Kniha: Proces

recenze

Orig. názov Der Prozess (1925) bol prevratným románom, ktorý bol vydaný nasledujúci rok po Kafkovej nečakanej smrti. Ide o dielo komplexného významu. Taká najbežnejšia interpretácia hovorí, že Kafka v ňom periférne kritizuje nástroje byrokratického marazmu, kedy strach, neistota a samota sú zapečatené v normatívach inštitúcií a v ľuďoch, ktorý sú delegovaný na výkon v týchto funkciách.

Inými slovami, dielo vizionársko-reflexívnymi metódami skúma pokročilé fázy ľudskej adaptability v rukách „diabla“ ako strojcu kontroly a perzekuovania nepohodlných osôb, ktorými sa spoločnosť vyznačuje na všetkých typoch v zriaďovateľských úrovniach.

Franz Kafka román vyvažuje osobnou autobiografickou rovinou; predsa aj hlavná postava pán K. (alebo Jozef K.) je iba reprezentant strednej skupiny (prokurista banky), ktorý si plní pracovnú disciplínu a inak je v súkromí relatívne pasívny. Takýto typ postavy je zraniteľný v „procesoch“ vykonštruovaných postupmi úradnej moci, kde všetky administratívne a justičné kroky upúšťajú od niekdajších formálnych a zákonných postupov.

Román je originálny práve v práci s neurčitosťou. Nevieme, kde presne, kedy a za akých okolností sa v bližšie neurčitom prostredí odohráva. Figurujú v ňom karikatúry osôb prevažne z vyššej strednej triedy. Pán K. dostane poštou k 30. narodeninám darček, ktorý ho v najbližších 365 dňoch dovedie do krajného zúfalstva.

Je mu oznámené, že je obžalovaný a má sa dostaviť na súd. Obvinenie mu nie je objasnené, procedurálny postup vyžaduje od neho iba poslušnosť vyplývajúcu z jeho podriadenej pozície voči vyšším úradným orgánom.

Spočiatku tieto hrozby pán K. neberie príliš vážne. Verí, že je dosť príčetných a slušných ľudí, ktorí mu vysvetlia konzekvencie svojvoľného a absolútne neoprávneného zadržania jeho osoby. Ako sa poneviera po čudesných čalúnených priestranstvách, kde sa musí neustále dostavovať, je postupnými krokmi dohnaný k spochybneniu vlastného úsudku o svojej nevine.

Poďme troška zakúsiť jeden mnou zvolený rozhovor z knihy. Pozrime sa bližšie na rozhovor pána K. a maliara, ktorý ho mal lepšie oboznámiť so samotným procesom a bol akoby právnickým gurum a v širokých štruktúrach bol považovaný za kapacitu v meste:

(Maliar): „Zabudol som sa vás spýtať predovšetkým na to, aký druh oslobodenia si želáte. Sú na to tri možnosti, totiž skutočné oslobodenie spod obžaloby, zdanlivé oslobodenie a prieťah procesu. Skutočné oslobodenie spod obžaloby je pochopiteľne najlepšie, lenže na takýto spôsob riešenia nemám ani najlepší vplyv… Tu pravdepodobne rozhoduje iba nevina obžalovaného. Keďže ste nevinný, bolo by naozaj najlepšie, aby ste sa spoliehali len na svoju nevinu…“

Aby následne neskôr pokračoval:

„Zdá sa že ešte nemáte prehľad o súde,“ povedal maliar, so široko roztiahnutými nohami špičkami prstov ťapkal po dlážke. „Keď ste však nevinný, nebudete ho ani potrebovať. Ja sám vás z toho dostanem.“ Pochopiteľne, tento rozhovor je dlhší a predchádzajú mu niektoré situácie, ale na tomto príklade môžeme krásne demonštrovať popretie najzásadnejšieho princípu. Maliar štylizujúci sa do polohy intelektuálnej a morálnej elity spoločnosti najprv tvrdí, že pozná, ako legálne zvládnuť všetky procedurálne postupy a vysvetlí obžalovanému, aké právne kroky by mal podniknúť. Potom hovorí, že nevina sama o seba je jedinou podmienkou, ako sa K. môže zo situácie dostať aby napokon dokončil svoju myšlienku, že má moc na to, aby on ako osoba protežujúca túto obžalobu VYBAVIL.

Pred zákonom stojí dverník. Príde za ním muž z vidieka a prosí ho, aby ho pustil do zákona. Dverník však povie, že teraz ho nemôže vpustiť. Muž premýšľa a potom sa spýta, či teda bude môcť vstúpiť neskôr. ´Možno,´ povie dverník, ´ale teraz nie´. Pretože brána do zákona je ako vždy otvorená a dverník ustúpi nabok, muž sa zohne, aby bránou dozrel dnu. Keď to dverník zbadá, zasmeje sa a povie: ´Ak ťa to tak láka, tak sa pokús vojsť dnu napriek môjmu zákazu. Ale pamätaj si: Ja som mocný. A to som len najnižší dverník…´

Proces (román) je spísaný v desiatich kapitolách. Napríklad ôsma je nedokončená a v desiatej je iba zopár slov a poznámok autora. Dielo ako súbor konceptov predstavuje často nelineárne útržky zápiskov Jozefa K., ktorý žije v bezprostrednej agónii a obklopuje ho nestály svet náhlych zmien a šokov v okolí tichých priestranstiev. Hrozby na jeho osobu a vnútornú integritu sú v podstate nevyčerpateľné.

Postupne nezvláda pracovnú vyťaženosť. V deň jeho 31. narodenín ho opäť obvinia. Dvaja muži ho hodia do kameňolomu a následne zomiera…

Proces je súbežnou osobitosťou dnešných zákutí reálneho sveta, hoci sprvoti môže vyzerať ako absurdne vymodelovaný konštrukt. Ide o dielo výrazne prekračujúce perifériu každodenného života. Jeho dôsledky sú očividné v podvedomej manipulácii usúvzťažnenej z titulu hierarchickej podriadenosti a dostatočnej masy obyvateľstva, ktorá vykonáva svoju rutinu pre tieto podvedomé sily. Pán K. nebojuje so spoločnosťou, spoločnosťou bojuje s ním. Tento vzťah je alfou a omegou. Zatiaľ čo on vyzerá ako ten, čo uteká od maniakálnej psychózy zvráteného systému s dobrým úmyslom a so snahou verejne sa obhajovať, postupy a byrokratická moc ho súbežne naháňa. Byrokracia nepotrebuje vysvetlenia a argumenty, stačí jej úradný doklad a list totožnosti. A dostatok ochotných poslíčkov pre vykonávanie „rozkazov“…

Komentáře (0)