chorvátska, bolo to hlboko pod očakávaním (bol som tam ešte raz po šestnástich rokoch od prvej návštevy, ale dojem ostal mínusový) a vtedy som si povedal: očakávaj málo a dostaneš viac. Ono to funguje a tento princíp uplatňujem takmer na všetko, a som v podstate spokojný človek. Takže Ilona ma knihou potešila a zároveň navnadila. Jediné, čo mi nešlo celkom popod nos je, že Špicbergy sú takisto jeden veľký bordel, tak ako celý svet je jeden chliev. No ale čo už, urbex a úpadok ľudských sídiel ma priťahuje a ja sa rád túlam, hoci závidím Verneovým súčasníkom, že mohli svet zažiť tak, ako my už nie.

26 03.03.2023