whack
přečtené 414
Svet Karpát – príručka k environmentálnej výchove
2009,
Andrea Královičová
Ekologická výchova je tá najdôležitejšia časť vývoja detí. Keď štát to má absolútne na háku, je extrémne pozitívne, že to za neho robia neziskovky ako Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie. Táto zrozumiteľne napísaná publikácia, s výkladom dobrej vychovávateľky, ich oboznámi so základmi ekológie, biotopovou a druhovou diverzitou na Slovensku.... celý text
Jak nezemřít
2017,
Michael Greger
Autor, odborník na výživu, podrobne popisuje rôzne choroby a iné zdravotné problémy, a vysvetľuje, čo ich spôsobuje a aké potraviny môžu pomôcť k zlepšeniu stavu. Nepopisuje zbytočne nutričné hodnoty rôznych potravín, ale hovorí, ako vplývajú na konkrétny problém. Nevadilo by mi, keby bolo v knihe menej štatistík o tom, koľko ľudí v USA na akú chorobu ochorie a zomrie a akú má percentuálnu úmrtnosť. V prípade, že by ste hľadali stručnejší, no komplexný a zrozumiteľný súhrn tých najdôležitejších informácií, pozrite si radšej knihu Jak na veganství (Pavel Houdek). Nemusíte sa však ani báť hrúbky tejto knihy, 160 posledných strán môžete odrátať, je na nich výpis použitých zdrojov.... celý text
Natura 2000 a účast ve správních řízeních
2010,
Jiří Hummel
V tejto príručke sa dozvieme, čo je Natura 2000 a aká je jej úloha. Je to vôbec najkomplexnejšia príručka na túto tému vydaná v Česku, ktorá je písaná odborným, ale nie prehnane právnickým jazykom. Vysvetľuje tiež napríklad proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA a SEA), význam chránených území a pod. Je určená neziskovkám a aktívnym občanom, ktorým môže byť nápomocná v konaniach; obsahuje napríklad návody ako správne podávať sťažnosti na nelegálne stavby a iné činnosti.... celý text
Člověk a zvíře
2004,
Hermann Poppelbaum
odpad!
Toto je jedna z najodpornejších, najzavrhnutiahodnejších kníh, aké vôbec existujú. Mimoriadne ohavné ezotericko-kreacionistické mystické vysvetlenie antropozofie, strašne zvrátený pohľad na svet. Vychádza z neho, že celý svet a vesmír sa točí okolo človeka, človek vraj nie je živočíšny druh, ale je majorátnym pánom stvorenia, stvorený k obrazu Božiemu. Táto bigotná teória o človeku vznikla niekedy v polovici 19. storočia a ešte stále má zástancov. Autor popisuje ľútosť voči údajnej nedokonalosti a odpudivosti mimoľudských zvierat. Už pri popise rysov opičej hlavy sa ťažko bráni zvracaniu: „Je ohromující a takřka otřesné pozorovat, jak se oblast od týlu až po čelo a jemné utváření nosu a úst, jak je to naznačeno u mladého šimpanze, mění v odpudivě ohyzdný, téměř psovitý profil dospělého šimpanze (...) Obličej opice ztrácí všechny lidské rysy, což může pozorovatele naladit téměř k soucitu.“ a dochádza k záveru, že „u zvířete vlastně nelze mluvit o obličeji“ a že „zvířecí hlava se ukazuje být znetvořením lidského praobrazu.“ „Kolem zvířecí hlavy se vznáší hrůznost masky. Dokonce tvorové nám nejbližší, naše domácí zvířata, na nás pohlížejí s výrazem, který vyvolává v divákovi cosi mezi dojetím, úzkostí a děsem. Kdo nepohlížel již někdy na koně a nehledal s rostoucím pocitem odpuzujícího odcizení za oním nevýslovným výrazem tváře bytost, která by chtěla z této tváře mluvit, ale nemůže? Hlava vyššího zvířete je jako maska, z níž nemůže pohlížet pravý obličej. A tento dojem se stupňuje a stává se až nesnesitelný, když nějaké zvíře, např. pes, změní rysy v tom smyslu, jak to je u člověka výrazem jeho bytosti: Když, místo aby se zasmál jako člověk, obnaží zuby a šklebí se. Jen slepá pošetilost může říkat, že pes se směje. Nepředpojatý a nesentimentální člověk má co dělat, aby snesl tento pohled.“ -Pri predstave, že by som mal na svet pozerať takto, ma premáha zdesenie. Neviem, ako môžu títo ľudia žiť v takomto extrémne antropocentrickom svete, v ktorom pohľad na zviera vyvoláva pocit opovrhnutia, povýšenectva, alebo dokonca averzie. Musia mať otrasne prázdny a primitívny život. Z ďalších riadkov sa dočítame, napríklad, že vtáky nevedia ani len spísať embryológiu cicavcov (!) a že dobytok nevie ani rozprávať, a že jasnú vinu na tom majú „anomálie a retardácia vo vývoji“. S rovnakými výsledkami prichádza aj z popisov zloženia tela: „Je zřejmé, že byl promeškán okamžik polidštění. Ale teprve obraz dospělého zvířete ukazuje, jak hluboký byl pád: místo téměř lidského profilu vysloveně zvířecí hlava, klenba hlavy a čela, držení hlavy i trupu – vše je zmařeno.“ a z pozorovaní správania sa: „I tyto bytosti si hrají jako děti, pokud jsou mladé, pak ale klesnou do zvířeckosti a poslední záblesk možného zlidštění z nich zmizí jako ze zmíněného šimpanze, který se musí proměnit v bestii.“ Sú to zastarané, nebezpečné myšlienky (autor to písal niekedy okolo roku 1925). Konanie zvierat, sťa bohom naprogramovaných bytostí, je teória už celkom vyvrátená rýchlym pokrokom rôznych vedných odborov biológie, zoológie, antropológie a pod. (Ako každý správny smer kreacionizmu, aj antropozofia má svoju vlastnú teóriu o zrode človeka: Človek tu bol už v období prahôr, ale ešte nie v hmotnej podobe, ale iba ako duchovná bytosť zložená z kvapalných substancií a jeho telo bolo postupne formované akýmisi žijúcimi silami. Niekedy v druhohorách duchovné bytosti oddelili od Zeme Mesiac, ktorý je teraz našou družicou, a umožnili zhmotnenie tela. Däniken, ani Vesmírni ľudia sa nechytajú.)... celý text
