Domca1 komentáře u knih

Vzťah medzi Ľudovítom Štúrom a Adelou Ostrolúckou je v slovenskom prostredí až notoricky známym národným „mýtom“. Obdobie Slovenského národného obrodenia (síce nesporne kardinálne pre rozvoj slovenskej národnosti) tiež nepatrí medzi historické epochy, ku ktorým by som mala extrémne vrelý vzťah – zrejme vplyvom školských osnov, pre ktoré sa mi už trochu zunovalo. Aj z týchto dôvodov som od románu Ľuba Zúbka nemala prehnane vysoké očakávania...a ako som sa mýlila! Keďže som už skôr čítala Zúbkov Skrytý prameň, mohla som už tušiť, že iný ako majstrovský level nemám očakávať. Počnúc od brilantného jazyka plného ľubozvučných archaizmov cez geniálnu štylistiku, elyzejskú plynulosť viet až po vycibrené dialógy, obdivuhodné opisy prostredia a farbisté vykreslenie súdobých reálií. Verila som Zúbkovi každé jedno slovo, súcitila som s Adelkou i s Evkou, videla som sa priamo na plese v Bratislave a na sneme, kde Štúr vášnivo horlil za zrušenie poddanstva. Romantická linka pritom nebola prehnane červená ani sladká, skôr sa decentne odvíjala kdesi v pozadí – nenechávajúc čitateľa na pochybách o svojej prítomnosti, ale nesnažiac sa o okatú sebademonštráciu. Ak by som predsa mala niečo vytknúť, bolo by to azda trošku prehnané idealizovanie Štúra – pochopiteľne, bol to národný hrdina, bojovník za Slovákov atď., ale určite to nebol bezchybný muž, ktorý sa v ničom nemýlil, nikdy sa „nepošmykol“ a nemal jedinú zlú vlastnosť. Ale vzhľadom na žáner – dievčenský román – sa aj idealizácia dá pochopiť a nebije do očí tak výrazne, ako by to bolo trebárs v inom žánri.

4 20.12.2021

Morské hlbočiny a hviezdne výšiny vynárajúce sa z vábivého oparu zabudnutých starobylých príbehov. Presne takúto čarovnú atmosféru navodzuje nielen krásne nostalgická obálka, ale od prvých stránok aj samotný text knihy. Vďaka originálnym motívom (morská archeológia? forenzná astronómia?) a príjemnému štýlu písania som román Kto rozsvecuje hviezdy hltala jedna radosť. Treba ale priznať, že niekde za polovicou sa dej trochu zasekol a všetko začalo byť akési predvídateľné a prisladké. V závere sa síce pritrafí ešte jedna dramatická situácia, ale myslím, že sujet mohol byť trochu zamotanejší. Pri čítaní posledných stránok som nemala pocit úžasu "ako to všetko to seba zaklaplo", ale skôr pocit, že kulminácia dejovej linky prišla o čosi skôr a záver bol už len pomalou dohrou. Tiež mi prekážalo, že Frederick pôsobil ako nasilu dokonalá postava bez jedinej chybičky, citlivý, sladký, obetavý, až neprirodzene emotívny. Neviem, možno je to len môj dojem.
V každom prípade, po knihe určite odporúčam siahnuť všetkým knihomoľkám a knihomoľom, ktorí si potrpia na dobré príbehy, na čarovnú a hravú atmosféru a na triumf nádeje, úžasu, lásky, pravdy a krásy. O tom totižto tento román je. O hviezdach, v ktorých sa zrkadlí svetlo Toho, ktorý ich rozsvietil...

4 09.08.2021

Priznám sa, že voči tejto knihe som mala určité predsudky a bála som sa, že zablúdim do vôd brakovej červenej knižnice. O to väčšie a príjemnejšie prekvapenie ma však čakalo. Keď srdce zavolá je mimoriadne príjemný a ľahko čitateľný román s pohodovou komornou atmosférou amerického vidieka 19. (resp. začiatku 20.) storočia. Predstavte si mix Doktorky Quinnovej a Anny zo Zeleného domu a máte to tu. V rámci žánru oddychoviek pre mňa absolútny ideál, takto si predstavujem knihu na chladné jesenné a zimné večery, ku ktorej si pripravím šálku horúceho čaju a môžem vychutnávať. Veľmi sa teším na druhý diel.

P. S.: Jediné, čo môžem vytknúť je gýčový a presladený záver. Aj keď ten sa dal očakávať a dojem z knihy ako takej mi nepokazil.

4 05.08.2021

Prečítaná v rámci povinného čítania, ale je to asi prvá povinná kniha, pri ktorej som reálne zvažovala, že ju nedočítam.
Nevidím nič pozitívne, čo by mohol tento román vštepiť do života stredoškolákom, aký priklad by sme si my - 18-roční mali zobrať z Holdena. Zaradiť knihu do povinnej literatúry len preto, lebo je kultová v USA , je dosť chabý prístup. Jazyk bol pre mňa absolútne nemiestny od hrubých slov a hlúpeho slangu až po nespočetné spomínania Božieho mena nadarmo (s ohľadom na to, že je to na Slovensku štandardizované dielo v stredoškolských vyučovacích osnovách, je jazyk maximálne nevhodný) a správanie Holdena bola jedna veľká katastrofa (nehovorím, že v knihách musia byť všetci hrdinovia super slušní, vzoroví, to ani zďaleka nie - ale z tejto knihy bolo jasné, že Holden má byť čosi ako idol pre mladých čitateľov, čo sa napokon prejavilo v kultovosti knihy). Reálny problém znie - čo keby sme sa všetci začali správať ako Holden? K čomu by to viedlo? Knihy totižto formujú, ovplyvňujú, menia myslenie. Preto by mala byť povinná literatúra výberom najväčších tých skvostov, kníh so silným morálnym posolstvom, kníh, ktoré vedú ku kráse, pravde a hodnotám. A k čomu konkrétne vedie Kto chytá v žite? K zanedbávaniu školy, hýreniu, klamstvám, pijatike, fajčeniu, úchylným rečiam atď. Naozaj je rebélia to, k čomu má byť stredoškolská mládež na hodinách literatúry motivovaná? Nemôžem pochopiť zaradenie diela do povinných osnov, byť ministrom školstva, kniha by bez okolkov zmizla zo zoznamu a nahradili by ju diela, ktorým táto zlátanina nesiaha ani po päty. Dodám azda, že som v triede nebola jediná s týmto názorom.

4 10.01.2020

Knihy od Tessy Afsharovej sú jednoduché, nenáročné a oddychové, no pritom v sebe skrývajú hlboké posolstvo pevnej viery, odpustenia, nádeje a všetko prekonávajúcej lásky. Sú to knihy, ktoré pohladia ženské srdce po dlhom náročnom dni a upokoja myseľ po vyčerpávajúcom každodennom zhone. Keď sa ponáram do riadkov Tessiných príbehov, neočakávam žiadne zložité zápletky, originálnosť či premúdrelosť, neočakávam ani dokonalý štýl či výnimočnú jazykovú zložku knihy. Očakávam slová a vety pretkané jednoduchosťou, no pritom múdrosťou, očakávam príbeh, ktorý mi vleje do srdca pokoj, prečistí mi myseľ, upokojí ma. Očakávam príbeh, ktorý zhltnem za jeden večer, no na jeho hrdinky len tak skoro nezabudnem. Očakávam úprimnú lásku k Pánovi a úplnú odovzdanosť Jeho Milosrdenstvu, ktorými sú Tessine knihy presiaknuté. Očakávam, že jej slová predovšetkým oslávia Pána a popritom potešia aj čitateľku svojou láskavosťou, jemným humorom, postavami, ktoré prirastú k srdcu, nevinnosťou a hravosťou vykreslenej atmosféry. Tessa sa pritom nevyhýba ťažkým témam (chudoba, choroba, neprijatie, problémy v rodine), no vždy ich vykreslí vo svetle Božieho chápania.

Krajina mlčania v tomto smere nie je výnimkou. Je to presne taký typ knihy, aký od Tessy očakávam. Kniha plná nádeje a dôvery v Božiu prozreteľnosť.

4 16.08.2019

Ak by som mala spomedzi všetkých diel slovenských klasikov vybrať jedno, ktoré na mňa zapôsobilo najviac, boli by to práve Tri gaštanové kone.
Peter a Magdaléna sú pre mňa osobne najkrajšie postavy, s akými som sa v dielach povinnej literatúry stretla. Sála z nich morálna sila, nevinnosť a čistota, prostredníctvom ktorých sa aj v najťažších situáciach rozhodujú podľa svojho svedomia a Božích prikázaní. Výrazná kresťanská symbolika a biblický akcent povyšujú túto útlu knihu na novú úroveň a prinášajú silné posolstvo. Posolstvo manželskej vernosti, obety a úplného odovzdania sa do vôle Najvyššieho. Pretože ak všetky svoje starosti zveríme Jemu, naše utrpenie nebude márne.
Som vďačná Margite Figuli za klenot, ktorý priniesla do pokladnice našej národnej literatúry a ktorý sprostredkúva aj nám - ľuďom informačného veku - hodnotu tradície, kresťanskej kultúry, pôdy otcov a rodnej hrudy, ktorá nás všetkých živí!

4 16.02.2019

Posledný vlk je nielen pastvou pre oči, ale aj pohladením pre čitateľskú dušu. Je to taká tá clivá horkosladká čokoláda, ktorá prekypuje smútkom z bôľnej minulosti, odvahou tvárou v tvár drsnej prítomnosti a nádejou v lepšiu budúcnosť. Rozpráva príbeh človeka a prírody, vojny a mieru, žien a detí, sirôt a vdov... a vy viete, že tá odvaha a nádej musia napokon zvíťaziť aj napriek ťažkým ranám osudu. Ťažké témy sú však v tomto príbehu spracované veľmi citlivo a jemne, navyše v kúzelnom sprievode nádherných žiarivo farebných ilustrácií. Kniha je tak alternatívou voči klasickým "sladkým" zimným príbehom a otvára vhodný priestor na diskusiu s deťmi o problémoch, akými sú hlad, vojna, odvaha, hrdinstvo, ale i vzťah k zvieratám.

3 25.11.2022

Ako mnohí čitatelia, aj ja som sa najprv stretla s filmovou verziou, ktorá si ma veľmi získala. Z môjho pohľadu je knižná predloha odlišná predovšetkým v dynamike kompozície, postáv a deja. Keďže film bol určený primárne pre teenagerov, Landon je v ňom oproti knižnému originálu ešte väčší rebel, Jamie tiež občas ujde ironická poznámka, pribudne zopár akčných scén a dramatických minizápletok. Zato kniha je o niečo pokojnejšia, nevinnejšia, s tou pravou „family friendly“ atmosférou, Jamie je temer anjel v ľudskej koži a namiesto námetov, akými boli vo filme tetovanie či nevydarený fotošop, sa dôraz kladie skôr na Jamieine návštevy sirotinca. Osobne sa však neviem rozhodnúť, ktorá verzia príbehu sa mi páči viac . Záleží skôr podľa nálady, či mám práve chuť na niečo dobručké, milé a nevinné alebo potrebujem čosi temperamentnejšie. V každom prípade však ide o veľmi silný príbeh, ktorý nie náročný na percepciu a pritom vo Vás aj pri opakovanom čítaní zanechá stále rovnako silnú emóciu...a azda aj inšpiráciu do vlastného života.

3 20.12.2021

Po prečítaní Nočného letu vo mne veľmi silno rezonuje pocit, že som do seba vstrebala čosi ako "vizuálny román" (existuje voľačo také?). Tak ako Vám Rusi psychologicky rozorvú dušu na kúsky, tak vám do nej Francúzi vryjú obrazy, na ktoré nezabudnete.

Citujem Petra a Luciu: "Fialové lesy tvorili polkruh na zelenom nebi, posypanom svetlým zlatým popraškom." Koniec citátu. Citujem Nočný let: "... všetko tu svietilo, jeho ruky, šaty, krídla lietadla... Oblaky pred ním vracali všetok sneh, ktorý dostávali od mesiaca... Prúdilo tu svetelné mlieko, v ktorom sa lietadlo kúpalo." Koniec citátu. Už mnohými mnohokrát spomínaná scéna Fabianového finálneho vzostupu ku hviezdam je jednoducho vizuálne geniálna, či už príkrym kontrastom voči temnej noci a hroziacej smrti, alebo spôsobom, akým Vás skrz-naskrz presvetlí, ožiari, osvieti, ..ako symbolicky žiarou oslávi a vyzdvihne Fabianov heroizmus.

Nočný let však nie je len o tejto jednej ikonickej scéne. Je to román nasiaknutý filozofiou, trúchlivou melanchóliou, náznakovosťou a symbolickosťou. Je to román temný ako noc, no zároveň vzletný ako let.. Nemusíte byť pritom vôbec stotožnení s jeho hlavnou ideou, ktorú zosobňuje šéf letectva Riviere. Riviére, ktorý "cítil vyššiu povinnosť, než milovať. Ide o to, urobiť ich nesmrteľnými...Za čím idete, umiera s Vami." Priznám sa, že aj ja s tým bojujem - má sa jednotlivec vždy sebaobetovať v prospech "vyššieho ideálu"? Ako hovorí Čapkova Matka: "Vám připadá hrozně čestné za něco umřít: ale na to, že umřete někomu, na to už nemyslíte."A stále musím myslieť na Fabianovu ženu.

Na zamyslenie prikladám ešte myšlienku, ktorou knihu charakterizoval v úvode André Gide: " Šťastie človeka nie je v slobode, ale v prijatí povinnosti."

Takto by sa mali písať (ilustrovať) školské učebnice geografie, aj keď uznávam, že je to zrejme veľké sústo. Prehľadné, názorné, celistvé zhrnutie základov geopolitiky, ktoré pochopí aj ten, kto má vedomosti zo zemepisu na bode mrazu. Niečo málo z histórie, krásne ilustrácie a mapy, vynikajúce vizuálne prevedenie. Čítala som aj pôvodnú verziu Tima Marshalla "pre dospelých" a musím povedať, že nesklamala ani jedna.

3 23.03.2021

Tomuto hovorím pastva pre oči i pre uši (i pre dušu). Súlad nádherných pestrofarebných ilustrácií, vyšperkovanej štylistiky a hodnotnej príbehovej stránky vytvoril dielo, ktoré utíši čitateľský, umelecký aj literárny smäd každého labužníka poctivej detskej literatúry. Ozajstným kumštom pre mňa boli bohaté zvukové a lexikálne ozdôbky, ľubozvučné citoslovcia a šikovné variácie nevšedných slov a slovíčok (tieňostromčíček, minipidikôstka, loďkodáždnik, džugali doň,... no nezaľúbte sa do slovenčiny našej ľúbeznej...) Neviem, či to bol zámer autorov, ale spomínané citoslovcia môžu byť (zrejme aj sú) podstatnou zvukovou kulisou práve pre nevidiacich percipientov, za čo má kniha ďalšie plusové body. Čo dodať, kráľovstvo hračiek, farieb, látkových safari zvieratiek, pestrých džunglí a mnohých ďalších kúzelných zákutí fantázie sa práve otvára. Aj keď sa musím priznať, že stále mám problém rozlíšiť, ktorá z nich je Lisa a ktorá Mimi. Ale vôbec mi to neprekáža:-)

3 10.03.2021

Rubínová žatva je knihou, ktorá mi pripomína čarovnú rozprávku z dôb dávnej Perzie. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Prostredie kráľovského dvora, luxusné paláce, krásne šaty, vyberané jedlá, exotické kvety, kone, poľovačky, kráľ a kráľovná, zlý správca, boj dobra a zla. A uprostred tohto humbuku Sára, vzdelaná pisárka a sesternica biblického Nehemiáša, ktorá okrem úradných rukopisov lúšti aj záhady svojho srdca a nekalé sprisahania. Ďalšia príjemná oddychovka z pera majsterky biblických príbehov Tessy Afsharovej. Osobne by som možno máličko z onej rozprávkovosti ubrala, ale to je vec vkusu. Oddýchnete si pri nej na výbornú.

3 10.06.2020

Musím sa priznať, že ma táto útla knižočka naozaj chytila za srdce. Nielen obsahovo, ale aj formou, akou bola napísaná. Autor okrem iného študoval aj jazyk a literatúru, čo je v tomto jeho diele celkom citeľné. Úsmevné i smutné príbehy s "homies" (označenie pre príslušníkov gangov, s ktorými otec Boyle pracuje) sa plynulo prelínajú s podnetnými úvahami, citátmi, zamysleniami a alúziami. Je to kniha, ktorá vás prinúti zastaviť sa a uvažovať o svete, v ktorom žijeme, kniha, ktorá vás miestami rozosmeje, miestami máte slzy na krajíčku, kniha, ktorá vás celkom určite pohladí na srdci.

poznámka:Predslov k slovenskému vydaniu napísal Anton Srholec, ktorého mi otec Boyle v mnohom pripomína, či už ide o humorný pohľad na život, prácu s tými najopustenejšími alebo iskru rebelanstva voči spoločnosti.

"Ak niečo stojí za to, aby ste to robili, stojí to aj za to zlyhanie."

Mimoriadne príjemné čítanie, ako to už býva pri vydavateľstve i527.net dobrým zvykom. Na knihu som sa veľmi tešila, keďže mám ťažké srdce na romány, ktorých dej sa odohráva v prvej polovici 20. storočia a keď sa k nim navyše pritrafí krestanský námet, moje čitateľské srdce plesá. A tentokrát plesalo naozaj právom. Roseanna White odštartovala svoju sériu Tiene nad Anglickom veľmi vydarene.
Ústrednú dvojicu si nemožno nezaľúbiť už od prvých stránok - nesmelý intelektuál Peter, ktorému tvorí protiváhu ostrieľaná a temperamentná Rosemary spoločne čelia nástrahám blížiaceho sa vojnového konfliktu a nedajú Vám šancu nezamilovať si ich príbeh. Vysoko oceňujem aj reálie, ktoré si autorka naštudovala, zakomponovala do deja a v záverečnej poznámke vysvetlila. Pre mňa ako milovníčku histórie veľké plus.
Laťka je nastavená vysoko a už teraz netrpezlivo čakám na ďalšie diely. Zatiaľ podľa anotácii anglických originálov to vyzerá, že sa skutočne máme na čo tešiť .

3 22.11.2019

Skvostné dielko, ktoré presvedčivo ukazuje katarziu niekdajšieho hýrivca sprostredkovanú čistou láskou a Božou pokorou. Navyše v stredovekej Levoči s ústredným motívom tvorby gotického klenotu - presláveného oltára od Majstra Pavla v Bazilike sv. Jakuba.

3 24.01.2019

Jednoduchá milá, predvídateľná a naivná oddychovka, ktorú prečítate za dva dlhé večery. Poteší, neurazí, poskytne relax.
Hoci musím priznať, že o americkom futbale nechcem v najbližšej dobe ani počuť...:)

Od Folleta som uz nejake tie knihy precitala, pacil sa mi jeho styl pisania - rychle plynutie deja, zaujimave zapletky atd. Pravdaze, mal aj svoje muchy, ale tie som az doteraz uspesne ignorovala. Vravim az doteraz, lebo po precitani, respektive nedocitani Na veky vekov som bola dost nemilo prekvapena.Akoby v tejto knihe odhodil Follett vsetok svoj zmysel pre originalitu (na ktory rozhodne ma potencial) a pisal to len preto, aby nieco napisal. V prvom rade neskutocne iritujuce opisy typu ako kto komu siahal na prsia a kto sa ako chlipne s kym miloval. Samozrejme, toto si Ken zatial neodpustil asi v ziadnej knihe, ale mala som pocit ze tu to uz prehnal a pomaly na kazdej piatej strane 1000stranovej knihy nam vnucuje tieto dost nechutne sceny. Na to ze hovorime o mravne prisnom stredoveku by sa za niektore vyrazy, co pouzil, nemusel hanbit ani autor erotickeho romanu. Dalsia vec ,hoci sa uz budem opakovat, musim podotknut ,ze toto bolo charaktermi a dejom tak podobne pilierom zeme, az som mala miestami pocit ,ze autor jednoducho zmenil mena a napisal parodiu sam na seba. Rozvlacne a utahane. Oproti Kavkam ci Ostrovu burok je toto velmi slaby odvar. Precitala som prvych cca130 stran a mala som dost. Keby bola tensia, mozno sa prinutim to nejako dotiahnut do konca, ale predstava ze mam marnit cas pri 900 stranach tejto telenovely..,asi nie. No uvidime, hadam mi este nejaka follettovka napravi naladu.

3 28.02.2017

Mne osobne sa kniha páčila, akcie bolo dostatok, pribudlo zopár zaujímavých postáv, dej ma neustále držal v napätí. Obdivujem autorovu fantáziu, ako dokázal vymyslieť ku každej fotografii originálnu zápletku. Akurát mi chýbali ostatní podivní od Peregrinovej, ktorí boli až príliš v úzadí.
Každopádne koniec bol krásny, možno trochu rozprávkový, ale krásny.

Knižka horskosladkých príbehov, ktorá dýcha dnes už nostalgickým starosvetským pôvabom. Skĺbil sa v nej Croninov vycibrený jazykový cit s jeho precíznou drobnokresbou malomestských postáv a postavičiek, s ktorými čitateľ priam žije, smeje sa s nimi (a na nich), súciti s nimi, sleduje ich každodenné drobné radosti a starosti, no aj ich malé-veľké osudy určované odvekými silami lásky, ľudskej ctižiadosti a hlúposti. Cronin ako obvykle, vo svojej čistej, nádherne kultivovanej, hlboko ľudskej a neúprosne návykovej podobe!

2 12.01.2024

Kniha poskytuje veľmi všeobecný a pomerne povrchný pohľad na dejiny 20. storočia. Pozitívne hodnotím fakt, že sa miestami venuje aj "periférnym" oblastiam sveta (Latinská Amerika, Afrika) a spomína menej známe skutočnosti a udalosti (napr. Sokotský sultanát v Nigérii, Hnutie 4. mája v Číne či cristeros v Mexiku). Rovnako je jej veľkým prínosom bohatá fotodokumentácia na veľkoformátovej ploche. Na druhej strane však autor naozaj kĺže po povrchu a poväčšine prináša len prehľad všeobecne známych informácií vo veľmi kondenzovanej podobe. Tiež musím s poľutovaním konštatovať, že slovenský preklad sa tentokrát, žiaľ, vôbec nevydaril, je mimoriadne krkolomný, pôsobí umelo a spôsobuje, že text sa číta dosť ťažkopádne. Škoda.

2 16.09.2023