Hellrampage komentáře u knih

První tam, poslední ven - Motto Paličů mostů

"Mrtví prý nikdy nespí, zatímco živí nežijí." - rčení z chrámu mistra Kápě

"Když dojde na vypočítanou krutost, jsme stejní jako oni. Ale tohle je válka nervů, v níž nevyhraje nikdo." - Paran

*****Huge spoilers impact!*****
Aby som pravdu povedal, mňa dostal už začiatok knihy - úplný úvod o Jaghutskej matke a ešte smrteľných T´lan Imass - a práve na konci knihy si spätne uvedomíte a budete žasnúť. Hneď nato následoval ďalší minipríbeh (znova opakujem, že by sa dal rozviesť do minimálne ďalšej trilógie) o Kallorovi a jeho páde. Celých nasledujúcich 100-200 strán ide v nadupanom tempe a táto časť je IMHO dokonalá. V dvojke príbeh brzdila Felisín, tu ho bude trochu brzdiť Vrč a jeho karavana a večne nariekajúca Mhybe (aj keď oplatí sa vydržať až do konca). Najzaujímavešia postavička knihy sa napísať nedá, pretože je ich viac - Kruppe, Paran, Chmur ("Vojvoda. To jeho kladivo... prý je to jediná věc, která dokáže probudit Ohnici. Když s ním dost silně udeříš o zem, bohyně otevře oči. ňa pravdou je, že kdyby na to Chmur neměl dost síly, nenosil by ho."), Rychlý Ben, Stříbrná liška a hlavne nerozlučná dvojica - nekromant Korbal Špičák a warlock Bauchelain.

"Náš kapitán vykládá samý jednoduchý vtipy. Nakonec dopadnou s mlasknutím jako kravský lejno a smrděj stejně. - Stonny na Vrče.

"Chci, abyste měli čepelo ostrý, že byste se s nima mohli oholit" ** "Většina vašich vojáků jsou ženy, pane." - Vrč na svoju légiu

Hlavnou devízou knihy je bitka o Capustan. Autor zachádza v brutalite a brutálnych scénkach na pokiaľ (ne)možného - jeho triumfom sú Tenescowri: "Jak rolníci padali a kutáleli se po svahu z mrtvol, ženy skákaly na padlé muže, rvaly z nich šaty, obkročmo na ně sedaly a uprostřed krve, křiku a smrtelných křečí je znásilňovaly. A na kraji se na mrtvých a umírajících krmili jejich druhové."

Koniec knihy sa niesol v pochmúrnej nálade, bol som dojatý so vzťahu Toca s Tolarom a ešte viac zo smrti jednej významnej osobnosti knihy :´(. Pri druhom prečítaní už som vedel, čo ma čaká (pri prvom čítaní som bol v šoku - autor opísal smrť dôležitej postavy na 3 riadkoch...), no aj tak som bol smutný a celú knihu som v duchu kričal, nech sa to zmení - na Kallora som nadával ako pohan, zosielal som na neho najväčšie kliatby, škoda len, že v našom svete nie je mágia. Nikdy ma nezasiahla smrť nejakej knižnej postavy viac. Okrem toho padne veľa "menej" dôležitých postáv, koniec knihy sa nesie v znamení sita - "nejslabší, máte padáka". Paliči mostů, vzdávam vám hold, hlboko sa vám klaniam.

******************************

"Vzdálenost mezi nimi a tebou se již skrátila, Whiskeyjacku. Tví vojáci za tebou pújdou i do Propasti, pokud jim to rozkážeš. - Korlat

Odporúčam knihu čítať hneď po prvom diele, pretože na neho nadväzuje a neprináša veľa nových postáv. Konečne sa toho čitateľ veľa dozvie o fungovaní sveta, množstve starých rás a hlavne na dvere začne klopať najväčšie hrozba - Chromý bůh. Veľmi dobre sa mi čítala linka s Tocom, pani Závisťou a segulehmi. Už teraz sa teším na štvrtý diel a Karsu s jeho dreveným mečom.

"Královno snů. Takhle vyděšenýho jsem tě ještě nikdy neviděla, čaroději. Nejspíš z toho budu chcát kostky ledu." - Pazderka na Rychlého Bena.

"Ty, sapére, jsi bahno pod kamenem v potoce protékajícím ohradou s nemocnými prasaty." - Honec na Křováka.

Tento komentár som napísal pred skoro štyrmi rokmi (2013). Dodnes mám z príbehu zimomriavky a keby som mohol, hneď by som si celú ságu išiel prečítať. Keby sa knihy dali čítať vo forme drogy - len pichnúť do žily a máte celý príbeh v sebe. Alebo si už len stačí zmazať pamäť a užiť si Malaz ešte raz...

2 27.01.2017

"Hele, legendy se pořád předělávaj. Po pár stoletích už budou říkat: ,Za časů našich praotců se jednoho dne zjevil třicetimetrový útes neuvěřitelně kvalitního afgánského haše za osm bilionů dolarů, dštil oheň a hřímal: Chcípněte, eskymáčtí psi! a my jsme bojovali kostěnými oštěpy a na hlavu ho porazili.´"

Tož, mám za sebou dalšíu kúlovskú dickovku zo sveta drog, heráku, hašiše, mariášky a úplne supr dupr Smrti, kerou má už každý kúl človek, čéče. Som z teho úplne na srač*y wole, čtivé to bolo jako kebystesidali Herák a mariáš(ku) zároveň...

...ale teraz už vážne. Temný obraz bol pre mňa oveľa prehľadnejší a pútavejší (mimochodom, rozhovory postáv nemajú chybu :) než Ubik alebo Tři stigmata, čo sú knihy, ktoré som od Dicka (naozaj mu nechcem nadávať) zatiaľ prečítal. Čitateľ sa tu dostáva do hlavy Boba Arctora, ktorý je tajným agentom v rade drogových dealerov a má za úlohu chytiť "väčšiu rybu", no ako sám pomaly zisťuje, vyhnúť sa kontaktu s lákavou drogou S nie je jednoduché. Aj keď som stále očakával nejakú pointu alebo koniec s veľkým K (naozaj to nemyslím dvojzmyselne), nedočkal som sa, no Dick to vysvetlil na konci, že o pointu vôbec nejde. Ide o to... ale veď na to prídete aj sami... Naozaj si neviem predstaviť, ako niekto z tejto knihy mohol urobiť zmysluplný film - no podarilo sa a musím povedať, že po zhliadnutí filmu musím knihe dať plný počet... na záver poviem len, wow...

"Kdybych měl řídit tvoje auto, určitě bych zmáčknul nějakej špatnej knoflík a za chvíli by lítalo nad L.A. jako goodyearovská vzducholoď. Ještě by mě poslali hasit ze vzduchu ropný vrty boritanem."

2 24.01.2017

Clarkova poviedková zbierka o vesmíre, osídľovaní planét, ďalšom živote v nekonečnom vesmíre a rôznych odkazoch smerovaných do budúcnosti, ako by asi mohla vypadať budúcnosť ľudstva alebo čo sa asi stalo v minulosti, že nás to, možno, nakoplo a premenilo zo "zvierat" na inteligentné bytosti (kniha bola napísaná už v roku 1953). Najviac sa mi páčila poviedka "Na úsvitu věků" aj keď podobne dobrá bola aj "Mez odolnosti" a "Nemesis". Kniha má teda zdravé jadro, škoda len, že jej krajné poviedky neboli pre mňa až také zaujímavé. V tejto zbierke sa nachádza aj "Hlídka", vďaka ktorej vznikol román 2001: Vesmírna Odyssea. Let na Mesiac, ktorý bol v ´54 roku snom všetkých ľudí je dnes takmer "bežná" záležitosť (zachvíľu si budeme objednávať letenky na Mars za niekoľko miliónov :). Po celkovom výpočte, zrátaní a delení mi hodnotenie vyšlo na pekných 70%. :)

2 24.01.2017

(Uwaga – tutaj tam spoiľer - po drugé!) Posledná časť z prvej trilógie (u nás tetralógie) zo sveta Mikdemie skončila tak, ako skončila, no sám som sa do konca nehnal, pretože ma príbeh celkovo dosť nudil. Vedel som, že hrdinovia, ako ich podáva Feist sú nesmrteľní, a tak som sa nemusel báť ani o jedného z nich. Veľkú mieru pozornosti dostane opäť Jimmy (so svojím priateľom Locklearom, ktorý hrá zase prvé husle v ďalšom buď knižnom alebo skôr hernom deji - Betrayal at Krondor) a Arutha, aj keď Jimmy ku koncu ako postava úplne vybledol a stratil sa (rovnako ako Arutha). Línia s Pugom a Tomasom a ich sci-fi blúdení galaxiami ma nudila, aj keď tvorila kontrast napríklad k bitke o Amengar (tam som doslova vedel, ako to skončí, aj keď samotná bitka nebola popísaná zle). Koniec autor ako keby nezvládol, rýchlo ho skončil a zabalil do happyendu. Ničmenej, -násťroční budú v ráži. A BTW, ešte musím upozorniť na viac chýb v texte, ktoré na mňa pôsobili dosť rušivo.

"Nepodceňujme toho hlenožrouta. Určitě má něco za lubem." - Amos Trask

2 23.01.2017

(Uwaga - tutaj tam spoiľer) Začnem z ostra. Ak si naozaj nechcete skaziť zážitok z čítania, vôbec nečítajte anotáciu na zadnej obálke knihy, pretože prezrádza takmer polovicu príbehu (to jest tak 170 strán), ktorý sa po prečítaní anotácie stane nudným. Taktiež ma štvala nesmrteľnosť "dobrých" postáv. Aj keď atmosféra v tretej časti potemnela, nemôžem nenapísať, že napätie nejako vymizlo, pretože už dopredu viete, ako to asi skončí a, vďaka nesmrteľnosti postáv, v knihe nie sú žiadne väčšie zvraty, keďže vždy, keď je družina v ohrození, stane sa zázrak a niekto ju zachráni.

V tretej časti (originálne v druhej) znovu sledujeme púť Aruthu, ku ktorému sa pridá aj Pug, Jimmy Ručka (osobne túto postavu zlodeja považujem v knihe za najlepšiu), Meecham, Laurie, Martin a zopár nových postáv ako Dominik, a tak ďalej. Je to klasická fantasy knížka o porazení zla dobrom, takže nejaké intrigy medzi postavami naozaj nečakajte. Autor má vytýčené postavy dobra a zla a s nimi nehne ani doprava, ani doľava. Normálne som čakal, kedy už budú bojovať proti Murmandamusovi a oni celú knihu len hľadali jeden poondiaty trn a pritom si celej veľkej tlupy nevšimol ani jeden peklomor. Frodo by sa celému Murmandamusovi zasmial do tváre, keďže Sauron, ako zlo, pôsobil oveľa silnejším dojmom. Murmandamus mi pripadá ako taký naštvatý trpaslík, ktorého malé deti ťahajú za fúzy.

V knihe sa za tých 400 strán vlastne nič poriadne nestalo a pôsobí na mňa tak, že by vôbec nemusela byť. Aj tak sa kniha číta veľmi dobre a vlastne sama od seba, no už mi to začína pripadať ako keby autor začínal upadať do rutinného písania, podobne ako Harry Turtledove a jeho Bouřlivé věky. 70%

2 23.01.2017

"Otec říkával, že mezi podivným lidským podnikáním je válka rozhodně tím nejpodivnejším." - Arutha

Prvý diel Trhlinových válek približuje detstvo a dospievanie Puga, Tomasa, Carline, Rolanda a ďalších postáv, pričom do sveta Midkemie vtrhne vojsko z iného časopriestoru (vo svete Trhlinových válek sa jedná o sériu Sága o Impériu - úplne mi pripomínali Číňanov). Zatiaľ sa všetky postavy len rozmiestňujú po svete a putujú, no prvý diel by taký mal byť, pretože sa dozvedáme o mestách a krajine sveta Midkemie naozaj dosť. V tomto svete nájdete všetky klasické rasy - trpaslíkov, elfov, temných elfov, trollov, drakov atp., takže niekomu môže kniha prísť podobná s Tolkienom alebo ďalšími podobnými knihami (ja som si okrem Tolkiena spomenul ešte aj na Tobina od Flewelling, čo bolo podobne napísané). Autor píše trochu naivne (samozrejme, veď vidíme svet očami detí), no myslím si, že od toho upustí pri ďalších dieloch a uvítam aj trochu atmosférickej temnoty, ktorá mi tu chýbala (holt, som už asi zvyknutý na Eriksona). Mladšie ročníky budú slintať, tí starší... veď viete.

Pravdupovediac, začiatok knihy na hrade ma veľmi bavil. Prišlo cestovanie a to ma nebavilo, no a koniec ma bavil tak napoli. Kniha zo začiatku ide len a len s Pugom, no neskôr sa rozdelí a my môžeme nazrieť do hlavy aj Tomasovi, Rolandovi alebo Aruthovi. Myslel som si, že mágia bude rozpísaná oveľa detailnejšie a Pug sa niečomu na svojej púti aj naučí, keďže kniha má názov MÁG, očakával som väčší ohňostroj (rovnaký by som si mohol urobiť na Silvestra, doma na záhrade).

"Některá láska přichází jako vítr od moře, zatímco jiná vyrůstá pomalu ze semínka přátelství a laskavosti." - Tully

2 23.01.2017

Klasická a celkom dobrá sci-fi vyvražďovačka vo vesmírnom plavidle známom ako Nightflyer. Príbeh sa mi veľmi podobal na Clarkovej Vesmírnej odysee (čo sa akčnej časti týkalo), no Martin nič nevysvetľuje podobne nudne na začiatku ako Clarke, takže sa čitateľ môže hneď pustiť do tej najzaujímavejšej časti.

Deväť vedcov prišlo na loď Nightflyer, ktorej kapitánom lodi je záhadný Royd Eris, pátrať po legendárnych Volcrynoch, novej inteligentnej rase, ako si všetci myslia na začiatku. Zo začiatku toho ani vy nebudete veľa chápať, no na konci to pochopíte a boli by ste radi za viac textu, no kniha aj tak príjemne (v zmysle ukončenia a nasýtenie čitateľa) končí. Postavy sami o sebe neboli až tak sympatické - samozrejme, nájdeme tu každého v inej profesii - tu biológ, xenotechnik, tam vylepšený model alebo psionik / telepat (závan Dickovými dielami). Pre niekoho to môže byť horor, no pre mňa to bola zábava sledovať a tipovať, koho ďalšieho "to" sejme, pretože mi bolo jedno, ako posádka dopadne - viac ma zaujímala nová, temná rasa, ktorá si to pádila vesmírom strašne dlho.

2 22.01.2017

Takmer dokonalá kniha, povedal by som - má všetko, čo dobrá fantasy musí mať + niečo naviac: veľa rozdielnych a prepracovaných osobností (Logen, Glokta, Luthar, Ardee, Bayaz,...), veľmi svieže súboje, na ktoré sa budete tešiť, skupinku barbarov, v ktorej je každý jeden osobnosťou, trochu nesmelej romantiky, výborné dialógy, veľa smelého humoru, či dokonca niektoré veľmi smutné momenty + krásnu obálku knihy. Abercrombie (jeho meno si neviem za čerta zapamätať) píše veľmi dobre, jeho kniha odsýpa sama od seba, ani na jednej stránke som sa nenudil a celý čas som mal knihu pred očami - veľmi dobre, ľahko a vkusne opisuje, čo sa vo svete deje. Knihu si určite dám niekedy ešte raz, tak bola dobrá. Humor je svieži a veľakrát sa pri ňom zasmejete.

Jedinou chybičkou tejto inak skvelej knihy je to, že každý očakáva nejaký priamy príbeh, každý chce, aby sa už hrdinovia stretli a vydali sa za nejakým "vyšším" dobrodružstvom, ale zábava je už len sledovať ich voľné cesty, kam ich až dostanú a taktiež sledovať pocity jeden k druhému. Kniha je drsnejšia, temnejšia a väčšinou pravdivá, čo mám rád. Najväčšie plus patrí spomínanému opisu, kedy si všetky gestá hrdinov a scény živo predstavujete. Teším sa na druhý diel a som vážne zvedavý, kam sa naši hrdinovia dostanú. 90%

Musíte se naučit milovat v životě maličkosti, jako je horká koupel. Musíte milovat maličkosti, když nemáte nic jiného.
Byl samozřejmě zvyklý na to, že muži v jeho přítomnosti pláčou. Ale to jim nejdřív alespoň ukážu nástroje. - Sande dan Glokta

2 21.01.2017

Artúr Klárk je maník! A ešte k tomu jasnovidecký vizionár, ktorý síce predbehol dobu, no ktorý dnešný autor sci-fi nie je nadčasový? Možno za pár rokov borci v laboratóriach predčia Einsteina a my budeme čoskoro cestovať nadsvetelnou rýchosťou... alebo v čase. 2001 Vesmírna Odysea zachytáva let na Mesiac a následne k Jupiteru a Saturnu. Prvá časť knihy s opoľuďmi bola dokonalá, ďalšia s nálezom už spomínaného MAT-1 nudná, no keď začali podnikať cestu do hĺbky slnečnej sústavy, vtedy začal Clark vyťahovať karty. A že tam mal aj pár pekných es. Strach alebo beznádej dokáže Clark opísať na jednotku, je to pán spisovateľ, svoje remeslo ovláda profesionálne, no knižka má pár hluchších miest, kedy začne vysvetľovať nudné veci, ktoré ma nejako nezaujímali. No naopak, niekedy dokáže prinútiť čitateľa poriadne zamyslieť, pretože po prečítaní a hlavne pri čítaní Epilogu som mal v hlave množstvo vecí na prediskutovanie v duchu. V roku vydania to musela byť pecka, musela prevrátiť myslenie ako Fauxbourdón vo viachlasnej hudbe.

2 21.01.2017

Veľmi zaujímavá jednohubka na zamyslenie sa. Autor tu rozvíja myšlienku paralelných Zemí celkom zaujímavo. Zo začiatku ide o knihu ako každú inú, postupne budú prichádzať do obchodov večné predmety a vy si budete pokladať otázky, odkiaľ sa dočerta vzali a akú súvislosť majú s paralelnými svetmi. Od polovice knihy sa tempo pomaličky zvyšuje, autor prezrádza svoje myšlienky, vysvetľuje sa mnoho otázok a koniec je celkom akčne a logicko ukončený, zostal mi taký príjemný pocit, pretože som nepotreboval od autora už žiadne ďalšie vysvetlenia - knihu autor krásne ukončil, jednoducho. Obálka pôsobí zavádzajúco, keďže sa nikde v texte neobjavila basketbalová lopta, hlavní aktéri boli asi dvakrát starší, nechodilo sa po strechách metropolí budúcnosti, aj keď si myslím, že pán Simak v roku vydania knihy(1952) vystihol dnešnú atmosféru alebo aspoň budúcnosť, aj keď nebola daná do dnešného storočia a paralelná Zem pôsobí skôr ako prerastený Mesiac. Nuž čo - za taký drobný peniaz(3,30€) tá kniha za to stála. 70%

Kniha má hĺbku, to sa musí uznať. Najlepšie sa dá ta hĺbka predstaviť aj nasledujúcou vetou:
"Světy seřazené za sebou v řetězu, jeden za druhým."

2 20.01.2017

Ztracený trůn je prvý diel zo štvordielnej fantasy ságy, ktorý by svojou zdĺhavosťou mohol odradiť čitateľa, pretože je naozaj naťahovaný - celá kniha je prerozprávaná cez jednu osobu - Abivarda - ktorý väčšiu časť strávi na svojom panstve, rozprávajúc sa s ďalšími osobami či je to zlé alebo dobré, čo má spraviť, atp. Celá séria je zaradená do stredoveku, čo mne osobne vyhovuje najviac. Príbeh sa točí okolo ukradnutého trónu, kedy bude musieť zložitou cestou Abivard nájsť pravého Velekráľa a zosadiť z trónu preradného uzurpátora(Smerdis je naozaj smradľavé meno). Na mágiu sa dostane len okrajovo(aj keď myslím, že v ďalších knihách mágiu autor trochu rozvedie). Na boje sa taktiež dostane, aj keď v nie až tak veľkom množstve, akom by som chcel. Celkovo sa aj napriek zdĺhavosti kniha číta veľmi dobre, sám som sa vžil do stredovekých činností a tradícii, kedy ženy musia byť zamknuté v ženských komnatách, atp. Škoda len, že zákerného uzurpátora nie je vidieť, keďže celá kniha ide cez Abivarda, no dodáva to knihe nejaké to čaro príbehu. Na začiatku môžete zažiť jeden veľký kopanec, považoval som ho za dokonalý. Škoda, že(opäť), keďže je kniha prerozprávaná cez Abivarda, nie sú boje tak zažité a zo strategického a taktického hľadiska prázdne. Chyby, ktoré robili velitelia na bojisku, boli pre mňa ako ihla do oka, ale budiž(občas som si hovoril, že sú praví barbari práve Makurania, nie Nomádi...). Celkovo sa ale kniha príjemne čítala a tých 400 strán ubehlo celkom rýchlo.

2 20.01.2017

Chcem pokračovanie! Tak šialenú, drsnú, krvavú a čiernym humorom omotanú, vtipnú knihu som nečítal od dôb Asfaltu. Už od obálky a anotácie je zrejmé, že to nebude obyčajné fantasy, ktoré sa hrá na rádoby dobrých a zlých hrdinov. "Hrdinom" v knihe Živého mě nedostanou! je sympatický zombík Marvin, ktorý bude na každej strane sypať jednu suchú hlášku za druhou. Dej je svižný ako len byť môže a v príbehu sa stretnete aj so zaujímavými postavami (Šakyra, alchem, medikon, Lysohlávka, atď.). Súboje sú popísané veľmi dobre a knihu sfúknete za veľmi rýchlu dobu (sám som sa tomu čudoval). Dúfam, že Fabian urobí pokračovanie, pretože koniec je s veľkým otáznikom. A ja sa znovu teším na deň, kedy príde na pulty kníhkupectiev nesmrteľný Marvin... 90%!

A jeho meč...

A čakan!

Ticho, které zavládlo, by se dalo... ne, krájet ne. Spíš tesat do kvádrů a používat do základů pyramid.
Místní pivo je kalné jako kravská moč v říji, v ústech zanechává pachuť po bažině a k žaludku se chová hůř než sandály agentú KGB během rutinního křížového výslechu.

2 20.01.2017

Tak, za mnou je moja prvá Dickovka a pocity sú úplne domiešané. Neviem, čo si mám z toho konca myslieť. Túto knihu si asi treba viackrát prečítať, no do druhého čítania sa mi nechce. Príbeh knihy ako keby ani neexistoval, sledujeme pár postáv, ktoré sa od seba odlišujú len postavením a menom, vadili mi viaceré nelogickosti a naozaj som si pripadal ako keby som bol nadrogovaný a občas sa mi pri nudnejších pasážach začali v hlave vytvárať obrazy deja-vu (možno to malo za následok aj to, že som, popri pauze v čítaní, pozeral film Pán Nikto - trochu podoby tam bolo). Možno bol sám Dick nafetovaný a zdrogovaný, keď to tak ukončil, ako to ukončil. Ja som si koniec a celú ilúziu knihy vysvetlil po svojom. A že tých koncov a vysvetlení môže byť táák veľa...

"Muž se před ním zakolébal na útlých nožkách a zároveň se hrabal v kapsách, jako kdyby ho svědil nějaký mikroorganizmus, jehož příživnické vlastnosti přečkaly zkoušku ćasem."

2 20.01.2017

Svatyně odpornosti je prekvapivo veľmi kvalitná poviedková zbierka zo sveta barbarov, kde kedysi vládli odvážní a silní piktovia. Každá poviedka má svoje miesto a načrtáva informácie k ďalším poviedkam a tak spolu úzko súvisia, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Autor lieta medzi obdobiami, niekoho to môže vyviesť z rovnováhy, no mne sa tieto krátke návštevy páčili. Do chute mi prišla hlavne čistá brutalita, kde autor nešetrí vnútornosťami alebo mozgami kladných alebo záporných postáv a je veľká, naozaj veľká škoda, že sa dožil len tridsať rokov - mohol toho ešte oveľa viac napísať a nebojím sa ho prirovnať k takému velikánovi, akým je teraz Erikson. V Howardových poviedkach je cítiť nezabudnuteľná atmosféra, ktorú v hororu (Dračí sémě) využil na jednotku s hviezdičkou. Krásne brutálny oddychový pobyt medzi barbarmi. 90%

Krev se lila jako voda mezi rozteklými mozky.

Člověk je hračkou a obětí gigantických bytostí Strachu a Temnot, které nad ním věčně rozprostírají svá obrovská křídla.

2 19.01.2017

Zelená biť trhlí, trocha humorní knyha. Ja moc nesmiať, no ja bavyť! A to hlavní! Trochu divná, ork spojency s elfoun, to ja krutyť hlava, no ja zviknuť, nakonec elfoun ukout pykla, jak zvyk oni, a gob inženír vimislet nová bitevní stroj, to dobrý, zelená tiež dobrý. Kniha čítať dobre, nezaspať ja. No vyriešenie elfoun-ork na konec udobrení použít Antonin ako v Křivé ostří. Podobnosť čystí náhoda. Ja rád Střelka, ona dobrý ako zelená, no trocha psicho. Ďalej Muh! on šialení natérač, Hribnik súperyť s Gutnik, kto lepšý inžinír, on C-ork, pitogob, kreténork a ďalej tak... trochu podoba s Obilivion (to biť hra) a další film znama ako Prsteňof pán... Ja tešiť pokračovanie Antonina...

"Hribnik slíbit nová kyj, já mít pořád stará kyj, pořád nemít nová kyj, pořád blbý dřina rána." - Bangorg

Vzápětí všichni goblini zaječeli, jako by ztratili veškeré příbuzné - aniž by vědeli, kam ukryli své cennosti.

(Cedule urobit Dr. Muh!)

2 19.01.2017

Ender je využitý vážne len minimálne, pôsobí ako taký starček s demenciou. Kniha je prehnane tučná a prehnane ukecaná a Card sa prehnane upol na filozofovanie, aj keď sa veľmi dobre číta a čitateľ má možnosť dumať spolu s Cardom o odpovednosti človeka a božstvách všeobecne. Pomaličky, veľmi pomaly sa príbeh celou knihou tiahol a problémy pribúdali a pribúdali... a flotila stále v nedohľadne... a nakoniec všetky problémy Card vyriešil v pár kapitolách, aj keď osud Čching-čao (Nádherně jasnej) ma prekvapil. Inak, súhlasim s Cardom o jeho uvažovaní s filotami, no čo Ender vyvolal, bolo na mňa moc. V Xenocide sa vyjasní veľa vecí, no pribudne aj množstvo ďalších otázok. Škoda. Xenocida mohla prekvapiť viac - zatiaľ najslabší diel zo série. Každopádne som zvedavý, čo Card vymyslí v poslednej knihe.

"Budoucnost je sto tisíc nitek, zatímco minulost je tkanina, kterou nelze utkat znovu." - Wang-mu

2 19.01.2017

Po Enderovej hre a Ender ve vyhnanství je to zatiaľ druhá najlepšia kniha v sérii. Prvá kapitola vám možno príde nudná, no ak si ju dobre neprečítate a možno ju preskočíte, stratíte niektoré dôležité detaily, ktoré sa budú na konci rozplietať. Kniha sa znova, ako predchádzajúce diely, tak dobre číta, že ju nebudete chcieť odložiť. Vtiahne vás do deja a vy zapojíte mozog a budete premýšľať spolu s Enderom a Novinhou na otázky, ktoré budú v strede knihy nezodpovedané. Portugalčina mi zo začiatku vadila, no keď som sa dostal do deja, prišla mi skvelá a nemal som pocit, že čítam knihu od američana. Nová rasa prasečíkov je veľmi nápaditá a autor sa nebál vymyslieť celé ich rozmnožovanie, žitie a súžitie s hlavným problémom celej Lusitanie. V dvoch prípadoch ma kniha skoro dojala (reč Mluvčího bola dokonalá). V ostatných (krátky príbeh Pipa a Liba, s ktorého som sa dozvedel všetko podstatné na tak málo stranách) som krútil hlavou nad tým, ako niekto môže napísať takýto masterpiece. Neskutočná kniha.

Řeč, krize, rozcupované lidské životy, budoucnost kolonie v nejistotě. A já tu brečím úlevou, protože jeden nafoukaný počítačový program se se mnou znovu baví. - Ender

2 19.01.2017

Pre mňa veľké sklamanie. Čakal som, že sa autor vydá cestou Bruceho a ostatných, ako budú prežívať v novom prostredí. Namiesto toho som dostal politicky nudnú prvú polovicu knihy. V druhom diele je množstvo nových postáv, ktoré sú ale tak nevýrazné a zle opísané, že vám nič nepovedia. Keď sa dej trochu na konci knihy zamotá a zvýši sa tempo, knižka sa hneď lepšie číta. Spoznáte tak lepšie aj hlavných aktérov, ktorý nie sú bohužial Bruce s Chomičom ale úplne nové postavy. Autor veľa akčných alebo napätých situácií riešil okamžite, nevychutnal si ich a preto si ich nevychutnáte ani vy.

Čo urobil autor z Chomiča mu nezabudnem...

2 18.01.2017

Už z obalu knihy je zrejmé o čo sa bude jednať. Zmenšení ľudia v divočine, kde sú muchy veľké ako vtáci a malé kríky veľké ako mrakodrapy. Zo začiatku bola pre mňa kniha nezaujímavá, pretože autor začal dosť zoširoka s neznámymi postavami a čitateľ si o postavách obraz vytvoril až v priebehu, kedy sa dostala do popredia nejaká akcia, ktorá by ukázala ich pravú tvár. Postavy sa mi od polovice knihy, kedy sa dostali do Arkádie veľmi páčili. Najobľúbenejšie boli "Řezník" Chomič, ktorý bol nekompromisný voči ostatným a prof. Bruce, ktorý mi dal veľa informácii o živočíchoch, ktoré by som určite našiel aj vo svojej záhrade. Až keď sa postavy dostanú do záhrady, kniha ožije a objaví všetky svoje pozitíva, autor sa viac rozpíše o krajine, Bruce hádže jednu zaujímavú informáciu za druhou (vďaka ktorým sa kniha aj oplatí čítať), Chomič nekompromisne strieľa jednu muchu za druhou. Záverečné finále mi prišlo výborné a tak som sa s chuťou po prečítaní knihy pustil do pokračovania.

Kniha mi podľa obálky pripadala, že to bude nejaká paródia alebo rozprávka, no autor začal vážnu tému ohľadom hladu vo svete, takže kniha pôsobí mierne postapokalipticky (samozrejme sa v nej nachádza aj veľa humorných hlášok a situácií). Aj vďaka tejto knihe si vážim prírodu viac a viac.

"Chomič žije v neradostném světě. Každá legrace je pro něj vulgárnost, za šťastný smích považuje štěkot kulometu." - prof. Bruce.
"Stanleyi, ty máš kuráž bezzubého slimáka." - Lena.

2 18.01.2017

7 poviedok ucelených do jednej knihy. S týmto autorom som sa stretol prvý krát a môžem povedať, že vydanie knihy si zaslúžil.

Prvá poviedka "Ve znamení kříže a draka" je celkom krátka, no po prečítaní sa možno budete musieť nad ňou zamyslieť. "Krutinky" sa mi páčili najmenej, "Sídlo červa" je atmosférické dielo, v ktorom sa ocitnete tak trochu v inom svete, "Rychlodružka" je o vesmíre a jeho cestovaní, "Kamenné město" ma trochu nudilo, sem tam malo dobré pasáže. "Nebešťanka" je o drsnom svete plnom násilia a sexu a o tom, kto s kým, kedy a kde. Posledná moja najobľúbenejšia (aj preto je v top 10) - "Písečníci". Fascinovane ma pritlačila do kresla/stoličky/pohovky a nedala mi vydýchnuť až do konca. Knihu odporúčam kúpiť hlavne pre poslednú poviedku.

2 18.01.2017