Prehlbovanie napínavej hry o život

recenze

J. D. Barker sa na literárnej scéne zjavil ako blesk z jasného neba a odvtedy neprestáva žiariť. Jeho Čtvrtá opice bol debut, ako sa patrí. Zaujímavý a nezabudnuteľný. Nečudo, že z vraha vyčíňajúceho v Chicagu sa stala nemesis ústredného hrdinu Sama Portera. Bishopova minulosť bola natoľko zaujímavá, že by bola škoda nevyužiť ju i ďalej. Pátá oběť síce prináša aj celkom nový príbeh, ale vedľajšia dejová línia neobchádza ani tú pôvodnú. Tí, čo nečítali prvý diel série, by sa mohli občas v deji stratiť, aj keď autor cez svoje postavy pripomenie určité súvislosti. Nič však nenahradí dôkladnú znalosť problematiky a celkovo lepší výsledný dojem. Lenže Sama Portera a jeho tím si veľmi rýchlo obľúbite, takže ak vám aj čosi náhodou unikne, nebudete to brať ako mínus.

"Porter váhavě šlápl na led a poslouchal, jestli se zpod podrážky neozve výmluvné praskání. Bez ohledu na to, kolik nohou tu před ním přešlo, cítil nervozitu, protože teď tady kráčel on. Když se Porter posunul a podíval se dolů, spatřil dívku. Led byl čírý jako sklo. Dívala se prázdnýma očima přímo nahoru. Pokožku měla strašně bledou s lehkým modrým nádechem, který nebyl jen kolem očí. Tam se kůže zbarvila do tmavě fialové." (str. 15)

Príbeh odohrávajúci sa počas štyroch dní sledujeme z viacerých uhlov pohľadu. Okrem Porterovho vnímame dianie očami jeho kolegov, unesených dievčat, agenta FBI či záhadného vraha. Textu to dodáva vítanú dynamiku a možnosť pracovať s čitateľovými očakávaniami. Najviac to pocítite, keď autor utne niektorú kapitolu v tom najvypätejšom okamihu a musíte sa dostať cez ďalšie dve, aby ste sa dočkali pokračovania. J. D. Barker vie vyburcovať vašu zvedavosť a nútiť vás čítať ďalej. Ja som mu sadol na lep okamžite a nepustil ma až do samotného konca. Kniha Pátá oběť je o niečo hrubšia ako jej predchodkyňa (má 566 strán), čo v tomto prípade vôbec nevadí. Práve naopak, pokojne by som uvítal aj viac, pretože príbeh napriek dĺžke neobsahuje hluché miesta a číta sa ľahko a rýchlo. Ide síce v podstate o klasický krimitriler so sériovým páchateľom a tíme, ktorý je mu za pätami, ale Barkerove postavy sú natoľko živé, že vám ich osud nie je ľahostajný a miestami sa skutočne obávate, či vydržia až do poslednej kapitoly...

"Couvla hlouběji do klece, zakopla o deku a padala ke stěně za sebou. Pokusila se zpomalit pád volnou rukou, ale narazila na rozbité sklo. Do dlaně se jí zabodly desítky drobných střepů. Učitel odemkl teprve první zámek a zuřivě zápasil s druhým. Zatajil se jí dech. Najednou neměla dost vzduchu. Vyděseně hleděla na muže před sebou, na monstrum, které právě odemklo druhý zámek. Vyviklal ho ze dveří a přiskočil k ní. Šlápl jí na ruku, v níž držela střep, a přimáčkl ji k podlaze. Zároveň se k ní natáhl s paralyzérem." (str. 237)

Nový vrah je dostatočne nechutný a prešpekulovaný, aby obstál v konkurencii svojho "opičieho" predchodcu. Dokonca ho v čomsi aj predčí, no Bishop nesklame ani tu. Predsa len, jeho príbeh si zaslúži pokračovanie, a znovu sa tak stretneme aj s jeho matkou, ktorá formovala jeho vývoj už v detstve, a to dosť drsným spôsobom. Páči sa mi, že autor sa nesnaží za každú cenu šokovať, ale motivácia jeho páchateľov je viac-menej opodstatnená, alebo minimálne logicky zdôvodnená. Niekedy sa vám síce môžu určité scény zdať nechutné, ale ani zobrazenie násilia nie je prvoplánové. Vzhľadom na dej a vnútorné pochody vrahov ide skôr o ich širšiu charakteristiku a bez nich by bola jednoducho neúplná. Pátá oběť by vám určite nemala ujsť. J. D. Barker potvrdzuje, že Čtvrtá opice nebola len "one-hit-wonder", ale treba s ním počítať, pretože jeho talent na písanie krimitrilerov patrí medzi tie výrazné. A navyše všetko nasvedčuje tomu, že Bishop ešte tiež nepovedal posledné slovo...

Každý policista má případ, který se pro něj stane posedlostí. Detektiv Porter není výjimkou. Opičího vraha už měl na dosah, když ho z pátrání odvolala FBI, ale taková drobná překážka ho nemůže zastavit. Oficiálně se Porter a jeho... více

Komentáře (0)