Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch

Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch https://www.databazeknih.cz/img/books/49_/495334/bmid_k-n-na-poschodi-slepec-vo-vrabloch-91x-495334.jpg 3 28 5

Ústrednou témou novely je vzťah matky a syna počas jej psychického a fyzického odchádzania. Psychicky chorá matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará nepochopiteľný a neprijateľný. Pavel Vilikovský uvažuje o živote a smrti ako o nepochopiteľných paradoxoch.... celý text

Novely Literatura slovenská
Vydáno: , Slovart (SK)
Originální název:

Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch , 1989


více info...

Přidat komentář

Branislav230
22.03.2023 1 z 5

(SPOILER) Vilikovský je typickým predstaviteľom modernosti. Je rovnako ako i moderné umenie prekvapivý, až šokujúci a zároveň odporný. Na jednej strane vás očarí sviežou formou písania, nápaditým opisom fádnej situácie na autobusovej stanici vo Vrábľoch, kde, budem parafrázovať, "mladé dievča skrývajúce sa pred nezhmotneným dažďom vidí v autobusoch všetkých mňou ale chcela by vidieť radšej seby", a vzápätí vykoná ten najhnusnejší zločin s nesmiernou ľahostajnosťou, čo je však horšie ako by ho spáchal chladnokrvne.
Zároveň treba dodať, že poviedka žiadny dej nemá, nejde v nej o nič, je len umne, občas šikovne a inokedy nudne spísanými myšlienkami a spomienkami.
Po tejto knihe som siahol pretože o nej básnili v podcaste Knižnej Revue Mila Haugová a Peter Darovec ako o jednej z troch slovenských najlepších kníh všetkých čias, ktoré by si chceli zobrať na opustený ostrov. Ale nemalo ma to prekvapiť, keď popri Vilikovskom je v zozname top diel aj Peter Pišťanek.

MatejHrbolta
16.02.2022 2 z 5

Kniha, ktorú je možné prečítať stokrát a interpretovať na sto spôsobov.

Ten, kto pozná Vilikovského, pochopí...


Lily28
01.04.2015 4 z 5

Od slovenskej prózy nečakám nikdy veľa a potom som milo prekvapená keď nájdem niečo ako príbehy od pána Vilikovského.

zipporah
10.02.2014 2 z 5

no tak presne takéto postupy v písaní, myšlienkové pochody nerada čítam, to bolo ako s Collette, ale extréna osamelosť ešte bavila čítať... mám rada jasné, výstižné deje, dostatočne zrozumiteľné a nesnažiace sa zobrazovať pravdu resp. autorove zážitky nejakými okľučkami, slovnými a úvahovými traktátmi, myslím, že na to stačí poézia... tiež neuznávam vulgarizmy v literatúre... darmo, ale pôsobí to rušivo, vulgárne sa rozprávalo stále, ale spisovatelia sa vždy vedeli vynájsť, ako sa vysporiadať s hovorovou rečou v dobe, kde neodmysliteľne patrili škaredé slová...

Amnesiac
20.11.2013 4 z 5

Celkom mílé prekvapenie, síce forma trochu predčila obsah (ako to niekedy v slovenskej literúre býva zvykom), bolo tam pomerne veľa vecí ktoré stáli za podčiarknutie, a aj napriek tomu ,,urychlenému" záveru novela stojí za prečítanie.