Strážkyňa šťastných koncov

recenze

Strážkyňa šťastných koncov (2022) 5 z 5 / beatrica4102
Strážkyňa šťastných koncov

BARBARA DAVISOVÁ - STRÁŽKYŇA ŠŤASTNÝCH KONCOV

"Veríte v niečo také? Že niektoré veci sa majú stať?"

Keby som mala knihu opísať jedným slovom, tak by som povedala - nádhera! Keby som mala opísať moje pocity a reakcie počas čítania, tak by som povedala - nádej, zimomriavky a slzy v očiach. Od prvej až do poslednej strany som dúfala, že život už naozaj nemôže byť taký krutý a stane sa zázrak a naplnia sa šťastné konce. Zimomriavky mi behali po celom tele, hlavne pri konci, lebo taký zvrat by som nikdy nečakala, akým ma autorka prekvapila. Neviem či moja recenzia odzrkadlí moje myšlienky, lebo som plná emócií a došli mi slová, ale budem sa snažiť to zhrnúť.

"Dve neznáme, ktoré spája rovnaká minulosť."

Dve spriaznené duše, ktoré spojí náhoda alebo "la magie"? V príbehu stretneme dve neskutočne silné ženy - Soline a Auroru. Silné, ale zlomené. Čo im osud naložil do cesty, by hocikto nevedel prežiť. Obe stratili svojho milovaného. Soline počas druhej svetovej vojny a Rory, keď mu snúbenec išiel do Sudánu ako dobrovolník.

"...netušíš, aké to je, však? Zobudiť sa ráno a nemať silu vstať z postele...obliecť sa a ísť do sveta, kde život uháňa okolo teba, ale bez teba."

Lámalo mi srdce, ako autorka opísala Paríž, keď tam prišli nemci a obsadili celé mesto. Soline s mamou vlastnili elegantný svadobný salón. Ručne šili šaty pre nevesty spájané s mágiou (Čarodejnica s ihlou) ale vojna všetko zničila. Robila ako dobrovolníčka v nemocnici a tam spoznala svoju životnú lásku, Ansona. Po kom mu nezostali iba krásne spomienky a holiaci strojček ukrytý v jednej škatuli spolu ďakovnými listami od neviest, ktoré rýchlo vedela zobrať so sebou, keď musela opustiť Paríž.

"Keď človeku toho veľa vezmú - keď o toľko príde -, hľadá útechu v niečom známom."

Po toľkej tragédií sa snažila postaviť sa na vlastné nohy, otvorila salón v Bostone, ale stalo sa nešťastie a musela zatvoriť. Takto sa zoznámila s Rory, ktorá si chcela otvoriť galériu a prenajať od nej budovu.

"Sny sú ako vlny, zlatko. Musíš si počkať na tú správnu, z ktorej bude priam kričať tvoje meno. A keď príde, musíš na ňu naskočiť a viezť sa."

Aká neviditeľná sila viedla Rory presne pred tú budovu? Čo spája tieto dve ženy okrem toho, že majú rovnaký osud a obe stratili svojho milovaného vo vojne?

Knihu čítame z dvoch uhlov pohľadov. Pohľadov týchto neskutočných žien v roku 1985, no autorka nám ukáže aj Solinin život počas druhej svetovej vojny. Veľmi sa mi páčili tie krásne myšlienky pri každej Solininej kapitole, ktoré písala jej Maman. Bála som sa, že tam bude zbytočne veľa opisu okolia, ale autorka sa zamerala hlavne na emócie a takto to bolo dokonalé.

"Život má zvláštny dar naznačiť nám, keď sa niečo skončí. Nie je to vždy príjemné, ale ak dávame dobrý pozor, neprehliadneme to."

Čo sa stane, keď Soline dobehne minulosť? Štyridsať rokov smútku a utrpenia a zrazu sa dozvie, že nič nebolo tak ako jej to povedali, že mohla žiť šťastný život a nie v žiali?! Dočká sa svojho šťastného konca? A Rory?

Napínavé čítanie, ktoré vás chytí za srdce. Hlboké myšlienky, nekonečná láska, ktorá prežije aj vojnu aj smrť. Túto kniha sa dá len odporúčať.

Ďakujem vydavateľstvu za poslanie knihy, bude mať výnimočné miesto v mojej knižnici.


Strážkyňa šťastných koncov Strážkyňa šťastných koncov Barbara Davis

Pôvabný román o osude, o druhých šanciach, o nájdení dávno stratenej nádeje z pera najpredávanejšej autorky podľa rebríčka Amazon Charts, ktorá sa preslávila románom Posledná žena z rodu Moonovcov. V tomto čarovnom príbehu Barbar... více


Komentáře (0)

Přidat komentář