Ahmet Altan

turecká, 1950

Populární knihy

Nové komentáře u autorových knih

Madam Život Madam Život

Tohle není pouhá romance o láskách jednoho studenta, ale tak docela to není ani brilantní esej o světové literatuře. Je skvělé, že se k nám tento román dostal, ačkoli zatím pouze ve slovenské verzi. Turecká literatura nám má mnoho co nabídnout a Ahmet Altan určitě patří k jejím nejlepším reprezentantům, i když vlastní země jej za jeho dílo nezřídka "odměňuje" dlouhým pobytem ve vězení.... celý text
Teckovana


Madam Život Madam Život

Príbeh citového vzplanutia medzi mladým mužom a zrelou ženou, ktorá mu ukáže iný pohľad na zmysel života... Hoci som sa ku knihe vrátila po istom čase, našla som v nej zaujímavé postrehy, myšlienky...napríklad PEKNÉ ŽENY NECHAJME MUŽOM BEZ PREDSTAVIVOSTI...... celý text
Jurajovamaka


Madam Život Madam Život

3,5* - romantická dejová linka medzi mužom a 2 ženami ma nezaujala, ale pobavilo, že kým on mohol mať 2 baby, tak sám žiarlil na možnosť, že by jeho baby mali iných mužov- holt, asi kultúrna odlišnosť, kde mnohoženstvo je viac normálne v spoločnosti ako u nás ;) A teda, romantická dejová linka ma nezaujala, aj keď popisy krás Hayat aj Sily boli pekné a dokonca autor vyzdvihoval aj ich intelekt. No ale, čo teda bavilo? Popisy literatúry, hlavne krátke úryvky z prednášok na vysokej školy, kde sa vyzdvihovala úloha kritikov, literatúry, príbehu, a podobne. Takisto, bolo krásne sledovať prerod hlavnej postavy, ktorá sa od pasivity posunula k aktivite a postupne si uvedomila svoju slobodu a možnosť voľby, že si nemusí zatvárať oči, ale môže sa politickej realite pozrieť do očí. "Všetko je klišé, láska, zraniteľnosť, strach, chudoba, túžba, zrada. A všetky tieto klišé obsahujú druh právd, ktoré môžu človeka ľahko zlomiť. Ľudia žijú, trpia a umierajú obklopení klišé. Kedy sa narodíte, zomriete, do koho sa zamilujete, rozídete, sú všetko náhody. O našom osude rozhodujú náhody, čo nám bráni pochopiť, že všetko, čo sa nám deje, je len séria klišé. Keďže nemá zmysel rebelovať proti klišé, búrime sa proti náhodám. Nemali by sme sa pokúšať uniknúť pred bežnými pravdami, ktoré sú len sériou klišé a náhod. Pretože to je miesto, kde literatúra spolunažíva so životom."... celý text
adorjas



Madam Život Madam Život

Romantické príbehy veľmi nemusím, no aj pri nich dokážem urobiť výnimku, obzvlášť ak (podobne ako v prípade Madam Život) nejde len o takú tú typickú slaďárnu, ale o príbeh, ktorý ponúka i čosi viac. Nuž, Ahmet Altan nám presne to "čosi viac" doprial. Na pozadí neustále sa zhoršujúcich spoločenských pomerov a narastajúcej totality v Turecku nám prostredníctvom Fazila a neľahkej situácie, v ktorej sa po smrti otca ocitol, vykreslil príbeh lásky, slobody a života. Na jednej strane príbeh vášnivý, plný radosti, dobrodružstiev a nespočetných túžob, na druhej strane tragický, prešpikovaný nerozhodnosťou, paranojou a strachom. Materiálne istoty a spoločenské postavenie sa menia na život v tiesnivých podmienkach kvázi komunitného centra a jediný spôsob, ako si udržať štatút študenta milovanej literatúry, je nájsť si prácu v dosiaľ nepoznaných sférach. Ak by ste však čakali, že strata otca a s tým spojená strata ideálov, položí Fazila na lopatky, boli by ste na omyle. Život sa mu síce rapídne zmení, no nie len v negatívnom zmysle. Do centra diania sa dostáva žena... Respektíve ženy. Na jednej strane zrelosť, sebavedomie a akási ľahkovážnosť, na strane druhej umiernenosť, spoločné záujmy a ambicióznosť. Altan sa pohráva s ľúbostným trojuholníkom plným kontrastov a prostredníctvom dvoch diametrálne odlišných vzťahov približuje rozmanitú esenciu života i konflikty s ním spojené. "To nebol život, ale peklo. Ľudia nemajúci čo do úst sa upaľovali na uliciach, otcovia bez roboty páchali samovraždy (...), fízli zatýkali disidentov, firmy bankrotovali, zamestnanci zo dňa na deň prichádzali o prácu bez akejkoľvek kompenzácie a toto všetko obostieralo hrôzu naháňajúce ticho. Ľudia nech sa od hladu hoc aj upália, ale hovoriť o tom bolo zakázané." Madam Život predstavuje akúsi ódu na zmyselnosť a túžbu, oslavu ženy, no zároveň je i znepokojivou spoveďou človeka, ktorý politicky motivované represie pocítil na vlastnej koži. A popravde, hoci celý príbeh hodnotím ako veľmi príjemný, musím priznať, že viac ako ľúbostné pletky medzi Fazilom, Hayat a Silou, ma lákalo práve to spoločenské pozadie či rozjímanie o živote a literatúre.... celý text
booklovertina


Už nikdy neuvidím svet Už nikdy neuvidím svet

Turecko, krátko po pokuse o prevrat. Ahmet Altan je zatknutý, prepustený a opäť väznený – pre navzájom protichodné obvinenia, po absolvovaní povrchných súdnych procesov. Uväznili však spisovateľa a aj to nie hocakého: Ahmet sa rozhodol nepoddať zúfalstvu ani nádeji, rozhodol sa pre odvahu, vzdor a vďaku. Výsledkom tohto rozhodnutia je práve tento krátky memoár, o príbehu ktorého sa dozvedáme v predslove; ako bol vydaný aj napriek doživotnému uväzneniu autora. Knižka naozaj nie je dlhá, stačí na ňu jedno poobedie. Dokonca ani len téma a vážnosť situácie obrátená autorovým optimizmom čítanie nespomaľuje, práve naopak: každý ďalším slovom čitateľa inšpiruje a dodáva mu odvahu. Čo by však potenciálneho čitateľa odradiť mohlo, je autorov sklon často odbáčať od príbehu k úvahám, k rozjímaniu a k poetickým metaforám plným referencií na diela literatúry. Autor je naozaj sčítaný, hoc referuje viacmenej na mená veľkých európskych klasikov ako sú Shakespeare či Tolstoj, no jedna konkrétna referencia mi celkom zmenila pohľad, ktorým sa na knihu pozerám, a to bolo práve spomenutie Borgesa, ktorého mi v tej sekunde spôsob písania pripomenul. Samozrejme, jedná sa o autobiografiu, o memoár, o svedectvo, avšak pomer rozprávania príbehu a udalostí voči pomeru úvah a využita jednotlivého diania pre podklad k meditácii nad rôznymi témami s väzením, fantáziou a pamäťou súvisiacimi mi Borgesa naozaj pripomenul. Mám na mysli Borgesove poviedky, ktoré intelektuálne kĺbia eseje, knižné referencie a absurdné príbehy. Mám dojem, že aj Už nikdy neuvidím svet tieto prvky obsahuje, žiaľ aj absurdnosť príbehu, ktorá je desivo reálna. Jediné, čo by som knihe vytkol – a ani to nie je tak závažné – je kapitola Lesné víly, ktorá je naozaj viac úvahou literárnou, než že by bola úzko spätá s „dejom“ a s posolstvom knihy. Niežeby táto úvaha nebola zaujímavá, no neviem, či nepresahuje rozsahom svoj význam. Jazyk je však je nádherný, metafory plynú a optimizmus je nákazlivý, aj napriek – či už práve pre – chýbajúcu naivitu. Dielo je ukážkou ľudského vzdoru – akokoľvek sa autor priamo v diele dištancuje od pojmu odvahy či hrdinstva; naopak práve touto schopnosťou sebareflexie pridáva jeho pohľadu na dôveryhodnosti.... celý text
Samuel98