Zámok

Po rozsiahlych diskusiách o tvorbe pražského autora Franza Kafku (1883—1924), ktoré v posledných rokoch prebiehali na stránkach našich novín, prichádza do rúk slovenskej čitateľskej verejnosti Kafkovo najrozsiahlejšie nedokončené dielo Zámok. Pre bližšie pochopenie jeho tvorby má taký istý význam ako román Proces. Všetko, čo jestvuje u Kafku roztratene — v poviedkach, korešpondencii a prozaických fragmentoch — ako tzv. problematika človeka, dostáva v Zámku svoj výrazný tvar. Postava románu zememerač K., ktorý zdanlivo bez východiska blúdi po dedine a hľadá nedosiahnuteľný prístup do zámku, pripúšťa rozličnú interpretáciu, tak ako celý svet kafkovskej prózy. Pojem odcudzenia, maximálne rozvedený práve v Kafkových prózach, nadobúda v Zámku priam obludné rozmery. Zememerač K. je obklopený cudzou, nepriateľskou skutočnosťou, je v neviditeľnom zajatí neznámych síl a každé jeho úsilie stroskotáva na začarovanom kruhu moci. A predsa sa tento osamotený jednotlivec nevzdáva, aj keď je jasné, že svoj cieľ nikdy nedosiahne. Nezáleží na záveroch a východiskách Kafkovho románu. Oveľa dôležitejšie je, že s neobyčajnou umeleckou presvedčivosťou zobrazil postavenie človeka v modernom svete a že ho týmto obrazom núti, aby si uvedomil sám seba. Kafkov Zámok vychádza v slovenčine aj s doplnkami a fragmentami textov. Všetky hlavné postavy u Kafku majú len jednu voľbu: alebo sa zmieria so svetom, v ktorom žijú, alebo sa proti nemu vzbúria. Inej voľby nieto. Neexistuje nijaká iná alternatíva, nijaká iná situácia, len táto jediná, a tá sa utvára negatívne alebo pozitívne. S negatívnou formou sa stretáme v Procese, s pozitívnou v Zámku.... celý text