Doupě přehled

17.06.2023

Päť rokov po Krysách prišiel britský spisovateľ James Herbert s voľným pokračovaním, ktoré sa síce odohráva dlhší čas po udalostiach z jednotky, ale aj tak na ne nadväzuje okamžite po konci prvej časti (proste prológ tvorí vlastne epilóg Krýs). Z jednotky som mal výborný pocit. Prvú polovicu. Potom upadla do miernej rutiny a ku koncu stratila drajv. Napriek tomu som sa na dvojku tešil, pretože som dúfal, že sa autorovi podarí rozšíriť krysie univerzum. A v podstate podarilo. Postavy si pamätajú, čo sa pred rokmi stalo, reagujú preto agresívnejšie a rýchlejšie. Samozrejme, ako v správnom ekohorore, aj tu sa povinne musí zjaviť postava, ktorá napriek dôkazom odmieta veriť, že hrozba je skutočná. Čo je po udalostiach z jednotky vskutku kuriózne. K Hebertovej cti slúži, že nás ňou pridlho neotravuje a rýchlo prejde k akcii. Ono to ale nie je tak úplne pravda, pretože na prvej časti som oceňoval práve to, že sa zaobišla bez kritiky nenažranej spoločnosti. Dvojka sa to snaží dohnať, čo nepovažujem za šťastné riešenie. Akcie je skutočne veľa. Ešte i na dnešnú dobu (román som prvý raz čítal v r. 2023) je ostrá. Cítite zuby ostré ako žiletky. Kožu vám driapu ako adamantium pevné pazúriky. A na tvári cítite hustú srsť útočiacich hlodavcom. Jedného zabijete, ale na jeho miesto okamžite pribehne desať ešte agresívnejších. Ako to už býva, akcie je tak veľa, až je to možno sčasti kontraproduktívne. Postavy nie sú nesympatické, ale väčšinou mi pripadali neviditeľné. Zaujímavým spestrením sú pornopasáže, ktoré svojou otvorenosťou potešia každého, kto to má rád, ale ako keby vypadli z úplne iného príbehu (a žánru). Palec dole za neoddeľovanie kapitol, je to chaos. Obálka pútavá, ale na prvú dobrú vyzerá ako divná romantika, kde odvážneho anglického šľachtica, pokukujúceho po dlhovlasej švárnej žene, nahradili tri krysy. Oceňujem presun z mestského prostredia do (skutočne existujúceho) Eppingského lesa. No od jeho opisu som čakal mohutnejšiu atmosféru.