whack přečtené 416

More je z kvapiek 2007, Helena Woleková

Mýty a predsudky 2005, Matúš Ritomský

Cesta - Od punku ke svobodě 2017, Lukáš Vincour

Najviac ma zaujala história kapiel FreeXtown a Invaze X – tieto kapely mali ten taký radikálny nádych, aký som svojho času vyhľadával. Aj kapely Thalidomide a Hanba som si občas pustil. Ostatné kapely, ktoré sa v knihe spomínajú, nikdy neboli to, čo by som vyhľadával, a nedozvieme sa o nich to, aký zastávali postoj k vegánstvu a k sXe, čo je škoda. Ide o autobiografiu, ktorá je písaná jednoduchou formou jazyka. To ale nemyslím ako mínus, lebo aspoň uvádzané pojmy pochopí každý, kto o punk ani nezakopol. Myslím to tak, ako že žiadna filozofia do hĺbky, alebo podrobné rozoberanie ideológie. Nechápem, ako popri tomto všetkom hudobnom vyťažení sa dokáže Lukáš stíhať venovať (a v takej miere) aktivitám pre zvieratá (The Save Movement ČR, Anonymous For the Voiceless, z.s. Zvířata nejíme a pod.), tieto bohužiaľ (a z neznámych dôvodov) v knihe ani nespomína.... celý text

Spoveď ekobojovníka 1993, Dave Foreman

Táto kniha sa vraj nikdy nedostala reálne do predaja. Údajne vydavateľ nebol spokojný s prekladom. Ja hovorím – blbosť, preklad je v poriadku. Skutočnou príčinou, prečo Abies cúvol, je miera radikálnosti textu. Dave Foreman, významný dlhoročný biocentricky založený hlbinný ekológ a zástanca bioregionalizmu, popisuje historický vývoj radikálneho environmentalizmu v USA a najmä svoje pôsobenie v Earth First! a iných skupinách. Popisuje činitele, ktoré škodia voľnej prírode v USA, lenže to je ako synonymum na Európu, pretože je to všade podobné: výstavba ciest, ťažba dreva a nerastov, chov dobytka, priehrady a iné vodné diela, ropovody, preľudnenie, bezohľadný lov (športový lov, lov trofejí, pytliactvo) a pod., a hovorí o možnostiach zmeny. Foreman predstavuje biocentrický environmentalizmus svojimi očami – očami terénneho aktivistu, nie filozofa, ani doktora vied teoretizujúceho niekde z kancelárie. Takýto pohľad je v literatúre ojedinelý, a niekedy povie viac, aj keď môže mať miestami trhlinku. Posledných 5 kapitol (celých 83 strán) je venovaných téme "ekosabotáže". Zaujímavé čítanie!... celý text

Bioetika 2016, Petr Jemelka

Je veľmi pozitívne, že autor vkladá do témy o bioetickej problematike aj mimoľudské zvieratá, čiže okrem morálnych otázok ako výskum na ľuďoch, práva pacientov, genetické inžinierstvo, technologický rast, klonovanie, umelé oplodnenie, interrupcia, eutanázia, sa v knihe rozoberajú aj otázky ohľadne práv zvierat, šľachtenia, problému antropocentrizmu. Antropocentrizmu sa celkovo stráni, hoci v prvej časti nepochopiteľne popiera existenciu ľudských rás a v rámci boja za túto údajnú netoleranciu obhajuje feminizáciu a podobne (ako to s tým súvisí som nepochopil). Zvláštnosťou je štvrtá kapitola, ktorá sa venuje témam ako "Vztah ke zvířatům jako morální problém", potešilo aj porovnanie hlbokej a sociálnej ekológie, kde opäť vidno ohavnosť tej druhej. Ide o stručný, ale prehľadný a informatívny prehľad bioetiky. citát, kritický pohľad na to ako sa na prírodu nahliada v sociálnej ekológii: „Příroda je chápána jako volně a bezplatně dostupný zdroj (suroviny, energie, prostor). Příroda je tedy pojímána jako objekt, věc; její neomezené využití je lidským právem. Prostředí je ve svém vlivu a působení postupně oslabováno díky technologickému rozvoji. Klesá tedy i význam prostředí; cílem je nastolení úplné kontroly prostředí a jeho zcela zásadní přetváření. Problém prostředí je chápán především jako ideologická fikce environmentalistů. Je odmítána reálnost problémů, popř. se poukazuje na jejich neprokazatelnost (viz klimatická změna). Za jediný uznávaný problém je tu považována aktuální efektivita technologií těžby zdrojů. Subjektem řešení (přičemž vlastně není co řešit, problém prostředí neexistuje) je věda a trh – reprezentanty jsou tedy vědci, technici, manageři a podnikatelé.“... celý text

Veliké poledne 2019, Martin Dušátko

Z knihy cítiť silný elitarizmus, antimoralizmus, utilitarizmus, antiliberalizmus, antihedonizmus a bohvie ešte aký izmus, autor brojí proti rovnostárstvu, ľavičiarstvu, multikulturalizmu a náboženstvám. Píše zrozumiteľne, jasne a nekomplikovane, pričom jeho osobný výklad každého izmu je porozumiteľný a sčasti sa s ním dá súhlasiť. Kriticky rozoberá dopady zhýčkanosti jednotlivcov na celok; od negatívnych dôsledkov technológií, automatizácie, pseudohumanizmu, materializmu, modernity po hospodársky a populačný rast. Čím sa však kniha chýli viac ku koncu, tým sa autorove názory stávajú viac rozporuplnými, miestami až neakceptovateľnými; v tomto prípade mám na mysli najmä kapitolu Nejvyšší hledisko: „Kdybychom chtěli na zvířata uplatnit lidská kritéria, s odporem bychom se odvrátili nad tou nesnesitelnou lůzovitostí. (...) Lidé si zvířata idealizují, protože jim nevidí do hlavy a také proto, že chtějí něco, co by mohli obdivovat. Zvířata jsou ale všechno, jen ne nezávislá. Mentálně jsou otroky vůči vnějšímu. (...) Příběh velikána, jakým byl Napoleon Bonaparte, je nekonečněkráte zajímavější než příběh jakéhokoli jelena nebo mravence, ba dokonce zajímavější, než příběhy všech jelenů dohromady.“ Klincuje to kapitola O drzosti psů a změkčilosti lidí, ktorá sa nesie v podobne ohavnom antropocentrickom, až antropozofickom háve, a ktorá zneužíva poľudšťovanie na tých najnezmyselnejších prípadoch v neprospech mimoľudských zvierat. Nemôžem súhlasiť, nepovažujem život Bonaparta za zaujímavejší ako život jeleňa (určité časti histórie ma proste nefascinujú) a už vôbec nepovažujem ľudský prospech za nejvyšší hledisko, a je to moja osobná vec - medzi pravdou (faktom) a subjektívnym názorom jednotlivca je dlhá čiara. Autor ju má ale extrémne krátku. Autor neustále ospevuje doby vojnového sveta devätnásteho storočia. Zjavne ovplyvnený kozákmi či paravojenskými srbskými Četnikmi, ponúka riešenie: vybudovať akúsi novo-starú duchovno-aristokratickú nacionalistickú kultúru, ktorá zvrhne moderný svet. V tomto politickom postoji nevidím potenciál, ale keď si dám všetky autorove riešenia dokopy, tak s triezvou hlavou musím nezaujato priznať, že by veľa ekologických problémov vyriešili. Najdôležitejšie kapitoly: Přelidnění a získávání zdrojů, O lidském a zvířecím chování, O odpadu, Kam zbloudila ekologie. Kapitola O nepravosti moderního světa neprehliada ani mechanizovanú zvrátenosť živočíšnej veľkovýroby, čo je plusom, keďže živočíšna výroba je jedným z kľúčových ekologických (a etických) problémov. No ak chceme skutočne přiblížit ozdravění světa, nemôžeme viesť vojny a zabíjať. Ak sa niekto skutočne zaujíma o reálne riešenia, nech si prečíta knihu Zmena alebo kolaps (Graeme Maxton).... celý text

Pozvání do sociální ekologie 2003, Janet Biehl

Pozitívne je, že Janet Biehl používa rafinovanejší spôsob reči pri obhajovaní sociálnej ekológie než aký mal Murray Bookchin. V 10-stranovej kapitole „Úvod do sociální ekologie“ sa o tejto filozofickej teórii dočítame viac objektívnych informácií než vo všetkých jeho brožúrach dokopy. Kapitola „Teze o sociální a hlubinné ekologii“ však tiež postráda snahy o objektívny výklad hlbokej ekológie. Autorka sama otvorene naznačuje, že hlboká ekológia má veľa prúdov a preto ju môže byť ťažšie správne pochopiť, napriek tomu jej vôbec neprekáža z každého z týchto prúdov si vybrať šikovne to, čo sa jej hodí, pospájať tie časti dokopy a vytvoriť si svoju verziu. Kúsok od filozofa a ochranára Alda Leopolda, niečo od ekológa Georgea Sessionsa, ale najviac sa jej hodil ekospiritualistický prúd oplakávačov stromov a hipíkov okolo Johna Seeda (pozri knihu Myslet jako hora). Z tohto mixu vznikla akási mizantropická primitivistická mystická sekta založená na koreňoch ázijských, mezopotámskych, židovských a kresťanských náboženstiev, modliaca sa k Bohyni Gai... Nie, toto hlboká ekológia nie je. O hlbokej ekológii odporúčam prečítať si knihy Hlboká ekológia (Bill Devall) a Ekologie, pospolitost a životní styl (Arne Næss). Hlboká ekológia podporuje biocentrizmus alebo ekocentrizmus, ktorý prisudzuje rovnakú vnútornú a morálnu hodnotu ľudským aj mimoľudským formám života, presadzuje, že príroda a všetky jej časti majú svoju absolútnu hodnotu, ktorá nie je závislá od možností jej využiteľnosti ľuďmi. To sa samozrejme nepáči antropocentrickým sociálnym ekológom, ktorí presadzujú, že ľudská budúcnosť závisí na (eko)technológiách, ktoré zaručujú rast a expanziu civilizácie. Rast (ekonomický, populačný a technologický) je už pritom sám o sebe šialený a neudržateľný. Každý ekológ by mal požadovať presný opak. Sociálna ekológia je niečo ako ľudský šovinizmus voči svetu prírody, nie je to boj za Zem pre Zem, ale boj za Zem pre ľudstvo.... celý text

Počátky českého a slovenského environmentalismu – vybrané kapitoly 2015, Bohuslav Binka

Názov knihy je mätúci. Údajné "počiatky českého environmentalizmu" spočívajú v analýze ochranárskej knihy Josefa Durdíka "Pozor na lesy!" z roku 1874. Hoci táto jeho kniha mohla byť vôbec prvou českou na túto tému, dávať ju ako základ, bez popísania aktivít ľudí "okolo nej", je nedostatočné pri snahách o priblíženie počiatkov českého environmentalizmu. Druhá časť knihy nesie názov "Počátky environmentálně filosofického myšlení na Slovensku". Uvádzajú sa v nej v prvom rade prvé prírodovedecké spolky ako Bratislavský lekársko-prírodovedný spolok (vznik v 1856), alebo niekoľkí výskumníci. Zoznámil som sa s novými menami ľudí, akých by asi dnešní humanisti označili za krajných pravičiarov. Osobitnými boli duchovní Jonáš Záborský a Ján Maliarik, ktorí asi ako prví na Slovensku rečnili proti trýzneniu zvierat. Opäť však platí, že názov je mätúci, pretože environmentálna filozofia nie je environmentalizmus, rovnako ako ani botanické, zoologické a geografické výskumy krajiny nie sú environmentalizmus. Beriem to tak, že v tej dobe environmentalizmus prakticky neexistoval, a spomínané odbory, výskumy, ľudia a knihy určite dopomohli k jeho zrodu. Toto vyústenie ale nie je v knihe priblížené.... celý text

Vitamín B12: Berete ho? 2011, Jack Norris

Toľko informácií o B12 nenájdete nikde inde. Obsahuje dôležité rady pre vegánov, vegetariánov aj nevegetariánov. Dopĺňať B12 tabletkami sa odporúča úplne všetkým, nie len vegánom. Knihy o nutričných hodnotách ma obvykle nebavia čítať, lebo nie som nejaký fanatik do zdravej stravy, ale táto kniha ma zaujala. Je plná zrozumiteľne a prehľadne podaných odborných informácií.... celý text

Výživa pro člověka a Zemi 2002, Christian Opitz

Kniha je tematicky rozdelená na 4 kapitoly, pričom každá stojí za prečítanie. Hovoria o našom vzťahu k zvieratám a ich konzumovaniu naprieč históriou, porovnáva rôzne náboženstvá v tejto otázke a hovorí o chybných výkladoch častí Biblie. Ďalej hovoria o zdravotných rizikách spôsobených potravou živočíšneho pôvodu, o zdravotne vhodnom získavaní a výrobe potravín a pod. Pozitívne vnímam najmä tie časti, ktoré sa venujú environmentálnym a hospodárskym otázkam, ekológii a problémom ochrany zvierat.... celý text

Pravda o mléce - jak ji potvrzuje věda 2003, Jarmila Průchová

Kniha je naklonená makrobiotickému pescetariánskemu spôsobu stravovania. Komplexne sa v nej rozoberajú negatívne zdravotné aspekty konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Protiváha štátom financovanej lobby mliečneho priemyslu.... celý text

Chov dojeného skotu 2006, kolektiv autorů
odpad!

Selekčný program, Genetický zisk, Cieľ šľachtenia, Kontrola úžitkovosti, Plemenná hodnota, Hodnotenie zvierat, Riadená reprodukcia hovädzieho dobytka, Silážovanie a konzervanty, Riadenie stáda, Tvorba rodičovských párov, Technika a technológie ustajnenia a odchovu teliat, Selekcia zvierat, Ekonomické ukazovatele výroby mlieka... je to ako manuál výroby traktora. Je odporné čítať o živých cítiacich bytostiach ako o strojoch. Pre cieľovú skupinu ľudí ale ničím iným ani nie sú. Kniha je doplnená o fotky z výstav zvierat – „čím väčšie, tým lepšie“. Mimoriadne odporný hnus.... celý text

Zvol si mou cestu! Edukační aktivity subkultury freeganů ve veřejném prostoru 2014, Kateřina Lojdová

Toto je asi jediná kniha v českom jazyku, ktorá komplexne rozoberá a približuje freeganstvo z každého uhlu – popisuje dôvody, prečo sa ľudia stávajú freeganmi, popisuje rôzne typy freeganstva – freeganstvo ako hnutie, ideológia, osobný postoj alebo subkultúra. Veľká časť knihy približuje spôsoby, akými sa freeganstvo propaguje a taktiež spojitosť s vegánskym hnutím. Spomínajú sa dokonca aj niektoré neziskovky, ktoré propagujú nekonzumný životný štýl, etický prístup k zvieratám, rešpekt k prírode (Kolektiv pro zvířata, Food Not Bombs alebo infoshop Pelech). Kniha povie všetko, čo má, a s freeganstvom sa môžem vo všetkom stotožniť, problém je reálne praktikovať dumpstrovanie (dumpster diving), pretože obchodné reťazce svoje kontajnery zamykajú.... celý text

Peníze, energie a potraviny pod kontrolou 2009, kolektiv autorů

Sprievodca lesom 2018, Peter Wohlleben

Po bestsellery Tajný život stromov som mal priveľké očakávania. Táto kniha je ale o niečom inom, je to doslova sprievodca. Autor popisuje rôzne organizmy vyskytujúce sa v lese, od buky a kliešte, cez diviaky, po poľovníkov. Práve kapitola o poľovníctve (Záchrana pre poľovníkov) ma zaujala najviac, hovorí o dopadoch poľovníctva, ktoré si málokto uvedomuje. Podobná je kapitola Pozdrav od Červenej čiapočky, ktorá hovorí o dopadoch regulácie dravcov (vlkov). Kapitoly Drevorubačský pochod a Ochrana prírody zase hovoria o dopadoch lesného hospodárstva a tzv. štátnej ochrany prírody – dá sa naozaj hovoriť v tomto prípade o ochrane? V knihe o lese takéto témy jednoducho chýbať nemôžu. „Plantáže smrekov, borovíc a iných ihličnanov tvoria polovicu našich lesov, ide o monokultúry, ktoré už nemajú s prírodou nič spoločné.“ Potešili ma ešte kapitoly, v ktorých sa spomínajú druhy stromov, ktorých mladé listy a výhonky sa dajú jesť. Inak je to miestami jednoduchá kniha, ktorá popisuje aj také banality, ako že po tme v noci by sme nemali schádzať z chodníkov, lebo sa môžeme zraniť o spadnutý strom. Autor navyše píše prevažne o lesoch nemeckých, kde sú niektoré pomery iné ako v tých našich.... celý text

Ahimsa, Kniha o ochraně zvířat 1991, Miloš Seifert

Kniha ma celkom milo prekvapila, trochu predbieha dobu. Porovnáva kresťanstvo s inými náboženstvami v oblasti nášho vzťahu k zvieratám (podobne ako knihy Věčná Treblinka a Osvobození zvířat), popisuje rôzne oblasti, pri ktorých zvieratá sú ľuďmi využívané, zabíjané a trpia (podobne kniha Zvířata ve Třetí říši), od lovu vtákov, cez zvieratá chované pre mäso, konské záprahy, domestikovanie, pokusy, po cirkusy a býčie zápasy. Hovorí o postoji ľudí k prírode, o tom, ako sme ju za stáročia zmenili na náš obraz a degradovali. Spomína prvé osobnosti, ktoré upozorňovali na potrebu ochrany zvierat, počnúc Františkom z Assisi, tiež Český spolek na ochranu zvířat (vznik 1855) a dokonca medzinárodný Bands of Mercy, z ktorých sa neskôr sformovali aj skupiny ako Animal Liberation Front (ale to bolo až 42 rokov po prvom, rukopisnom vydaní tejto knihy). Hoci bola napísaná v roku 1934, je v mnohých oblastiach stále až hrôzostrašne aktuálna. „Kdyby člověk byl zachoval původní stav (ráj) na světě, měli by všichni dost, měli by syrovou, ideální potravu, měli by ji bez práce a mohli žít duchovním věcem života. Dnes je to hudba budoucnosti, ale nikoli pohádkového milenia, nýbrž budoucnosti, skutečné, která přijít musí, nemá-li lidstvo skončit bestialitou, jejíž předzvěstí je dnešní život v městech a průmyslových střediscích. Šťastná budoucnost lidstva přijde jen mravní očistou a k této vede především všemocné heslo: Ahimsa!“... celý text

Bytosti přírody – setkání s přáteli člověka 2004, Margot Ruis

Považovať túto knihu za ekologickú rozprávku, alebo snahu o eko-spiritualisticky-duchovné osvietenie? V tejto knihe autorka jasne píše, že bytosti, ktoré popisuje, nie sú žiadnymi duchmi hôr a prírody, ale sú to skutočné žijúce tvory, ktoré samozrejme nevidí len tak hocikto. Nedajú sa preto tieto bytosti brať alegoricky. Čo sa mňa týka, kľudne ich budem v lese hľadať aj naďalej, a z neúspechu nebudem ani trochu sklamaný, pretože ak nenájdem ich, vždy tam je "aspoň" ten duch hôr a prírody. Nech si to zoberie každý ako chce. A ak na to niekto neverí, brať túto knihu ako ekologickú rozprávku tiež nie je hriech. Takže tri v jednom.... celý text

Himalaja Orient: chýbajúci sortiment 2011, Ján Vasil

Tmavozelený svět: Radikálně ekologické aktivity v ČR po roce 1989 2017, Arnošt Novák

Autor na rozdiel od M. Mareša či B. Binku nenálepkuje demagogicky všetko pojmami "extrémizmus" a "radikalizmus" a hlavne tieto pojmy nepovažuje za niečo automaticky negatívne (tak ako oni). Sám sa totiž v hnutí pohyboval a preto predkladá informácie doslova z prvej ruky a objektívne. Rané 90-te roky bolo obdobie, kedy zelení anarchisti a radikáli viedli akcie spoločne s neziskovkami ako DUHA, Greenpeace, Earth First! a ešte sa to vtedy trápne nezmyselne neštiepilo tak ako teraz. Radikálne ekologickými aktivitami v Česku sa síce začne zaoberať až 6. kapitola a, popravde, čakal som tam niečo aj o podzemných, ilegálnych skupinách (počnúc z časti eko-anarchizmom ovplyvneným Hnutím revolučnej mládeže konca 60-tych rokov, končiac skupinami Animal Liberation Front súčasnosti). Nestalo sa, písalo sa veľa hlavne o vplyve anarchistov v rôznych skupinách, najmä v rozpätí rokov 1989-2011. Veľakrát sa síce spomína neziskovka Animal SOS, ktorá bola svojim spôsobom celkom radikálna, ale vôbec sa nerozoberá jej štruktúra a ideológia. Spomínajú sa vo veľkej väčšine iba hore uvedené neziskovky, plus Děti Země a trochu NESEHNUTÍ. Na druhej strane, privítal by som podobnú knihu o histórii environmentalizmu a radikálnej ekológie na Slovensku.... celý text

Tenkrát Svět 2018, Lukáš Vincour

Krásna a dojemná rozprávka so skvelou, nenásilne podanou pointou. Pre deti od 5 do 8 rokov rozhodne odporúčam. Príbeh je o chlapcovi budúcnosti, ktorý sa dozvedá o minulosti (našej súčasnosti), o tom, ako sa ľudia správali k všetkým živým stvoreniam kedysi, a nemôže tomu uveriť. Kedy sa už tam posunieme?... celý text