Krisztián Grecsó

Populární knihy

Nové komentáře u autorových knih

Taneční škola

„Aká škoda, že som nemal možnosť čítať Tanečnú školu pred 15timi rokmi, keď som mal všetky životné rozhodnutia len pred sebou! Je to... vlastne neviem, čo to je. Ja som si v nej našiel iniciačný román, kam autor zaiste ukryl aj kus samého seba. A také sú kruté, pretože v nich nezriedka, takmer vždy, nájde kus samého seba aj neopatrný čitateľ. Mladý Jocó skáče rovnými nohami do života. Je príliš hlúpy na to, aby niečo vo svojich očiach znamenal a príliš múdry, aby si to neuvedomoval. Najhoršia možná kombinácia. Našťastie ho na jeho ceste životom povedie múdry a svetaznalý guru, strýko Lajoš. Našťastie? Ten bod, keď si mladý muž musí zvoliť cestu. Na jednej strane nudná každodennosť, hlúpe problémy každého okolo, ktoré bude musieť až do konca života riešiť, trápiť sa „pod papučou“ a neustále hľadať pekné maličkosti aby bol jeho život aspoň trochu znesiteľný. Táto cesta je propagovaná pod kadejakými vznešenými výrazmi ako zodpovednosť či obetavosť. Ale ktorý hlupák chce byť zodpovedný a obetavý, keď sa môže vydať cestou dobrodružstva, veselej spoločnosti a večnej mladosti? Kniha samozrejme nie je iba o tom. Ani zďaleka nie. Možno len mne táto vrstva príbehu vystupuje najsilnejšie. Ako vravím. Aké šťastie, že som nemal možnosť čítať Tanečnú školu pred 15timi rokmi. Nepochopil by som ju a ešte by som bol aj celý dopletený. Čertovské pokušenia!“... celý text
— bondula

Buď vítán

„Prostredie maďarskej dediny a obdobie druhej polovice 20.teho storočia sa v autorovom podaní stáva univerzálne vidiecke a pridaním magických prvkov i nadčasové. Grecsó roztáča ruletu života mladého muža z dediny, ktorý je z miest svojho detstva vytlačený, aby sa napriek tomu raz vrátili a nasmeroval sa k vyriešeniu hlavnej záhady, tajomstva o vlastnom živote. V anotácií uvádzaná veta "Autor do děje rafinovaně vtahuje čtenáře, nechává mu ale i velmi široký prostor ke spekulacím a domýšlení." román veľmi dobre vystihuje, žiaľ práve jeho najhoršie stránky. Rafinované vťahovanie je asi to neustále opakovanie niekoľkých (inak dobrých) motívov, hlboké odbočky do životov s hlavnou líniou príbehu pramálo súvisiacich postáv a vyvrcholenie, ku ktorému dej smeruje možno posledných päťdesiat strán. A široký priestor k špekuláciám a domýšľaniu je tak široký, že vlastne len ťažko hádať, aké posolstvo autor do knižky ukryl. Večný smäd, ktorý núti chodiť dedinčanov všade s bandaskou, tajomné slová, ktoré sa derú každé ráno ľuďom samé z úst, osoby bez tieňa a tiene, ktoré nik nevrhá. Dospievanie na vidieku s pohnutou históriu, otázka zakorenenia, pôvodu, viny a trestu. Kopec skvelých námetov, ohromný potenciál. Táto knižka vôbec nie je zlá. No je ťažká, až priťažká na rozsah a k nemu prislúchajúci obsah. Na škole sme mali prednášajúceho, učil zaujímavý predmet, no pre jeho prednes ho volali uspávač hadov. Tento istý uspávací efekt na dobrej téme bude zrejme žiaľ prvou myšlienkou, ktorá sa mi pri spomienke na román Buď vítán vybaví.“... celý text
— bondula

Přejít na knížky autora