Gabriel Hoffmann životopis

slovenská

Životopis

Slovenský lekár židovského pôvodu. Pochádzal zo siedmich detí a jeho predkovia prišli na Slovensko zo Španielska pred 500 rokmi a usadili sa v Turzovke. Bol konvertitom na katolícku vieru, k čomu prispeli aj jeho otec (Armin Hoffmann), ktorý sa stal katolíkom. To prinášalo celej rodine za posledné storočie nemalé ťažkosti. Reakcia zo židovskej strany bola veľmi nepriaznivá, až nepriateľská a to sa potom dialo stále, až na výnimky. Podľa predpisov Talmudu toho, kto vystúpi zo židovskej obce, prehlási táto komunita za mŕtveho a to podľa náboženských predpisov a aj vykoná za neho obrady ako za mŕtveho. A tak otca pána Hoiffmanna prehlásili za mŕtveho a s ním aj jeho rodinu. Židia jeho otca ako lekára bojkotovali a radšej chodili do Humenného. Chudobní Židia však Armina Hoffmanna k sebe ako lekára stále volali. Dvaja sninskí rabíni, jeden starší ortodoxný a mladší modernejší, ale pravoverný, tí dvaja voči Hoffmannovcom neprejavili nijaké nepriateľstvo. Ostatní židia ich však nemali radi. Stalo sa že jeden z nich na otca pána Hoffmanna napľul, ako znak opovrhovania. Okrem toho, že Hoffmannovcov ostatný Židia vyhlásili za mŕtvych, vyslovili na ich hlavy kliatbu, tú ktorú vyslovili pred Ježišom a ktorá sa uskutočnila. Sám sa v roku 1944 zúčastnil SNP, ako však sám prízvukuje, nikdy s ním nesúhlasil. Boli také okamihy, dni, keď sám seba klamal, že je to povstanie proti Nemcom. Ako vojak slovenskej armády bol poručíkom a veliteľom 20-člennej zdravotnej skupiny a bol príslušníkom žilinského pluku pod velením plukovníka Dobrovolského. Keď padol, velenie prevzal kapitán Repašský. Povolaní boli bez toho, že by presne vedeli, o čo ide, nevedeli, proti komu je to povstanie, či proti Nemcom, proti vlastnému štátu, či proti Rusom. Počas povstania bol zajatý a prevezený do tábora v Seredi. Tam sa dostal do nemilosti ostatných židovských väzňov nakoľko bol katolík a mal z ich pohľadu „chybné a závadné“ predstavy o židovstve. V týchto koncentračných táboroch mali židia absolútnu samosprávu. Riadili chod tábora, bola tam židovská polícia, ktorá bola pánom nad životom a smrťou všetkých židovských väzňov. Pod falošnou identitou hauptoberstumpfuhrer Zimmermann tu pôsobil Šimon Wiesenthal, Wiesenthal sa dostal do Serede pod cudzím menom. Všetci významnejší židovskí činitelia mali falošné legitimácie a falošné zamestnania, takže nikto nevedel, kto v skutočnosti sú. Tak aj Wiesenthal mal možnosť dostať sa tam, ako aj opustiť koncentračný tábor. To boli veľmi čudesné praktiky. Wiesenthal sa zameral na Židov, ktorý boli podozriví zo spolupráce s Nemcami. A v koncentračnom tábore v Seredi spolu so židovskou samosprávou rozhodoval o živote a smrti židovských väzňov. Gabriel Hoffmann dostal osobitný rozkaz ako lekár, zavraždiť troch židov, ktorí boli podozriví zo spolupráce s Nemcami. On to však odmietol za čo bol sám odsúdený na smrť. pred popravou ho však zachránil paradoxne nemecký veliteľ tábora Brunner, ktorý sa dopočul že Gabriel Hoffmann zachránil počas povstania život slovenskému vojakovi nemeckého pôvodu. Keď sa to rozchýrilo tak ho židia ešte viac znenávideli, pretože si mysleli, že je tajný nemecký agent. Vojnu nakoniec Gabriel Hoffmann prežil, ale židovská komunita mu odpadnutie od židovstva nikdy nezabudla a chovala sa k nemu pohŕdavo. Tiež osočovali jeho manželku ktorá mala nemecký pôvod a označovali ju za nemeckú fašistku. Na záver zostáva otázka... Kto sa ospravedlnil tým Židom, ktorých ich vlastní súkmeňovci v rámci svojej komunity pozbavili všetkých práv a úplne ich vylúčili zo svojej spoločnosti? (zdroj životopisu: https://blog.postoj.sk/45355/s...)

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.