Miroslav Válek citáty

slovenská, 1927 - 1991

Citáty (21)

… chvíľu s tebou medzi ružami, tam sa ťa učím celú naspamäť, tam ťa dýcham až kým povieš Dosť.


...chvíľu s tebou medzi ružami, tam sa ťa učím celú naspamäť, tam ťa dýcham až kým povieš Dosť (Minútu pred usnutím)


Ach, už je aj láska dospelá? A vždy tak krásne bolela.


Aj trinásťročné lásky majú svoje dejiny…


Blíži sa doba ľadová, epocha sťahovania zvierat do ľudí…


Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.


Chodím k tebe, keď ma voláš, chodím, aj keď nevoláš. (Smutná ranná električka)


Idealista je človek, ktorý sa neuspokojuje s daným stavom vecí.


Ja viem, že sa to nesmie, ale kdekoľvek sa dotkneš môjho tela stáva sa z neho zreteľne chvejúci sa tón (Minútu pred usnutím)


Ja viem, že sa to nesmie, ale kdekoľvek sa dotkneš môjho tela stáva sa z neho zreteľne chvejúci sa tón.


Každá báseň má svoj čas. Ale čas básne je kratší, ako si myslíš…


Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi. No ten, čo ľúbil sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.


Les má dosť práce s prezliekaním stromov.


Myslel si: láska. A bol to iba zvyk. Uletel ti biely balónik.


Myslel si: láska. A bol to iba zvyk. Uletel ti biely balónik. (Z vody XII.)


Plač, láska, plač len, ak máš za kým.“


Poézia je poznanie plus ilúzia. Preto sa poézia tak podobá životu. Ale iba mladí, bez ohľadu na vek, veria ilúzii, napriek poznaniu. To sú tí praví čitatelia poézie.


Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou, aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka. (Dotyky - S hlavou v ohni)


Som radšej, keď moje verše znepokojujú, ako by sa mali páčiť.


Usmejte sa na mňa aspoň očami.


Vieme, že nerozhodujú dobré úmysly, ale výsledky.