dominga komentáře u knih

(SPOILER) Príbeh o osamelosti ženského srdca v obklopení nedotknutej živej prírody močiara. Útrapy ktorými si hlavná hrdinka prešla, to množstvo ľudí čo ju opustilo a len pár povedalo zbohom ju presvedčili o tom, že ako človek nestojí za veľa. Pritom existovala najmenej jedna duša, ktora s ňou kompletne súznela, ale aj k nej (nim) viedla dlhá a krolomná cesta plná únikov a strachu.
Na druhej strane to bol príbeh plný slnečného jasu, radosti z poznávania okolitej prírody, s dotykom s ňou. Príbeh o nevyčerpateľnej zvedavosti a lásky, ktorý z detskej zábavky vyústil v skutočné povolanie.
Napínavé čítanie spojené s romantickým príbehom a doslova prírodopisným dokumentom, ktorého dej sa neodohráva na obrazovke, ale v našej hlave.
Odporúčam pre ľudí, ktorí podobne ako ja cítia naliehavú potrebu chrániť zraniteľnú prírodu.

7 11.01.2021

Neuveriteľne dojemné, nežné, plné lásky, túžby nádeje, sklamaní a radosti.

Prostredníctvom trávy

Myšlienky na teba rastú
ako letná tráva, len čo ju skosia,
znova divo vyšľahne.

28.10.2020

Dokonalosť. Viac slov ani netreba, lebo inak zničia to, čím kniha je, ale predsa mi to nedá a musím! Prečítala som už nejednu knihu od Stefánssona a opäť sa mi len potvrdilo to, prečo patrí medzi mojich obľúbených. Nie je to len poetickosť jazyka, nie je to len môj milovaný Island, tak iný od zvyšku sveta a tak podobný vo svojej podstate.
Spôsob akým je tento príbeh napísaný...prelínanie z jednej časovej línie do odlišnej, pretože všetko to spolu súvisí a napokon perfektne zapadne ... chvíľočku trvá, kým sa čitateľ zorientuje koho príbeh práve číta, ale to je práve to, čo ma na knihe tak bavilo. Stefánsson potiera hranice medzi minulosťou a prítomnosťou, pohráva sa s časom a prízvukuje to, že všetky životy sú dôležité, všetky jedinečné a hodné spomenutia, hoci už dávno zastali.
Tragický osud Helgy, jej dcéry Ásty a všetkých okolo nej bol skutočne silný. Hlboko sa ma to dotklo a musím priznať, že posledné strany knihy som sa už neudržala a slzy sa mi rozliali po tvári. Nemám v úmysle prerozprávať príbeh, ten si musí každý (ak chce) prečítať a prežiť sám. Možno bude niekomu pripadať cudzí, smiešny, alebo nepravdepodobný, no život taký skutočne je.
Vyberám pár úryvkov:
"Čím je človek, ak nie túžbou?"
"Odísť. Maj na pamäti, že hoci príslovka preč dokáže byť fantastická, sloveso odísť má neobyčajné rozpätie. Môže v sebe skrývať napríklad tieto významy: slnko, nový začiatok, nová nádej, núdzový východ, úplný kolaps."
"Každý človek je šesťstrunový nástroj a jedna zo strún sa volá žiaľ."
"Nesúď ľudí podľa toho ako bdejú, ale podľa toho, ako spia. Človeka spoznáš podľa snov."
"Píšem ti preto aby som ťa uistil, že si ťa takmer už ani nepamätám."
"Môže ťa šťastie urobiť nešťastným?"

3 13.06.2020

Dostala sa mi do rúk druhá kniha od tohto fantastického teoretického fyzika!
Čas. Mystérium, ktoré nás sprevádza celý život. Ako mu máme rozumieť, z čoho sa skladá a kam "plynie"? Neuveriteľné množstvo bravúrnych myšlienok, ktoré v knihe čitateľ dostane sa len tak nevidí. S cieľom dozvedieť sa o tejto fyzikálnej veličine viac z odborného vedeckého hľadiska, textu sekunduje výživné množstvo filozofických textov a teórií, na ktoré autor priamo odkazuje (čo len dosvedčuje rozhľadenosť spisovateľa). Text je písaný veľmi ľudsky, dokonca som mala miestami pocit, že čítam román, tak ľahučko stranami človek prepláva. Niektoré pasáže, prirodzene, vyžadujú vysokú dávku sústredenia, pretože miera vedeckosti nemusí byť ľahko stráviteľná pre laika. No i napriek čiastočným spomaleniam v čítaní sa kniha odvíja úplne ľahúčko.

Je pre mňa veľmi zložité vybrať najobľúbenejšie pasáže, preože sú dlhé a zároveň ma hrozne mrzí, že napriek tomu, že sú už prečítané, neostávaju v mysli, neodtlačia sa do pamäte, ale ostávajú navždy pevne prilepené o stránky. Aj to je čaro času.
"Sme množinou nezávislých procesov, ktoré nasledujú po sebe vo chvíľach. Každú chvíľu našej existencie viaže k bezprostredne blízkej a vzdialenej minulosti špecifické trojité vlákno - pamäť. Naša prítomnosť sa hmýri stopami z našej minulosti. Sme príbehmi sami pre seba. Nie som tá chvíľková masa tela vystretá na gauči, ktorá ťuká na laptope písmeno "a"; sú to moje myšlienky plné stôp, veta, ktorú píšem, pohladenia mojej matky, pokojná neha, ktorou ma môj otec usmerňoval, moje cesty, moje lektúry, čo sa mi usadili v mozgu, moje lásky, sklamania, priateľstvá...Som predovšetkým tým, kto sa pred minútou oblial čajom. Tým, čo pred chvíľou vyťukal slovo "pamäť" na klávesnici počítača."
.."Stopy minulosti existujú a stopy budúcnosti nie len preto, že entropia bola nízka. Zo žiadneho iného dôvodu. Jediným zdrojom rozdielu medzi minulosťou a budúcnosťou je nízka entropia v minulosti, a teda nič iné. Na zanechanie stopy je nevyhnutné, aby sa niečo zastavilo, prestalo sa hýbať, a to sa môže stať iba v nezvratnom procese, čiže pri premene energie na teplo. Preto sa zahrievajú počítače, mozog, Mesiac, keď naň dopadnú meteority, a dokonca i husie brko stredovekých benediktínskych pisárov trochu zahrievalo papier, na ktorom spočinul atrament. Vo svete bez tepla by sa všetko pružne odrážalo a nič by nezanechalo stopu."
- A pri takýchto Carlových myšlienkach mi napadlo, že aj ľudské vzťahy majú rozličnú mieru entropie. Pokiaľ je všetko pokojné, organizované a plynulé, entropia by mala byť nízka. Ak však zavládne chaos, emócie a vášne, entropia sa stupňuje a jej hodnota sa dvíha. Možno by sa dalo povedať, že pokiaľ máme s niekym veľmi vášnivý, alebo rozorvaný dynamický vzťah, nájdeme za ním vysokú entropiu.

4 23.05.2020

Borges prináša v knihe Alef niekoľko rozličných príbehov/ poviedok, ktoré vznikali postupne. Niektoré z nich sa čítajú ťažšie, sú menej zrozumiteľné, obsahujú mená, ktoré s ťažkostťami prečítame, no príbehy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť tak vzdialené sú blízke našim dušiam. Vďaka jeho textom som mohla cestovať na miesta, o ktorých som ani netušila, že niekedy navštívim (čo je v čase karantény viac ako vítané). Stala som sa niekoľkými osobami, prežívala odlišné osudy, poučila som sa predošlými skúsenosťami a tie isté chyby som urobila zas a znova. V textoch hovorí veľa o samote, o nezažitom, odoprenom, o vášnivom i aketickom živote. O príčinach, konaní a následkoch a o tom, že všetko sa uzatvára v jednom cykle / bode a výsledok je iba ozvenou predchádzajúcich činov.

Niekoľko úryvkov: "Nešťastie pramení zo straty raja."
"..v jazyku boha každé slovo iste vypovedá o nekonečnej reťazi súvislostí, nie implicitne, nie explicitne, a nie postupne, ale naraz."
"..človek je len tieňom sna.."
"Človek sa postupne stáva tým, čím ho poznačí osud; v konečnom dôsledku je iba súhrnom okolností, v akých žije."
"Kto uvidel vesmír a ohnivé plány vesmíru, nemôže myslieť na človeka, jeho triviálne radosti a trápenia, hoci by tým človekom bol on sám. Tým človekom bol kedysi, teraz už na ňom nezáleží. Teraz nie je nikým..."

24.04.2020

Príbehy "bláznivých ženských" so zvláštnymi úchylkami a sexuálnymi túžbami. Človek si povie, že je vlastne úplne v poriadku, dokonca možno nudný :D.
Každopádne, každá poviedka bola úplne iná a vyvolávala silné emócie, či už to bol strach, odpor alebo pobavenie.

02.04.2020

Takmer za každou jednou prečítanou stránkou som si povedala: "Ach, tak on už vtedy vedel!...." Toľko životných právd a ponaučení čo sa nachádza v tejto prastarej literatúre len dokazuje fakt, že ľudia sa vôbec nezmenili. Prejdú stáročia a my prakticky riešime to isté, len na inej úrovni. Marcus Aurélius ponúka riešenia. Nie všetky sú samozrejme aplikovateľné na súčasnú dobu, mnoho skôr pobaví než skutočne poradí, ale v širšom kontexte nestrácajú na aktuálnosti!

..Jen se snižuj, má duše, dále se snižujj; ale pak už nebudeš mít kdy, abys měla v úctě sebe, neboť jen jeden život má každý. A ten tvuj už je málem u konce, a ty pořád ještě nemáš úctu k sobě a radějí skládáš své štěstí v duše jiných...

8 20.03.2020

"Věci, které vidíme, jsou tytéž věci, které jsou v nás. Není jiná skutečnosť než ta, kterou máme v sobě."

"Väčšina lidí však miluje, aby přitom sami sebe ztratili."

"To, co chce přijít, bude najednou tady a to, co potřebujeme vědět, se pak dovíme."

2 04.01.2020

Knižka od Juraja Kováčika ma ihneď po prečítaní prvých pár strán chytila. Čitateľ prechádza príbehom ako nôž maslom, veľmi rýchlo a plynule to odsýpa. Vyhnem sa spojlerom a nebudem prezrádzať podstatné detaily, ale pravdou je, že jej dej je podmanivý. Nájdu sa v ňom či už milovníci fyziky a vesmíru tak i romantické duše so zlomeným srdcom. Je to príbeh o nádeji, túžbe a večnom hľadaní a presúvaní sa. Je jedno koľko svetov človek prejde, ak nie je raz spokojný s tým, čo sa stalo v tom predchádzajúcom, stane sa mu to opäť a znova a znova ako večný a nezastaviteľný cyklus a nedá sa s to zmeniť ani zastaviť.
Ako som už napísala, kniha je o nádeji a tú som ako čitateľ nabrala. S príbehom som sa stotožnila úplne a tak ma niektoré pasáže takpovediac položili na lopatky s tou neuveriteľnou silou a podobnosťou môjho vlastného príbehu.
Vrele odporúčam!

Pár úryvkov z knihy:

"Slobodná vôľa je ilúzia. Všetko, čo urobíme, je iba nevyhnutnou výslednicou toho, čo sme už urobili, čo sa nám už stalo."

"Muži sú ako deti a našou najväčšou slabosťou je súcit, ktorý k nim cítime."

"Nádej je to, čo nás robí zúfalými."

"Treba hovoriť. Je ľahšie zniesť pravdu, keď je schovaná v množstve slov, ako keď vám ju niekto povie v holých vetách. Treba ju zriediť, ako príliš ostrý alkohol, ktorý by vám vypálil dieru do krku."

27.11.2019

Príbehy pacientov z najnevšednejšími "poruchami" týkajúcich sa, ako už názov označuje, lásky. Lásky strastiplnej, zakázanej, nedosiahnuteľnej, chorej, vymyslenej a pod. Ak sa človek dobre začíta, možno v daných prípadoch objaví aj sám seba. Frank Tallis ako klinický psychológ a navyše spisovateľ v jednom, krok za krokom odhaľuje postupy terapie a obnažuje nielen vnútro pacientov, ale tak trochu aj sám seba. Ukazuje spôsob akým uvažuje, ale aj spôsob ako sa možno vieme dostať k ľuďom bližšie. Ako to, čo vyzerá spočiatku zatratené, môže mať veľmi jednoduché riešienie, "len" je podtstané odhaliť koreň pôvodu.

Pre mňa osobne pomerne obohacujúce čítanie. Nielen, že sa človek môže dozvedieť viac z toho ako to asi na terapii vyzerá, ale autor tiež poskytuje viaceré odborné informácie a historické fakty.

Niekoľko úryvkov: "Anita túžila po láske, ibaže milovať znamená žiarliť, a keď je niekto žiarlivý ako ona, sám si v láske bráni."

"Skutočným meradlom pravosti lásky nie je to, ako blízko chceme byť, akí tesne prepojení a splynutí, ale ako ďaleko od seba dokáže stáť, a predsa byť spolu."

"K bezvedomiu máme bližšie, než sa všeobecne pripúšťa. Každú noc zažívame prerušenie svojej existencie počas bezsenného spánku. Okrem toho každý deň zabúdame, takže sa svojim spôsobom plynule rozplývame do ničoty."

"Stoický filozof Epiktéros napísal: Nerozrušujú nás udalosti, ale náš pohľad na ne!"

"Jediní normálni ľudia sú tí, ktorých dobre nepoznáte."

Na záver Frank Tallis skonštatoval, že ho mrzí to, že v škole venovali téme romantickej lásky tak málo času a pritom je tak veľmi dôležitá. Hýbe našimi životmi, ovplyvňuje celý náš svet a predsa je podceňovaná. City majú byt skryté a je hanbou, keď je niekto sklamaný a nešťastný z nevydarenej lásky napriek tomu, že tento pocit pozná takmer každý na tejto Zemi. Téma lásky sa v dnešnej kultúre zľahčuje a naproti tomu by lekár v starovekom Grécko či Ríme vedel povedať viac o nešťastnej láske, než súčasný psychoterapeut.

1 27.09.2019

Ani nedokážem tak stručne a pár slovami opísať, koľko skvostných myšlienok sa v tejto knihe nachádza. Bez zbytočných prikrášlení a vyumelkovania. Kundera sa vyjadruje k rôznym oblastiam života. Primárne samozrejme ide o vzťahy muža a ženy, ale z knihy sa dozvedáme rôzne životné pravdy, s ktorými sa je možné stotožniť skrz charaktery a osudové linky postáv.
Asi najviac sa mi do pamäti vryli výborné časti, kde píše o gýči, o rôznych druhoch pohľadov! - s tým súvisí aj tento úryvok : Všechno, co dělá, dělá pro Sabinu a dělá to tak, aby se to Sabine líbilo. - to je takzvaný neprítomný pohľad, keď človek lipne na inej osobe a sprítomňuje si ju myšlienkami na to, ako by asi reagovala!

.....-pohled na tekoucí vodu uklidňuje a léčí. Řeka teče od věku a lidské příbehy se dějí na břehu. Dějí se, aby byly zítra zapomenuty a řeka tekla dál.
... Jen náhoda se nám muže jevit jako poselství. To, co se deje nutne, co je očekávené, co se opakuje každý den, je nemé.... naproti tomu však - Žádny človek nemuže prinést druhému človeku dar idyly. To umí jen zvíře...Karenin obklopil Terezu a Tomáše svým životem založením na opakování...duvod proč človek nemuže být štasten, nebot štestí je touha po opakování.
....-člověk žije všechno hned napoprvé a bez přípravy! Život se proto vždycky podobá skice. Ale ani slovo skica není přesné slovo, protože skica je vždycky náčrtem něčeho, přípravou na obraz, kdežto skica, jíž je náš život, je skicou k ničemu, náčrtem bez obrazu...

4 08.06.2019

Drobná knižka tak akurát "na hlt" do vlaku alebo do parku. Prostredie Florencie 19. storočia bez turistov, atmosféra v kruhoch umeleckých a románová zápletka jednej ženy a skupiny mužov, ktorá však končí pre všetkých skôr nešťastne ako šťastne. Čosi ako letný sen, ktorý sa rýchlo vyparí, ale v mysliach hlavných aktérov ostane ešte po zvyšok života.
Autor šikovne vložil do textu na svoju dobu revoltujúce a nadčasové myšlienky feminizmu zaobalené do úctivého jazyka tohto dielka.

A na záver bonus v podobe krásne vykonštruovanej vetičky:
"Chvejúcou rukou podňal som poloobnaženú rúčku a vpil sa do vonného zápästia vrúcnym, plným úcty poľúbením" ...

... Pieseň, to bol jej život. Dávala jej všetko, ale pieseň jej väčšmi než ktokoľvek iný dávala pocit opustenosti, takú osamotenosť poznajú len ľudia jej druhu - také mimoriadne osobnosti ako ona - to vám stisne hrdlo ako ruka, zablokuje plexus a človek ju precíti, len keď doznie potlesk.
- Momone, obecenstvo v tej svojej čiernej diere hreje. Všetci tí ľudia ťa berú do náručia, otvárajú ti svoje srdce a celú ťa doň vpúšťajú. Prekypuješ ich láskou a oni prekypujú tvojou. Chcú ťa a ty sa im rozdávaš. A spievaš, kričíš, reveš o svojom šťastí a srdce máš v siedmom nebi. Keď odídu posledný návštevníci, v sále zhasnú svetlá. Ty si ešte vždy celá teplučká vo svojej šatni. Ešte sú v tebe. Už sa netrasieš, si uspokojená.
A potom ulica. Je tma...Srdce ti zamiera chladom... si sama. Tí, čo ťa čakajú pri služobnom vchode, už nie sú tí istí. Ich ruky sú požadovačné. Tie ťa nepohladkajú, ale zdrapnú. Ich oči ťa šacujú: "Aha, veď vôbec nevyzerá tak dobre ako na scéne!" A ich úsmevy hryzú... Umelci by sa nikdy nemali stretnúť s obecenstvom. Keď opona spadne, umelec by mal odletieť ako kúzelníkova holubica. ...

5 22.04.2019

Je obdivuhodné, ako dokázal autor na tak málo stranách (v priemere 3 strany každá poviedka) vyčarovať tak zvláštnu atmosféru, vtiahnuť do deja a podmaniť si čitateľa. To sa len tak často nevidí. Navyše, ak spisovateľ dokáže vo vás vyvolať dojem, že počujete zvuky, cítite vône a vidíte to, čo vidí on...to už je naozaj neuveriteľný dar. Knihe dávam 4 hviezdičky, nie z toho dôvodu, že by som "odpadla" z jednotlivých príbehov. Nie, tie boli skôr zvláštne, vždy skončili akoby odseknuté, bez záveru, nechali čitateľa v tajuplnej atmosfére, bez odpovedí a skôr s viacerými otázkami. V jednotlivých príbehoch bol hlavným hrdinom muž, samotár. Pár krát sa mi zdalo, že čítam tú istú poviedku, ako pred pár stránkami..námety sú podobné....ale dôvod k tomuto vysokému hodnoteniu bol už spomenutý - ľudské zmysly. Nestáva sa často aby kniha zapojila (najmä za tak krátky čas) viacero než len 2 zmysly a dokázala tak silno upútať, až človek ostane chvíľu sedieť ako v tranze a rozmýšľať, čo sa to vlastne stalo?


Pridávam pár úryvkov:
...Zářicí slunce a modré nebe nade mnou. Stébla trávy kolem průtěného košíku šuměla v teplém větru. ...Zavřel jsem oči a hned je zase otevřel a uviděl jakési skvrny nebo spíš průsvitné spirály, které se vinuly po nebi a přesouvaly se podle toho, jak jsem pohyboval očima. Bavilo mě dívat se na ňe. Braly na sebe různe podoby a samy od seba se otáčely. ... Znovu uslyším lehký šelest stébel trávy kolem košíku, jediné trávy, která se nebude sekat. Smí tady zůstat stát, sklánet se nad košíkem a šeptat. Šumí úplne stejně jako rákosí.

....Díval se, jak se paprsky slunečního světla třpytí v čůrcích vody...


...Setmělo se, ma hory sedly chomáče mlhy....a nebylo slyšet nic kromě neustálého šumění řeky...

...vzduch měl takový ten hebký nádech, co se vždycky hlásí na sklonku léta.....Pohlédl jsem dolů k hladině, ale spatřil jsem jen stíny v tůnce pod lávkou......Soumrakem se nesla vůne pokosených luk....

...Při pohledu na pruhy třpitivých krystálů v kameni se mi v mysli cosi dělo. Možní mi připomínaly záblesky myšlenek v jinak neustálem šeru vědomí...

20.03.2019

Pre niekoho táto knižka nepriniesla žiadne posolstvo, žiadny dej ani hlboké myšlienky, ale to knihy niekedy ani nemusia. Stačí, ak obsahujú aspoň štipku ľudskosti, pravý a nefalšovaný pocit života, nejakú tú hodnovernú a surovú človečinu.
Príbeh starej ženy, čudáčky, samotárky a najmä naj-zábavnejšieho človeka na svete, akého kedy ona sama poznala.

..."Do tanečnej školy som chvíľu chodila ako dvanásťročná...Ja som vždy tancovala sama, polhodinu som bola dievča, polhodinu chlapec."

.."Prepáčte," ozve sa muž, "neviete koľko je hodín?" ...Moje hodinky ležia na povale hneď vedľa školského časopisu z posledného ročníka. "Pol desiatej," prehodím, keď ho míňam. "Dakujem," odvetí. "Ja ďakujem," uzavriem niekoľkosekundovú epizódu. Srdce mi bije ako opreteky,...konverzovala som a informovala verejnosť, cudzí ľudia mi dôverujú, že im poskytnem presný údaj o čase, a s časom sa nežartuje.

...Epsilon ma chytil za ruky a pomohol mi vstať. A tak sme tam stáli a držali sa mokrými palčiakmi. Chcela som mu povedať, ako ho mám rada, no namiesto toho sa dozvedel, že vlani zabili žraloky sedem a hriankovače štrnásť ľudí.

2 20.02.2019

Čítanie na adventné obdobie ako stvorené. Príbeh o jednom človeku, ktorého viera a nádej, ho napriek ťažkostiam a úskaliam života, ktorým čelil, dostali (s pomocou) do jeho cieľa. Je to útla knižôčka, ktorú stihnete za jeden večer. Ešte teraz mi v ušiach znie divé zavíjanie ľadového vetra, na koži cítim mráz, nad hlavou vidím jasnú hviezdu noc a pocit prázdneho žalúdka sa dostavil taktiež.

"Však to je taky povinnost lidí, možná jediná, vědět si vždycky rady. Nevzdávat se. Vrhat se proti meči, ať je sebevíc ostrý. Když ti už nechtějí sloužit nohy, pak se musíš smířit s tim, že je už nemůžeš používat, ale to neznamená, že se vzdáš."

10 28.12.2018

Počas čítania tohto príbehu sa mi niekoľkokrát pripomenul štýl písania Jóna Kalmana Stefanssona - prirodzene, je to tiež islanďan ako Gudmundsson. Neviem či to tkvie vo vrodenej mystickosti ľudí tohto národa, alebo či sa len Jón inšpiroval Einarom... V každom prípade, dej sa mi zdal spočiatku veľmi nesúvislí, jednoducho preskakoval z jednej doby do druhej a mňa až zamrazilo pri opise niektorých z chovaní/reakcií hlavnej osoby. Bolo to melancholické, bolo to islandské, cítila som chuť "koralky", obávala som sa i dúfala v svetlejšie závery.

22.12.2018

Možno sa náš život bude posudzovať podľa toho, čo sme neurobili....
...podaktoré knihy akoby život rozširovali, obsahovali vety, ktoré sa menili na galaxie....Je príjemné byť sám s nocou a hviezdami. Niečo sa vždy stane. ...zaspala až okolo druhej v noci s búšiacim srdcom, na vine bol život!... Život pravdepodobne nemá dostatok šťastia pre všetkých.....základné prvky poézie: túžba a smútok..

2 28.06.2018

Začiatok tejto knihy je viac ako pravdovravný pre každého náruživého čitateľa. Dokonale opisuje akými zaťažkávajúcimi skúškami si musíme prejsť počas návštevy kníhkupectva!
Dej príbehu, ktorý je doslova "odfajčom" ma po prvej kapitole riadne prekvapil a najmä pobavil. V ostatných kapitolách som už viac menej tento akt od autora očakávala, no zakaždým to fungovalo. Bavila som sa, prežívala s postavami...Calvino ma skutočne vtiahol do deja a nechala som sa obalamutiť príbehmi na pozadí, keď tu zrazu prišla ďalšia facka.
Podobný kúsok som ešte nečítala. Odporúčam.

25.06.2017

Úžasná kniha, pôvodne napísaná pre autorove deti, často krát nadchne dospelého čitateľa. Zábavný dobrodružný príbeh, ktorý obsahuje trošku násilia, trošku politiky a hlavne veľa lásky a odvahy hlavného hrdinu -Vianočky.
Navyše krásne ilustrovaná Vandou Raýmanovou.
Určite odporúčam, skvele sa pobavíte!

18.02.2017