Lesní lišky a další znepokojivé příběhy
* antologie
Lesní lišky a další znepokojivé příběhy jsou malou antologií finské fantastické literatury, která zažívá v poslední době období hojnosti a úspěšně proniká i za hranice země svého vzniku. Bývá často označována termínem suomikumma či Finnish Weird – „finské podivno“, jejž poprvé použila nejvýznamnější představitelka tohoto literárního proudu Johanna Sinisalo. Mnohoznačnost spojená s takovým pojmenováním není náhodná: pro „finské podivno“ je typické míšení různých žánrů a název se opírá i o národní literární tradici. Množství magických prvků najdeme už v Kalevale a stále živé jsou inspirace finskou či baltsko-severskou lidovou slovesností, zaklínadly i příběhy o přírodních živlech, dravých šelmách, mystikou opředených bažinách a „křížencích“ lidí a zvířat. Druhým inspiračním zdrojem finské fantastiky je pak magický realismus a surreálné vnímání světa. Všechny tyto ingredience dodávají „finskému podivnu“ specifický charakter a obdařují je mocí proměňovat příběhy vycházející ze zdánlivě známé a všední reality v příběhy značně znepokojivé. V antologii jsou zastoupeni následující autoři: Pasi Ilmari Jääskeläinen, Leena Krohn, Anne Leinonen, Tiina Raevaara, Johanna Sinisalo, Jyrki Vainonen, Maarit Verronen. Překladatelé: Martina Bendová, Kateřina Janoušková, Anna Jirásková, Laura Kauppinenová, Tomáš Pavelka, Soňa Wojnarová a Eliška Zoubková.... celý text
Přidat komentář
V této sbírce jsem narazila na některé pro mě celkem neobvyklé povídky fantasy žánru. Je zde zcela patrný finský rukopis, a i když mi většina severských děl nijak zvlášť nepřirostla k srdci, tahle kniha se mi až na malé vyjímky (jak už to tak u povídkových knih bývá) líbila.
Štítky knihy
povídky finská literatura rozhlasové zpracování severské podivno finské podivno, suomikumma
Část díla
- Čarodějná kolébka 1992
- Gordonův příběh 2010
- Kéž bychom tu byli taky 2008
- Lesní lišky 1994
- Motýl 1999
Autorovy další knížky
2009 | Thriller |
2008 | Tichá hrůza |
2020 | Nejkrásnější dárek |
2015 | Dárek z pravé lásky: 12 zimních políbení |
2016 | Lesní lišky a další znepokojivé příběhy |
Kniha Lesní lišky a další znepokojivé příběhy je v
Právě čtených | 9x |
Přečtených | 799x |
Čtenářské výzvě | 231x |
Doporučených | 30x |
Knihotéce | 279x |
Chystám se číst | 358x |
Chci si koupit | 97x |
dalších seznamech | 8x |
Severská literatúra je odjakživa pre mňa jedno veľké tajomno. Nevedela som, či sa mi páči alebo ma mätie. K tejto knihe mám však veľa pozitívnych postrehov. Poviedky síce spolu nedržali ako určitý celok, avšak každá bola niečím výnimočná, prekvapivá či zaujímavá. Fínske fantastično sa ukazovalo najmä v ľahkej sci-fi podobe plnej podobenstiev, metafor a prekvapivými myšlienkami o živote človeka (mne to tak prišlo, že najmä niekde na samote).
Učarila mi najmä Čarodejná kolébka, kde výroky ako: "Jeden život je až dosť, ak má večnosť vyzerať, tak ako trávime víkendy" a taktiež pojednanie o tom, čo je to skutočné a čo nastane ak vzorový prvok nie je skutočný, čo s jeho odrazom skutočnosti?
Fascinovala ma aj poviedka Lesné líšky, kde sa spomína "Tí dvaja sú tak šťastní, keď môžu snívať o tom, že ju raz uloví" ako predstava abstraktnej nádeje k niečomu, čo je pre niekoho celý svet, na čo sa spolieha a upína, čo ho ženie vpred a nemôže sa nikdy ani stať, lebo vtedy život končí.
Kéž bychom tu byli taky bolo pre mňa niečo dychberúce, najmä na konci ma dostala táto veta (názov poviedky). Neviem sa k tomu ani vyjadriť, no vo mne to evokovalo nekonečnú bezradnosť, determináciu a smútok akým je vo svojej podstate život.
V Gordovom príbehu je úžasné premostenie medzi skamením človeka ako predstava večnosti a jeho nezabudnuteľnosti. Človek je večný, nikdy sa nestratí, na všetkých sa spomína (zatiaľ čo potáplice sú zvuky vĺn lámajúcich sa o pobrežie).