Denny45 komentáře u knih

Príjemný úvod do tajomstiev objavovania starovekých civilizácii. Nenáročný štýl, mnoho pekných postrehov ale hlavne veľmi pekná fotofokumentácia. Odporúčam každému, kto nevie o staroveku "ani trt" a chce sa niečo dozvedieť. Samozrejme niektoré pasáže treba brať s rezervou, za 50 rokov sa veľa názorov zmenilo

11.03.2018

V mestskej knižnici sa mi dostala do rúk staručká kniha, odtrhnuté strany, fľaky, po prebale ani stopy, plná starých pečiatok.
Dal by som aj 5 hviezdičiek ale...
Štýl veľmi príjemný, pripomínajúci Zamarovského (možno trochu väčšie odbočenia, našťastie krátke).
Neuveriteľné plus je to, že autor sa zaoberá pre nás takmer neznámymi krajinami ako napr. Sába, Urartu či Zimbabwe. V takej situácii, v akej sú v dnešnej dobe odborné knihy na Slovensku je prečítať si aspoň úvod do problematiky takýchto krajín na nezaplatenie.
Ale je tu problém, že mnoho vecí (najmä o Etruskoch a Velkonočnom ostrove) je zastaraných.
Napriek tomu som sa dozvedel mnoho nových vecí.

11.03.2018

Čítal som len Mŕtve Duše a listy, ktoré sa tochto diela týkajú. Nemám slov. Wau. Perfektne vykreslené osoby. Čičikov je typ človeka, ktorého až ľudia chcú poľutovať. Toľko ľudí, toľko rôznych typov, mnohí prehnití, mnohí zvláštni, pachtiaci za majetkom alebo svetielka v mori tmy. Opisy prírody, cesta Ruskom, všetko do seba krásne zapadá. Síce som sa ku koncu vôbec nesmial a román som bral celkom vážne, aj tak to bol naozajstný zážitok. To, že v rukopise chýbajú veľké časti a koniec vôbec nevadí. Práveže to pridáva. Ako už jeden čitateľ pod jednou poviedkou Gogoľa napísal: v dlhých dielach sa nozaj prejavilo autorovo majstrovstvo. 4 hviezdičky len pre to, že som neprečítal celú knihu. Niekedy si dám aj Revízora a Ženbu.

28.02.2018

A ešte dodatok: Ľudia by si mali pomáhať, a nie zaslepene sledovať len svoj "nos"

23.02.2018

Poviedky s tématikou bosoriek, nadprirodzených bytostí a čertov ma nudili. Napriek tomu v nich bol pekne opísaný starý vidiecky život v Malorusku. Až ku koncu som zistil, že tieto osoby by mali byť aj navzájom poprepájané už len miestom, v ktorom žijú.
Poviedy v časti Myrhorod sa čítali už lepšie a ani nadprirodzené bytosti (ako napr. Vij) mi nevadili. Najviac ma zaujali Starosvetskí statkári, kde autor uvažuje:"Čo je teda najsilnejšie v našom živote: vášeň alebo zvyk?!" Taras Buľba pútavo opísal kozácke výpravy očami obyčajných, jednoduchých ľudí.
Petrohradské poviedky boli už vážnejšie aj napriek humornému Nosu. V Nevskom prospekte končí úplne nevinný pohľad na mladé dievčence smrťou. "Dostávame niekedy to, čo chceme? Dosahujeme to, k čomu sa naše sily zdajú náročky predurčené? Všetko sa deje naopak." Človek naozaj zisťuje, ako sa s nami osud zahráva. Plášť - život chudobného úradnika sa zmení, keď sa mu jeho plášť tak opotrebuje, že už potrebuje nový. Je centrom výsmechu, ani sám nevie prečo. "Nechajte ma, prečo mi ubližujete?" Naozaj veľmi smutne ladený príbeh. A nakoniec pre mňa vrchol knihy - Portrét. Ako peniaze a sláva a moc ničia ľudí. Možno gýčová téma ale veľmi pekne podaná. Plus úvahy o umení: "V umení nachádza človek náznak božského raja, nebeského raja a už len preto umenie stojí nad všetkým".
Romantizmus či realizmus? Podľa mňa oboje. A veľmi pekne spojené. Škoda len toho začiatočného núteného čítania o lietajúcich čertoch. Asi to je mojím vkusom

23.02.2018