Hellrampage komentáře u knih

Na túto knihu som sa strašne tešil. Nie je tlustá, takže nevyžaduje veľa času na čítanie. Veľmi dávno som hral hru Stalker, ktorá čerpala podľa knihy, a tak som mal možnosť porovnávať. Herný Stalker mal hutnejšiu atmosféru, pretože mohol byť konzumentovi podaný obrazne a bol usadený do ukrainskej oblasti černobylskej elektrárne. V knihe sa nachádzame niekde v Severnej Amerike, takže si nemôžeme presne urobiť obraz, ako to tam vyzerá. Je jasné, že FPS musí byť akčné, no kniha akčná nie je. Ľudia tu bojujú len s "pascami", ktoré tu nechala mimozemská rasa pri ich "návšteve". Herný Stalker pracuje s výbuchom elektrárne, kde následne radiácia zmenila faunu a flóru podľa svojho gusta. V knihe sa mi páčili preklady na anomálie, no čitateľ zistil až po čase, čo robia. Ničmenej hlavná úloha Stalkerov zostala - hľadať artefakty. A o tom je aj celá kniha. Aby som zavŕšil všetky druhy umenia (ano, hry považujem za umenie), dám si ešte film od Tarkovského. 90%

1 10.02.2017

"V aute pustí Šiva rádio. Tlachy. To je jediné, co tihle DJ umí - tlachat a žvanit, jako by je jenom ten nekonečný proud sraček, které vypouštějí z huby, nějak odlišoval od sintelú. Jako Gangá, permanentní tok hoven. Jsi DJ, tak hraj muziku." - Šiva

McDonald mi moc neprišiel do chuti. Prvých sto strán som sa snažil sčítať a zžiť s postavami, pretože ich bolo veľa - každá postava mala iné poslanie (tu bola reportérka, tu poradca premiérky, tam gangster, či chytač sintelov, atď). Ďalších dvesto strán bolo veľmi dobrých, no škoda toho konca, ktorý stratil na sile a pre mňa bol predvídateľný (okrem smrtí niektorých postáv). Možno ma kniha až tak nevtiahla do deja aj preto, pretože sa odohrávala v Indii. Občas to príbehovo na mňa pôsobilo ako Indická telenovela, v ktorej sa neriešilo to hlavné, ale nejaké to mecheche medzi postavami, čo zdržovalo dej. Na druhú stranu tak postavy vyzneli skutočne a každá bola napísaná veľmi odlišne.

Páčilo sa mi, ako urobil McDonald alternatívny svet od nášho. Neutá, sintely,... ale nechcel by som v ňom žiť. :-)

1 10.02.2017

Keď som si pozrel výčet postáv, potešil som sa, že sa vrátil Kruppe, Iskaral, Vrč, paliči mostú na odpočinku a ďalšie známe mená. Hodnotím oveľa kladnejšie než Víchr smrti. Občas ma nebavili túlky Nimandera a línia Tiste Andii v Čiernom Korále. Ku koncu opäť padnú niektoré významné postavy, ktorých mi bolo ľúto a dočkáme sa niekoľkých nečakaných stretnutí ktoré ohromia, pobavia a aj potešia. Za mňa vydarený diel (pre niekoho možno pomalší).

1 27.01.2017

Krásna obálka knihy, na ktorej tróni Rhulad Sengar a s ktorým prichádzajú bojovať také legendy ako Karsa alebo Icarium, takže sa máte na čo tešiť (aj keď...). Už od Lovcú kostí som sa na tento stret tešil, no veľmi ma sklamal. Erikson ho naťahoval ako strunu, no ešte že nepraskla.

Na druhej strane Strach Sengar hľadá dušu Skabandariho, táto linka ma vôbec nebavila a ani postava Silchasa Zmara (brata Anomandera). Na druhej strane kapitoly s Oulanami na čele s Rudomaskom boli výborné. Vichr smrti považujem za horšiu oproti Lovcúm kostí.

1 27.01.2017

"Ticho! Ještě jedno slovo od kohokoliv, a sama se říznu. Budete dělat potíže a já si vrazím núž do ruky. Nebo do nohy. Nebo si možná odříznu bradavku. A vy neřádi s tím budete muset žít. Po zbytek života budete žít s tím, že jste byli takoví kreténi, že se kvúli vám Hellian zmrzačila".

Ta loď je plná Unťanú. Rozmazlených urozených štěňat. Podívejte se na ty jejich pitomé uniformy. Jediné skvrny, ktorý mají, jsou od racčích hoven, a to jenom proto, že si je racci pletou s mrtvými a nafouklými tuleni - Laskava


****************
Komentár píšem až po prečítaní Chromého boha a uležaní v hlave: Lovci kostí je kniha rozdelená na dve časti. Prvá sa venuje bitke v Y'Ghatan, kde sa stretne Tavore s Leomanom a druhá meste Malaz. Erikson sa opäť vrátil k starým známym postavám, takže kniha sa čítala veľmi dobre a z ohliadnutím späť sa toho v tejto časti stalo strašne veľa. Opäť sa tu stretneme so starými známymi - Karsa, Kalam, Rychlý Ben, Tavore, Icarium, Kvítko, Flaška, atď... a nová legenda je na svete - Lovci kostí. 90%

****************

"Přeruš dalhonský žalozpěv smrti a poznáš tisíc tisícú prokletých životú a tvá pokrevní linie bude prokletá navěky. Chlupaté stařeny ti ukradnou děti a děti tvých dětí a nasekají je a uvaří se zeleninou a hlízami a několika bliznami vzácného šafránu a dalhonští zaklínači s hadími podvazky budou líhat s tvou ženou a ona porodí jedovaté hady celé pokryté kudrnatými černými vlasy -" - seržant Balšám

"Budu jako pijavice, schovaný pod tvými šaty, toužící zahltit se tvou krví. Budu zubatý netopýr visící pod tvým vemenem, chlemtající tvé sladké výměšky. Budu moucha, ktorá ti vletí přímo do ucha, kde si zřídí nový domov s celou spíží za zády a na zavolání." - Iskaral Pust na Zášť

1 27.01.2017

"Chceš, abych ti vyzvrátila i večeři? Uďelám to, protože představa, že do sebe přijímáš to, co bylo původne ve mňe..." - "Tělesné funkce jsou úžasná, dokonce smyslná věc. Dokonce i pouhé vysmrkání je možným zdrojem extáze, jakmile jednou pochopíš jeho flegmatické kouzlo." - vrchní vyšetrovatelka Ruket

"Musíme se bavit o sexu? Z toho tématu začínám být nostalgický" - Tehol

"Hlavně tu pokliď. Je tu strašný nepořádek" - Tehol "Jestli si najdu čas." - Bugg

"Myslím, že jsem ještě na nikom neviděl tolik jizev. Co vlastně děláš ve volným čase, Buggu? Pereš se se vzteklýma kaktusama?" - Tehol

"Kalený meči, jen se snaž udržet naživu co nejdýl - třeba umřou námahou." - Korlo

"Rozhovor s tebou rozhodně stojí za víc než s tím naparujícím se hlupákem, jehož vznešenost pochází pouze z faktu, že se na svět vyplazil mezi nohama královny. - cisár Tiste Edur

*******************

Budem trošku kráčať proti vlnám nadšenia ostatných komentárov. Tento diel sa mi páčil zatiaľ asi najmenej. Erikson nám tu predstavuje úplne nový svet a rasu Tiste Edur a Ledeřanov. Obe národy majú svoje plusy a mínusy a obom budete držať palce a nebudete chcieť, aby sa tieto národy stretli vo vojne, kde páchne surová a nespútaná mágia a stratégia generálov ide mimo. Celá kniha je taká komornejšia oproti prvým štyrom dielom, príbeh tu rastie pozvolna a nedá mi nenapísať, že občas som zachytil vatu. Niekedy kniha nudí, no keď začne baviť, autor prejde k inej postave a vy sa zase musíte rozbehnúť, než vás to začne baviť. Z postáv tu budete poznať vlastne len Trulla Sengara, ostatných cca 80 postáv je zbrusu nových, takže človek si za jednu knihu k nim urobí len horko-ťažko vzťah. Dvojicu Tehol-Bugg by ste si obľúbili už po jednom rozhovore, Šurk-Ublala-Konývka je sympatická trojica, bratov Sengarovcov som mal rád čoraz menej, hlavne Rhulada a neskôr to, čo sa z neho stalo a keby som mal ako Boh rozhodnúť, ktorý národ (z týchto dvoch) by som vymazal zo sveta raz a navždy, nevedel by som. Na konci ma dostalo, ako ľahko a jednoducho vie Erikson zabiť svoje postavy, ktoré si hýčká celých 700 strán. Zaujala ma nová rasa démonov menom Kenyll´rah aj severný kmeň Džhekovia, o ktorých som sa toho ale dozvedel málo. Linka s Kaleným mečom bola naozaj osviežujúca a priviala do nového sveta starý známy pach. Bolo naozaj krásne sledovať ten rozdiel medzi temnotou Edurov a humorom Lederčanov. Je pre mňa veľkou úľavou, že sa Erikson v ďalšej knihe vráti do známeho sveta so známymi postavami, pretože tento kontinent som si až tak neobľúbil ako napr. Genabakis alebo Sedmiměstí.

*******************

Na kamenité pláži se muž podívá na zem a vidí jeden kámen, pak další a další. Žena se podívá na zem a vidí... kamení.

Trull se díval, jak jí po lících stéká déšť, jako by svět plakal místo ní.

"Tento válečník mi ukradl smrt. Nyní ji já ukradnu jemu." - Kenyll´rah Šeřík

Trull došel k jednomu balvanu a posadil se na něj. Dal hlavu do dlaní a rozplakal se. Démon se po nějaké době postavil vedle něj a položil mu na rameno těžkou tlapu.

1 27.01.2017

"Jsem Ashen-Shugar, Valheru. Zničím každého, kdo se pokusí vtrhnout do mého světa s nekalými úmysly."

Druhý diel Pugovho a Tomasovho dobrodružstva už nie je vôbec o nich. Pojednáva skôr o princovi Aruthovi a o celkovom probléme a tým je vojna, ktorá trvá už príliš dlho. Celá kniha je (ako som očakával už po dočítaní prvého dielu) temnejšia než prvý diel a to je veľmi dobré, no nedá mi povedať, že nie je dostatočne temná, aká by mohla určite byť. Každej jednej hlavnejšej postave autor dáva priestor, aký si právom zaslúži, no vyložene nevedie Pug alebo Tomas (ktorí by mali hviezdiť v hlavných úlohách), ktorých uvidíte v knihe len zriedkavo (okrem konca). Konečný vývoj na konci knihy Puga a Tomasa bol vyložene naivný, oplývajúcimi značným množstvom klišé a predvídavosti, no bola zábava ho sledovať, pretože bol ich prerod taký iný (nechcite, aby som vám ho vykecal), no v zásade je to kniha pre násťročných, takže, ako som napísal už pri prvej knihe, mladšie ročníky budú slintať, tí starší... veď viete.

Je veľmi dobré, že kniha nestojí na jednom bode ale z ničoho nič prejde rok alebo 4 roky a vy sa pomaly dozvedáte, čo sa vo svete udialo nového (to mi napríklad u Flewelling chýbalo, pretože ona opisovala každý Boží deň). Začiatok knihy ma bavil tak napoli, vojenské porady vôbec, keďže im chýbala nejaká väčšia taktika a len riešili či pošlú na nepriateľskú armádu vojská zo Západu alebo Východu, Pugov výcvik a jeho putovanie Kelewanom ma veľmi bavilo, Tomasova premena už menej a koniec (výstup v koloseu a celý popis od bojov až po výčet živlov nemal chybu, autor chcel asi prirovnať hry a ľud, ktorý sa baví násilím práve k Rímu, ktorý aj padol, no keby vtedy mali rimania takého múdreho mága z inej planéty ako Tsuranuanni, asi by Rím "žil" dodnes) bol konečne epickejší a konečne Macros odhalil svoju pravú tvár (aj keď vyvstalo x-krát toľko ďalších otázok). Škoda len, že ma to nejako nepostavilo zo stoličky, a tak som nefandil žiadnemu protagonistovi, keďže som vedel, že to je len rozprávka. Od prvého a druhého dielu som čakal viac, no keďže sa to tak dobre číta, musím dať nadpriemerné hodnotenie. Dúfam, že ešte v ďalších dvoch knihách Puga s Tomasom stretnem, pretože konečne sa z nich stal niekto, o kom by sa dali písať básne.

"Je jich jako vší v žebrákových vousech" - Jimmy Ručka

1 23.01.2017

Královna věštců je vyvrcholením trilógie o Tamir Velikej, ktorá si právom zaslúži tento titul. Oproti dvom predchádzajúcim častiam je posledná časť značne lepšia a konečne sa vyvrcholia konflikty medzi Tamír a Korinom a uzavrie sa teda aj celá séria - koniec bol dojímavý (hlavne s Korinom), keďže sa čitateľ definitívne lúči so svojimi hrdinami, ktorých som videl hlavne v Tamír, Ki a Arkonielovi. Veľmi zaujímavá bola časť so šamanom horských ľudí Mahtim, ktorý čaroval pomocou oo´lu a oživila tak klasickú schému plnú klišé. Ničmenej som rád, že som úspešne dokončil putovanie s Tamír a môžem sa vrhnúť na nejaký iný kúsok. 90%

"Chvíli na sebe zírali, pak se Ki otočil a vyhřměl z pokoje, namlouvaje si, že je to strategický ústup."

1 22.01.2017

Druhá časť trilógie o Tobinovi (už teda o Tamir) má konečne lepšie pasáže než prvý diel, ktorý pôsobil skôr ako taká veľká introdukcia. Aj keď je ešte prvá polovica knihy v podobe prvého dielu, kedy sa nič moc nedeje, od polovice začne byť dej dynamickejší, konečne sa dozvieme čo to o Atyionu a dokonca ho aj navštívime (som rád, že má Lynn rada mačky) a na rad neprídu len cvičné boje a duely ale aj skutočné bitky s Plenimarom. Veľmi ma potešila kapitola s Arkonielom, kedy testoval nové kúzlo s časopriestorom. Kniha dokáže dojať - aj keď autorka naťahuje príbeh ako sopeľ, (konečne) konečné stretnutia dokážu chytiť naozaj za srdce - aj keď bol priebeh a koniec celkom očakávatelný. Teraz už len prelúskať poslednú knihu, kde na nás autorka prichystala zaujímavé situácie.

1 22.01.2017

Dítě proroctví je prvý diel z trilógie, ktorý napísala americká spisovateľka Lynn Flewelling. Obálka sa mi vyložene hnusila. Než román je kniha skôr takým prológom, úvodom, takže od ďalších dvoch kníh očakávam väčší posun, viac akcie, napätia, atp. Autorka v knihe opisuje život Tobina, chlapca, ktorý ešte zo začiatku vôbec netuší, že sa v ňom skrýva dievča. Román sa číta dobre, no pre niekoho by pomalosť deja mohol byť mínus. Rozhodne som zvedavý na pokračovanie, ako sa príbeh ďalej vyvinie. 70%

"Tobin si připadal lehký, jako by se jeho tělo chystalo odlétnout ve větru jako chmýří pampelišky."

1 22.01.2017

Táákže. V tejto sci-fi poviedkovej zbierke od rôznych slovenských autorov máme celkovo 33 poviedok, či už krátkych alebo dlhých, lepších alebo horších, no v tomto prípade prevládajú tie horšie. Osobne sa mi najviac páčili poviedky "Porozprávam ti, stará mama", "Made /in/ moiselle", "Nádherné biele labute", "V sanatóriu", "Smetisko" a posledná sci-fi poviedka. Ostatné naozaj nestoja ani za prečítanie, je tu veľa brakových a nečitateľných poviedok, kedy mi robil problém niektoré poviedky aj dočítať. Kniha je z roku 1988, čo sa prejavilo aj na čitateľnosti knihy - možno aj vďaka autorom, ktorí túto zbierku zostavili. Nemám rád pomlčky pred a za priamou rečou, v slovenských knihách sa mi takýto štýl písania hnusil a tu som to mal v každej poviedke, takže výsledné hodnotenia sú také aké sú. Aj keď niektoré nápady sú veľmi dobré, nikdy nie sú dotiahnuté do úspešného konca a vám sa zdá, ako keby sa chceli opičiť po slávnych sci-fi klasikov. Musím hodnotiť veľmi nízko, pretože som nemal taký pôžitok z čítania, aby som dal aspoň priemerné hodnotenie.

1 22.01.2017

Aj keď Barker napísal hororový román Coldheart Canyon až v roku 2001, kniha má silnú atmosféru, ako keby ju písal v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Bola to moja prvá kniha od Barkera a môžem napísať, že autor sa čitateľa snaží už od začiatku šokovať - a celá jeho kniha tak pôsobí. Rozhodne si neberie žiadne servítky, kniha je plná sexuálnych, násilných, či iných nechutných scén. Celý príbeh sa točí okolo tzn. "Továrne na sny" menom Coldheart Canyon, kde sa po nešťastnej operácii odoberie hlavný hrdiny knihy - Todd Pickett a zažije tam zvláštne veci. Príbeh je pekne stupňovaný a na rozdiel od Kinga, ktorý šetrí takýmito rôznymi zvrátenými scénkami a necháva si všetko na koniec, Barker je iný - topí čitateľa v nechutnostiach a čitateľ chce pravdaže viac. Naozaj by ma niektoré násilnosti alebo nechutnosti ani v najhoršej nočnej more nenapadli - v tomto je Barker pred Kingom. Obálka knihy, aj keď sa mi osobne nepáčila, dodávala knihe väčšiu atmosféru hollywoodskeho sveta. Okrem toho sa mi aj páčilo, čo o knihe napísali taký King alebo Tarantino.

Quamquam in fundis inferiorum sumus, oculos angelorum tenebimus. (Ačkoli jsme v ůtrobách pekla, můžeme mít oči andělů.)

,Myslíte si, že psi nepřijdou do nebe? Říkám vám, že tam budou dlouho před námi.´

1 22.01.2017

Prvá moja kniha od Knaaka a prvá moja kniha v knižnici, ktorú som si sám, za vlastné peniaze kúpil, takže nemôžem hodnotiť inak než plným počtom - kúpená dokonca z českého obchodu. Hru Diablo II som hral, prešiel, takže svet Diabla mám rád, aj keď s pribúdajúcim časom a prečítanými knihami by som jej už dnes plný počet nedal.

1 21.01.2017

"Pojďme si povídat. Jen vy a já. Pojďme si povídat o strachu."

Táákže. Na paškál som si zobral Kingovú poviedkovú zbierku, ktorá číta 19 hororových poviedok a jednu nehororovú. Zo začiatku sa kniha rozbieha, nevidíme tu žiadne skvosty, no od Šroťáka to začne byť zaujímavé a posledné tri poviedky sú zase taký dojazd o ničom. Najviac sa mi páčila poviedka "Šroťák"(100%), ďalej to boli "Bojiště"(90%), "Římsa"(90%) a "Poslední příčka žebříku"(90%), nasledujú "Noční směna"(80%), "Kostlivec"(80%), "Šedá hmota"(80%), "Náklaďáky"(80%), "Mrtví se někdy vracejí"(80%) a "Děti kukuřice"(80%), ešte sa mi páčili poviedky "Nekuřáci, a. s."(70%) a "Já vím, co potřebuješ"(70%). Ďalšie poviedky boli ľahký nadpriemer, priemer alebo ľahký podpriemer a tie, ktoré ma sklamali alebo mi nič nedali a nepovedali sú nasledujúce: "Jsem brána"(30%), "Noční příboj"(20%), "Muž, který miloval květiny"(20%) a "Žena v pokoji"(brak), ktorá sa ani nedá považovať za horor.

King sa tu veľmi venuje strachu, nechá vás veľakrát ukonejšiť pohodou a bezpečím, aby vás v ďalších riadkoch naplnil úzkosťou a strachom, ktorý sa vám bude vpíjať do kože ako ten najlepší piják na tuš, ktorý by ste väčšinou našli na poslednej strane starého komunistického zošita pre základné školy. Kingova predmluva sa mi páčila viac než niektoré jeho poviedky, on jednoducho vie písať, narodil sa pre to, aby nám, jednoduchým čitateľom, ktorí sa chcú zabaviť a niečo zmysluplné si prečítať (nie niektoré nudné braky, ktoré niektorí ľudia považujú za skvostné diela), ponúkol zážitok hodný ľudskej existencie - pre to máme predsa city, všakže. Dokážeme sa vcítiť do trápenia druhých ľudí. Takmer každá Kingová poviedka končí čiernohumorne s vystrihnutým koncom, takže autor chce a má rád aj sám, aby sme rozmýšlali, premieľali si v mozgu svoje pocity, ktoré sme po prečítaní dosiahli. Aj keď mi celkové hodnotenie po priemere vyšlo na 64%, tie horšie poviedky neboli zas až také dlhé, aby mi znepríjemnili život a čítanie, takže musím z celkového pocitového odhadu dať o jednu hviezdičku viac. Bol to dlhý a príjemný odpočinok pri krátkych hororových poviedkach, kedy som zistil o Kingovi, že nielenže vie písať tlusté tisícstranové knihy, on vie písať aj krátke a niekedy aj krásne poviedky.

"Kdyby sedm set opic tlouklo sedm set let do psacích strojů, jedna z nich by napsala Shakerspearovy sebraný spisy."

1 20.01.2017

Tak a je to. Dočítal som konečne posledný diel zo štyroch zo ságy, v ktorej ide o boj medzi Makuranom a Videssosom. Už názov knihy "Videssos v obležení" je jeden veľký spoiler, o čo v knihe ide. Priznám sa, autor obliehanie urobil naozaj nudné, pobavil som sa len pri niektorých pasážach, kedy sa museli videssosčania brániť vežiam. Celá kniha sa neuveritelne vliekla. Autora platia určite podľa počtu stránok, knihy vydáva už len rutinne - a je to vidieť. Nuda, nuda, shit, shit. Krucinál, dám tam nejaký poriadny zvrat, nejakú nečakanú situáciu, na konci knihy som sa cítil ako po ťažkom a veľmi dlhom maratóne v pozeraní telenoveli. Čo vám poviem - postavy sú ploché, jedna je ako druhá (jediné postavy, ktoré sa mi páčili boli eunuch Kameas a Maniakes), príbeh je veľmi predvídateľný, boje sú nezáživné a mágovia nudní. Očakávanie bolo veľké a sklamanie je ešte väčšie. Poviem to takto: svet sa po týchto štyroch knihách (čo je zhruba 1600 strán) vôbec nezmenil. Ako vidíte mapu na začiatku prvého dielu, taká je aj na konci. Ďakujem Harry, ale od teba už viac nič čítať nechcem - hlavne nie zo sveta Videssosu a Makuranu... stačilo.

Dnes som išiel zo školy trolejbusom a vedľa mňa sa rozprávali dvaja študenti o škole a jeden z nich mal akosi vyššie položený hlas - spočiatku som si myslel, že sa jedná o ženu, takže si môžete domyslieť, aký má problém (z jeho hlasu mi bolo naozaj zle), takže som si záverečné pasáže s "eunuchami" mohol živo (sluchovo) predstaviť (z čoho mi bolo ešte horšie). Ouch...

"Oni chtěli udělat eunucha z tebe, ale místo toho ti vyřízli mozek, protože byl menší." - dvaja obchodníci v hádke.

Cítil se jako ekumenický patriarcha, který musí vysvětlit nějaký těźko pochopitelný teologický problém opilému sedlákovi, kterého nezajímá teologie a hlavně je právě zaneprázdněn tím, že si močí na boty.

1 20.01.2017

Nie každému môže sadnúť Harryho štýl. Píše presne ako z knížky pre spisovateľov - dodržuje kapitolové rozsahy v počtu tridsiatich strán a ide podľa zaužívanej šablóny (rozprávanie cez jedného hrdinu, kniha musí mať rozsah presne 400 strán,...). V tretej časti sa znovu vraciame k Abivardovi a jeho légii, pretože Sharbaraz, nech jeho Veličenstvo zhnije v stoke mesta Mashiz a dlho vládne prítomným kanálovým krysám, žabám a hmyzu, dal Abivardovi vyššiu moc (blá, blá, blá). Text je väčšinou vystavený radiačnému žiareniu "vaty", pretože autor vysvetľuje stále dookola to, čo čitateľ už dávno vie - jednotlivé časti by mohli pracovať samostatne bez toho, aby čitateľ poznal predchádzajúce časti. Štyri hviezdičky som dal aj preto, pretože autor dal väčší priestor (no väčší je zlé slovo, celá kniha je o tom) bojom jednotlivých armád Makuranu a Videssosu. Konečne(!), konečne som sa dočkal väčšej strategickej časti, kedy sa armáda neskladá len z jazdy a nerúbe do seba bez väčšej taktiky. V jedej časti textu to autor aj sám napísal: "dvě velké skupiny mužů do sebe mlátili navzájem a čekaly, kdo vydrží déle." Konečne autor (a koniec koncov aj Abivard s Maniakesom) zašiel do hĺbky a začal používať aj pechotu a taktické obchvaty a manévre. Boje si človek viac užil. Od začiatku do konca (do konca štvrtej knihy) som držal palce Maniakesovi, nech toho samochválneho Velekráľa a jeho poskoka pribije k milníku, snáď sa dočkám v poslednej štvrtej časti. A Tsikasa ani nekomentujem - ten to má v hlavepomýleného viac než režisér Uwe Boll, ktorý sa snaží urobiť z hier filmové, Áčkové a celovečerné trháky, na ktoré sa bude spomínať minimálne dve generácie.

Musím tu dať prirovnanie z knihy, ktoré v súčastnosti vyznie lepšie ako vtip o violistoch: "Cvrčci cvrkali a připomínali hráče na violu, kteří neznají noty ani stupnice a mají na nástroji jen jednu strunu."

1 20.01.2017

(Pozor, možný SPOILER!) Dlho som nechápal nad zmyslom obálky ku knihe (keď už kladivo a kovadlina, tak dočerta tam nakreslite kladivo a kovadlinu!), potom som to nechal tak. Názov kladivo a kovadlina sa zas našiel až na konci knihy. Druhý diel zo série Bouřlivé věky ma sklamal. Aj keď sledujeme líniu mladého Maniakesa, je to zas len tá jedna línia. Na autorov štýl som si už zvykol v prvom dieli, takže kniha zostala naďalej rozťahaná, ako prvá časť. Najviac ma vytočilo, že autor nevedel prísť s niečim novým - rovnako ako v prvom dieli sa rieši uzurpátor, ktorý zosadil z trónu právoplatného vlastníka. Potom sa riešia také nepodstatné veci ako tehotenstvo, rôzne zrady, incesty, dane, ktoré sú rozťahané aj do viac ako šesťdesiatich strán - Aaaargh! Naozaj som chcel knihu odhodiť, tento pocit mi trval cca dve kapitoly, no vydržal som, dočítal som ju a keby autor zrýchlil tempo, pridal ďalšie línie a neukazoval príbeh len z pohľadu jednej osoby, nebolo by to na škodu. Kúziel sa tu už konečne dočkáte vo väčšom množstve, no nečakajte, že na seba mágovia budú hádzať firebally na každej strane. Zase ako v prvom dieli tu budú mágovia útočiť väčšinou z diaľky - rôzne kliadby a veštenie. Na konci konečne autor načrtol nejaký taktickejší boj, pretože čo bolo dovtedy, bol len útok/útek, žiadna stratégia. Som zvedavý na ďalšiu časť - ak autor nepridá viac bojov, menej predvídatelnejší dej a celkovú väčšiu dynamiku, budem naďalej uberať percentá. No uvidíme...

1 20.01.2017

... a žili šťastne až do smrti. Nie, teraz vážne. Křivé ostří nie je len o krivom ostrí, ktoré vyrobil Rhan, je to aj o jednej drogovo závislej princeznej, panošovi s príznačným menom Jeník, o skoro pol tucte sympatických trpaslíkov, ktorým sa nepáči pena na ľudskom pive, o dvoch veľmi tupých trolloch, ktorí tvorili veľmi dobrú odbočku od krvi nasiatej zeme, o krásne zmutovanej Trin a o jej úchylnom kamošovi Dotovi, o zákernom Glatovi a o ďalších zlých a dobrých hrdinoch. Príbeh je veľmi jednoduchý, hľadá sa stratená princezná a čitateľ dumá, kto ju mohol uniesť. V závere sa humor už skoro úplne vytratil a namiesto neho prišla vyvražďovačka (pani Smrť musela mať hostinu a takisto aj krkavci). Kniha sa veľmi dobre a veľmi ľahko číta. V jeden moment som sa "zobudil" vo vlaku a skoro zabudol vystúpiť, až tak ma kniha pohltila. Stredovek mne osobne veľmi vyhovuje a intriky v šľachtických kruhoch som taktiež mohol. Koniec je naozaj taký divný, rýchly a bude mi za hrdinami, ktorí prežili trochu smutno - až pokým nevyjde pokračovanie, btw, obrázky sa mi páčili... Kde bolo, tam bolo, za siedmymi horami,... 90%

"Hele, jestli mi pobliješ boty, tak tě kopnu do ksichtu tak, že ti zuby vyletěj z prdele!" - Hoger

1 19.01.2017

Děti ducha sú vyvrcholením Enderovej série, no možno sa ešte niekedy v budúcnosti dočkáme pokračovania (ak to pán Card ešte stihne). Autor zas a znovu, ako u Xenocidy, príliš filozofuje, vracia sa späť k starým myšlienkam a otázkam, vracia príbeh, ktorý už čitateľ prečítal (možno je to dobré pre toho, kto neprečítal celú sériu za sebou), a tak som musel zbytočne niekedy preskakovať nudné odstavce. V knihe sa znovu stretnete so silnými postavami, ktoré majú možno až moc prepracovanú psychiku a riešia stále sami sebe a ku komu čo cítia, dozviete sa, ako sa skončil dlhý život Endera a ostatných, menej podstatných, osôb.

Konečne som sa dočkal! Flotila dorazila a vyriešenie tohto hlavolamu mi prišlo na jednej strane logické, no na druhej trochu až moc sci-fi. Děti ducha obsahujú aj prímes fantasy žánru a je na vás, či ho nájdete a necháte sa ním uniesť. Každopádne je to najslabší diel série. Koniec je príliš očakávateľný a prihováral by som sa za úplne iný.

"Mým pevným úmyslem bylo žít věčně, takže cokoli menšího je zklamáním." - Jane
"Jsem zpocený chlap s kulatýma očima, který smrdí jako zdechlina vyprázdněného skunka, a ty jsi květina, která zvadne, jestli se okamžitě nepújdu osprchovat louhem a čpavkem." - Peter
"Život je sebevražedná mise. Celý život ti dochází palivo a když ti konečně dojde, natáhneš bačkory." - Jane

1 19.01.2017

Druhý diel Enderovského sveta, ktorý bol napísaný ako posledný, nie je len o Enderovi. Do popredia sa dostanú aj vedľajšie postavy, predovšetkým Valentina, Peter, Hyrum (len okrajovo) Dorabella a jej dcéra Alessandra(ktoré krásne a nenápadne vstúpia do hlavného deja), a ďalšie. Kniha sa veľmi dobre číta aj preto, lebo Card je veľmi skúsený spisovateľ. Nejaké nezrovnalosti ohľadne poslednej kapitoly z Enderovej hry vysvetlil na konci knihy. Nepáčilo sa mi, že autor začal skloňovať meno Valentiny, no v Enderovej hre mala stále meno - Valentine.

V knihe dej odsýpa pomaly, každá kapitola začína dopisom (elektronickým), čo sa mi veľmi páčilo. Mal som tak pocit, že postavy len nehrajú svoj part, ale aj žijú a bavia sa s ostatnými o veciach (filozofických). Ako som už napísal, dej ide vláčnym tempom, čo ale nevadí, pretože Card to napísal s umom a číta sa to fantasticky. Vôbec ma kniha nenudila, aj keď akcie tu moc nenájdete. Dej je skôr zameraný na vývoj postáv, filozofovanie, premýšlanie, či to je zlé, čo si myslí a tak. Ender to zas všetkým natrie a ukáže svoj talent. Klasika... :-)
... o tejto knihe by som mohol písať donekonečna, no nechce sa mi. Bude vám musieť postačiť taký malý výcuc... :-) 90%

"Už ti někdo někdy řekl, že když se usměješ, dokázal bys tím roztavit ocel?"
"To není dobrá vlastnost v kosmické lodi. Budu se usmívat míň." - Ender v rozhovore s Valentinou

1 19.01.2017