bosanoha komentáře u knih
Alessandro Baricco o svojom diele: Toto nie je román.A ani poviedka. Toto je príbeh.......Dalo by sa povedať že je to príbeh lásky. Ale keby išlo len o lásku, nestálo by za to vyrozprávať ho. Sú v ňom túžby a sú v ňom aj bôle, veľmi dobre vieš, o čo ide, ale skutočné slovo, ktorým by si to pomenoval, nenachádzaš.
Moje prvé stretnutie s dielom Amélie Nothomb a vravím že dobré :-)) Japonská mentalita je teda fakt zvláštna. Skúsim aj iné diela autorky.
Skôr asi ***a1/2.Tak ako v Kronike vtáčika na kľúčik mám s Murakamim jeden problém - ono sa to rozbehne, ale časom sa to zabrzdí (aspoň u mňa :-)) a ďalej už len bojujem a bojujem. Pre mňa by v tomto prípade čo sa týka rozsiahlosti diela "menej bolo viac".
Romáb je zábavný aj ironický ale nie posmievačný, ale hlavne je v tom ľudskosť - všetci máme svoje klady aj zápory, malé aj väčšie slabosti s ktorými sa snažíme žiť svoj život tak ako najlepšie vieme.
Prečítate prvú knihu od Matkina, druhú knihu od Matkina (v profile je poznámka že to je žena, v tom prípade od Matkinovej :-)) a zistíte že tretia už nie je potrebná.
Obdivujem ľudí ktorí sa otvorene dokázali postaviť demagógii režimu - a zvlášť ženy - za cenu straty osobných slobôd a občianskych práv. Pani Ponická, okrem konfrontácie s vládnou mocou, musela čeliť nepriateľovi ktorý je v každom z nás - vlastnému strachu.
Smutné čítanie o duchovnom, morálnom aj fyzickom úpadku jedného (a viac) etnika, vďaka strate tradičného spôsobu života.
"Expedície" asi budú skôr o pocitoch ako o literárnych kvalitách (tým ich samozrejme neznevažujem) :-)), ale ako sa vraví "u mně dobrý" a za Veporské vrchy, citujem "Prudko krásny kraj. Alpy môžu ísť do r...." (pardón za výraz, tak je to v knihe) dávam plný počet.
"Náčelník" má všetky tie cesty, cestičky a chodníky československých hôr nie len v nohách a hlave, ale hlavne v srdci. Len zbaliť batoh a vydať sa po jeho stopách.
Záhadný hlas ženy v telefóne, tajomné sestry Malta a Kréta Kanóové, veštba pána Hondu, rozprávanie nadporučíka Mamiju a veľa ďalších až mystických vecí prichádza do života Tórua Okadu keď začne pátrať po stratenom kocúrovi.
Táto knižôčka ma sklamala, ako keby to nebola osobná skúsenosť autora s p. Hrabalom ale len nejaký prepis z "druhej ruky". A opakujúce sa myšlienky a vety, nielen v jednotlivých kapitolách ale aj na jednej strane.
Asi sa z tohto diela nedozvieme žiadne nové historické fakty (tie všeobecne známe sú v knihe spomenuté), ale o to zrejme autorovi ani nešlo. Ako už napovedá anotácia diela dôležité sú osudy ľudí a ako sa vyrovnávajú s novými situáciami. Možno to nie je naj... literárne dielo, ale dokázal som sa v cítiť do príbehov jednotlivých postáv.
Knihy pána Kadlečíka sú neveľké formátom ale o to väčšie obsahom. Vo svojich textoch apeluje na našu morálku, vzdelanie, kultúrnosť, uvedomovanie si svojej histórie ale bez zbytočného moralizovania a "hejnárodniarstva". Aby sme po totalite štátnej moci neprepadli totalite konzumu.
To ako dokázal pán Hesse opísať atmosféru a náladu v jednotlivých poviedkach a esejách, vo mne vyvolávalo pocit že nie som čitateľ ale priamo účastník deja.
Aby som bol objektívny, nebudem hodnotiť. Knihu som len prelistoval, asi som čakal niečo iné. A skôr by som ju asi nazval Mágie v řemeslách.
Kerouaca mám rád, ale toto mi celkom nesadlo. Možno je to prekladom, možno som nebol na to naladený, neviem...Tak len za dve hviezdičky, prepáč Jack :-)))