Helena0405
přečtené 70
Podvody na talíři. Jak nás obelhávají potravinářské koncerny
2014,
Thilo Bode
Niet sa čo diviť. Farmaceutická lobby, p(otravinársky) priemysel z toho nič dobrého nemožno očakávať. Pripomeňme si Ernesta Guntera, doktora, ktorý sa nebál napísať pravdu v knihe Prirodzená strava, život bez chorôb. Dáva to zmysel, že enzýmy, ktoré varením ničíme, nám po čase začnú chýbať a my postupne nenápadne strácame svoje zdravie. Iste, varenie má svoj význam, pôvodne v minulosti nám ako ľudstvu skôr pomáhalo - varením sa ničia pásomnice, baktérie... Ale teraz je čas uvedomiť si, že spracovávanie potravy, čoraz rafinovanejšie, nám už prestáva byť na osoh. Na Slovensku sa ako jeden z prvých odhodlal na výlučne surovú stravu MUDr. Ferdinand Bárta. Dnes už je jeho názor, že človek je výhradne bylinožravec, neakceptovateľný. V tomto sa mýlil. Každý biológ vie, že podľa stavby chrupu vieme zistiť, čím sa konkrétny cicavec prirodzene živí. A tiež podľa stavby žalúdka. Ale aj tak to bol priekopník niečoho, čo je práve dnes, v čase pandémie rakoviny, veľmi, veľmi aktuálne.... celý text
Rozprávka o lastovičke
1981,
Rudolf Dobiáš
Ako dieťa som vyrastala na sídlisku. Boli nás vtedy húfy na ulici, také, že kapacita škôlok vtedy Ešte nestačila všetky pojať. Šikanu som nezažila, ale je dosť možné, že medzi chlapcami už vtedy platili nepísané pravidlá. V lete som pobývala u starej mamy na dedine - a hoci dedko nebol, lebo zomrel, bolo tam oveľa lepšie než v lete doma, na sídlisku. V čase dozrievania letných jabĺk sme so sesternicou boli aj pol d§a vylezené na jabloni a poznali sme to, čo mestské deti ťažko pochopia. Napríklad, že sa jabĺk dá úplne prejesť, hoci sú chutné, sladké, šťavnaté a oči by chceli ešte. Alebo že divé lesné jahody majú onakvejšiu vôňu a chuť ako tie pestované. Že muchy a komáre sú aj na to, aby lietali lastovičky, a aby pod strechou vychovali mladé. Že voda nemusí tiecť z kohútika, ale naberieš si ju do vedra pri studni. Že dažďovú vodu z odkvapu zachytávaš, aby si mal mäkkú na pranie. Dnes sa to všetko dieťa nenaučí ani na hodinách ekologickej výchovy. Z jedného komára sa ide zblázniť a to, že žihľava nepríjemne pŕhli, zistí až ako dospelák. Kniha ma zaniesla do mojej mladosti a pripomenula mi obrázky z detstva.... celý text
Daleko od hlučícího davu
1981,
Thomas Hardy
Poučné z hľadiska histórie, veterinárnej medicíny (prvá pomoc ovciam, ktoré zdulo) aj vzťahov - ako sa vzájomne chápu či častejšie nechápu muži a ženy. / "Batshebe sa ani nesnívalo, že tmavá a tichá pôda, do ktorej tak bezstarostne hodila semeno, premenila sa na tropické parenisko."/ Kniha plná pravdy. Keby dej nebol tzv. zdĺhavý, ako to chápe dnešný uponáhľaný človek. nemohli by tam byť vsadené také myšlienky, ako napr. že aj najšľachetnejšia ponuka býva motivovaná silnou mierou jednoducho egoizmom - týkalo sa to ponuky sobáša od pána Boldwooda. Alebo postreh: Je známe, že lásku vyvoláva subjektívna potreba... "Môj život bez vás je mi bremenom..." Batsheba nepovedala nič "- a teraz príde suchý anglický humor - "a kobylu, ako sa zdalo, to tak dojalo, že prestala spásať trávu a zdvihla hlavu." Naopak, aby som knihu rýchlo "nezhltla", dala som si pauzu na str. 202 - po predvádzaní sa seržanta Troya s mečom. Predvídam úpadok a podľahnutie vášni, ktovie, či druhá polovica knihy nebude úrovňou zaostávať. Ale do tejto chvíle výborná četba a bezchybný preklad Zory Ranostajovej.... celý text
Když rodiče příliš milují
1995,
Laurie Ashner
Nepokkladám sa za dieťa, ktoré by sa potrebovalo odtrhnúť od príliš zasahujúcich/milujúcich rodičov. Nie som ani ten typ rodiča. Ale rada sa dozvedám rozličné (životné) príbehy ľudí. Rada čítam pravdivé príbehy a vďaka nim si uvedomujem , akí rozliční my ľudia sme a čiastočne aj prečo sme práve takí. Napríklad príbeh Tracy zo str. 30 - 36. Ohromujúca je úprimnosť, s akou sa Tracy dokáže podeliť o svoje pocity a odhaliť svoje doslova zlé charakterové rysy. Autori príbeh podajú a potom z neho vyvodia nejaké poučky. Zovšeobecnia niektoré body a poukážu na príčinné súvislosti. Poučná knižka, pokiaľ ju nechcete zhltnúť naraz. Dá sa čítať pokojne po jednom-dvoch príbehoch aj celé roky. Inak by sa mi tie postavy z vyše 300 strán príbehov pekne domotali. Používam ju ako prevenciu, aby som z veľkého občasného rodičovského nadšenia neupadla do extrému. Vždy na ňu narazím pri upratovaní a vyraďovaní - a nevyradím. Je to stálica. :-)... celý text
Nemecko očami policajtky: Tiesňové volanie
2016,
Tania Kambouri
Za jadro posolstva tejto knihy považujem úsek od str. 64, kde autorka opisuje mentalitu a fungovanie tradičnej arabskej rodiny a porovnáva ju s individualizmom západnej Európy. Kým v Európe hľadáme svoj zmysel života a naplnenie svojho potenciálu, v kultúre islamskej/arabskej je účel daný už vlastne pri narodení a treba ho napĺňať. Ako keby sa vás nikto nepýtal, či máte vlohy na kreslenie, či vás to osobne baví alebo aspoň zaujíma, ste posadený (v určitom veku a po sobáši) za predsednícky stôl Povereníctva pre umenie a budete robiť rohodnutia a zadeľovať úlohy. Ak dočítate po stranu 77, budete sa usmievať nad naivitou Nemeckej vlády. Je to ale pochopiteľné. Nepoznajú správanie Rómov. My na Slovensku áno a preto pre nás opisované situácie nie sú ničím zvlášť prekvapivým. Kedysi ma zaujímala odpoveď na otázku: Čo je horšie: neprispôsobiví Rómovia alebo imigranti? Vďaka spomenutému krátkemu úseku tejto tristnej výpovede už viem. Prezradím svoj názor: Ďakujme Bohu za Rómov! ... a nech nás ochraňuje od masovej imigrácie aj naďalej...... celý text
Lúzer v Afrike
2013,
Palo Hapák
Obdivujem autora, že sa odhodlal zverejniť blbosti, ktoré napáchal počas ciest v exotickej destinácii. Ak si pri čítaní pomyslíte, že "toto by sa mne nemohlo stať", ... áno, možno práve pri cestovaní ste profesionálnejší, ale každý z nás v živote napácha toľko blbostí, že - podľa mňa - všetci sme si v tomto rovní. Akurát, že väčšina ľudí nemá chuť na to, aby sa cudzí ľudia na ich "výkonoch" zabávali. Aj keď som si dobre vedomá, že nikto z nás nie je dokonalý, a že sa učíme najmä na vlastných chybách, príbehy v tejto knihe mi mierne zdvíhali sebavedomie. Tešilo ma, že nie som sama... Možno sa nechám inšpirovať a raz napíšem titul "Lúzerka v živote".... celý text
Detoxikácia organizmu
2007,
Katarína Horáková
Hurá! Konečne viem, ako sa volá moja diagnóza. Nemám na mysli hypochondriu. Skrytá zápcha je to, čo mi spôsobuje už celé roky trápenie. Bežný lekár sa opýta: trpíte zápchou? Odpoveď je : nie. Lenže... Asi mám dlhé črevo, alebo lenivé črevo, čo ja viem, jednoducho podľa testu opísaného v tejto skvelej knihe som zistila, že všetko vo mne prebýva zbytočne a nemiestne dlho. Ťažko potom vypátrať, ktoré jedlo mi "nesadlo", na ktoré som intolerantná, čo mi spôsobí skutočnú akútnu zápchu. Odtiaľto musím začať pátranie po stratenom zdraví. Pridá sa niekto?... celý text
Misionár v Japonsku
1992,
Pedro Arrupe
V tejto knihe je množstvo príbehov na pobavenie, O tom, ako sa Európan (nielen autor) postupne "prispôsobuje" kultúre a mysleniu japoncov. Preto úvodzovky, lebo autor naznačuje, že prispôsobiť sa je nesmierne náročné ak nie úplne nemožné (jemu samému pritom pomáhala vôľa božia a mnohé priaznivé okolnosti). Miestami vystupuje na povrch honba cirkvi za dušami - samozrejme, autor si to neuvedomil, pretože to bolo preňho (asi) úplne prirodzené. Výborné čítanie.... celý text
Upřímností k Bohu – Změňte srdce. Změňte svět.
2003,
Neale Donald Walsch
totálna úprimnosť vo vzťahu - pokiaľ sú partneri na vysokej úrovni sebauvedomenia, môže fungovať totálna úprimnosť inde - hotová samovražda. Myšlienky v knihe považujem skôr za utópiu, ako by to mohlo fungovať, keby... Zdá sa, že autori prepadli falošnej myšlienke, že všetci ľudia uvažujú ako oni dvaja. Pohrať sa s myšlienkou totálnej úprimnosti je prospešné, avšak aplikovať v praxi (mimo najbližší vzťah dospelých vyspelých jedincov) - vysoko rizikový experiment s nepredvídateľným dopadom na život odvážlivca. Môj názor. či stojí za to čítať - asi áno. Riadiť sa podľa nej - skôr nie.... celý text
Svätý Vincent de Paul, misionár lásky
2008,
Wilhelm Hünermann
Misionár vo Francúzsku. Aj takýto názov by vystihoval obsah knihy. Alebo aj: Ako sa stať svätým (tak trochu) proti svojej vôli. Je to od začiatku pútavý príbeh. Neuveriteľné, ako sa život a spoločnosť zmenila za takých 400 rokov. (Kým sa zo starozákonných krajov dostalo k nám kresťanstvo, trvalo to vyše 800 rokov - pre porovnanie). Zaujímavé pre mňa bolo všetko: od rozprávania starého vojnového veterána malému chlapcovi, cez to, z čoho pozostávali raňajky sedliakov v južnom Francúzsku, nahliadnutie do stredovekého Paríža... Nechýba ani epizóda divokých dobrodružstiev v službách otrokárov v Afrike. Tento svätý sa nenarodil ako výnimočné dieťa, ktoré už od malička spolu s mliekom salo životopisy svätých a modlilo sa celé dni. Ale ani naopak, okrem túžby po bohatstve a trochu aj po moci nemal obzvlášť silné hriešne sklony (ak môžeme veriť obrazu, ktorý spisovateľ - umelec vytvoril). Nebol závislý od neustáleho modlenia sa, ani sa spočiatku neoddal úplne iba nezištnej službe starým a chorým (žil na kráľovskom dvore a učil kráľových synov). Z môjho pohľadu taký zdravý stred. Práve preto je možno bežnému dobre zmýšľajúcemu človeku, aj neveriacemu, bližší alebo aspoň ľahšie pochopiteľný. Ku koncu života však už má črty "bežného" svätca.... celý text
Bod nula
2019,
Jørn Lier Horst
Zriedkavo čítam detektívky. Táto mi pristála v domácnosti náhodou, začítala som sa, úvod ma zaujal a štýl mi sedel. Precitla som niekde okolo strany 130. Došlo mi, že ma príbeh Emmy a dánskeho kolegu ani pokračovanie vraždiacej série vlastne nezaujíma. Urobila som chybu? Je v ďašej časti knihy niečo, čo by bolo osobitne cenné? Vzrušujúce? Prekvapivé?... celý text
