Priatelia Zeleného údolia přehled

05.10.2023

V mojom zivote so stretol vela chlapov ako Horyna. Mal som to stastie. A mohol som medzi nich patrit aj ja. Mal som k tomu nakrocene. Po zakladnej skole... a tu som tuto knihu kupil v akejsi tej akcii "Klub mladych citatelov" alebo ako sa to volalo. Proste v jednej triede, zvacsa tej nasej bolo pospajanych dokopy par lavic, a na ne sa vystavili knihy vydavatelstva Mlade leta a Albatros, a ziaci to chodili trieda za triedou popozerat a mohli si knihu ...najprv objednat, zapisat sa do zoznamu a aku chcu. A o tyzden dva knihy prisli na zakladku a ucitelka slovenciny alebo druzinarka to rozdavali a vyberali peniaze. Boli tam hlavne teda knihy z povinneho citania, aby sa k nim ziaci lahko dostali, ale aj verneovky a encyklopedia sa dala najst ale to uz za vela penazi :)
Jasne ze som poznal uz serial, a preto som si k Ceste na Mesiac pripisal aj Priatelov. Nasi mi na knihy vzdy dali peniaze. Ja som zase bol dieta co si radsej nedalo zmrzlinu, len aby som mal na verneovku alebo na lepidlo na lepenie modelov. Alebo na balicek znamok z Pofisu. Bol som inak tiez taky maly Pavlik, len som bol Peter. Prisiel som na lesnicku akademiu do Stiavnice a nemal som ani 150 cm. Alebo...mozno cm nad, viac nie. Len ja som uz mal 14 rokov a Pavlik ...10? Na zaciatku druheho rocniku ma este instruktor za posmechu vsetkych spoluziakov premeriaval (zartom), ci mam aspon tych vyhlaskou predpisanych 150cm aby som mohol absolvovat jazdy na traktore. Vodicak na traktor som absolvoval v druhom rocniku a teda... boli to zazitky. No nazad ku knihe.

Knihu som precital vseho vsudy raz. Ked bola nova. Odvtedy uz len serial vidam a tym padom proste nechce sa vam to citat, ked vidite kazde dva roky oblubeny serial. A ano...vidam ho casto. Ked pocujem titulkovu piesen, celou chrbticou mi prebieha mraz a priznam sa, zvlhnu mi aj oci. Fakt neklamem. Ono...totiz, ta piesen sa stala akosi neoficialnou hymnou lesakov. (Treba podotknut, pripitych lesakov :) ) Hukali sme "Kdybys tak nahodou ...... " vecernymi ulicami Stiavnice, chodbou intarku, kedykolvek kedy niekto z rozmaru spustil tie prve slova, do 10 sekund sa k nemu pridali dalsie hlasy.
Idealizmus ze budem chodil ako Horyna s Haluskou, s prevesenou puskou cez plece po "mojom" lese sa nejak casom vytratil. Nebola to asi cesta pre mna. Nakoniec lesom dodnes sluzim, ale inak, malou oklukou, pracujem pre lesy, ale z kancelarie, z tlaciarne, pre lesnicku prax, pre lesnicky vyskum, pre kartografiu, ale... do lesa ani nepachnem :)
To som zas toho napisal o knihe vela, co??