yerry
komentáře u částí děl
Akciou nabitá poviedka o jednom "poisťovacom agentovi". Radšej teda vyhorieť bez poistky, ako riskovať návštevu tohoto týpka. Bez toho typového klišé o náckovi to mohlo mať naviac. Ale grády to malo aj napriek tomu...
Duchárčina made in Slovakia alebo horor pre deti? Ak máš tak 10 rokov (alebo menej), prečo nie? Autorka je očividne ešte veľmi mladá. Ak bude pokračovať, hádam pritvrdí a prehodnotí aj výber postáv. Bohužiaľ, očividne nepatrím medzi čitateľov, na ktorých autorka cieli...
Slušne napísaná poviedka o dvoch sestrách, z ktorých jedna zablúdila zo záhrobia. Pripomína mi literárne práce a zozbierané povesti našich starších literátov. Ak máš rád tento typ literárneho prejavu, koreneného tradičnými slovenskými rekvizitami, pridaj si jednu či dve hviezdy...
Spočiatku ma poviedka nejako zvlášť nelákala k dočítaniu. Autor však príbeh vygradoval do slušného opisu duševných pochodov sériového vraha. To bolo teda plus. Mínusom zasa bol literárny prejav, ktorý ma príliš nenadchol ... a slovenského Dextera nemusím...
Magický realizmus si predstavujem trochu inak. Príbeh o letnej brigáde a jednej siréne z šachty od bazéna je skôr dievčenské snenie počas letných horúčav...
Triviálny jednoduchý fantasy príbeh s kriminálnou zápletkou. Ten príbeh nie je to, na čom táto poviedka stojí, ale spôsob a výraz, akým je písaný. Jazykový puristi asi spokojní nebudú z toľkých vulgarizmov, ja som si ho však užil. Autorka ich totiž nepoužila samoúčelne ale s citom a trefne pre jeho konečné vyznenie. Tak takéto vypaľovačky mám rád...
Humorná fantasy zo slovenských luhov a hájov o zlodejoch, mágii a magických predmetoch. Nevypísanosť autorky je dosť poznať. Ale ak máš takéto rád, kľudne si hviezdu prihoď...
Prekombinovaná hard scifi poviedka o snoch, nočných morách, strachu, možných červoch a o ich detekcii. Autorka s textom žongluje jedna radosť, až na hranu zrozumiteľnosti...
Ak zomrieš a nahrajú tvoje vedomie do RPG hry plnej sexu, drog a násilia, protestoval by si? Ak nie, dávaj si pozor na krásky, ktoré sú až priveľmi ústretové. Ak rád paríš hry tohto typu, táto poviedka je práve pre teba. Je to riadna jazda.
Autorka to teda s textom vie, len taký hukot a po pádne "realistické" výrazy nechodí ďaleko.
Veľmi neverím v kvalitu víťazných poviedok v rôznych súťažiach. Je to buď len spriemerovaných niekoľko hodnotení, prípadne v nich zaváži "iné" hľadisko. Táto však bola napriek svojmu oceneniu veľmi dobrá. Vzťahovka otec-syn síce nie je nič nové pod slnkom ale ak ju nakóduje nerd môže mať a má inú kvalitu a ak u teba nie? No čo, ERROR 503, zlyhalo spojenie...
Na rozdiel od predchádzajúcej poviedky od Barbary Zmuškovej, tu technológia hraje trochu inú úlohu a je zatienená dejom. Poviedka začína ako tuctová fantasy zo severského prostredia. Chyba lávky. Má totiž ešte jednu dejovú linku zo súčasnosti alebo blízkej budúcnosti.
Autorka sa snažila ale nevybočila z mantinelov určených pre mladšiu vekovú kategóriu. Moje hodnotenie teda odzrkadľuje predovšetkým tento fakt. Ak si mlaďas(ka), kľudne si prihoď...
Autorka je novinárka a na texte je to poznať. Téma o moderných technológiach a ich dopade na sociálne vzťahy ako aj závislosť od nich mi pripadala ako slohové zadanie. Poviedka až na pár viet bola síce písaná tak, ako sa písať má, ale chýbal jej šmrnc. Plná mentorovania a i keď so snahou o riadnu pointu, neoslovila ma. Pravdepodobne osloví nežnejšiu polovičku ľudstva, keďže sci-fi aspekt ju len obaľuje, hlavné v nej sú predovšetkým tie vzťahy a obavy od závislosti na technológiách...
Klasická téma o tom, ako stroje (inteligentní androidi) ovládnu ľudstvo, bližší aj vzdialený vesmír. Na to, že boli zostrojení jedným vedcom takmer v garáži to bola sila. Dá sa to teda chápať ako dobový text, keď v kurze ešte neboli korporácie ale naivní jedinci prípadne totálni záporáci. Daj si pozor, ak sa chceš mať dobre, aby si nedopadol ako šťastný idiot, stroje ti to totiž môžu umožniť…
Na toto si matne spomínam ako na román. Z poviedky je cítiť vek, v ktorom bola písaná a hlavne dobové socialistické resp. komunistické názory tej doby a hlavne ľavicového autora. Kulisy v rámci ktorých sa dej pohybuje sa dajú chápať. Časovka sa nesie v duchu marxistického výkladu dejín a tento ideologický nános mi na nej dosť prekážal. Na rozdiel od tradičného marxistického chápania, keď v triedne rozdelenej spoločnosti je robotnícka trieda tou progresívnou silou, u Welsa je to naopak. Molroci (robotnícka trieda) síce prevládnu nad Eloi (vládnucou triedou), ale v čase zastávky (rok cca 400.000) sú už obe triedy v úspešnom úpadku, keď jedna požiera druhú, aby napokon na konci vekov prišlo k úplnému zmaru.
Na rozdiel od svetlých zajtrajškov minulosti, Wells bol očividne skeptický, čo sa týka budúcnosti a radil by som ho skôr k tomu druhu socialistických autorov, akým bol napríklad Jack London, ktorým v tom marxizme chýbal práve ten duch individualizmu. Ako scifi radím tento text medzi úplné základy, keďže je aj výpoveďou o dobe svojho vzniku a názorovom spektre autora a jeho súčasníkov…
Noveleta sa spočiatku tvári ako sociálny román o jednom mladíkovi, ktorí sa objavil u psychiatra za účelom, urobiť si poriadok vo svojej hlave ohľadom pohnútok, ktoré ho viedli k činu. Počas hypnózy pri jednotlivých sedeniach vychádzajú na povrch niektoré podivné udalosti z jeho života. Príbeh napokon graduje do totálne scifi uleteného záveru a dalo by sa povedať, že aj čiastočne hororového.
Bolo zaujímavé sledovať ako jednoduchý nápad, ktorý bol opakom "individualizmu", dokázal Sturgeon rozviť do relatívne rozsiahlejšieho textu. Skrátka veľmi dobrá klasika od klasiku žánru...
Takmer poetická scifi poviedka o vzťahu človeka a geneticky upravenej mačky do podoby človeka. Píšem "takmer", nakoľko v tomto formáte sa u mňa minula účinkom. Ako román by zafungovala pravdepodobne lepšie. Na veľmi malom priestore tu autor rozvinul príbeh prebiehajúci v pomerne dlhom časovom úseku. Teda text bol dosť skratkovitý.
Okrem opisovaného vzťahu, hlavnou témou bol boj o rovnoprávnosť medzi ľuďmi a na ľudí geneticky upravovaných zvierat so schopnosťami veľa krát prevyšujúcimi schopnosti ľudí spomínaným človekom politikom a mačkoženou K'mell. Naráža sa tu pravdepodobne na apartheid. Príbeh mohol byť veľmi pôsobivý, ak by bol viac rozvitý. Napriek tomu si myslím, že hlavne v dnešnej dobe je dosť aktuálny...
Niečo pre odmietačov systému. Satiricky ladená noveleta o pristátí jednej jeden a pol kilometra dlhej plne vyzbrojenej vesmírnej lode na obývanú planétu osadníkmi totálne ignorujúcimi akúkoľvek autoritu. Loď teda priletela ale zažíva fiasko pri nastoľovaní zákonov Terry (Zeme). O čo ide? Miestni si vzali za vzor Gándhího princíp pasívneho odporu. Sami seba nazývajú Gandi a všetci ostatní sú u nich Antigandi :)
Vlatnia zbraň, ktorá sa dá použiť len jednosmerne. Tá je tiež v duchu Gándhího princípov. Ich ekonomika je bezpeňažná, založená na dlžnom bremene. Teda ak niečo chceš, musíš aj niečo dať. Súkromné vlastníctvo tu funguje len do tej miery, pokiaľ sa o niečo staráš, je to tvoje, ak sa o to starať prestaneš, môže to prevziať niekto druhý.
Poviedka je docela veselým čiastočne gándhiovským, čiastočne anarchistickým ale typicky americkým pohľadom na rovnostársku spoločnosť. Je v nej niečo z ranného Heinleina a niečo z Novej Vlny, ktorú predbehla o viac ako desaťročie. Prečo? „Do toho ti ň… “
Poviedka začína príchodom zvláštnych návštevníkov do amerického mestečka v čase zlatej éry a prosperity. Tie zlaté časy ber trochu s rezervou, tak boli chápané niekedy v 40. rokoch minulého storočia. Hlavnou postavou je obyčajný chlapík z toho mestečka. Poviedka je typickou klasikou, keďže dnes by pravdepodobne bola písaná z pohľadu tých návštevníkov. Príbeh pomaličky speje cez zvláštny ľúbostný vzťah chlapíka s jednou z návštevníčok k záverečnej katarzii v gradujúcom apokalyptickom inferne.
Poviedka je písaná štýlom starších literátov. Na rozdieľ od iných je pôsobivá a dosť ma zaujala, hlavne tá dekadencia v nej obsiahnutá…
Poviedka má síce formu satiry ale rozoberá pomerne vážne témy. Vychádza z toho, že pri vláde väčšiny je aristokracia utláčaná a prevládajúci priemer prispieva k postupnému úpadku ľudstva. Presvedčí sa o tom aj hlavný „hrdina“, ktorého vykopú a oživia po niekoľkých tisícročiach. Inou rovinou, ktorou sa poviedka nesie, je riešenie takejto situácie, ktoré sa odvoláva na II. WW, čo vzhľadom na rok vydania originálu nie je nič neobvyklé.
Aj napriek tomu, že je to satira, vadili mi na poviedke dve veci. Tou prvou bola nie príliš veľká invencia pri opise budúcnosti, ktorá zrkadlila v podstate len reálie Ameriky 50. rokov minulého storočia. Tou druhou a podstatnou bola premisa, z ktorej autor vychádzal a s ktorou sa absolútne nestotožňujem. Beriem ju však ako Kornbluthov názor, ktorý mal možno vyznieť úplne opačne, ako som ho ja pochopil. Teda, že aj tá premisa mala len zrkadliť názory na vývoj ľudskej spoločnosti v tej dobe prezentované…
Svoje dojmy zo Sirotkov oblohy som napísal k samostatnému knižnému vydaniu. Zdá sa, že novela v antológii Bena Bovu je značne krátená…