whack
přečtené 416
Hovory o ekologii
2000,
Jiří Papoušek
Otázky sú kladené veľmi dobre a odpovede sú obsažné. Po obsahovej stránke s každým zo siedmych českých osobností zaujímajúcich sa o ekológiu v niečom súhlasím. Najviac som sa stotožňoval s Hanou Librovou a Václavom Mezřickým, ktorých triezvy pesimizmus mi u ostatných veľmi chýbal. Naivný optimizmus nezdieľam a odmietam sám seba klamať víziami ozdravovanej prírody, keď tá v skutočnosti zaniká pod masami ľudí, zatiaľ čo svetoví vodcovia sedia v zasadačkách a objednávajú štúdie o sociálnej energii, recyklovaní a hybridných automobiloch. Hoci ekologická výchova a reformy by boli vhodné, rozhovory idú v duchu frázy „otázkou není to, kolik lidí bude, ale jací budou ...“ Oni všetci rozprávajú o ekológii v podstate výlučne len zo sociálneho uhlu pohľadu. Dokonca aj Mezřický spája pojem ekológia so „záchranou ľudstva“, akoby na svete nič okrem ľudí nebolo, a vyhlásil, že „dávať zvieratám práva je absurdné, lebo zvieratá sa nevedia obhájiť pred súdom“. Nadobúdal som pocit, že sociálnym ekológom nejde o prírodu pre ňu samotnú, ale iba pre jej využiteľnosť v prospech ľudstva, a o jej ochranu kvôli zdraviu ľudí. Iba Librová a trochu aj Patočka v rozhovore spomenú ekologické problematiky aj z etického a environmentálneho uhlu pohľadu, ktorý je najdôležitejší. Človek si pri čítaní týchto rozhovorov uvedomí ten rozdiel medzi politickými ekofilozofmi a environmentálnymi aktivistami v teréne. „Osoba, která jenom trochu nahlédla do biologie a ekologie, si nemůže říci, že ochránci přírody svůj alarm přehánějí, že se životní prostředí zlepšuje, jak tvrdí ti, kteří na stav přírody usuzují měřením oxidů síry nebo popílku v atmosféře...“ (Librová)... celý text
Múdrosť vlkov
2018,
Elli H. Radinger
Človek pri čítaní tejto knihy nemôže uveriť, že ešte pomerne nedávno sa o vlkoch hovorilo ako o krvilačných beštiách, ktoré treba hubiť ako škodnú. Veda pozorujúca život zvierat ide veľmi rýchlo dopredu a môžeme vďačiť najmä odboru kognitívna etológia, ktorý sa zaoberá učením, pamäťou, myšlienkami, vnemami a emóciami zvierat, a vďaka ktorému ľudia stále menej ignorujú skutočnosť, že aj zvieratá sú cítiace bytosti. V knihe so skvelou záverečnou agitkou je krásne a dojemne popisované správanie sa vlčích rodín, aj keď popis lovu nie je taký veselý... „Príroda nie je kreslený film, aj keď by sme ju tak chceli vnímať. Smrť je vždy krvavá a strašná. Podľa mňa je však oveľa krutejší masový chov zvierat a ich transport.“ (autorka)... celý text
A proto nejíme zvířátka
2017,
Ruby Roth
Chybou tejto knihy je jej názov. "A proto nejíme zvířátka – Knížka o veganech, vegetariánech a všem živém" mnohých odradí, prípadne slovo "vegan" privodí niektorým ešte navyše hysterický a infarktový stav. Keby názov knihy bol napríklad "Zvieratká okolo nás", nakuklo by do nej určite viac ľudí. Obsah knihy považujem za nenásilný a informatívny, samozrejme, písané je to jednoducho a očakáva sa, že rodič to dieťaťu ešte nejako obkecá (veď je to pre deti od troch rokov a väčšinu knihy tvoria malebné obrázky). Myslím, že určite netreba najmenším vysvetľovať podrobnosti o bitúnkoch, ale taktiež je hlúpe doslova ich klamať o tom, že po horách behajú veselé fialové kravy, ktoré rozdávajú mliečko a šunku. A v tejto knihe je taký kompromis. Hovorí sa v nej o mnohých zvieratkách, od rýb v oceánoch, cez domácich psíkov, po opičky v pralesoch. Zaujme to dieťa a snáď aj rodiča.... celý text
Príroda v meste – nový pohľad na tvorbu a údržbu zelene a záhrad
2018,
Zuzana Hudeková
V poradí už druhá príručka údržby zelene od Živice, ktorú by si mali naštudovať na každom miestnom úrade. V praxi je situácia všade totiž dosť smutná. Kosieb je nezmyselne x krát ročne, odburiňovanie sa bežne robí herbicídmi, lístie sa zhrabáva tam, kde netreba, orezy stromov počas vegetačného obdobia atď... V tejto príručke je venovaná časť aj záhradám, hnojeniu, ochrane drevín a hmyzu.... celý text
Na šimpanzích stezkách
1980,
Vilém Bischof
Keby sme tento autobiografický príbeh etológa Bischofa porovnali s knihou Desať rokov medzi šimpanzmi od J. Goodallovej, došli by sme k záveru, že je viac cestopisný než bádateľský. U Goodallovej je cieľ jej ciest jasný, ale u Bischofa menej. Všetci takýto vedci však veľmi výrazne prispeli k tomu, že na primáty už nepozeráme tak povrchne a nezrelo ako kedysi, a to je pre mňa pointou a pozitívom.... celý text
Inferno - Peklo
2013,
Dan Brown
Bertrand Zobrist sa mýlil - štyri miliardy sú stále veľa. Neviem, prečo to robil všetko tak komplikovane, mohol to predsa vypustiť rovno a bez šifier - symboliky v deji sa mi páčia, ale tu ich bolo príliš. Stačilo, keby sa viac zaoberal ekologickou škatuľkou, ktorou svoje počínanie obalil. Prečo sa tam vôbec spomína peklo a Satan - čo s tým tieto veci majú spoločné? Kontrola pôrodnosti je predsa vec stará ako samo ľudstvo. Že preľudnenie vedie ku katastrofám, vedia aj pralesné národy - iba my v modernom, prehumanizovanom svete tieto fakty pošpiňujeme x-krát manipulačne prekrútenými a zdémonizovanými múdrosťami Thomasa Malthusa a iných. Sienna bola moja obľúbená postava od začiatku až do samého konca. Dajú sa k nej vybudovať veľké sympatie a ľahko ju porozumieť. V porovnaní s filmom je vykreslená v oveľa pozitívnejšom svetle a to je fajn, pretože nič nie je čiernobiele. Odpovede začne zodpovedať kapitolou 99, ktorá (o 62 strán neskôr) vyústi v kľúčové rozhodnutie Elizabeth z WHO: „Možno proti tomu ani nebudeme chcieť zasahovať.“ Situácia si žiada riešenie. To, že zopár ľudí by bolo neplodných, neznamenalo by z nijakého pohľadu "zánik sveta"! „Každá čiara na (demografickom) grafe stúpa úmerne k jednej hodnote - hodnote, o ktorej sa všetci boja diskutovať. O počte obyvateľov v globálnom meradle! Ak chcete viac čistej vody na hlavu, potrebujete menej obyvateľov na Zemi. Ak chcete znížiť emisie motorových vozidiel, potrebujete menej šoférov. Ak chcete doplniť ryby v moriach, potrebujete menej ľudí, ktorí ich jedia! Otvorte oči! Sme na pokraji, a vaši svetoví vodcovia sedia v zasadačkách a objednávajú štúdie o sociálnej energii, recyklovaní a hybridných automobiloch. Ako to, že to nevidíte? Rozpad ozónovej vrstvy, nedostatok vody a znečistenie ovzdušia nie sú choroby – sú to symptómy. Chorobou je preľudnenie. Ak nezaútočíme na preľudnenosť priamo, nerobíme nič viac, iba prikladáme náplasť na rýchlo rastúci rakovinový nádor. Niekto sa musí pustiť do tejto vojny.“ (Zobrist)... celý text
Zelený extremismus: Ideje a mentalita českých environmentálních hnutí
2008,
Bohuslav Binka
Prínosom tejto knihy je rozobratie a porovnanie ideológie nasledovných zelených myšlienkových prúdov: biocentrizmus, ekocentrizmus, zelený antropocentrizmus, hlboká ekológia, sociálna ekológia, zoocentrizmus a zelený teocentrizmus. Autor hľadá, ktoré organizácie v týchto prúdoch pôsobiace v ČR, by mohli zapadať do kategórie "zelený radikalizmus", "ekologistický radikalizmus" (v slovenčine má pojem "ekologismus" iný význam), "environmentálny radikalizmus" a "environmentálny extrémizmus". Veľkým prekvapením pre mňa bolo, keď skupiny ako Animal Liberation Front a Earth First! boli zo zoznamu adeptov vyškrtnuté a zostali na zozname iba Hnutí Duha a NESEHNUTÍ, a týmto je venovaná druhá polovica knihy. Preto ma aj zaujímala oveľa viac prvá polovica; autor popisuje tieto dve neziskovky aj vo svojej knihe Environmentální organizace v ČR. Miestami mi to pripomínalo Marešovu knihu Terorismus v ČR, kde všetky skupiny sú onálepkované ako radikálne alebo extrémistické, pričom navyše radikalizmus a extrémizmus je ponímaný akoby ako niečo výlučne negatívne. SPOILER: na konci Binka však prichádza k záveru, že v ČR žiadne environmentálne hnutia nie sú extrémistické, ani dogmatické. Trochu paradox, trochu filozofia; zaujímavosť.... celý text
Na jar škovránok zaspieva naposledy
1995,
Johannes Mario Simmel
Knihy od Simmela sa nečítajú ľahko. Bol to síce génius, ktorý dokázal reálne udalosti využiť na poukázanie reálnych ekologických káuz fiktívnym príbehom, ale treba to čítať pozorne, lebo človek sa ľahko stratí v deji. Točí sa to okolo vyšetrovateľa, ale mená ostatných osôb sa menia, ako aj prostredie. Medzi zúčastnenými je Chico Mendes a viaceré ďalšie skutočné postavy, spomína sa Dennis Meadows, citujú sa reálne tlačové správy Zelených a FAO a pod. Je to dosť frustrujúce vidieť všetky tie machinácie, korupcie a atentáty pokope. Čo s tým spravíme?... celý text
Les v hodině dvanácté
2009,
Richard Višňák
Nie je to pre mňa ľahké čítanie - ako ani po odbornej stránke (pretože je to viac učebnica než bežná náučná kniha), tak ani z toho pohľadu, že fakty, ktoré autor približuje, sú celkom alarmujúce, no riešenia, ktoré navrhuje, nie sú také radikálne, ako by som očakával. Veľkým plusom knihy je to, že autor je český biológ a ekológ a píše výlučne o stave lesov českých, čo je takmer ojedinelé, keďže väčšina podobných eko kníh o lesných ekosystémoch popisuje situáciu zo zahraničia. V jeho skepticizme k návratu k divočine vidím veľkú dávku kritickej triezvosti, no ja by som neváhal zachádzať ďalej. Jeho návrhy by však každopádne lesom prospeli oveľa viac, ako prax súčasných lesníkov. Tomu, kto vymyslí spôsob, ako takéto knihy pretlačiť študentom lesníckych fakúlt, dám postaviť sochu.... celý text
NormálnAnima (Vzdych)
2017,
Kristián Čura
„Negativita je totálnou umeleckou formou. Je to tak preto, že život je ublížením na zdraví. Mohol by som povedať, že indivíduum je ublížením na zdraví spoločnosti. O prírode môžem povedať celkom to isté. Jedinec je ublížením na zdraví prírody. Prírode ale človek naubližoval veľmi a na jej zdraví sa človek podpísal najviac. Ako jedinec je postrádateľný, ako druh je nepotrebný.“ Na prvý pohľad je zrejmé, že Nietzsche bol veľkou inšpiráciou autora k napísaniu tejto knihy, do ktorej zaznamenal svojich 1415 krátkych filozofických nihilistických myšlienok (nie že by ma Nietzsche svojimi tézami o "nadľuďoch" nejako nadchýnal). Vo svojich aforizmoch autor súdi sám seba a ľudský život ako taký, jeho zmysel, ale najmä nezmysel. „Už aby som bol mŕtvy. Nemal pocit, že mám ešte čo strácať za čas. V medziach normality sa už nepohybovať a nestávať sa účastníkom svojho myšlienkového pochodu na zmysly.“ V niektorých jeho úvahách, ktoré občas skĺznu až k mizantropii (ale chvalabohu absolútne postrádajú známky egocentrizmu) sa vidím aj ja sám. „Všetko, čo nič netrvá, necítiť. Všetko, čo niečo trvá, sa nedá vydržať. Človek je celkovo zmarom, či už chce alebo nie. Pokiaľ sa mňa týka, nemám najmenších pochýb, že som úplným zmarom. Vôbec som na svete nemal ani byť. Moja prázdnota skutočne prekračuje medze slušnosti. Som taký prázdny, že nebyť prázdnoty, v ktorej existujem, tak ani neviem, že existujem.“ „Nakoľko si nerobím už o ľudskom druhu žiadne ilúzie, sa obávam pravdy, ktorá sa stane skutočnosťou. To je nezvratný proces. Nadíde bod, z ktorého cesta späť nepovedie nikam.“... celý text
Knihy džunglí
1984,
Rudyard Kipling
Neprekusnuteľná je autorova neznalosť o správaní sa vlkov a fungovaní svorky, nepáči sa mi indická kastovná kultúra nasiaknutá náboženským fanatizmom poznamenanými starovekými poverami („Nechoď za tým vlčím deckom, lebo ťa ukameňujeme.“), pravdepodobne kvôli ktorým boli aj niektoré druhy zvierat (tigre, žraloky a opice) vyobrazené výlučne v negatívnom svetle. Krásnymi slovami bol popísaný odvetný útok zvierat na ľudskú dedinu („Nechť je pohltí džungle...“). Záver celkom dojme; ako zvieratá reagujú na Mauglího náhle rozhodnutie, ktorým pošliapava svoje vervné vyhlásenie „ani za nic nebudu člověkem“. Nevďačný Mauglí celkovo sa málokedy prejavil spôsobom vyvolávajúcim uznanie a sympatie – bol srdcom proste príliš človečí.... celý text
Jíst zvířata
2015,
Jonathan Safran Foer
Treba si uvedomiť, že autor nie je žiadny bojovník za práva zvierat. Je to proste človek, ktorý svoj titul bakalára filozofie využil na popísanie faktov a dôvodov, ktoré ho dotiahli k vegetariánstvu. Píše (aspoň v prvej časti knihy) príliš všeobecne, že som ani nevedel, čo vlastne obhajuje – vegetariánstvo alebo domáce farmárstvo, pri ktorom zvieratá toľko netrpia, a ktoré predstavujú smiešne jedno percento chovov v USA – čím sa dostávame hneď k druhému problému – hovorí sa zväčša o farmách v USA, kde je predsa len welfare zvierat o trošku na nižšej úrovni než v EÚ. Najsilnejšie stránky knihy sú jeho popisy chodu fariem, na ktorých sám bol. Je to vcelku strašné čítanie; obsahovo niečo medzi knihou Jejich jest království a Misa mäsa (I. Dubnička). Foer urobil veľký prínos v tejto oblasti, avšak čitateľ si musí urobiť názor z niektorých jeho otvorených záverov sám.... celý text
Bestie
2014,
Jeffrey Moussaieff Masson
Šokovali ma informácie o drastickom úbytku počtu vlkov (a iných druhov), o procedúrach, akými zmučia býkov pred tým ako ich vpustia do arény, a niektoré iné veci, o ktorých som nevedel. Už nikdy nebudem brať vážne také tie frázy, ako že pod povrchom civilizovaného ľudského správania číhajú prirodzené vražedné zvieracie sklony, a pod., pretože je to číry nezmysel. V skutočnosti nenávisť, zášť, pomstychtivosť, vedomé týranie, vedomé zneužívanie a vedomé ubližovanie iným (dokonca aj vlastným deťom), to všetko nájdeme len u človeka, nikdy nie u žiadneho zvieraťa. Je strašne smutné, že tie tragédie, ktoré kvôli človeku postihujú všetko živé na tejto planéte, sú od verejnosti oddelené hrubou stenou nevedomosti a (z nevedomosti prameniacemu) nezáujmu. Je smutné, že ľudia ani nevedia (hoci si myslia že vedia), v akom stave sa nachádza planéta; že ešte nikdy na tom iné druhy a životné prostredie nebolo tak zle, a z tejto nevedomosti plynie ich apatický a odmietavý postoj voči ochranárom. Aj preto by knihy ako táto mali byť povinným čítaním na všetkých školách. Odporúčam.... celý text
Antikoncepčná pilulka
1970,
Richard Kaufmann
V knihe sa rozoberajú 3 hlavné témy: Populačná explózia, plánovanie rodiny, regulácia pôrodnosti. Skôr, než pro-life bláznom začne stúpať tlak, musím podotknúť, že pointou publikácie bolo propagovať rozvoj antikoncepcie ako účelnejšej a etickejšej prevencie otehotnenia než je potrat, zároveň veriť, že humanistická populačná politika dá ľuďom také sociálne, morálne a ekonomické podmienky, aby chceli a mohli mať viac ako 2 deti. Písal sa rok 1970 a ja som rád, že antikoncepcia nepriniesla očakávaný výsledok v otázke reprodukcie, ale prispela skôr k opačnému. Už len zostáva otázka, ako osvetu k spomaleniu populačného rastu, aj formou plánovania rodičovstva, dostať do tých krajín, kde je stav už kritický.... celý text
Odprírodnené zvieratá
1958,
Vercors (p)
Domorodí „tropi“ predstavujú druh čeľade hominidov z rodu Paranthropus, nie z rodu Homo, takže o rasizme, ktorý je aplikovateľný výlučne na rod Homo, by som, v spojení s touto knihou, určite nehovoril. To, čo bývalo v knihe označované za rasizmus a čo šokovalo, je v skutočnosti príkladná ukážka druhovej nadradenosti (speciesizmu / druhizmu), problému, ktorý je ešte aj dnes stále veľmi aktuálny: „Keď je nemožné dokázať, že tropi nie sú zvieratá, skutočne nič nemôže zabrániť ich zákonitému vlastníkovi, aby s nimi zaobchodil ako s koňmi alebo so slonmi.“ Všetko je to okorenené poriadnou dávkou dobovej fanatickej pobožnosti; naši bádatelia rozmýšľajú, či unesených tropov pokrstiť a zachrániť tým ich duše alebo z nich urobiť otrokov, alebo či ich chovať na mäso – záleží len na zistení, ako blízko alebo ďaleko majú k človeku: „30-40 000 tropov po primeranej drezúre a odborne vedených mohlo by spracovať 2/3 produkcie kontinentu (...) 1000 samíc by mohlo za 4-5 rokov namnožiť potrebné stádo ...“ Navyše, vzhľadom na to, že dej je situovaný už do neskorých povojnových čias (a teda nie tak dávno), je nepovažovanie druhu Homo sapiens za živočíšny druh neospravedlniteľne zastarané. Je, alebo nie je zavraždenie tropa zločinom, ak trop nie je človekom? Hrozná otázka. Nie je to príjemný príbeh a k žiadnej z postáv sa nedá vybudovať si žiadne sympatie. S triezvou hlavou môžem povedať, že tá slučka by tam pomohla viacerým.... celý text
Environmentální organizace v ČR
2015,
Bohuslav Binka
Podrobný popis ideológie a vývoja dvoch najznámejších českých environmentálnych organizácií: Hnutí DUHA a NESEHNUTÍ. Spolupráca s inými neziskovkami, ale aj ideové rozbroje, postupná profesionalizácia, ale aj radikalizácia jednotlivých aktivistov, a iné zaujímavosti, pre mňa nové informácie, napísané nestranne.... celý text
Tajný život stromov
2016,
Peter Wohlleben
O koľko by bolo na svete krajšie, keby každý lesník vnímal les tak ako Peter Wohlleben... Predstavuje komplexnejší pohľad na stromy, než aký zdieľa mnoho ľudí, a preto: nech sa táto kniha šíri takým tempom, akým začala, a pomáha porozumieť!... celý text
