Adhara komentáře u knih

V porovnaní s priemerom kníh, ktoré som prečítala, ide o nadpriemerné dielo, ale v rámci tejto série mi pripadá výrazne slabšie ako predošlý diel. Dej sa začína posúvať oveľa miernejším tempom, u postáv Brienne a Sansy sa prakticky až s výnimkou ich poslednej kapitoly vôbec nič nové nestane. Pridávam sa tiež k tým čitateľom, ktorých nenadchli Greyjoyovci a Dorne mi tiež nebolo dvakrát pochuti. Arya, tá toľko obdivovaná postava, ktorá si zaslúžila hromady súcitu, zrazu začína byť divná a prestávam jej fandiť. Nepochopila som, čo s ňou robia a prečo si to ona necháva robiť namiesto toho, aby sa snažila dostať k Jonovi. Samwell bol na tom lepšie, ale jeho kapitoly boli tak hlboko depresívne, že som do nich tiež nemala veľkú chuť. Najzaujímavejšie boli pre mňa kapitoly písané z pohľadu Jaimeho a Cersei. Ale zakladanie nových dejových línií v takto pokročilej fáze série ma znepokojuje rovnako ako skutočnosť, že o to menej miesta zostáva na rozplietanie tých starých.

Kniha začína bizarne a pre nejedného čitateľa náročne. Prehrýzť sa tým asi nebude vedieť každý. Opisovaný svet vyzeral zaujímavo, už menej zaujímavé bolo podanie a témy, ktorým sa hlavný hrdina venoval. Nevedela som sa s ním stotožniť, otáznikov bolo priveľa a na to, čo som chcela odhaľovať najviac, bolo treba čakať pridlho. Aj keď rozjasnenie centrálnej záhady je načasované tak akurát, mnoho nevyjasnených otázok na konci prináša určité sklamanie. Čakala som čosi veľkolepejšie, precíznejšie... Hlavný hrdina však dopadol k mojej spokojnosti.

4 15.06.2023

Vysoké hodnotenie tejto knihy ma prekvapuje. Ja mám dosť zmiešané dojmy. Autor si zvolil neľahkú úlohu inšpirovať sa génom na každom z ľudských 23 chromozómov a napísať o ňom kapitolu, dodržať poradie chromozómov podľa veľkosti a ešte aj udržať náväznosť kapitol pre neznalého čitateľa, aby postupoval od základných údajov k čo najpodrobnejším. Ľudský genóm na takýto autorský úmysel však nebol stavaný a pri konci autor súboj s ním vzdal.

Kniha mi pripadala miestami písaná dosť náročne. A to som, podotýkam, z odboru, som absolventka molekulárnej biológie. Ale občas toho bolo aj na mňa priveľa a prehrýzala som sa ňou dlho. Iste by sa mnohé veci dali vysvetliť stráviteľnejšie. No opäť, nie je to len chyba autora – označenia génov a ich produktov sú komplikované. Faktom však ostáva, že vidieť pomedzi odborné pojmy nezapamätateľné zhluky písmen a číslic pochopeniu textu vôbec neprospieva. Na druhej strane som ale strácala koncentráciu aj v ďalších oblastiach, napríklad v histórii vývoja ľudských jazykov. V iných som si však zase oprášila a prehĺbila vedomosti. Za to plus.

Mínusom je však rozhodne zaujatosť autora v rozličných diskutabilných témach. Aj od populárno-náučnej knihy očakávame neutralitu a nie okaté fandenie genderovým stereotypom či génovej manipulácii, pri ktorej, mimochodom, vôbec nespomenul riziká z nej vyplývajúce. Tiež nepovažujem za neutrálne považovať Downov syndróm za fajn ochorenie, ktoré je v podaní autora dokonca priam životný bonus a nie niečo, čo spôsobuje ťažké orgánové poruchy. Ide o cielené zamlčiavanie faktov. Taktiež ma nebral autorov silný odpor k čomukoľvek, čo aspoň vzdialene zaváňa eugenikou, ale na druhej strane prejavoval úplnú ľahostajnosť k surovým pokusom na zvieratách, vďaka ktorým sa naša znalosť o genóme získavala.

Tri hviezdy s tým, že viac už tohto autora nevyhľadám.

4 18.07.2022

Čítala som až mnoho rokov po prečítaní Pána prsteňov. Čítať najskôr trilógiu a potom Hobita nie je zlé – človek má síce vyspojelrované, že Bilbo prežije a dostane sa k Prsteňu, ale čitateľ konečne vidí, ako presne (aj keď túto scénu si v Pánovi prsteňov pripomenieme) a tiež ako Bilbo prišiel k ďalším artefaktom, ako sú brnenie z mithrilu či svojmu meču Žihadlu. A najmä ako prišiel k svojím dobrodružným sklonom. Podľa Pána prsteňov som ale čakala, že v Bilbovi bude viac prirodzeného dobrodruha – v skutočnosti je však, ako každý bežný hobit, väčšinou len vlečený družinou, do akcie odkopávaný čírou nevyhnutnosťou a neustále je mu smutno za pokojom domova.

Táto kniha nejde až tak do hĺbky a podrobností ako Pán prsteňov. Nemá preto ani toľko atmosféry. Zato je, aspoň formálne, akčnejšia, hoci akčné scény v podaní Tolkiena ma veľmi neberú. Schéma deja je taká, že putujúca družica striedavo narazí na tvory, ktoré ich takmer zabijú, a potom zase na tvory, u ktorých si oddýchnu, dobre sa najedia a doplnia zásoby. Táto umelá symetria sa ale azda dá rozprávke odpustiť.

V rámci očakávaní fajn, oddychová knižka. Téma podľa môjho gusta a dobrý štýl. Hoci hlavná postava mala odo mňa diametrálne odlišnú osobnosť a nad jej rozhodnutiami som len krútila hlavou, predsa sa ju autorke podarilo opísať tak, že som jej napriek všetkému držala palce. Jej labilný, nezodpovedný prístup k životu sa navyše napokon tak trochu zdôvodní. Rovnako ako aj čudesné správanie sa nebohej Isabelle. Malo to primeranú dávku tajomna a mierneho napätia. Zmätená som bola len na chvíľu pri konci, keď sa hlavná postava dopočula, že Isabelle mala bračeka a ona rozmýšľala, čo sa s ním stalo. Prečo jej nenapadlo, že to bol Richard?

4 02.03.2022

Príbeh ma vôbec nevtiahol. Rozprávačský štýl mi neumožnil sa s dejom stotožniť. Pripadal mi príliš jednoduchý, prostý, plytký. Všetko dianie v ňom je akési umelé. Vidieť, že autor stvoril nejaký svet, že si s ním dal prácu, že sa snaží. Lenže ten svet nežije a nedýcha. Fakty o budúcnosti sú buď „súčasnosť, len v ružovom“ alebo príliš známe a otrepané spaceoperovské motívy. S Desmondom sa nedá stotožniť. Vďaka zbrklému duševnému komentovaniu všetkého navôkol pôsobí nezrelo, miestami až pubertálne.

4 28.01.2022

Na2,5 hviezdičky. Na to, že to bol príbeh o vrahovi konajúcom z extrémnych emócií, to bol veľmi suchý príbeh bez emócií. Príbeh, v ktorom som si všetky postavy vyšetrovateľov okrem toho hlavného vzájomne plietla, pretože neboli dobre odlíšené. Pasáže z pohľadu vraha išli úplne mimo mňa, boli príliš nejasné (keďže zatajovali vrahovu identitu), nebolo ich ako uchopiť. Rozuzľovanie nebolo postupné, len nič, nič, nič a zrazu tu máme vraha aj s motívom. Veľa v konaní a psychológii postáv zostalo nedovysvetlené. Slabšia kniha.

Zbierka poviedok s lepšími i slabšími kúskami. Najviac vo mne zarezonovala Záleží mi jen na tobě, melancholická poviedka z budúcnosti, ktorá nebude tým, čím sa po väčšinu doby javí. Dobré sú podľa mňa aj U stříbrných vod jezera Champlain a Temný kolotoč, hoci v každej z nich ma troche niečo hrýzlo – v prvej klišé, že dospelí nikdy nesmú uzrieť nadprirodzené javy zo sveta detí, v druhej sa zase nikto nezamýšľa, ako je tá fantastická zložka možná a ako by sa problém s ňou dal vyriešiť, nielen unikať pred ním. Nedostatočný šok a nepátranie po pôvode nadprirodzených javov mi ešte viac prekážali v Stanice Wolverton a Pozdní návraty. Ve vysoké trávě bolo pôsobivé. Malo len tú podstatnú chybu, že sa mi pritom neustále vybavovali Kukuričné deti – vysoké rastliny a medzi nimi temná sila, no, Kingovo spoluautorstvo z toho riadne trčalo. Vôbec som nedala Ďábel na schodech pre bizarnú formu jej formátovania, ktorá v čítačke ešte len spravila paseku a utrpenie namiesto čitateľského pôžitku. Neoslovil ma ani vojenský Palec a bezúčelné filozofovanie pred koncom sveta Propouštíme vás. Ostatné mali čosi do seba, ale aj svoje chyby.

4 01.02.2021

Zmiešané pocity – ale ako pozerám, úplne opačné, než drvivá väčšina čitateľov predo mnou. Zo začiatku som sa veľmi dlho nevedela začítať. Páčila sa mi téma aj prostredie, ale v tom štýle bolo niečo, kvôli čomu som sa textom len ťažko prehrýzala. Postavy som dlho nevedela odlíšiť, boli nezaujímavé, atmosféra žiadna. Zaujalo ma to až niekde v polovici, kde som konečne nabrala nejaké sympatie k hlavnému hrdinovi, stotožnila som sa s ním a začala som mu držať palce. No jeho nezničiteľnosť mi začala byť podozrivá – schytáva zranenie za zranením, všetko neošetrené, má na sebe niekoľkotýždňovú špinu, ale žiadna infekcia, žiadny zápal... Občas mi tiež prišiel trošku pozadu v myslení, ba priam naivný. Keď som už dávno vedela, že sa na neho chystá nová hrôza, on očakával konečne zlepšenie situácie. Ale stále som mu držala palce. Napokon, jeho opakované zrútenia a pozbierania sa, prerody myslenia a osobnosti, boli za daných okolností presvedčivé aj presvedčivo popísané. Obyvatelia podkrovia mi už pripadali trochu navyše a ani nie desiví... a ten záver? Žiadal sa mi iný, hoci tento aspoň nebol klišé. Takže na rozdiel od hodnotiacich predo mnou bola pre mňa druhá polovica lepšia než prvá.

4 26.10.2020

Podobný problém, aký som mala s Kmeňom Androméda či s nedočítaným Jurským parkom. Vedecké pozadie zakaždým super, ale tieto staré Crichtonove knihy akosi nemajú šťavu. Na jednej strane oceňujem pestrosť tém, v ktorých sa autor vyzná do takej hĺbky, že to pôsobí uveriteľne – či už kvantová teória alebo história. Je fajn, že existujú aj knihy, v ktorých je (ako-tak) vysvetlené, ako sa postavy do minulosti dostanú, že to nestojí na nejakom zázračnom portáli. Niečo v tom vysvetlení však škrípe – keď sú cesty časom vlastne cestami do paralelného vesmíru, ako je potom možné, že ich následky sa prejavujú práve v našom vesmíre a nie v tom paralelnom?

Na druhej strane sú tu však absolútne nezvládnuté postavy. Pritom vidieť, že autor sa snažil. Aspoň hlavný hrdina má akú-takú minulosť, sem-tam je opísané, aký majú hrdinovia z diania pocit. Ale pocity, resp. minulosť sú opísané príliš polopate, príliš plytko a čo je najhoršie, absolútne neovplyvňujú konanie postáv. Nechápem, ako sa zo skupinky postgraduálnych študentov histórie hneď po poslaní do minulosti stala partička chladnokrvných a vždy energiou nabitých zabijakov, ktorých chcel každých päť minút niekto zlikvidovať. Samotný prenos časom musí byť strašný útok na psychiku a mnohopočetné pokusy o vraždu ani nehovoriac. Pre niekoho, kto dovtedy len zíval na prednáškach a hrabal sa v hline, to musí byť šoková zmena. Ale hrdinovia sú absolútne v pohodičke. A nie, tie suché konštatovania, že mal niekto z nich strach, ale napriek tomu naďalej pokračoval v akčnej činnosti, akoby sa nechumelilo, to nezachránili. Celkove je to slabo napísané a do čítania som sa musela nútiť, hoci námet sa mi veľmi páčil.

4 14.03.2020

(SPOILER) Najslabšia Kingovka, akú som kedy čítala. Nikdy som nedala Kingovi menej ako tri hviezdy, ale teraz naozaj musím. Pritom sa to rozbiehalo tak sľubne... jeden páchateľ na dvoch miestach zároveň, to vyzeralo ako skvelá zápletka, v ktorej sa dalo ťažiť zo psychológie, súdu, vývoja postáv. (Spojler) Prvý problém nastal, keď namiesto sľubne rozbehnutého vývoja autor postavy náhle preriedil a dej nadobudol iný smer. A čoraz horší a horší, s čoraz slabšou a slabšou atmosférou a charakteristikami postáv. Vyvrcholenie, stret so samotným zlom, vo mne nevzbudilo ani kúštiček napätia, obáv či strachu – vlastne mi to pripadalo, ako keby sa niekto neveľmi úspešne pokúšal Kingov štýl napodobniť. Toto je naozaj všetko? Tomu som nemohla uveriť – keďže som to mala v čítačke a nevidela som, koľko strán mi zostáva, očakávala som druhé, lepšie kolo. Aj kvôli roztiahnutému záveru. A keď už som naozaj uverila tomu, že druhé kolo bude, zrazu bum – posledná strana. A to ani nevravím o logickej chybe – nadprirodzené monštrum je raz viditeľné na záberoch kamery, raz nie. (/Spojler)

4 27.06.2019

Na mňa príliš uletená sci-fi. Autorovi by nebolo zaškodilo, ak by bol dával väčší pozor na hodinách biológie a fyziky. Zaklincoval to koniec pôsobiaci na mňa ako päsť na oko. Pre mňa najslabšia od Aldissa.

4 11.10.2018

Zaujímavý príbeh, v ktorom, podobne ako v iných Yrsiných dielach, vedú stopy k nadprirodzenu, ale... niečo som predpokladala (ak sa v detektívkach niečo príliš silne javí ako podozrivé, nebude to ono), ale mnohé aj prekvapilo. Pre mňa jedno z autorkiných lepších diel. Možno aj preto, že mám rada príbehy z nezvyčajných prostredí a uzavretej skupiny ľudí, medzi ktorými narastá dusivá atmosféra.

4 30.09.2018

Vlci z Cally považujem za druhú najlepšiu knihu ságy, v podstate ucelenú epizódu plnú zaujímavých prvkov a nejakých vysvetlení z množstva záhad. Jej najväčšiu chybou však bol autorov odklon od pôvodného zámeru. Potvrdila neblahý trend, že záchrana sveta v skutočnosti spočíva v úplne inej akcii než je nájdenie a oprava Temnej veže.

Názory fanúšikov Temnej veže na jednotlivé diely ságy sa značne líšia. Mnohí sa nechali počuť, že najlepší diel ságy je hneď prvý – Pištoľník. Pre mňa osobne bol najhorší a nikdy sa mi ním nepodarilo prehrýzť až do konca. Z môjho pohľadu je priveľmi abstraktný a nejasný. Príbeh sa mi začal páčiť až od druhého dielu, v ktorom už bol autor konkrétnejší.

Zmutovaný vírus, ktorý zničí civilizáciu. To tu už bolo. To, že po vymretí väčšiny ľudstva sa začne finálny boj dobrej a zlej sily, však už taký otrepaný námet nie je. Svet je vykreslený do väčšej hĺbky a realistickosti ako väčšina postapokalyptických kníh. I keď – dalo by sa aj viac. Napriek hrúbke slušne a stabilne čitateľná kniha. Mala však jeden závažný problém: kladné postavy som nenávidela a záporné som si obľúbila. To, že záporňáci nie sú až takí čierni (s výnimkou ich vodcu), asi bol autorský zámer, ale pochybujem, že bola zámerom aj moja nádej v porážku klaďasov. Niektorí odpudzujúci klaďasi, ktorých motivácii som ani najmenej nerozumela, mali aspoň toľko slušnosti, že umreli, bohužiaľ asi tá najhoršia klaďaska prežila. Napriek všetkému je to však jedna z atmosférickejších a hlbšie rezonujúcejších postapokalyptických kníh.

4 18.01.2018

Klišéovité klišé v takom množstve, až by som predpokladala, že sa už hodí len do paródií. A ako v mnohých nenáročných fantasy, aj tu sú nekonzistencie a prešľapy proti vlastnej logike. Hlavná hrdinka Clary vytrhnutá z „bežného“ života do prúdu nadprirodzeného sveta sa ničomu nijako zvlášť nediví, však to je predsa bežné zistiť, že nadprirodzené svety a bytosti predsa len existujú. Zo situačných vtipných hlášok pubertálnych postáv som sa tiež práve po zemi od smiechu neváľala. Akúkoľvek psychologizáciu a myšlienku by ste tu márne hľadali. Spolu s faktom, že kniha je celkom čítavo napísaná, na nás kričí jediným cieľom: oddych, oddych, oddych. No nemôžem si pomôcť, ja som si neoddýchla. Viac ako počítanie všetkých možných klišé a potvrdzovania si, či sa všetky vzťahy a súvislosti medzi postavami vyvinú presne tak, ako som od prvej kapitoly predpokladala, by ma totiž potešilo niečo neočakávané.

4 15.01.2018

Ani druhý diel trilógie nesklamal. Je podobne pútavý, čítavý ako prvý, dopĺňajúci ho a pritom sa neopakujúci. Svet, v ktorom sa to odohráva, sa mi páči. Možno začiatok bol trošku pomalý, ale to mi nevadilo, aspoň sme sa dozvedeli viac aj o Katnissinom živote pred Hrami, na čo v prvom dieli akosi nebolo miesto. Prekážala mi však Katnissina veľká sebaobetavosť. Jej dychtivosť obetovať sa za chlapca, ktorého podľa vlastného presvedčenia ani nemiluje (hoci všetko nasvedčuje tomu, že skutočnosť je už niekde inde) nie je dosť presvedčivá. Mal byť viac zdôrazňovaný fakt, že sa tak rozhodla aj preto, lebo si myslí, že Sídlo ju ďalšie Hry nenechá prežiť, nielen z vrúcnej nezištnosti a zmyslu pre spravodlivosť – to mi pripadá priveľmi americké. Jej túžba nechať sa zabiť a dokonca predtým “zbaviť utrpenia” aj svojich priateľov ma najviac iritovala ku koncu, keď všetko nasvedčovalo tomu, že je už v bezpečí. A čo sa týka jej predstieraného tehotenstva, spočiatku to bol senzačný nápad, no pochybujem, že v Aréne nikto z divákov nezapochyboval, či je naozaj v druhom stave – veď potom, čo tam prežila, mala potratiť aj trikrát… Inak ale zaujímavý príbeh na voľné chvíle.

4 08.01.2018

Téma knihy je rozhodne zaujímavá. Rozvíja čitateľovu fantáziu a núti sa na svet pozerať očami – teda, skôr nosom – človeka, pre ktorého sú arómy to najvýraznejšie a najdôležitejšie na svete. Na mizériu toho, že ľudský jazyk nemá pre mnoho vôní žiadne pomenovania, lebo slabé nosy ostatných rozoznávajú len veľmi málo ich druhov. Na postupne sa rodiace poznanie, že hoci väčšina ľudí pachy vedome nevníma, podvedome ich emočne ovplyvňujú, čo prisudzujú pôsobeniu iných zmyslov. Grenouille vzbudzuje akúsi neurčitú ľútosť, hoci je postavou jednoznačne zápornou. Ale dobre vystavaní záporňáci u mňa neraz bodujú viac než vyumelkovaní anjelskí klaďasi. Určite to bola prínosná čitateľská skúsenosť po hromade kníh nemastne-neslano prepierajúcich stále dookola to isté.

Čo však žiaľ opäť raz musím vytknúť, je nelogickosť. Áno, aj s ohľadom na nadreálnosť celého príbehu.

4 06.01.2018

Potýčky medzi sterilne pôsobiacou rasou a nedokonalým človekom pre fanúšikov sci-fi nie sú žiadnou novinkou. Do úplnej predvídateľnosti však kniha neskĺzne. Dej sa stáva dosť pútavým na to, aby nútil čitateľa dychtivo prevracať stránky. Ponúka niekoľko možných rozuzlení, a do ktorého napokon dospeje, zostáva záhadou.

Kniha však vo mne vyvolala otázku: Prečo na spísanie tohto bolo treba troch autorov a, ako som sa dočítala v doslove, tridsať rokov času? Je to dobrý dobrodružný príbeh s prvkami filozofovania, to áno. No okolnosti jeho tvorby akosi nútia človeka čakať viac. Toto by uspokojilo u jedného autora (a rozumnej dobe tvorby), ale u trojice, navyše svetového formátu?

4 01.01.2018