Kniha: Zvieracia Farma

recenze

Zvieracia farma britského spisovateľa Georgea Orwella je dodnes vnímaná ako mrazivá alegória dlhodobo nahromadenej autorovej optickej revízie v obraz spoločnosti, v ktorej neexistuje zásadnejšia náprava politickej hierarchii a morálnej obozretnosti v akékoľvek nádeje svetlejších zajtrajškov. Táto majstrovská kniha (publikovaná v roku 1945) je akousi znepokojujúcou bájkou dospelých na poli výstižných prirovnávaní kolotoča prozreteľností a kolorite vecí a vlastností, ktoré sa cyklicky opakujú. Stačí zmeniť podmienky a okolnosti a všetky predom zadeklarované ideály sa razom zmenia v ich ešte démonickejšiu podobu. Zaujímavá je i paralelná technická interpretácia, ktorá môže vo viaczmyselnej schéme pripomínať (vtedajší) bolševický režim (prevažne) odohrávajúci sa vo východnej Európe, avšak jej metaforické parametre nás v konečnom dôsledku obkolesujú v neustálej prítomnosti a v každom režime. Aj v tom dnešnom. Dejiskom Zvieracej farmy predchádzala Panská farma, kde sa tento príbeh dĺžkového rozsahu novelovej prózy zhrnutý v 10-tich kapitolách začína…

Panská preto, lebo jej vládol človek. Pán Jones. Hospodáril, zotročoval a dral zvieratá do špiku kostí a zameriaval sa primárne len pre svoje vlastné záujmy. No a zatiaľ čo mu na fare prepukali nadšenecké vášne nespokojných zvierat volajúcich po nenávratnej vzbure, ktorá by to zmenila, on sa na takýto scenár dostatočne vopred nepripravil.

Za vodcu oslobodzovateľských tendencií sa považoval sprvoti Major (prasa), ktorý mimoriadne nestranne a odvážne burcoval ostatné zvieratá a veľmi trefne poukázal na utláčania a krivdy, ktoré sa proti nim viedli: „Človek. Človek je jediným naším skutočným nepriateľom. Odstráňme Človeka a navždy sa zbavíme základnej nadpríčiny hladu a práce.“

Major ako autorita zomiera, avšak stihol zvieraciu farmu navnadiť na revolučné myšlienky a zaviedol do nich vysoko emancipačné odbojárske tendencie. Jeho miesto v čele hnutia prevzali prasce Napoleon a Snehuliak a skoncipovali myšlienkový systém práv a zákonov do takzvaných dokumentov sformulovaných v animalizme.

Zvery Anglicka a Írska,

zvery všetkých klím a rás –

zvesť vám nesiem o tých zlatých časoch,

ktoré prídu zas… (časť piesne)

Z postáv štatistov a viac či menej významných i menej významných rolí, ktoré vybojovali dočasnú slobodu nad panstvom, tvorili gro: kobyla Moly, havran Mojžiš, ťažné kone Boxer a Ďatelinka, somár Benjamín (jediný neeuforický člen farmy), hus Muriela, psy Cinta a Ďuska a ovce. Po víťazstve a premyslenej taktickej premisy sa zmocnili hospodárstva a vlastnej sebestačnosti a odhodlane plnili príkazy Snehuliaka a Napoleona v jednotu a víziu nového sveta. Bez človeka! Po počiatočnom nadšení a maškarádnych rituálnych povinností však prasatá začali čoraz častejšie porušovať niekdajšie formulácie zákonov a vyhlášok a deštruovali pamäť a dušu ostatných zvierat v ich bezvýhradnú podriadenosť. Obchodovali raz s farmárom Frederickom z Líščieho lesa, potom s Pilkingtonom z Majera. A vždy, podľa účelu zmanipulovali zvieratá v domnení, že si takýto osud priali ich predkovia a tak to mali od počiatku všade zakotvené. A všetci týmto „pravdovravnostiam“ súhlasom a mlčky kolaborovali. Kvičiak, ako tamojší „minister propagandy“ pracoval s fantasticky prepracovanými nástrojmi masírovaní verejnej mienky. Dokázal efektívne pranierovať temer s každým „…aj čierneho by presvedčil, že je biely…“

Sedem prikázaní (Zvieracej farmy):
1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
2. Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
3. Nijaké zviera sa nikdy nebude obliekať.
4. Nijaké zviera nebude spať v posteli.
5. Nijaké zviera nebude piť alkohol.
6. Nijaké zviera nezabije iné zviera.
7. Všetky zvieratá sú si rovné.

Jedného dňa však bol Snehuliak bližšie nešpecifikovaným spôsobom (samozvaným vodcom Napoleonom) vyhostený z farmy a miestna propaganda okrem zbehlých prísnych noriem obrábania demýtizovali a spochybňovali jeho zásluhy v Bitke pri kravíne. Zvieratá konečne, po prvýkrát ostali v pomykove a neverili takémuto zjednodušenému dogmatickému výkladu, ale Kvičiak ich vždy svojskými metódami na konci dáko prekabátil. Ďalej, „zlí ľudia“ sa navyše časom pokúsili o znovuzískanie farmy a po krvilačnom boji so zvieratami im zanechali obrovské škody, ktoré sa len ťažko naprávali. A svoje si odniesol i povestný mlyn, ktorý ju (celú) nepriamo symbolizoval a združoval v nej plnú silu. Rozpadol sa ako domino, ale zvieratá ho usilovnou prácnosťou postavili opäť na nohy.

„VŠETKY ZVIERATÁ SÚ SI ROVNÉ, ALE NIEKTORÉ SÚ SI ROVNEJŠIE.”

Kniha v týchto fázach neobyčajne stupňuje charakter významovosti a fyziológie, príkladom sú likvidácie starších jedincov, ktorí už výkonnostne vypovedali a miesto „plytvania“ na ich dôchodkové marže (rozumom pragmatikov „rovnejších nad rovnými“) ich nechali odstraňovať… Hoci celý život zasvätili mučiarenskej práci, opisy a činy ich nepriamej fyzickej likvidácii sú napĺňané a naznačované dychvyrážajúco a akosi medzi riadkami. Napríklad, po ťažkopádne zranenom dobrákovi Boxerovi ho Napoleonove operatívne špičky fakt že šokujúco poslali za mäsiarom a nie lekárom, ktorý ho nemal priniesť do nemocničnej opatery, ale rázne sa ho zbaviť. Tento ohavný čin videli na vlastné oči v diaľke odchádzajúceho kata podaktoré plaché zvery. Nerozhodné, neisté a navždy odkázané na diktát z centra ich aj nad touto udalosťou podsvietili určovatelia práce v prednejšie priority, než nad špekulovaním o osude ich kamaráta. Zo záverečnej návštevy okolitých farmárov pracujúca trieda zvierat nechápavo civela na opätovné premenovanie farmy Zvieracej na Panskú a z kriku, ktorý sa ozýval spoza stola medzi hádkami prasiat a ľudí, ich už od seba nedokázali viacej rozoznať…

Komentáře (0)