Hermenexildo
přečtené 282
Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých a osobitosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v medicínskom práve...
2021,
Filip Melzer
Boží ľud: Výklad druhej knihy Kódexu kánonického práva z roku 1983
2021,
Ján Duda
Jána Dudu považujem za jedného z najlepších slovenských kánonistov a dôvod je jednoduchý: má obrovské znalosti a pri tvorbe vychádza zo zahraničných diel. Pracuje s literatúrou talianskou, španielskou, nemeckou a pod. Diela preto majú, ak nie už originálnu, prinajmenšom systematickú úlohu a prinášajú do česko-slovenského priestoru nové pohľady a azda prvýkrát v slovenskej publikácii sprostredkúvajú niektoré poznatky. Inak tomu nie je ani pri knihe Boží ľud. Kniha mi nepriniesla taký čitateľský zážitok ako napríklad preklad Práva Cirkvi od Libera Gerosu, no predsa sa nečítala zle. Prináša to, čo slovenskému prostrediu chýba: čo i len základná literatúra ku kánonickému právu (výnimku tvorí azda manželské právo). Čo by som jej vytkol je používanie niekedy až príliš populárno-náučnej terminológie a formulácií (občan cirkvi, je to zložité...). Trochu nemilo ma prekvapil omyl v preklade ius soli ako práva slnka (s. 30). Kniha určite poslúži kňazom pripravujúcim sa na povolanie či študentom kánonického práva. Určite nájde odozvu i v odbornej a vedeckej literatúre, i keď jej úlohou nebolo ísť vedecky do hĺbky či púšťať sa do argumentácie.... celý text
Právo na Hedvábné cestě
2022,
Michal Tomášek
Kniha s netradičným názvom je podľa autora pohľadom našej civilizácie na Činu očami tých, kto ju poznávali (s. 11). Hneď úvodná veta čitateľovi predstavuje ambicióznu otázku: Aké bude právo na Novej Hodvábnej ceste? na ktorú kniha reaguje na posledných stránkach. Písaná je veľmi pútavo a čitateľne (prečítal som ju za pár hodín), čo je na jednej strane veľkým pozitívom, na strane druhej to značí, že nejde o knihu právnicko-odbornú, ale skôr historicko-populárno-náučnú. Hoci názov knihy odkazuje na právo, v skutočnosti sa venuje skôr historickým medzinárodným vzťahom Číny s Európou a neskôr aj s Japonskom. Premenené na drobné: venuje sa aj -- a niekedy skôr najmä -- dejinám Číny, náboženstvám, ktoré do nich zasiahli, čínskemu loďstvu či formám historického obchodu s Čínou. Už v úvode sa tak čitateľ stručne dočíta o rímskom práve, neskôr napríklad o práve islamskom či japonskom. Čo sa týka čínskeho práva, kniha postupne vymenúva či stručne opisuje rôzne čínske zákonníky, kódexy či zákony. Čo absentuje, je hlbšie ponorenie sa do sveta práva, ktoré by si vyžadovalo prácu s primárnymi prameňmi a väčší rozsah. Takto sa síce čitateľ dozvie, že budhistické právo či islamské právo Číny alebo nejakú jeho oblasť ovplyvnili, ale nedozvie sa, ako konkrétne. Možno je to tak ale pre všeobecného čitateľa vhodnejšie. Graficky je kniha veľmi pekne usporiadaná. Obsah je pre mňa zaujímavým obohatením, hoci isté nedostatky či zjednodušenia (charakteristické pre populárnu literatúru a česko-slovenskú literatúru vôbec) som si všimol. Kniha (s. 68) okrem iného poskytuje obrázok cisára Konštantína (4. stor.), hoci na mozaike je Konštantín IX. Monomachos (11. stor.) Celkovo ide o pekné dielo, ktoré by mal mať v knižnici každý Čech či Slovák, ktorý sa zaujíma o diplomatické vzťahy Číny a Európy. Kniha azda naozaj načrtáva línie pohľadov, akými na seba obe kultúry stáročia nazerali, nazerajú a budú nazerať aj v rámci projektu Novej Hodvábnej cesty. Právo tvorí skôr lajtmotív knihy či doplnenie celkovej mozaiky Činy ako kultúry.... celý text
Byzantinismus a Slovanstvo
2012,
Konstantin Nikolajevič Leonťjev
Po prečítaní tejto knihy mám rozpačité pocity. Na jednej strane vynikajúce analytické (hoci niekedy stereotypné) vnímanie politickej situácie (veď nie nadarmo, bol autor diplomatom na mnohých miestach), na strane druhej niekedy až mrazivo zhodný ideologický program súčasného Ruska, respektíve jeho slavjanofilné podhubie. Najvýpovednejšími budú snáď niektoré pasáže: "A co Češi, co Češi? [...] Jsou důležití jako předsunutá baterie Slovanstva vystavená prvním úderům germanismu[...]jsou možná samostatní, ale zcela jim chybí svébytnost[...] Nechtějí patřit k Rusku, ale vysoce si ho cení, aby vystrašili Rakousko[...]Česi jsou nástroj německé výroby, nyní však Slovany obrácený proti germanismu." (s. 75-78) Celkovo sa zdá, že Leoťjev (snáď s výnimkou Rusov a Poliakov) vidí v Slovanoch pramálo slovanského. Bulhari kultúrne boli Grékmi a sú Turkami, Srbi sú tiež Gréci. Slovákov "lze v tomto ohledu označit jako Maďary přeložené do slovanského jazyka" (s. 89) Slavjanofilné a rusofilné motívy v pozadí sú zrejmé natoľko, až si človek spomenie na známy citát: "Rusové rádi nazývají všechno ruské slovanským, aby pak mohli tvrdit, že všechno slovanské je ruské.“ (Karel Havlíček Borovský) A čo je teda slovanstvo a Rusko? "Co se stalo se všemi těmi učenci a liberálními Slovany[...]To byli pěkní Slované, bez naší píky a sekery, tito liberálové a rozumbradové měšťáckého pokroku! Pro existenci Slovanů je moc Ruska nezbytná. Pro sílu Ruska je nezbytný byzantinismus.[...] ať už se nám to líbí nebo ne, ať je byzantský princip dobrý či špatný, je to jediná naděje nazáchranu nejen nás Rusů, ale i všech Slovanů." A čo znamená ten byzantinizmus? Napríklad autokraciu, despotizmus, svet kde vládnu mocní a demokracia či rozsiahle práva nemajú svoje miesto... Ne-prekvapivo už u Leonťjeva si Rus lepšie rozumie s Turkom či s Čínou, než "so západnými bratmi"... "Pokrok, který bojuje proti jakémukoli depotismu[...] není nic jiného než proces rozkladu, proces druhotného zjednodušení celku a smísení jednotlivých částí[...]Projevy egalitářsko-liberálního pokroku jsou shodné s projevy hoření, hnilovy, tání ledu[...]jsou shodné například s projevy cholery" (s. 123). A či sa dnes z Moskvy nešíria podobné názory na Európsku úniu či "kolektívny Západ"? Nakoniec sám Leonťjev hovorí v závere o celoeurópskom štáte, kde sa budú jeho občania musieť údajne vzdať miestnych odlišností, "spáliť a zničiť hlavné mestá", teda podľa neho o páde európskej pôvodnej štátnosti. Pre Rusko vyplývajú podľa autora dva závery: buď sa európskemu pokroku podriadi alebo sa bude musieť udržať v izolovanosti. V prípade druhého nebude môcť Rusko uvažovať o blahu, ale o sile - keď bude sila, bude aj akési blaho (s. 173). Akokoľvek, Západ sa má "spamätať" a vrátiť k starej hierarchii a disciplíne - a k menej právam (s. 174). Dielo má svoju cenu. Ak podobné myšlienky hovorí dnešný ruský ideológ, nemajú hlbší zmysel než propagandu. Ak ich realizuje dnešné Rusko, ide vo veľkej miere o odsúdeniahodné činy. V prípade Leonťjeva je však potrebné oceniť jeho prorocké myslenie, keďže sa žiada pripomenúť, že kniha vznikla v roku 1875. Predpovedal konieckoncov pád monarchického Nemecka i nástup komunizmu v Rusku, predpovedal zjednotenie Európy i ruskú izoláciu. Záverom. Miestami vynikajúca analýza. Často mne osobne nesympatická ideológia, ktorá ale verím, že by našla (nachádza) "úrodnú pôdu" v niektorých našich kruhoch aj dnes... Rozhodne na míle vzdialené myslenie od Solovjovho idealizmu a idey všejednoty. Čo sa týka autorovho štýlu, ide o pútavo písaný text, ale niekedy Leonťjev vskutku odbieha od merita témy... Zaujímavá práca, ale hviezdičky som sa rozhodol neudeliť. Je v tomto prípade pomerne zložité určiť, čo hodnotiť.... celý text
Láme kúpa nájom? - Proces zvecnoprávnenia nájmu od rímskeho práva po súčasnosť
2021,
Zuzana Mlkvá Illýová
Zaujímavá (habilitačná) práca na dobrú tému, ktorej názov exaktne vypovedá o jej obsahu. Zásada emptio (non) tollit locatum čili Kauf bricht (nicht) Miete vychádza z doktrinálne výživného prostredia hraníc záväzkového a vecného práva a poskytuje pekný priestor na právnu exegézu a historickoprávny prierez, ktorých sa autorka zhostila. Historické exkurzy do jednotlivých vývojových fáz právneho vývoja nie sú rozsahom rušivé a vyvažujú sa s exegézou primárnych prameňov. Obsahové hľadisko exegéz by som si bez hlbšieho prieskumu primárnych prameňov a sekundárnej literatúry podrobiť kritike nedovolil. Ak by som mal knihe niečo na prvé prečítanie vytknúť, tak sú to dva formálne nedostatky, ktoré som si všimol: nedbanlivo vytvorený vzor citácie a nedostatky v citačných odkazoch. Minimálne odkaz na stiahnutý online dokument v poznáme č. 38 pôsobí úsmevne.... celý text
Vývoj vlastníctva v právnej doktríne: Pohľad učeného rímskeho, uhorského a anglického práva
2020,
Matej Mlkvý
Autor si zvolil vskutku zaujímavú tému - „vlastníctvo“ - a to v učenom rímskom práve (rozumej ako ho poznala právna veda od stredoveku), práve uhorskom a anglickom. Autor i téma určite majú potenciál a niektoré časti majú obstojnú úroveň. Celkovo však dielo pôsobí nekompaktne, fragmentovo či nútene. Ako sám autor píše, pri písaní zhodnotil výsledky niekoľkoročného výskumu... (s. 9) Chvíľu sa preto púšťa do hlbokých filozofických a metodologických úvah, aby následne poskytol síce odborný, no jednoduchý výklad z klasických učebníc rímskeho práva. Následne sa venuje metodológii glosátorov a komentátorov. O čosi ďalej sa rozoberá súdna sústava v stredovekom Anglicku, neskôr Tripartitum,... Všade sa pohybuje námet vlastníctva, vidno aký-taký zámer, no záver i celkový dojem zostáva skôr rozpačitý. Jednotlivé scény sa menia akosi prirýchlo a veľa priestoru je venovaného skôr úvodom do oblastí a nie samotnej podstate. Pocit čitateľovho neuspokojenia nezachráni ani neprimerane dlhý metodologický výklad. Téma by si rozhodne zaslúžila hlbšie spracovanie a systematické prekopanie, aby nepôsobila ako kompilát predošlých autorových prác. Nakoniec som dielu, snáď aj pre pestrosť zdrojov, dal tri hviezdičky.... celý text
