Staroslovienska bukvica: Číslovo přehled

Ide o pokračovanie knihy s podobným názvom, preto si dovolím odporučiť svoj stručný rozbor prvej knihy v príspevku na tejto stránke (https://www.databazeknih.cz/knihy/obrazove-pismo-slovienov-staroslovienska-bukvica-380761 ).

Nejestvuje žiaden súvislý text napísaný v boukvici, Laubert ani žiaden neuvádza, no zato stihol Laubert vyhlásiť, že v boukvici treba vykonať zmeny. Teda toto, podľa neho, starobylé písmo (z 90. rokov 20. storočia) navrhuje (po 30 rokoch) meniť. Z toho starobylosť a dokonalosť priam srší.

1. Laubert v knihe neuvádza žiaden text zapísaný v tomto ním obhajovanom písme.
2. Čerpá z pochybnej spisby. Ako napríklad z ruskej knihy Bukvica, ktorá neuvádza žiadne pramene, a v knihe takisto nenájdete žiaden (!) súvislý text v boukvici.
3. Pokračovanie z roku 2022 protirečí vydaniu z roku 2016. Podčiarknuté a spočítané – obe knihy sú stratou času a výplodom čejsi chorej mysle.

Pár príkladov Laubertovho odôvodňovania zmien v porovnaní so starou knihou:

Boukvica Б (naše B). Najprv to Laubert nazýval Bogi s tým, že Buki je nesprávny kresťanský výklad. Neskôr prešiel na Bytie, lebo že Bogi sú nesprávne. A iba pre zaujímavosť, Laubertovi podobní v Rusku prešli na Blago (Слатин, Николай Владимирович: Влесова книга. Литературный перевод её текстов с примечаниями и комментариями. Moskva – Omsk: Русская правда, 2017. 239 strán: strana 81).

Boukvicu Chier zas premenoval Laubert v novom vydaní na Cha, lebo Chier má byť podľa neho skratkou slova cherubín (skratky sa v starom jazyku nevyskytovali, nemali zmysel, nikde nie sú doložené).
Je pravda, že v dnešnej ruštine sa slovo хер (cher) používa ako neslušné slovo označujúce pohlavný úd – no nemýľme si príčinu a dôsledok. Ak by bola boukvica starobylým písmom, bolo by nezmyselné posudzovať názvy jej písmen na základe súčasného, pár desaťročí jestvujúceho významu starého slova.

Pozrime sa do ruského výkladového slovníka, do jeho štvrtého dielu z roku 1882: na strane 563 je heslo cher. Môžete sa presvedčiť, že po chere v dnešnom význame ani stopy (Толковый словарь Владимира Даля).
Pozrime sa ale do novšieho slovníka, a to do slovníka prekladového z roku 1970, strana 482: takisto tam žiaden úd nebadať. Dorotjaková, Viktória: Veľký rusko-slovenský slovník. V. diel. Т – Я. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1970. 791 strán

Mimochodom, rovnaký jav nastal aj v slovenčine, v ktorej sa slovo kokot zmenilo z označenia samca sliepky na hanlivý výraz (tak ako aj cher z označenia písmena na hanlivý výraz). V knihe Dejiny slovenského jazyka III. je prepis zakladacej listiny tichoňského opátstva z roku 1055, kde je aj osada Kokot či Kokoty, dnes by sme riekli Kohúty či Kohútovo. Tak či onak, hrad Kokot napríklad zanikol až počas protitureckých vojen v roku 1543. Zemepisný názov Kokot sa na Slovensku používal až do 19. storočia. A kokot vo význame kohúta je doložený i zo staroslovienskych textov (sú dostupné!!!).
V srbčine i chorvátčine znamená kokot dodnes to isté – kohúta, v Poľsku zas nájdeme obec s týmto názvom. Je teda očividné, že posudzovať staré písmo (ak by ním aj bukvica bola) na základe dnešného významu slova cher je úplne scestné.