Prvé rany přehled

11.12.2022

Celkom som sa na túto knihu tešila, no ani zďaleka nesplnila moje očakávania. Až na pár svetlých miest, ktoré ma ako-tak bavili, je to v podstate dosť o ničom. Prečítala som ju síce celú, ale viackrát som mala chuť seknúť s tým. Jediným dôvodom, prečo som tak neurobila, bolo, že vonku bolo odporne a začala som ju čítať popoludní a už sa mi nechcelo púšťať do inej. Navyše... vraj to malo na blogu veľký úspech. Tak som si vravela, že azda sa to zlepší. No nezlepšilo sa to.

Je to príbeh o bande chalanov (ešte sopliakov), ktorí sa hrajú na veľkých frajerov a chcú, aby ich považovali za grázlov, lebo veria, že tak si u iných získajú rešpekt. Lenže strach a rešpekt sú dve rozdielne veci. To, že z vás niekto má strach, neznamená, že vás rešpektuje a už vôbec nie, že si vás váži. Ono sa síce môže zdať, že áno - lebo keď sa niekto niekoho bojí, tak bude len tupo prikyvovať, sklopí uši, stiahne chvost a podobne -, no nemá to s rešpektom nič spoločné.

Knihe podľa mňa vôbec nepomohlo, že bola časovo tak rozhádzaná. Možno by príbeh vyznel o čosi lepšie, keby dej postupoval chronologicky. Niekedy som sa v tom strácala a musela som premýšľať, s ktorým Dušanom mám tú česť - či s trinásťročným, štrnásťročným alebo takmer šestnásťročným. Áno, pri každej kapitole je uvedený rok, no to to mám zakaždým prepočítavať a premýšľať, kedy mal koľko rokov?

Tak či tak to bolo za mňa dosť slabé.